icon

Je toto manipulácia?

avatar
didi4
9. okt 2014

Ahojte, chcela by som sa s Vami poradit ohladom problemu mojej kamaratky. Zije uz 2 roky s priatelom a maju spolu dieta. Ich problem spociva v tom, ze ju partner neustale obvinuje, ze mu ublizuje slovami, ktore mu povie v ramci ich rozhovoru, on ich potom tazko nesie a aj place. Na druhy den sa s nou ledva bavi a chodi ako bez duse. Su to bezne banality a situacie, ktore by ste asi vy neriesili, ale tak napr. den predtym ako mal odist na tyzdennu pracovnu cestu, mali ist spolu na nakup a on navrhol, ze pojde radsej sam, na co ona vybuchla a povedala mu, ze vsetko musi byt vzdy po jeho. Jeho sa to potom dotklo vraj preto, ze mu pokazili ich posledne spolocne chvilky..Jej partner je rozvedeny. Zaujimalo by ma, ci mate s niecim podobnym skusenost a ako sa da takato situacia riesit, co je to za diagnozu a ako sa jej da pomoct ? Za vsetky Vase rady Vam vopred dakujem.

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 21. aug 2026 · 43 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Problém opisuje opakované obvinenia a silne precitlivené reakcie partnera (plač, výčitky, výhrážky rozchodom), ktoré diskutujúci väčšinou označili za precitlivenosť alebo citové vydieranie.
  • Diskutujúci odporúčali praktické riešenia: konfrontovať partnera s konkrétnymi príkladmi jeho reakcií, nastaviť jasné hranice, "nezaberať" na jeho plač a v prípade potreby vyhľadať psychológa alebo psychiatra.
  • Ako krajná možnosť sa odporúča rozchod/odstúpenie z vzťahu, ak sa správanie opakuje a nereaguje na konfrontáciu či terapiu; párová terapia sa uviedla ako cesta na zistenie úmyslu a príčin správania.


Najčastejšie otázky

Q: Ako rozpoznať citové vydieranie v partnerskom vzťahu?
A: Typické prejavy sú opakované obvinenia z ubližovania z drobností, plač a melodramatické reakcie po bežnom spore, výhrážky rozchodom alebo formulácie ako "nepríde domov, nech si nájde niekoho iného", všetko použité na získanie pozornosti alebo kontroly.

Q: Je lepšie označiť také správanie za manipuláciu alebo za precitlivenosť?
A: Diskutujúci sú rozdelení; mnohí považujú správanie skôr za precitlivenosť a emocionálnu labilitu vyplývajúcu z nízkeho sebavedomia alebo rodinných traum, niektorí ho však označili za formu citového vydierania alebo manipulácie.

Q: Ako sa rozprávať s precitliveným partnerom, aby to zmenilo jeho reakcie?
A: V diskusii sa odporúčalo použiť konkrétny komunikačný postup: začať s pozitívnym potvrdením ("miláčik, si super muž... vážim si ťa"), potom vecne vysvetliť problém, požiadať ho, aby povedal, čo konkrétne ho zranilo, a požiadať o premýšľanie nad týmto správaním; tento prístup pochádza z konkrétnej šablóny komunikácie v diskusii.

Q: Čo odpísať na SMS typu "nepríde domov, nech si nájde iného"?
A: Diskutujúci navrhli dve konkrétne reakcie: odoslať vecnú odpoveď typu "ak ti to pomôže, nemusíš sa vôbec vracať, aby som ti už nikdy nemohla ublížiť" alebo nechať návrh rozchodu viesť k okamžitému odlúčeniu a zvážiť skončenie vzťahu.

Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc a koho?
A: Viaceré príspevky odporúčajú vyhľadať psychológa alebo psychiatra pri chronickej precitlivenosti, sebalutovaní či opakovanom citovom vydierani, prípadne absolvovať párovú terapiu na zistenie úmyslu a liečbu vzťahovej dynamiky.

Q: Môže pomôcť ignorovanie jeho plaču a nastavovanie hraníc?
A: Áno; v diskusii sa uvádza, že ignorovanie manipulatívneho plaču, jasné nastavenie hraníc a "nastavenie zrkadla" môžu znížiť jeho motiváciu používať citový tlak, ak ide o získavanie pozornosti.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Správanie partnera väčšina diskutujúcich označila skôr za precitlivenosť alebo citové vydieranie než za sofistikovanú manipuláciu.
  • Odporúčané riešenia zahŕňajú konfrontáciu s konkrétnymi príkladmi, nastavenie hraníc a vyhľadanie odborníka (psychológ, psychiatra, párová terapia).
  • Ak sa správanie opakuje a nereaguje na komunikáciu alebo terapiu, rozchod alebo odstúpenie zo vzťahu je považované za legitímnú možnosť.


Sporné názory

  • Niektorí diskutujúci tvrdia, že ide o manipulátora s úmyslom ovládať partnerku, zatiaľ čo iní hovoria, že ide o emocionálnu nevyrovnanosť a nízke sebavedomie bez cielenej manipulácie.


Otvorené otázky

  • Či ide o diagnózu (psychické ochorenie) alebo o naučené vzorce správania z detstva nie je v diskusii jednoznačne určené.
  • Nie je jasné, do akej miery sa dá také správanie skutočne zmeniť terapiou alebo komunikáciou oboch partnerov.
  • Aké konkrétne podmienky a dohody by mali byť nastavené pri návrate po predchádzajúcom rozchode, aby sa problém neopakoval.


Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

psychológ, psychiatra, párová terapia, konfrontácia s konkrétnymi príkladmi, nastavenie hraníc, ignorovanie citového vydierania, "nastaviť zrkadlo", odpoveď typu "ak ti to pomôže, nemusíš sa vôbec vracať", rozchod/odchod, verbálna komunikačná šablóna začínajúca "miláčik, si super muž..."

Miesta a osoby

žiadne

Strana
z2
avatar
didi4
autor
•
9. okt 2014

@moonlight1210 ona uz velakrat chcela odist, ked jej praskli nervy,no musela mu slubit, ze uz od neho neodide a ak sa tak rozhodne, tak uz navzdy..nieco v tomto style mu aj odpisala. On urcite ma nejaky problem a prave preto, ze my sme na to nejako neprisli, chcela som sa poradit s viacerymi ludmi. Ma ho rada a inak je to fakt dobry chlap

avatar
moonlight1210
•
9. okt 2014

@didi4 pri takých ludoch si myslim, ze nejake navzdy je len slovo.

raz sa rozisli. kto odisiel? v akom duchu? za akých okolnosti? na ako dlho?
myslim, ze si pisala, ze navrat inicioval on. na com sa vtedy dohodli (ako podmienky dalsieho spolocneho fungovania, aby sa neopakovali predosle situacie - ak boli, ocividne sa nedodrzali)? alebo ona rada prijala jeho snahu vratit sa (bez podmienok)? aky mala dovod davat tomu este raz sancu? laska? nostalgia pri spomienkach na to len dobre a pocit, ze keby bolo keby a keby vtedy, tak sa nemuseli rozist? premyslene konanie?

aj na toto nech si poodpoveda. napovie jej to, ci ten vztah vobec ma zmysel. niekedy mozeme niekoho moc milovat, ale skonci to iba tym, ze do vztahu vycerpame vsetku energiu a na konci sklamani vidíme, ze to bol nezmysel drzat ten sen nasilu nazive.

avatar
le4
•
9. okt 2014

@didi4 asi by som stale postupovala rovnako ako som pisala hore. Je asi nevyrovnany sam so sebou, ma koplexy a/alebo pocit ze ho ona nema rada, ze si ho nevazi a muzom velmi zalezi na mienke svojej zeny. Pocit ze je akceptovany a v ucte napriek jeho chybam moze byt startovaci bod pre to, aby sa zacal uvedomovat. Niekedy si clovek sam nie je vedomy az do akej miery je jeho vnutro v neporiadku a ako je jeho vnimanie a spravanie destruktivne a neobjektivne. Treba na to poukazat, ale tak, aby bol ochotny nad tym rozmyslat.

avatar
didi4
autor
•
9. okt 2014

@le4 Jasne, je to dobra rada. Neviem,ci som Ti to uz pisala, no on jej napisal, ze nepride domov, nech si najde niekoho ineho, komu bude ublizovat..nevedela, co mu ma na to napisat, tak len mu napisala, ze ok, kedze to brala uz ako vydieranie..a otazka je,ci to bola ta spravna reakcia..

avatar
didi4
autor
•
9. okt 2014

@moonlight1210 no odisla ona, na jeho podnety, ze mu iba ublizuje a mali by to skonci..rozisli sa priatelsky a on jej potom stale vypisoval..zili od seba asi mesiac..a potom zacali opat spolu byvat..ona bola vtedy tehotna a dost precitlivena,takze nejake podmienky sa nenastavili..ona ho vzdy mala rada a az na toto spravanie je fakt ok. Preto som tu aj napisala, ako tomuto vztahu pomoct, potrebovali sme pocut nejake tie rady a skusenosti. Nechce hadzat vztah len tak za hlavu, chce ho skusit opravit..

avatar
le4
•
9. okt 2014

@didi4 aha prepac, ano, pisala. Nuz ja by som mu jasne naznacila ze aj ja mam city a ze teda sa este mozeme raz porozpravat dat tomu sancu a uvidime. Podla mna to nemysli vazne. Trwba ho konfrontovat, milo, snad sa zmeni...

avatar
bonavoxa
•
9. okt 2014

@didi4 Ten můj..to bylo taky samé, vím , že mě opustíš, stojím za prd, najdi si lepšího, zítra odjedu někam daleko a už se nevrátím, odejdu z tohoto světa, ap.....
Bylo už zlé jenom to, že existuju, že dýchám, že jsem tam... a něco kvůli malé potřebuju...a potřebuju to hned.

avatar
bonavoxa
•
9. okt 2014

@didi4 A k té reakci.... Známé přísloví, že se tak dlouho chodí se džbánem pro vodu, až se ucho utrhne.... Myslím, že každá žena je už z podstaty nastavená, že utěšuje, uklidňuje, urovnává, ale to prostě nejde donekonečna. A dojde to do té fáze ok....

avatar
nela1916
•
9. okt 2014

@didi4 Hm. Veľmi pochybujem, že je toto manipulácia, a to aj preto, lebo som v živote poznala asi tak dve manipulátorky (áno, obe boli ženy), no a ako by som to, ich zbrane voči ľuďom boli tak trochu komplikovanejšie (proste disponovali oveľa väčšími zákernosťami ako je citové vydieranie).

ALe niečo podobné som prežívala so svojím bývalým, ale asi nejde celkom o identický prípad. Jeho problémom bolo, že sa vedel nahnevať (za moje výbuchy, no neskôr aj obyčajné ponosy, ktoré som, samozrejme, všetky oľutovala, ale vždy už neskoro) a potom sa doslova nevedel prestať hnevať. V takých stavoch začal nadávať, celkom nesystematicky začal hlodiť, čo mu len prišlo na rozum (zo začiatku iba také odmietavé keci akože prečo som za ním vôbec prišla, a že ma nechce, o nejaký rôčik na to už prešiel k vulgarizmom), lenže potom sa nevedel zastaviť. Najskôr to bolo len o tom, že som ho nevedela upokojiť a potreboval dobrú hodinu na to, aby vychladol, no konflikt mi vyčítal ešte dobré dva dni, evidentne ho tie veci traumatizovali. Tak som sa snažila čím ďalej tým viac veci riešiť inak a konflikty nevyvolávať, spätne však vôbec netuším, či sa mi to skutočne podarilo. No jeho stavy hnevu sa len stupňovali, v konečnej fáze ho naštvanosť vedela držať aj dva-tri dni, a akoby sa v nej zacyklil - bol nahnevaný na seba za to, že je vôbec nahnevaný a vyčítal mi, že som to bola ja, kto ho do takého stavu priviedol.

Ale čo je na tom najzaujímavejšie, veľmi rád ma citovo vydieral tým, že sa mi vyhrážal rozchodom. keďže pre mňa to bol ten najsilnejší argument, väčšinou u mňa dosiahol všetko, čo chcel, až na jednu vec a tak som to nakoniec bola ja, kto to musel ukončiť. Keď som sa však k tomu konečne dopracovala, odrazu to bol on, kto sa chcel vrátiť späť, a to aj napriek tomu, že mal už sám záväzok voči inej žene.

Určite sú tieto veci striktne individuálne, ale ja za podobným správaním vidím veľkú psychickú nevyrovnanosť, v našom prípade aj psychické problémy. Celé to môže stáť aj padať na tom, či to chcú urovnať obaja. Ja som chronicky žiarlivá a myslím, že som tak trochu cholerik, kvôli nemu som však na sebe pracovala, no on kvôli mne už nie. Možno nemohol, proste to nebolo v jeho momentálnych psychických kompetenciách. Ale ak by veľmi chcel...

avatar
caoli
•
9. okt 2014

pripájam sa k názoru, ze nejde o manipulátorstvo. učebnicového manipulátora som mala v tesnej blízkosti 50 rokov. to je iné peklo a prejavuje sa omnoho rafinovanejšími a do detailu premyslenými metódami, takými ktoré je ťažké identifikovať a k poznaniu a pochopeniu sa dospieva až po dlhom čase, bohužial s ťažkými a neodstrániteľnými následkami na manipulovanom. Najhoršie je to, ak ide o človeka, s ktorým nie je možné sa rozviest alebo sa zbaliť, odísť a skúšať zabudnúť.
toto je naozaj skôr emocionálna nevyrovnanosť, labilita, pavdepodobne pôvod v traumatizujúcich zážitkoch v detstve… proste kandidát na psychológa, možno aj psychiatra.

avatar
didi4
autor
•
9. okt 2014

@bonavoxa Nejake podobne reci spominala aj ona..

avatar
didi4
autor
•
9. okt 2014

@nela1916 Toto ma dost zaujalo, lebo ano, niekedy je svojou banalitou spustac aj ona, ze nieco ofrfle a tak..myslis teda, ze za tym su psycho problemy..napr. z detstva ? To je sposob ako takyto clovek vyjadruje svoju lasku..nevies nahodou ako dopadli jeho predchadzajuce alebo nasledujuce vztahy ?Ci sa nakoniec zmenil.

avatar
nela1916
•
10. okt 2014

@didi4 No Bohužiaľ, o jeho predchádzajúcich vzťahoch toho veľa neviem, ale tak sa mi zdalo, že to bolo čosi, čo sa u neho vyvíjalo tak nejak postupne a to vo vzťahu so mnou, na začiatku to bol oveľa vyrovnanejší človek, takže uňho veľmi nepredpokladám traumy z detstva, skôr by som povedala, že bolo spúšťačom niečo konkrétne a až v dospelosti. Netuším ani to, ako sa vyvíja jeho terajší vzťah, keĎže žije v zahraničí, ale uňho by mohlo byť zaujímavé aj to, ako sa vyvinuli jeho kamarátstva a širšie rodinné vzťahy (ale od toho som totálne odrezaná, takže ani len netuším), pretože jeho nevyrovnannosť sa časom neprejavovala len vo vzťahu ku mne - bol to proste ten typ, čo v žiadnej práci dlho nevydržal, etc, ale zo začiatku som to považovala iba za akúsi rebéliu a bolomi to svojím spôsobom sympatické, navyše, malo to svoje limity.

Neviem, či by som to nazvala spôsobom, akým človek vyjadruje svoju lásku. Aspoň ja to poznám vo forme, keď sa jeden do takého stavu proste dostal a nevedel z neho von. Osobne si to viem predstaviť na x spôsobov - radikálny spôsob, ako prejaviť protest, pretože druhá strana nepočúva, alebo nepočúvala v minulosti (toť trauma z detstva), pocit nebezpečenstva ako reminiscencia niečoho z minulosti, čo sa vyvŕbilo dosť nešťastne a následný obranný mechanizmus (nepatričná obrana len pre istotu), spôsob, akým zaujať a v konečnom dôsledku citovo vydierať, hoci by to inkriminovanný človek sám možno takto nenazval. SKrátka, akokoľvek sa na to pozerám, stále mi z toho vychádzajú psychické problémy - no a žiaľ, tento typ nevyrovnanosti sa asi chronicky neznáša s konfliktnou povahou na druhej strane, takže na tomto naozaj musia pracovať obidvaja.

V mojom prípade to však bolo tak, že iba moja snaha nestačila, ak môj bývalý najskôr zle reagoval na konflikty, neskôr mu už prekážalo aj obyčajné frfľanie. Toto sme naozaj nezvládli sami, aj keď u nás boli príčiny rozpadu (a totálneho rozkladu) oveľa hlbšie, ak by som to mohla vrátiť, určite by som sa nebála riešiť to s psychológom.

Strana
z2