Je problém vo mne, alebo žijem s psychickým tyranom?

Velmi tazko sa mi pise, lebo mam v sebe hrozny zmatok. Neviem, ako by som nasla spravne slova na popisanie toho, co zijem. Som vydata,ale moje manzelstvo nie je statsne. S manzelom sa casto hadame. Bolo tot ak vzdy, odzaciatku. Niekedy su to malickosti, vsednosti no a nieekdy mam pocit, ze nemame rovnaky nazor na nic. Ani na tie zasadne zivotne temy. Asi sa pytate, ze preco sme sa teda brali. No a moja odpoved je, ze ja svojho muza milujem ( aj ked uz to vsetko zle vo mne lasku poriadne dusi). Zamilovali sme sa do seba na prvy pohlad. Nakolko sme spolu zacali dost skoror spolocne zit, vedeli sme aky je ten druhy. od zaciatku boli zadrheli. Ale boli sme studenti, potom sme si hovorili, ze sme horuce hlavy, potom, ze mame vela stresu (praca, financie, rodinne starosti) a takto plynul cas. Sme spolu 7,5 roka z toho skoro 4 roky manzelia. Mame domcek, psiky ktore sme zachrnaili z ulice..(deti zatial nie) a kopec dusna, krivd, hadok.....Moj muz tvrdi, ze za vsetko mozem ja. Ze som emocne nevyrovnana. ze mi nic nie je dost dobre. ze sa rada hadam, ze to potrebujem k zivotu. Toto vsetko ma samozrejme zranuje,lebo ja sa tak nevidim a aj situacie vidim vzdy inak ako on. Uvediem ako priklad jednu, sice staru,ale pre mna dolezitu. Mam nezhubne nadory pecene. Cela diagnostika bola komplikovana a i ked uz som vedela, ze je to nezhubne, nechalao to na mne dost dlhu dobu stopu. Mala som mat kontrolu a ist si po vysledky do onkologickeho ustavu. Vedel, aky je to rpe mna stres a strach. No nechapal to. Podla neho som robila z komara somara, pretoze som mala byt rada, ze je to nezhubne a nie sa "lutovat" a malovat certa na stenu pri kazdej kontrole. Svojim sposbom som s nim suhladila a nemala som pocit, ze malujem certy a ze sa lutujem, no bala som sa a ovladnut som to nevedela. Slubil ze na kontrolu pojde somnou. Vedel, ze nesmieme meskat, lebo inak ma na vysetreie nezoberu a cakat na dalsi temrin tyzdne by mis tres len pridalo. No napriek tomu si rano zaspal. Potom sa este sprchoval, holil (no roste ako naschval)...do nemocnice sme sice prisli vcas, ale pred budovou mi oznamil, ze nema kde zaparkovat takze pojde do rpace a potom po mna pride. Uplne som zdrevenela. Ano, situacia s parkovanim je tam zla. Ale ako mohol? Ved vedel ze sa bojim. Vedel ze mi dobre padne ked tam bude a opyta sa ma to ako keby o nic neslo. Co som mala urobit? V celom tom soku som mu povedala, ze tak ked nemas kde zaparkovat, prosit ta nebudem. A isla som. On tvrdi, ze ked mi teda zalezalo na tom, aby siel, nemala som mu povedat, ze ked teda nema kde parkovat, nech ide do rpace. ja to ale vidim tak, ze ako sa ma to vobec mohol opytat a navrhnut to. Naozaj neptorebujem aby tam bol somnou nasilu. Po tej vete, keby hned uz aj isiel somnou, uz by to pre mna nic neznamenalo......A takto je to so vsetkym. Vzdy. Chyta sa kazdeho slovicka, otaca ho proti mne. NIekedy mam pocit, ze je asi slabointeligentny, ked akoze nechape co s amu snazim povedat. Inokedy sa zasmejem a poviem si, ze proste chlap. No ale vacsinu casu a situacii mama pocit, ze je to proste psychicky tyran. Vzdy sa da vsetko vidiet z dvoch stran. ja sa snazim vidiet jeho pohld Ale aj to dokaze otocit proti mne. Kazde jedno moje prepac, mama vykrikovane a vnima to ako keby som sa priznala k najhorsim medziludskym zlocinom. Ked mu poviem nieco peken a pochvalim ho,alebo mu vyznam city tak zacne, ze hej? tak preco vtedy a vtedy v tej hadke si ine tvrdila a teraz ma milujes? a mne pada sanka. ano, hadky su skarede, ci u niekoho pekne? vylucuje to snad to, ze ho milujem? a takto psycho zijeme....a ja prisahm uz neviem, kde je rpavda. ci ja somf akt chora na hlavu, alebo on je psychicky tyran. Vzdy po kazdej hadke dokaze byt urazeny aj tyzdne. opustal ma uz 1000x no a ked sa snazim o napravu akoze mi teda poslednykrat odpusti....Mam 10000chuti zbalit sa uz to cele nechat tak, ibaze pridem o domov o rodinu po ktorej som tuzila a ak sa to stane, potrebujem vediet, ze som urobila maximum a potrebujem vediet, ci som naozaj navine ja. Ano, vzdy su dvaja,ale v takychto situaciach ako mame my, proste niekto musi byt tou pricinou. A ja potrebujem vediet, pre klud duse, ze kto. ja som ochotna zmenit sa, robim co viem...Dalo by sa pisat strasne vela. Viete mi prosim niekto pomoct upratat si v sebe? Ked sa pohadame, viem co chcem co citim. Akonahle hnev odozneje, zacinam samu seba spochybnovat. ze ved ma predsalen rpavdu. ja som na vine a pod. Citim, ze stracam samu seba :( Vzdy som vedela, kto som a co v zivote chcem a nechapem, ako ja mozem zit nieco taketo co ani len opisat neviem.