Je on despota alebo ja hysterka?
Chcela by som sa opýtať na váš názor, lebo sa nemám s kým poradiť, nechcem s tým zaťažovať rodinu a ani to vešať na nos známym. Môj manžel je o dosť starší odo mňa. Máme dve malé deti. Bývam ešte u rodičov a manžel chodieva večer po práci. Vtedy od neho očakávam, že pomôže - aspoň večer - že sa mi trochu odľahčí. V poslednom čase však keď má prísť, bolieva ma brucho. Čím ďalej tým viac je pohodlný, príde, sadne si a sedí. Nevšimne si, či niečo netreba urobiť. Deťom sa veľmi nevenuje, len keď starší príde za ním a chce sa nejako hrať. On sám aktivitu žiadnu nevyvíja, radšej si bude čítať prípadne pozerať správy atď. Čiže takmer akoby tu nebol. Keď niečo od neho chcem, horko-ťažko to urobí, v horšom prípade sa urazí, že mu rozkazujem. Keď mu niečo nechcem dovoliť (napr. ísť von so synom, keď je moc zima - býva chorľavý), tak povie, že sa mám teda starať sama a robí urazeného, začne lúštiť sudoku a podobne. Často sa hádame, často vyvoláva konflikty, potom to zvaľuje na mňa, podľa mňa to deti nedobre znášajú. Syn začal mať obdobie vzdoru, je to ťažké, cítim sa, že som na všetko sama (rodičia mi síce pomáhajú, ale to nie je otec), začínam mať veľké depresie, psychicky ma to veľmi deptá, stratila som sebavedomie. Cítim, že ma nikto nepodrží, ani vlastný manžel. Rozmýšľam aj nad samovraždou, lebo nevidím východisko z tohto. Nedá sa to ani s ním ani bez neho. Čakala som niečo iné od manželstva. Myslíte si, že som len precitlivelá alebo tu naozaj niečo "smrdí"? Vďaka za názor/radu.
Stručné zhrnutie
- Veľký vekový rozdiel medzi partnermi a spoločné bývanie u rodičov môže viesť k nerovnomernej angažovanosti otca pri starostlivosti o malé deti; odporúčané riešenia zahŕňajú otvorenú komunikáciu, vymedenie konkrétnych úloh a presun do vlastného bývania.
- Pri psychosomatických symptómoch, depresiách alebo myšlienkach na samovraždu je v diskusii dôrazné odporúčanie okamžitého vyhľadania lekára, psychológa alebo psychiatra a zapojenia rodinnej podpory.
- Praktické taktiky navrhované v diskusii zahŕňali delegovanie jasných povinností partnerovi, chválenie za akúkoľvek pomoc, stanovenie hraníc voči pasivite a zváženie rozvodu, ak sa správanie partnera dlhodobo nezmení.
Q: Ako riešiť, keď partner po práci nespolupracuje na starostlivosti o malé deti?
A: Diskusia odporúča sadnúť si s partnerom v pokoji, pomenovať pocity a požiadavky, delegovať konkrétne úlohy (napr. kočíkovanie, prikrmovanie, upratanie) a aktívne oceňovať každú jeho pomoc, aby sa zvýšila jeho motivácia.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri vyčerpaní, depresii alebo samovražedných myšlienkach?
A: Pri psychosomatických príznakoch alebo myšlienkach na samovraždu diskusia jednoznačne odporúča okamžité vyhľadanie lekára, psychológa alebo psychiatra a neodkladať návštevu odborníka.
Q: Ovplyvní veľký vekový rozdiel (napr. 34 vs 52) angažovanosť otca pri malých deťoch?
A: V diskusii bolo časté tvrdenie, že muži okolo 50 rokov často preferujú pokoj a majú menej energie pre aktivity s 3‑mesačným bábätkom, ale zároveň viaceré príspevky zdôrazňovali, že je to individuálne a niektorí 50‑roční otcovia sú veľmi aktívni.
Q: Ako postupovať pri rozvode, keď mám malé deti a bývam u rodičov?
A: Diskutujúce odporúčali zvážiť rozvod ako alternatívu k neznesiteľnému vzťahu; praktickou výhodou bývania u rodičov môže byť dostupné ubytovanie po odchode a súd podľa diskusie určí výživné.
Q: Kde hľadať praktické rady a podporu pri rodinných krízach?
A: V diskusii boli spomenuté zdroje ako návšteva lekára, psychológa alebo psychiatra, predmanželská/prípravná terapia u pastora a webová stránka uvedená v príspevku: ales-kalina.cz.
Q: Aké každodenné taktiky pomáhajú získať partnerovu angažovanosť v starostlivosti o deti?
A: Konkrétne taktiky z diskusie zahŕňajú prideliť partnerovi úlohy, ktoré zvládne, dávať spätnú väzbu a vďaku, hovoriť miernym hlasom bez príkazov a nechať ho zažiť dôsledky, ak aktivity neurobí sám.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pri myšlienkach na samovraždu či výraznom psychickom zlyhaní je nevyhnutné vyhľadať lekára, psychológa alebo psychiatra.
- Otvorená komunikácia a jasné vymedzenie domácich úloh sú základné odporúčané kroky na zlepšenie spolupráce partnera.
- Ak partnerova pasivita pretrváva a vzťah ubližuje rodine, rozvod je v diskusii uvádzaný ako reálna možnosť riešenia.
Sporné názory
- Niektoré príspevky opisujú staršieho partnera ako lenivého a málo empatického, zatiaľ čo iné poukazujú, že nízka angažovanosť môže byť spôsobená únavou, vekom alebo životnými okolnosťami; obe interpretácie boli v diskusii prezentované ako možné.
- Niektoré hlasy povzbudzovali k prispôsobeniu vlastného správania (menej dirigovania, viac delegovania), zatiaľ čo iné odporúčali rozhodné skončenie vzťahu; diskusia nezarobila jednotný konsenzus, ktorá stratégia je univerzálne správna.
Otvorené otázky
- Ako dlho čakať na zmenu správania partnera pred tým, než sa pristúpi k rozvodu?
- Zlepší sa rodičovská angažovanosť partnera po presťahovaní z bývania u rodičov do vlastného bytu?
- Ktoré konkrétne intervenčné metódy (párová terapia, rodinná terapia, individuálna psychoterapia) budú v danom prípade najefektívnejšie?
Spomenuté značky a firmy
ales-kalina.cz
Spomenuté produkty a metódy
lekár, psychológ, psychiatra, psychoterapia, predmanželská príprava, rozvod, výživné, delegovanie úloh, komunikácia, napravné‑výchovné zariadenie
Miesta a osoby
Aleš Kalina, Richard
@trdelnik234 z jedneho prispevku nie sme schopne povedat ze vinny je len neschopny chlap... to by sme museli ich rodinu poznat blizsie.
Zeny sorry ale obcas mam z tohto fora pocit, ze vzdy za vsetko vinime chlapov. V kazdom vztahu su dve strany a neukamenjte ma, ale ja stale nemozem uverit tomu, ze take velke mnozstvo chlapov sa zrazu zmeni po svadba. Ja by som skor zriadila napravne zariadenie pre pary pred svadbou, kde by ich instruktori naucili vidiet realne toho druheho skor nez spolu vlezu do postele, lebo obavam sa, ze to je kamen urazu, ze sa mladi skor zblizia telesne a az potom ked vyprcha vasen zacnu pozerat koho si vlastne vzali.
Druha oblast vyuky by mala byt riesenie problemov a kriz v manzelstve. Lebo dnes je popularne riesenie utiect pri prvom probleme a tiez vidiet len chyby toho druheho. Najskor musim zmenit seba, az potom sa moze menit ten druhy. A ak moja zmena nepomoze, potom mozno uvazovat o odchode. Neviem ci som sa vyjadrila pochopitelne, ale je mi smutno, ked vidim kolko ludi dnes v manzelstve skor trpi ako si ho uziva a je to skoda.
50 tnik nevládze??? Somarina ako mraky. Chlapi sa v 50 tke rozvádzajú šalejú a robia bábätká, takže tomuto neverím........
@mima4 tak, tak, ak deti vidia svojich rodicov stale sa hadat, potapat autoritu jeden druheho a podobne, pripade aj druhy extrem, ze nikdy nevidia rodicov riesit nejaky problem, je to takmer iste, ze budu mat problem aj vo svojich vztahoch.
Budem uprimna, sme obaja s manzelom veriaci a nas vztah stoji na pevnych zakladoch, pozname svoje silne aj slabe stranky a vieme sa v nich doplnat. Zbytocne sa nedeptame kritikou a frflanim. Uz pred svadbou sme si zazili akcne "rande" pri upratovani pivnice, pri praci na tabore a aj napriek tomu, ze sme byvali v jednej budove, nevyskusali sme vsetko uz pred svadbou 🙂
Nasi rodicia nam fandili od zaciatku, zbytocne sa do nas nestaraju, su oporou ked to potrebujeme a napriek tomu sme sa museli naucit komunikovat.
Konkretny priklad: o polnoci sme potrebovali najst jeden kabel. Povedala som, ze som ho nevidela. Manzel mi povedal, ze som tam upratovala a urcite som ho niekde zalozila (obcas sa mi to stava a on to vie). Mohla som si vybrat ci sa s nim budem hadat, ze urcite nie, alebo to necham tak. Vedela som ze som v prave, lebo mi cez ruky naozaj nesiel. Ale comu by to pomohlo? V hlave som si povedala, ze ho urcite zobral on do kancelarie, ale nahlas som nepovedala nic. Manzel este nieco popod nos zamumlal a sli sme spat. Na druhy den prisiel a ospravedlnoval sa mi, ze bol na mna zly. Povedala som mu, ze som na to uz zabudla. Viem, ze frfle len ked je unaveny a ma toho vela. Mimochodom kabel bol unho v kancelarii. Nie je to univerzalny navod ako nechat po sebe slapat - je to o tom, ze si svojho muza poznam a viem kedy ma zmysel diskutovat a kedy je lepsie ostat ticho.
pre mna je zakladom ucta a vzdy ked mam nanho nervy, poviem si ci mi stoji za to zranit ho svojim "prujmom myslienok", zauzivali sme si aj v hadke pouzivat oslovenie zlatko. Lebo aj ked sa nanho v danom momente hnevam, stale ho milujem
@zuziqua1 tvoj muž je v poriadku, žiaľ ty si hysterická.
On príde z roboty a ty chceš čo od neho? A keď má voľno chce vziať syna a už sa ti nepáči.
Čo myslíš aké sú ostatné deti? Nemajú obdobie vzdoru? Ako to zvládajú ostatné matky, ktoré sú samé nonstop bez akejkoľvej pomoci rodičov?
Vzchop sa, nespoliehaj sa na neho, že keď on príde tak všetku ťarchu prenesieš na neho. On maká aj na vás, on vás zabezpečuje finančne, tak ty zabezpeč chod domácnosti tak, aby si nebola z toho trebárs psychicky na dne.
Stále nechápem, kto ťa nepodrží a v čom a za čo? Veď si normálna matka, ktorá má dve neposedné deti. Nič viac. Bonus máš ešte pomoc rodičov. Koľkí chlapi prídu domov a pomáhajú?
Skús ty ísť do práce na celý deň. Prepáč, ale aj on potrebuje kľud a pokoj a oddych
@evica01 Ok, moze byt. Oddelenie A muzi, oddelenie B zeny + samotky na kazdom oddeleni pre akutne stavy typu nervak a podobne
@natalym no vsak ano, ja som aj napisala, ze to nie je univerzalne riesenie pre vsetky zeny. Moj funguje takto, iny potrebuje nieco ine, ale to uz je mudrost a umenie nas zien, ze si ich musime spoznat a naucit sa ako ich dostat tam kde ich potrebujeme bez toho aby mali pocit, ze ich tam tlacime. Mimochodom u nas takto funguju aj deti. Ked ich do niecoho nutim, seknu sa, ked ich tam oklukou namotivujem a prijmu dane rozhodnutie za svoje, sekaju dobrotu.... je to pre mozog narocnejsie model, ale aj ja som bola tak vychovana a myslim, ze celkom dobre 🙂
"Na môjho platí, pekne, zostra, vtedy sa zháči a začne rozmýšľať. Normálne nepomáha. Alebo ešte prejsť mlčaním to tiež funguje. Musím odhadnúť situáciu, kedy si čo môžem dovoliť."
Krasne napisane. Suhlasim.
Aj ja viem ako na mojho muza. Takisto aj moj muz vie ako na mna. A kedy 🙂 Sme spolu 20 rokov. Bol by v tom cert keby sme nevedeli co - to o sebe. No nie?
Ale tiez sme si museli prejst tym svojim.
@natalym
Ked nas nas pastor pripravoval na predmanzelskej priprave, povedal, ze sme obaja silne osobnosti a budeme na seba narazat. Vdaka Bohu sme spolu takmer desat rokov a okrem drobnosti sme zatial neriesili ziadnu vaznu krizu ani hadku. Myslim ze hlavne vdaka tomu, ze sme sa naucili nemat vzdy posledne slovo, nebat sa na chvilu pokorit a nadovsetko si vazit toho druheho a zastavat sa ho pred okolitym svetom. Nech by moj muz povedal akukolvek blbost, budem mu drzat stranu pred okolim a diskutovat mozme v sukromi.
@mima4 tvoj prispevok 11:14 vytesat zlatymi pismenami!
@zuziqua1 uprimne, zaskocil ma nesulad medzi nazvom a obsahom prispevku. Aky despota a akahysterka? Kde?
Ved mate uplne bezny problem a ty hned pises o ukonceni vztahu? Hlavu hore, rady si tu uz dostala, komunikacia, komunikacia. Vsetko ostatne funguje len toto ti vadi?
@gretocka
no zena ked sa v rodine stane chlapom a mysli si, ze aka je super silna a vsetko zvladne, tak jasne, ze chlap ju necha v tom 😉 nevnucuje sa, riesi si svoje veci, toboz ak muz ma zenu despotku, ktora je panovacna, rozkazuje, chce vsetko riadit... toto je cesta do zahuby pre vztah, pre rodinu... Muz potrebuje v rodine nachadzat prijatie, respekt, uctu, potrebuje byt vystavovani pravidelne prijimaniu rozhodnuti, zodpovednosti a vediet, ze ma v ociach zeny vysoku cenu, to je pre neho laska 🙂