Je mi smutno. Som slobodná a kamatátky už riešia svadby
V poslednom čase sa cítim nekľudná a nespokojná so životom :( :( Myslím si, že je to tým, že každý naokolo sa už zasnubuje, vyberajú si spolu bývanie, no ja som stále sama :( rozišla som sa minulý rok v januári. Mala som dosť zlý vzťah, no to tu nechcem príliš rozoberať, odvtedy som si užívala slobodu a aj si ju užívam, no občas to na mňa doľahne. Nechcem mať ale nikoho nasilu. No smutno mi príde aj keď s kamoškami sa teším, že ich už partneri požiadali o ruku. No potom na mňa doľahne trochu ten smútok, neviem prečo. Stále mám tu na SK pocit, že len vydať sa je cieľ, aspoň také kamošky mám, čo majú len tieto ciele a možno aj vidím, že sa vzďaľujeme, lebo oni riešia bývanie, svadbu a ja riešim len moje záujmy, prácu, nejaký výlet, alebo ak som išla na nejaké rande. Keď ste sa tak cítili niekedy vo vašom život, čo vám pomohlo?
@mikki16 Neboj tvoj čas na šťastie ( rodinu )príde .Sesternica tiež rodila prvé dieťa nedávno a to má 43 .Mám tiež veľa ľudí okolo seba od 30-40 rokov a majú problém nájsť partnera /ku je proste taká doba asi chceme mať vedľa seba partnera / ku podľa svojích predstáv ( na 100% aby spĺňal predstavy ) a tam nastáva problém , že sú ľudia single a majú problém niekoho nájsť . Ľudia znáročneli a tam je problém nechceme sa moc prispôsobovať druhým .
Tak si najdi single ludi a zacni chodit na vylety a dovolenky s nimi. Na fb su skupiny ako spolucestovani ap. Prihlas sa k nim a dohodni si kamosky a kamosov. Preto ti je smutno, pretoze tvoje kamosky maju ine zaujmy a ty zostavas sama. Ja viem, ze single ludia lietaju po celom svete a chodia fotit, hraju beach volejbal, robia vela zaujmovych veci a uzivaju si zivot. Su v skupinach a su velmi spoko. Ty mozes zatial chodit s nimi. Mozno si tam aj niekoho najdes.
@cyberk ja som si dnes povedala ze mozno som sa v tej 20tke mala nechat nabuchat aspon by mi netykali biologicke hodiny...30 mam tento mesiac
Ahoj, ak by si si chcela pokecať, môžeš mi kľudne napísať ☺️ som v podobnom veku ako ty a tiež pracujem ako lektorka v jazykových školách ☺️ tvoja situácia mi dosť pripomína tú moju spred 2 rokov, tiež som si prešla niečím podobným. Verím však tomu, že si šikovné a múdre dievča, všetko pekné na teba čaká ♥️
Mas iba 26 uzivaj si zivot ... v tvojom veku som si zacinala uzivat vyplatu, auto a novy podnajom, novu krajinu
Na tvojom mieste by som vobec neriešila, viem že ti to tu pisu všetky ale až casom zistíš že je to pravda. Ja som tiež rodinne založená ale bohužiaľ na svk som nemala šťastie na vzťahy a tak som sa v 23 pobalila a odišla do zahraničia. Manžela som spoznala v 30. A svadbu som mala v 32. V 33 prisla prva dcérka a minulý rok synček. V stručnosti opísaný moj život ;) ale jedno poviem ze tiez som bola ako ty sama a dost casto som to riešila ale nakoniec som rada ze za tie roky som toho zazila az az a to mi nikto nezoberie, teraz v klude mozem vychovávať deti a nemusim mysliet na to o co som prišla ;) Tak hlavu hore a vzdy si povedz ze všetko je tak ako má byť a všetko ma svoj čas 😘😘😘
Hmm a nie je skôr problém to, že nemáš s nimi čo zdieľať? Že sa možno vzdiaľujete od seba? Skúsila by som si nájsť slobodnú kamošku bez záväzkov. Mať 26 teraz, idem do sveta. Aj keď ja osobne jazyky neviem, ale páčilo by sa mi niekam odísť, precestovať nejaké krajiny, pozrieť zaujímavé miesta. Kedy, ak nie teraz? Vzťahy boli, sú aj budú. Život si treba vedieť užiť.
Podľa mňa nie je kde sa plašiť na každého príde čas...a osoba ktorá príde do tvojho života kedy to najmenej budeš čakať tak ti ukáže správny smer života a chuti žiť
Vyckaj ten pravy sa najde...cestuj, vyletuj a uzivaj si slobodu. Mozno sa neskor dopracujes k vztahu a budes riesit deta, byvanie a manzela a tvoje kamosky co sa ponahlali rozvod 😉
Ahojky ja už budem mať tiež v lete 33 a som sama. Je to ťažké lebo samota je zlá a každy si myslí aky máš len super život gombícka, ale ak nemáš po boku oporu nemáš nič, nemáš sa pre čo ani na koho tešiť ak nemáš ani dietky. Niesi sama tiež to poznám 😥
ked som bola na vyske, moje 3 kamosky uz hovorili o svadbach. jedna zasnubena, druha uz pozemok kupovala s buducim manzelom a tretia po promociach ze hned chcu mat dieta. A ja single a vobec som nemala take plany ze rodina, svadba, byvanie… A o 4 roky na to sme sa stretli na mojej svadbe, ja v 4.mesiaci a kamosky - jedna single, druha tesne po rozchode a tretia sice s partnerom ale nevydata 😉 aj sme sa smiali ako to s nami dopadlo a ze mna veru netipovali ako prvu na vydaj 😀
Kadeco sa v zivote inak vyvrbi co si ako planujeme a tiez nam moze do zivota vstupit nieco, co vobec necakame 🙂
Jasne ze si trochu smutna, aj trochu zavistliva. To je prirodzene. Preto sa sustreduj na to co mas. A podla toho co pises, si chytra mlada baba a naozaj to robis, svoj zivot zvladas vyborne, len na teba obcas dolahne ten smutok.
Neboj nic. Vsetko bude. Statisticky Polka tvojich kamosiek bude rozvedena ked ty mozno budes cerstvo zalubena do svojho princa 🙈
Apropo, ked mi raz single kamoska na vianocnom stretku povedala, ze ona sobotne doobedia vzdy travi s kavickou a obstrihava si orchidee, regulerne som sa v tej restike rozrevala. Fakt som tam revala, lebo ja som vstala v ten den o 5 rano, mala mi rozkusla v noci bradavku, ranajky skoncili v kosi, vyvaranie vyzivneho obedu, zduty chlap skrabajuci si vajca bo preco si nemoze aspon v sobotu oddychnut, mala som vytahany sveter (lebo sak rodicak) a level vycerpania trilion.
Nepisem to preto, ze nemas za cim byt smutna, rodina je super. Ale byt singel je tiez mega super, a snad som ti dvihla naladu 😘
Mam dve deti, stastny vztah a vyriesene byvanie... a ani jednu slobodnu a bezdetnu okolo seba nelutujem, z mojho uhlu pohladu im vela veci zavidim. Doporucila by som bud cestovat (ja som cestovala vela pracovne i sukromne pred detmi a bolo to uplne uzasne obdobie) alebo zariskovat a skusit zistit, aka praca ma bude v zivote bavit. Pretoze mat pracu, ktora nie je len praca, ale sucasne zabava a vasen, to je porovnatelne so stastim z rodinneho zivota. A to chcem naucit aj svoje deti, nech fakt zistia, co ich skutocne bavi a tomu sa venuju, mne je luto, ze som to az po detoch a tie moznosti uz su obmedzene☹.
26 je pohoda, mas este kopu casu 🙂 mam kamosku co si zufalo tiez nevedela nikoho najst presne v tom veku a zrazu uplne necakane prisiel do jej života pan vyvoleny a uz caka babo. Drzim palce.
Este by som dodala, ze kazdy ma nieco ine. Ja mam v podstate vsetko co chcem, muza, dieta, byt, kone, klavir atd...ale nemam kamosky, respektive nie take s ktorymi by som bola furt v kontakte, take prave....a to zas na mna obcas dolahne, ze som ani nevedela koho zavolat na rozlucku so slobodou.
Možno sa na to nepozeráš správne. Nemyslím, že by bol jediný cieľ žien sa vydať, ale je to prirodzená cesta v živote, po ktorej kráča najväčšia časť populácie. Je to iba gaussovka. Sú ľudia, ktorí sa berú veľmi mladí, potom takí, čo sa berú v priemerom veku alebo sa neberú ale usadia sa spolu (tých tiež zahŕňam do tej kolónky ľudí, ktorí sa berú, lebo svadba je iba dokument a ceremónia, dôležitá je tá intencia sa s daným človekom usadiť, žiť s ním, založiť si s ním rodinu a to je prirodzený trend pre väčšinu populácie, nakoľko sme tak geneticky naprogramovaní, tvoriť páry a usadzat sa k výchove detí.) A potom máme ľudí, ktorí žijú samotársky život a buď ten pár s niekým vytvoria neskôr ako je všeobecný priemer alebo vôbec. Necíť sa zle len preto, že nie si štatistický priemer. Ja som sa vydala mladá, mala som čerstvých 23 rokov. Bola som prvá medzi mojimi kamarátkami a spolužiačkami čo sa vydala. A to pritom mať vzťah pre mňa nikdy nebola priorita, do 19 som si žiaden nemala, pričom ostatné baby z triedy randili od 14-15 . Proste som si vybrala spomedzi viacerých alternatív tú najlepšiu na manžela a vzali sme sa. Sme spolu šťastní 7 rokov, máme dieťa. A teda niektoré z mojich kamarátiek a spolužiačok sa vydali v tom roku keď ja, veľké percento sa vydalo do 2 rokov (takže ako 25 ročné) a potom trochu menšie percento pred 30tkou. No a mám tam stále 3 také, čo sú stále samy. Všetky tri mali iba jeden "vážnejší vzťah" ešte počas strednej, to nevyšlo a jedna je odvtedy úplne sama, jedna ide sem-tam na rande, ale tá to vždy zabalí po 2 stretkách s tým človekom a tá tretia sa aj snaží mať vzťahy, ale vždy vydržia max 1-2 mesiace. Niekdy sa na mňa tak ľútostivo pozerajú, že čo by dali za taký usporiadaný život, ako mám ja, ale vždy im poviem "šťastie plynie znútra. Ak nie si šťastná a spokojná sama s sebou, nebudeš ani vo vzťahu. Tvoje šťastie ti nedonesie druhá osoba. To si musíš vybudovať sama". A popravde, jedna vyzerá hrozne zúfalo, veľmi tým trpí, že je sama, len, čo vyžaruješ, to priťahuješ, takže sa na ňu lepia iba samí zúfalci, ktorí sú nekompatibilní s 99,999999999999% populácie a ak si niekoho nájdu, tak to bude ozaj len ten jeden jediný človek na planéte, ktorý s nimi vydrží. Pozri, si slobodná, nič ťa nedrží, nemusíš sa nikomu a ničomu prispôsobovať, si paňou sama sebe. Stanov si ciele, kam sa chceš dostať, čo chceš dosiahnuť. Chceš byť CEO nejakej veľkej spoločnosti do 45ky? Tak rob na tom. Rozvíjaj sa, klaď si na seba vysoké nároky a začni byť hrdá na všetky svoje výsledky. Pozeraj sa na seba ako na individualitu, ktorá je hodnotná a prínosná sama o sebe, len svojimi názormi, postojmi, svojimi schopnosťami, svojimi talentami a stavaj na tom. Buď pyšná na svoju prácu, na svoje pokroky, nenechaj sa ničím a nikým zastaviť, vypracuj sa na vplyvnú pozíciu v práci, založ si podnikanie, vymyslí niečo, objav niečo, vytvor nejaké úžasné umelecké dielo, staň sa vrcholovou športovkyňou alebo vedkyňou a keď aj nemáš také ambície, tak jednoducho sprav všetko pre to, aby si bola sama na seba hrdá, zmeň svoje myslenie, správanie,okolie, rozviň svoj potenciál a potom iba uvidíš tie veci. Neostávaj v mentálnej klietke predpotopných názorov, že si hodnotná iba ak si manželka a matka. Na tom nie je ani štipka pravdy. A vtedy, keď si budeš uvedomovať vlastnú hodnotu, vlastný prínos, keď sa budeš cítiť vnútorne šťastná a naplnená, tak vtedy si pritiahneš do života niekoho, s kým bude stáť za to zdieľať svoje šťastie. Lebo nikto ťa šťastnou nespraví. Len ty sama. Svojím postojom a pohľadom na seba a ostatných. Držím ti veľmi palce 🙂
@elementissa presne 🙂
Ahojte. Veľmi pekne ste mi to všetky napísali a naozaj ma to povzbudilo 🙂 🙂 🙂 Samozrejme, mám aj kamarátky 2-3, ktoré sú single, ale tie odišli do Bratislavy pracovať alebo študovať, takže nie sme v osobnom kontakte tak často, hoci sa stretávame. Tiež uvažujem nad tým, odísť tam a skúsiť niečo nové, je tam aj dosť možností lektorovania a zároveň by som privítala aj malú zmenu, veď nemusí to byť navždy 🙂 Môj život, moje záľuby a rodina, to ma veľmi baví, milujem prácu s ľuďmi, prevažne s mladými ľuďmi a to ma veľmi napĺňa. V priebehu dňa na to nemyslím, užívam si ten život, chystám si prípravy na hodiny, skôr večer to doľahlo alebo keď uvidím na FcB nejakú fotku v tých "stories", že sa niekto ďalší zasnúbil. Vtedy mi je clivo 🙂 🙂 A vlastne aj to, čo som spomenula, že ak sa z niečoho teším, napríklad z práce, tak kamošky riešia tie vzťahy a ich práca až tak netrápi, nenapĺňa, skôr investovali do šťastia skrz vzťah 🙂 Ale máte všetky pravdu.
Mám aj množstvo známych a pár priateľov, blízkych, myslím teraz mužov a ted na nich badám, že sú smutní z toho, že si nenašli tú pravú. A naozaj ke´d sa ľutujú, znie to zle, neustále to spomínajú, netešia sa už ani z bežných vecí, no tak by som dopadnúť nechcela 🙂 Aj ich chápem, ale občas premýšľam, že by možno bolo fajn zmeniť aj ten okruh, aspoň tých sebaľutujúcich sa, možno na určitý čas, lebo niekedy sa mi vyrozprávajú, potom zase no a ja prídem domov a na mňa to doľahne, že zažívam to isté... že som sama... hoci ich už nebaví nič a záľuby nemajú, tak možno ma ťahajú dole 🙂
Máš 26 najlepší vek užívať si život. Aj ja mám okolo seba kamošky a spolužiačky - jedna sa vydala, ďalšia zasnúbila, iná porodila, ďalšia už čaká druhé....a ja? Tento rok budem mať 34, vyše rok sa spamätávam z toxického vzťahu s človekom manipulátorom, ktorý ma dostal na totálne dno. Stále nie sú doriešené byty, zažila som si ťahanice po právnikoch, spáchal voči mne trestný čin aj s novou s ktorou do dvoch mesiacov išiel žiť a milion ďalších vecí. Dávam sa dokopy, aby som vôbec dokázala sama so sebou fungovať a byť šťastná. Pracujem na sebe, a tiež túžim raz po rodine a normálnom zdravom vzťahu, no nedokážem sa citovo viazať a neviem ako dlho to ešte potrvá, tak ma zničil. Plus kým aj niekoho stretnem a myšlieky či to zas nebude nejaký blb...a to som nakoniec rada, že som s dotyčným nemala dieťa, hoci by som už chcela aj vek už mám. Beriem to tak, že vždy som mohla dopadnúť aj horšie, mať s ním 1-2 deti a celý život sa s ním naťahovať. Aj horšie ženy dopadnú, majú 40, najlepšie roky za sebou, 2_3 deti a chlap ich podvedie alebo opustí.... proste buď rada za to čo máš. Vies kolko je takých čo nemôžu ani to auto či byt mať a ešte aj samy ako ty? Mala by si byť na seba práveže hrdá. Sama si riešiš veci, život. Nikde nie je napísané, že ty sa v 30-Tke nevydás a nebudeš mať šťastnú rodinu aj na celý život a tvoje kamošky sa vtedy budú rozvádzať a závidieť tebe, že sa možno skoro hrnuli zbytočne do vzťahov či manželstiev. Hlavu hore, čo má prísť príde a v ten správny čas. Keď sa budeš utápať v negatívnych myšlienkach, akurát si do života pritiahneš niečo negatívne - zlého partnera, depresiu, nejakú chorobu. Ži, nájdi si nejaký koníček, prihlás sa na kurz, spoznávaj nových ľudí, vzdeávaj sa, zmeň postoj a ber to čo máš ako dar. Zmeníš myslenie aj tvoj život bude iný, šťastný a vtedy skôr príde niečo pozitívne do tvojho života. Držím palce.