Je to strašenie dieťaťa, ak poviem, že keď vbehne do cesty, zrazí ho auto?
Chcem sa opýtať. Jedna osoba z môjho okolia hovorí môjmu 3ročnému synovi, aby nevbehol na cestu, lebo ho môže zraziť auto, druhá osoba zase, že tým autom a zrazením ho nemám strašiť. Tak kto mjá pravdu?
však ja na tú chalupu pojdem, aby som od svokry nepočuvala, že som sebecká a nevdačná, ale budem tam jak na ihlách
@anjika44 precitana cela diskusia,musim priznat,ze celkom zaujimave citanie😂 ale teraz vazne... psycholog nema hodnotit spravanie inych,ma riesit teba... A za dalsie,neber to v zlom,ale tie lieky myslim,ze nieje len chyba svokry... Mojim detom som od malicka vysvetlovala,ze lieky nie su cukriky a musi ich brat len ten pre koho su urcene a pod.. nemam stres ked sa hraju u prababicky v izbe kde ma lieky lebo vedia (starsia ma 6,ale chape to asi od svojich 2,5 a pekne to vedela kazdemu zdovodnit) a dalsia vec to tocenie.. tipujem,ze mas jedine dietatko... Ja som bola pri prvej tiez dost uzkostna,ked ju starky tocili za ruky ta konec dobre ze som nevrazdila,aleeee... Treba trosku prihliadat aj na vek... Je rozdiel tocit rocne a 3rocne dieta to uz ma klbiky relativne pevne😉 a ked si s tou uzkostou nevies pomoct sama,tak su len dve moznosti... Bud ozaj vyhladat odbornu pomoc ktora ti pomoze jednak s tvojimi uzkostnymi stavmi,ale pomoze ti aj so svokrou,ci uz pochopis jej spravanie a nebude ta tolko vytacat alebo ti pomoze ju uspesne ignorovat a celit jej naladam... Alebo si urob druhe bejby a nebudes mat cas riesit take hluposti alebo prides na to,ze ked si budes robit zo vsetkeho velku hlavu tak ozaj skoncis na psychiatrii😉
nečítala si tú diskusiu, lebo som písala, že ten incident sliekmi sa stal, ked malý mal ani nie rok a uložila som ich tak, aby nedočiahol, napriek tomu, sa ocitli nízko a keď som na to svokru upozornila, vyletela na mna ako na prašivého potkana a to točenie bolo, keď mal jeden a trištvrte roka ...takže treba čítať poriadne
@anjika44 tak potom je ten odbornik o to viac na mieste... Ak je ta rakovina pravda potom chapem,ze si rozhodena sama zo seba a staci malo aby si vypenila... Plus strach z buducnosti,o syna,to je prirodzene,ale treba hladat podporu,ked neni dost sebapodpory ta kludne sa obrat na odbornika,ale takto nepomozes ani sebe,ani malemu a vasmu vztahu s muzom uz vobec nie...
A pri toceni stacilo vysvetlit,ze ked xce,nech ho toci tak,ze ho chyti pod pazuskami... Ako sa vravi kde je vola,tam je cesta😉
katuška, ale ja sa svokry bojím a ja jej radšej nepoviem nič - lebo musí mať stále pravdu - ona na mna vypení, ked ju upozorním na lieky a ja sa mám liečiť*? ako sorry, modrý koník, ale fakt ste riadne drzé niektoré - a teraz ma pošlite za odborníkom, ktorý lieči strach zo svokier
to áno, lebo so svokrou mám už dlhšie problémy ale s nou sa proste nedá - ked ju človek na niečo slušne upozorní, že robí zle, tak sa ofučí a nepomože, ani ked sa jej idem ospravedlniť, ked na nu zaslužene zvýšim hlas - bolo to iba raz kvoli tým liekom, tak vraj kričím...no keby by psycholog pomohol, ako mám jednať s takým človekom, ok - ale s nou sa to nedá - alebo treba byť taký, že lej sa usmievať, na všetko pritakávať, že je to super a ani v najmenšom n epovedať, že sa mi niečo nepáči
@anjika44 po prečítaní všetkých príspevkov ...
1. načo riešiš blbosti? niektoré aj roky staré? moje decko sa mi dogrcalo na trojkolke, pretože neustále pozeralo na koliesko... moje decko vypilo sirup od teploty svojho brata aj keď mal ten istý sirup cca pre 5 minútami - celú dávku, moje decko už spadlo z gauča, z parapety, z postieľky, bežne visí hore na plote, s bratom sa bežne sácajú a mlátia po hlave a stále riešim modriny, odreniny, krvácajúce rany...skáču do bazéna, aj keď ich nik nechytá...utekajú z domu do záhrady a nepovedia, že idú von... bežne ich točím za ruky, dokonca ich bežne točím aj za nohy dole hlavou a hojdám dole hlavou a to aj len pár centimetrov od zeme... kriste pane sú to chlapci, nie porcelánové bábiky... majú 3,5 roka a zato som ich nedala do decáku, že som neschopná matka...
2. stráži ich často moja 68 ročná mama - invalid s toľkými diagnózami až hrôza... vždy jej hovorím, že stačí, že prežijú inak nic nemusí 🙂 a aj keď prídem domov a sú špinaví, doškrabaní, s hrčami a sem tam s ranami... no a? nebudem jej predsa vykrikovať, že sa nevie postarať, nedáva pozor, alebo je neschopná... na rozdiel odo mňa ona už dve deti vychovala... v pohode... sme normálne, schopné ... ja sa nejaké deti ešte len snažím vychovať a nemám ešte ani výsledok za sebou, že som minimálne tak schopná ako ona... o tvojej svokre platí to isté... ona už nejaké deti vychovala... a sú v pohode... ty nie... nevieš aký výsledok tvojej výchovy bude... možno neurotický úzkostlivý muž neschopný sa postarať o seba a nieto o rodinu... ani moje ani tvoje výsledky ešte nie sú k dispozícii... generácia predtým už výsledky má... taká je realita a zmier sa s ňou...
3. čo sa týka liekov - moja mama má toľko liekov že neexistuje taká lekárnička, kde by sa všetky zmestili a plus lieky mojich detí... majú k nim prístup... nie priamy ale oni sa už dostanú všade... aj do vrchných poličiek na kuchynskej linke... prvé čo som ich učila, je že nesmú siahnuť na lieky (to isté platí pre prach/gél na pranie, prach do myčky a ostatné čistiace prostriedky...) s každou škatuľkou, fľašou musia prísť za mnou či môžu... áno nehody sa stávajú... viď 2 x vypitý sirup od teploty(dostal výprask, za to že sa neopýtal - a je mi šumafuk ak to považuje niekto za týranie...) ... ale akosi nemám druhý byt/dom, kde by som všetko nebezpečné zamykala... kde pre pána máš schované mydlo? šampón? svoj mejkap? dieťa nauč s týmto nebezpečenstvom žiť ... a podľa toho sa chovať.. naozaj silné lieky majú väčšinou bezpečnostný uzáver... a aj keby sa mi nepáčilo, kde ich svokra má, tak jednoducho prídem na návštevu poobzerám sa či vidím niečo nebezpečné .... a vyložím to vyššie alebo to niekde schovám... bežne sa tak správam na všetkých návštevách... s úsmevom a milo sa otočím na hostiteľa a hovorím, že "pre istotu" 🙂 vykladám sklo, ostré predmety na tom nízkom nábytku, čo teraz fičí, horúce kávy, čaj, veci o ktorých viem, že sú pre hostiteľa vzácne a nechce si ich nechať zničiť ... (fotky, zberateľské vecičky a pod...) nikde žiadny problém... ale nikdy som na nikoho nevyskočila... že čo všetko by sa mohlo stať... v rámci zábavnej konverzácie... a nikdy sa mi nestalo, že by som pre to nešla k niekomu na návštevu... a to chodím na návštevy, výlety s dvoma 3,5 ročnými chlapcami... a sú riadne živly...
3. schody... to je hmmm... ja som svojich už dávno vytrepala aj na rebrík... vysoko na vyhliadkovú vežu... normálny drevený rebrík... nemali ani dva roky 🙂 na bežný hliníkový rebrík lezú sami a úplne bez problémov... a besnia sa vždy... to by som ich musela uviazať... bývame normálne v dome so schodami... ešte ani nevedeli chodiť a už vedeli po štyroch vyliezť a zliezť schody... úplná banalita, ktorú úplne zbytočne riešiš...
4. sršne ... už tam pravdepodobne ani nie sú... ale mohli v pohode zahniezdiť niekde z vonkajšej strany tam kde bývaš ty a zatiaľ o nich ani nevieš... a teraz čo? to isté platí o včelách, ovadoch, osách...
akú radu ti dať?
- nerieš zbytočnosti, inak sa zblázniš... (asi už je neskoro...🙂 ), ak máš pocit že paniku z bežného života a bežných vecí okolo svojho dieťaťa nedokážeš zvládnuť navštív odborníka ... a nerieš svokru...rieš seba, že máš paniku zo sršňov, zo schodov, z liekov.... ako strach je potrebný ale je potrebné sa ho naučiť zvládať... odborník by ti pomohol zvládnuť paniku z choroby a možno ten stres so svojho zdravotného stavu pretavuješ do zveličovania problémov ktoré ešte ani neexistujú...
- paniku rob, až keď sa niečo stane... nie "preventívne"... len dávaj pozor, ale aj to "dávanie pozoru" si užívaj so synom ako zábavu...
- na tvojom mieste by som na tú chatu nešla... nech ide len muž so synom... takto pokazíš výlet nielen sebe (to už máš dopredu nalinkované ako to tam dopadne...) ale aj všetkým ostatným vrátane svojho dieťaťa...
-tvrdíš že máš strach zo svokry a radšej jej nič nepovieš... a hneď v nasledujúcom riadku píšeš, že hneď vypení svokra keď ju upozorníš.... tak jej to povieš alebo nepovieš? bojíš sa jej alebo nebojíš? upozorníš či v predstave ako tvoje dieťa si práve láme väzy alebo sa troví liekmi vyštekneš? je to tvoja svokra .... keď ju na niečo upozorňuješ, tak nikdy sa to nehovorí v panike, nikdy nie tak, že ona spravila chybu (ja to inak tiež nepovažujem za chybu...) a nikdy sa nezvyšuje hlas... ako by sa ti páčilo, keby na teba štekala nejaká oproti tebe mladica, že vie viac o živote ako ty, keď budeš v jej veku? starých (aj svokry) sa musia rešpektovať... môžeš si myslieť čo chceš... ale rešpektovať... starého človeka pustím sadnúť v autobuse, pomôžem cez cestu... základy slušnosti... hádam tých pár návštev sa dokážeš ovládať, si predsa dospelá žena...
trošku som sa rozpísala... prepáč... 🙂
@anjika44
Este nech Ti azbest zacne vadit a mozes s Patrovicom tvorit krasny par😅
@anjika44 obidve ste rovnake jedna príde o 21 hod za vnukom, keď sa ide sprchovať o takom čase načo chodi na návštevu?vlastne všetci 3 s mužom sa motate v kruhu všetci urazení, nepochopení každý si myslí o tom druhom svoje.Vy neviete komunikovať nikto s nikým.Naco si potom za ňou doliezala po sprchovaní?nabudúce sa neurazí, lebo bude vedieť že má prísť cez deň bývate 5m od seba a aké problémy s návštevou vnuka
@anjika44 odsťahujte sa to bude najlepšie ono v podstate by si svokre mala byť zaviazaná, že máte kde bývať😁ty nerieš svokru, ale seba ako reagujes svokru už v tom veku nezmenis.Boja sa malé deti prečo sa bojíš ty?lebo si veľké malé dieťa?Ako sa môžeš svokry báť všetko napätie je len preto, že bývate vedľa nej a tak to bude roky
@willino1 ale o čom by celé dni hovorila s mamou?Keby všetko bolo také ľahké nemohla by sa celé roky sťažovať a ľutovať.To je syndróm obete presný názov diagnózy.Ked nie bývalý partner, tak v práci jej robili zle, teraz svokra, predtým dieťa všetci a nechápe, že iba sama sebe robí zle smutne
@willino1 vieš moja, ja to napíšem tisíci raz - ale ja som tie lieky, ked dme bývali spolu, dala na hornú policu a niekto - bud svokra alebo jej priateľ ich dali dole a ked som ju upozornila, že si to neželám, vtedy na mna vyletela - stane sa, že je človek nepozorný, možno aj mne, že som nejaký predmet nechala ležať, išla som na wcko alebo tak - ale mna hnevá to, že ona si neprizná chybu a ešte sa na mne začne vyvršovať - tak ked urobám blbosť, tak sa ospravedlním a nebudem ešte toho druhého kritizovať, nie?
ja si priznám, ja som cholerik, manžel by si zaslúžil medailu , ale to, že tu nadávam niektorým z vás je preto, že iba ja som podľa vás tá zlá - možno jedna z vás uznala, že svokra spravila chybu a stále budem sa pýtať dookola, že keby dieťa prehlto nejakú tabletku? Boli to tabletky na spanie, krásavice moje - dospelý si može dať aj dve naraz a nič sa nestane, ale jednoročné dieťa? Ja beriem tabletky na spanie ... predtým som brala jedny s názvom trittico - brala som ich asi tri týždne a potom raz v noci keď som išla z WC, tak mi tak prišlo zle od srdca, že som myslela na svoje posledné sekundy - a určite to bolo z tej tabletky - a necchem si predstaviť čo by sa stalo dieťaťu ... a píšte, že aká som
@anjika44 So psychologom treba riesit seba, svoj pristup, svoje stavy, svoje pocity a obavy. Nie ci je to, co robia druhi ludia v poriadku. Bud ta ta psychologicka nezvlada a treba najst inu, alebo psycholog nestaci a treba psychiatra.
Komentare ako neotravuj a zmizni si nechaj pre niekoho ineho, tu si na verejnom fore, kde pytas rady, necuduj sa, ze ludia komentuju, diskutuju a pisu aj to co sa ti nepaci.