Je škola skutočným dôvodom k ukončeniu života?

Všetci očakávajú, že to spravím a ja mám z toho stavy, že keď nie tak bude zle :(

Toto sú štátnice, to znamená ze si cele štúdium zvládla. A ak si zvládla celé štúdium máš na to. Na štátniciach je už niečo co si pred.tym úspešne absolvovala. Ale je to ťažké, to je už take vyhorenie. My co sme študovali vieme co je to ta neskutočná únava ku koncu. Ale musíš si veriť ! Veď si to dala po štátnice. Verím, že už máš odpor. Sú to úplne bežné pocity. Skus si nájsť systém. Ja som to robila tak , že ku každej téme som si napisala aspoň pár informácií, . Ale písala som, lebo ucit som sa už nedokázala. Písanie mi pomáhalo si to zapamätať. Tak mi čas išiel aj ľahšie, aj sa kí to do hlavy ukladalo.

no urcite je lepsie sa prihlasit na nejake zaujimave pomaturitne studium / vyucny list (napr kozmeticka, kadernicka, cukrar, kuchar…), ako sa trapit a deptat studiom VS a pomyslat na koniec zivota … ten vyucny cez kurz spravis za par mesiacov, ja som si napr spravila popri VS cukrarinu, zabralo mi to 5 mesiacov a navyse ked si to platis ako pomaturitne, uz robis len prakticke predmety (odpadaju ti tie zo vseobecneho vzdelania co si mala na gympli), alebo aj len nejake platene certifikovane kurzy v tom co by ta bavilo (napr. nechtarsky, mihalnice, floristicky…)

kedze pises, ze ide o statnicu, tak bud ju spravis alebo nie, a podla toho uvidis co dalej a rodina to prezije tiez … vela ludi nakoniec robi nieco ine ako studoval

Podla mna nie je problem ani tak ucenie ale to, ze mas depresie, zameraj sa na to a rob s tym nieco. Teraz je to skola a nabuduce to bude co?

@0kristina0 tie depresie mi vyvolala škola. Nikdy som nemávala takéto stavy, ale teraz keď ide o "veľa" tak mi ide hlava vystreliť. Asi pred žiadnou skúškou som toľko nestresovala ako teraz a panické ataky sa mi tiež objavili až teraz. Hlavne stereotyp, každý deň to isté dokola, tie isté situácie, tí istí ľudia atď.

Teraz ti to sposobuje skola, potom ti to bude sposobovat praca, potom rozchod s frajerom, atd atd. Ved to ries, vypytaj si vymenny listok k psychiatrovi. V zivote ta caka este velmi vela skusok, tato co mas teraz je velke nic oproti inym a ked uz tato ta dokaze polozit tak ako chces zit spokojny zivot bez depiek? Vyhladaj pomoc, nestaci sa iba vykaslat na skolu, to tvoj problem nevyriesi.

nepomohlo by ti, dat si predpisat nieco od dr. , na uzkosti? kludne zajst aj za psychiatrom. V takom rozsypanom stave, nie si schopna fugovat aj keby si nemala statnicu.
ja som studovala VS nieco co mi vyhovovalo a islo mi to. Ale ten posledny rocnik uz bol ako za trest, strasne sa mi nechcelo ucit, zdalo sa mi ze mam hlavu uplne vygumovanu pretazenu a ze ked este precitam jednu stranu skripta navyse, tak vyskocim z okna.
nakoniec mi pomohla kamaratka...paradoxne ona hladala pomoc u mna. Nedokazala sa ucit z pisaneho textu, vsetky otazky k statniciam mala pozhanane, napisane, ale nic jej neslo do hlavy, ona bola typ cistej sluchovej pamate.

Tak prisla za mnou , ze ci by som jej necitala otazky a texty, ze je zufala a nedokaze si nic pamatat a ucit sa. Popravde, nechcelo sa mi do toho. nakoniec som jej fadne vsetko s prevratenymi ocami citala, aj niekolko x jednu vec. Nic viac som sa potom neucitla. Aj obcerstvenie a sladkosti mi nosila, len nech jej citam 😀
Statnoice sme spravili obe.

@0kristina0 nie si v mojej situácii, nevieš celé pozadie za tým..Rozchod som už zažila a teda nie veľmi príjemný, ale takto mi veru nikdy nebolo. Viem, že sú v živote omnoho horšie problémy, ale toto je pre mňa teraz ten najväčší. Psychiatrovi momentálne nemám kedy ísť, lebo budúci týždeň mám tú skúšku a hlavne som zvedavá, ako mi bude po nej. Samozrejme, že ak to bude pretrvávať dlhšie zvážim odbornú pomoc..

Skus jednoduchymi vecami. Nevylihuj po ranu v posteli. Ide jar, rana su/budu krasne, uz vyspevuju vtaci. Vstan, hod sprchu, umy a vyfukaj si vlasy, urob zo seba kocku. Daj si dobre ranajky, caj, ovocnu stavu, ak mas rada, dobru kavu. Potom vezmi na milost farmakologiu. Ked ta to unavi, nahod sa a zbehni niekam na vzduch, do parku, do mesta, daj si cosi dobre kdesi (alebo obed, nemusi byt narocny ani drahy). Popoludni si daj dobry caj a opat daj sancu farmakologii, teraz je dolezite sa tomu povenovat. Opakuj si vedomosti, uc sa vizualne (cloveku sa to do druheho dna zafixuje a na skuske sa mu to vybavi). Mysli obcas na ludi, ktorych mas rada a oni teba. Vecer neponocuj, chod spat pred polnocou (lepsie medzi 22. a 23. hod), dobre vyvetraj, spanok nielen lieci, posilnuje imunitu, ale aj fixuje vedomosti, ktore clovek tlaci do hlavy.

@madeincssr rada by som, ale nemám silu niekam ísť keď celé dni skoro stále plačem

Toto som mala aj ja pred stanicami, tlak, nechuť, málo času, strach či to zvládnem, nejedla som, bolo mi zle, nemohla som sa sústrediť na učenie, nerozumela som ucivu, myslela som len na to že to nedám. Potom mi 3 dní pred stanicami akoby preblikla kontrolka, zapol tiesňový režim a za ten krátky čas som sa stihla všetko naučiť a nakoniec som to s trochou šťastia spravila ani neviem ako. Ale popravde sa tomu oboru nevenujem, mám iba titul

@mir0456 ja naopak stále iba jem, pribrala som asi 3kg a som znechutená sama zo seba. Vždy pekná pleť a teraz som z toho stresu celá vyhádzaná. Znechutená som sama zo seba…

Tak teraz by bola veľká škoda to vzdať, ber to tak ze stačí 1 skúška a máš dvere otvorené k dobrej práci prakticky kdekoľvek. Vyhorenie v posledných ročníkoch príde často, ale nakoniec to väčšina prekona a zvládne, aj keď nie na prvý krát, ved to vôbec nevadí, ak si prišla až po štátnice tak na to určite máš. Ja by som pri tvojich stavoch neváhala vyhľadať aj odbornú pomoc , nie so všetkým si vie človek poradiť sám.

Mne ešte pomohlo keď som sa učila v stoji a nahlas, tak som aspoň trochu zamedzila zle myslienky

Môj spolužiak z gymnázia chodil na vysokú rok. Po roku povedal, že on sa také “chu*oviny” učiť nebude a zo školy odišiel. Chalan šiel robiť do korporátu. V súčasnoti je menežér, má rozprávkový plat, precestovaný celý svet, ovláda jazyky a spokojne so žije aj bez vysokej školy. Určite kvôli škole nepáchaj samovraždu, radšej rozmýšľaj, čo by ťa bavilo a čomu by si sa mohla venovať. Škola, ktorá ťa nebaví a pravdepodobne v odbore pracovať nebudeš ti je úplne nanič.

Je mi to ľúto, ako sa cítiš, viem ťa plne pochopiť. Veľmi ti neviem poradiť, aj keď pocity som mávala podobné, neznášala som sa učiť niektoré veci, hrča v krku, s ktorou som sa budila, no bolo to fakt nanič. Ak by šlo o obyčajnú skúšku, tak asi napíšem, nech sa na to vykasles úplne. Nestojí to zato. Ale keďže ide o štátnicu, príde mi to škoda zahadzovať, keď si už toľko energie do toho dala. Chcem ti ale povedať, že aj ak to neurobíš alebo tam vôbec nepôjdeš, nič to nemení na tvojej hodnote, aj neúspech nás posúva, dôležité je pozviechať sa z toho. Vyser sa na očakávania druhých, nemusíš ich plniť, je to tvoj život, nie ich. Ja som asi nikdy v živote už nezazivala tak veľký stres, ako práve v škole. Život je nádherný, škola je len malinká časť z neho, tak sa neoplatí trápiť sa kvôli tomu. Veľa síl ti prajem. A prosím, skús vyhľadať pomoc, nemusíš byť na to všetko sama.

Tiez som chodila 1 rok aj nieco na VS, nebavilo ma to, ale ja som si z toho nic nerobila, isla som len skusit zistila som ze to neni pre mna , nebavilo ma to...do druheho rocnika som uz nenastupila....skolu som nechala...a zivot ide dalej...nasla som si pracu aj bez vysky ....tiez som mala strasnu nechut k uceniu proste som v tom nevidela zmysel a nebavilo ma to...a je mi dobre aj bez tej skoly 🙂

inak neviem ako je to teraz, ale ja vela ludi nepoznam, ktori by neurobili statnice, ja som sa tiez tam zasekla a nejako mi pomohli pomocnymi otazkami. To je nie bezna skuska, kde sa vyhadzuje jedna radost. Na statnici aj ta komisia vie, ze kto dosiel az tam, tak uz nejake gro vedomosti a skusenosti ma.

Aj podľa mňa si približne takto treba zorganizovať deň, žiadne ležanie do obeda a už vôbec nie plakať, to nepomôže, to je strata času.
Vstať ráno najneskôr o 7,00 a tie otázky, v ktorých máš nejaké medzery si naštudovať.
Treba sa upokojiť, dať si bylinkový čaj /medovkový a pod./. Treba si veriť.

Rodina ma pravdu v rom ze uz ked si sa na skolu dala ukonci aspon rocnik. Daj do toho kolko vies. Ak skoncis budes robit to kde robia bezne ludia bez vs. Je mnoho povolani a zamestnani aj bez vs.
Kazdopadne zabit sa iba kvoli vyske? Prosim zdover sa mame. Urcite to nemyslia zle ale ak budu vediet ako sa citis a co prezivas vo vnutri urcite ta podrzia.
Mam za sebou jednu neuspesnu vysku. Druhu som dosla po bc. Aspon nieco som chcela mat vo vrecku.

Hlavu hore. A najdi si zmysel ktory ta bude posuvat vpred a pre ktory sa budes kazde rano tesit na novy den.

@maryetta mame som sa zdôverila, ale mám pocit, že ona to berie dosť na ľahkú váhu celý môj stav. Keď jej poviem, že sa chcem zabiť tak mi povie “ale čo by si sa zabíjala, choď sa učiť”.

To mi je luto. Mozno by bolo fajn keby jej niekto blizky. Mozno sestra alebo kto dohovoril? Ze ozaj to nie je sranda ☹
Ked si ozaj ublizis-toto je volanie o pomoc-potom si to bude vycitat ☹

Pre toto vždy tvrdím a budem vždy tvrdiť,že radšej šťastný maliar natierac ako zdeptany Mgr.
Autorka...kašli na učenie,čo si sa nenaučila doteraz,už nebudeš vedieť tak či tak.Najdi si niečo,čo tvoj život začne napĺňať a robiť ti radosť.
Na tu skúšku choď....buď ju spravíš alebo nie.Je to 50/ 50.Nemas čo stratit

Mas toho nalozeneho vela.
Moja dcera mava taketo ataky paniky pri uceni a je to strasne.
Vzdy vtedy si dame odstup. Urob si male ciele. Nema zmysel sa to ucit cele, ale tiez nema zmysel aby si cely den spala alebo plakala. Rano si daj budik, vstan,daj si ranajky a zo zloziteho sprav jednoduche..pozri si iba nieco, co Ta nezatazi. Uz sa nestresuj, ale upokojuj,a hovor si, ze to das najlepsie ako vies. A ked to nedas,tak sa svet nezruti...
A zvysila by som davku magnezia

Škola nestojí za to, aby si si siahla na život.
Ja som sa skoro rok denno denne bezmocne pozerala na moju milovanú mamičku, ktorá z plného zdravia začala chradnúť kvôli rakovine. Mala nesmierne bolesti, zožltla jej pleť aj oči, behom pár týždňov vychudla na kosť. Úplne upadala, každým dňom. Tá bezmocnosť ma strašne bolela. Nakoniec mi maminka zomrela....
Môj bráško. Má po 40 - tke, konečne si našiel ženu svojho života. Úplné šťastie, totálna láska, porozumenie. Konečne. A vieš čo? Trvalo to cca pol roka. Nedávno sa jej rodičia vybúrali na aute, obaja dokaličení, otec je stále na ARE.... 58 ročný chlap. Bude treba sa o nich doživotne starať....
Sú matky, čo vychovávajú ťažko postihnuté dieťa. Nevládzu. Psychicky, fyzicky, finančne. Úplne sa tomu dieťaťu obetujú, aj keď vedia, že z toho tvorčeka nikdy nič poriadne nebude. Ale to dieťa ich potrebuje. Taká matka sa má ako cítiť? Je lepšie, keď jej to dieťa nakoniec po dvadsiatke zomrie? Alebo keď dieťa bude žiť dlhý život? Čo si počne, keď zomrie matka na starobu alebo na vlastnú chorobu?
Toto sú reálne problémy, s ktorými sa mnohí ľudia potýkajú vo svojich životoch. Toto sú bremená, ktoré musia / musíme niesť. Bolestné veci. Ťažké situácie.

Ty máš na starosti iba školu. Je fakt, že sa treba snažiť a treba zamakať. Ale ak to nevyjde, svet sa preto nezrúti. Nie je to jediná cesta. Ak sa Ti to nepodarí, tak si potom povedz, že si to aspoň skúsila, aj keď to nevyšlo. No tak pôjdeš ďalej inou cestou. Vždy je iná cesta. A nielen jedna. Keby sa každý z nás vzdal v tých najťažších chvíľach svojho života a "zavesil svoj život takpovediac na kliniec", asi by táto Zem bola dávno vyľudnená.

Ver mi, toto, čo prežívaš, ešte nie sú tie najhoršie veci, aké Ti život môže postaviť do cesty. Tie ešte len prídu. Prídu do života každému. Skôr či neskôr. Ale život je boj, tak treba bojovať. A je len jeden. Je to dar. To Ti povie každý onkopacient, že si život treba vážiť a byť vďačný za zdravie. Lebo ani to zdravie nie je samozrejmosť...

Ahoj. Necitala som komentare, ale dievcata ta urcite podporili. Ale ak by si chcela, napis mi sukromnu spravu. Poradim ti

@monika2012 krásne si to napísala! Ano je to presne tak. Aj keď autorke sa asi spustili kvoli stresu reakcie, ktore vedia mat aj fatalne nasledky. Urcite ani toto netreba brat na lahku vahu..psychicke zdravie je rovnako dolezite ako fyzicke.
Autorka, kazdopadne po skuskovom vyhladaj aspon psychloga lebo tieto myslienky, ktore opisujes su uz cez ciaru a bude fajn ked Ti niekto pomôže zvladat stres.

Ďakujem vám všetkým za podporu ❤️ Každý máte v niečom pravdu a áno uvedomujem si, že toto nie je až taká starosť oproti niektorým čo prežívajú iní ľudia, ale moja hlava a podvedomie to vyhodnocuje ako tú najhoršiu vec na svete.

Ahoj, tiež som študovala na vš. Pamätám si, že som to brala tak "športovo". Niekto trávil čas v bare a kade tade, ja som chodila do školy. Boli skúšky, ktoré nevyšli, ale vždy som si povedala, že keď ma vyhodia, môžem si za to len sama. Je milión ľudí, čo vš nemajú a napriek tomu žijú. Uč sa koľko zvládneš, deň pred skúškou kašli už na to a nejako to dopadne. Pre jednu vš sa svet nezruti. Držím Ti palce. 🙏🙏🙏