Je vhodné pýtať sa na detaily traumatických udalostí?
Ahojte, keď som bola dieťa, mala som jedno stretnutie s úchylákom, ktorý sa ma nevhodne dotýkal a ktoré som úplne vytesnila a v 35 rokoch sa mi tie spomienky vrátili. Nejako som si ich spracovala, nebolo to vôbec jednoduché, ale už som sa cez to preniesla aspoň tak že som schopná povedať nahlas že sa to stalo, ale vôbec nemám záujem sa znova vracať do detailov. Popravde keby som počula od nejakej kamarátky že sa jej niečo také stalo, ani by ma nenapadlo sa jej na to vypytovať, možno by som jej navrhla že ak by niekedy cítila že sa potrebuje vyrozprávať, tak som tu.
Svokra je super žena, ale ona proste nemá zábrany. Sedíme v reštaurácii plnej ľudí, obedujeme, niečo sa bavíme o tom čo sa deje vo svete a aký je svet krutý. Ja len tak prehodím že veď mne sa to ako dieťaťu tiež stalo. A ona začala nahlas pred všetkými vyzvedať nech jej poviem čo presne sa stalo, aby vedela, a pozerá na mňa s tými jej obrovskými guľatými očami a čaká. Ja som úplne zamrzla a ani som nevedela reagovať lebo asi by som jej vynadala že či nemá kúsok citu, pozerám na ňu že či to myslí vážne a ona normálne zopakuje otázku, bez akýchkoľvek zábran že nech jej o tom porozprávam. Som chvíľu premýšľala že či ja nie som normálna, alebo či ona nie je normálna, manžel tiež na ňu pozeral s otvorenými ústami že to čo sa vypytuje. Vy by ste ako na toto zareagovali? Fakt som nevedela čo jej mám na to povedať tak som povedala že som bola malá a že si to nepamätám, že si pamätám len že bola u nás polícia. Tak sa ukľudnila ale bolo vidno ako ju to škrie, ako moc by chcela vedieť čo sa stalo, no mne to príde ako prekročenie všetkých hraníc a zásah do súkromia takto vyzvedať takéto niečo... Ale ona to tak zjavne vôbec neberie, ďalej sa normálne vypráva a smeje ako keby jej ani nedošlo že trošku prestrelila. Alebo to len ja tak precitlivelo vnímam?
Rozmýšľam že nabudúce jej poviem že nemá absolútne empatiu, že si pamätám všetko ale určite jej to nebudem rozprávať uprostred obeda v reštike plnej ľudí len preto že si ona vyžiada detaily mojej traumy. Len neviem či to má vôbec význam keď ona ani len netuší že by jej otázky mohli niekomu aj ublížiť a že asi nie je úplne vhodné sa pýtať druhého človeka na detaily jeho traumy medzi ľuďmi len preto že to spomenul ako nejakú časť normálnej debaty, čisto okrajovo. Normálne som ľutovala že som vôbec niečo spomenula, ale človeka ani nenapadne že niekto bude takto necitlivo vyzvedať.
V puberte ma napadol chlap,dodnes si to pamatam matne.Bol to sidliskovy elektrikar,doniesla som mu videoprehravac,zamkol dvere,tlacil sa na mna a obchytaval ma.Podarilo sa minujst,nehlasila som to,ale bola som v soku.Keby sa ma niekto pytal poviem to,nebola to moja chyba.
Tvoja reakcia by bola pre mna skor dokazom,ze to spracovane nemas.Podla mna ste zareagovali zle obe.Myslim si,ze na otazke,na zaujimani sa najma ak sa to stalo pred stvrtstorocim nie je nic zle.Nie je to jatrenie cerstvych ran ani nemohla vediet,ze mas z toho dodnes traumu.Zaujimala sa,spytala sa.Zrejme mohla v sukromi,asi sa mohla spytat ci sa ta moze nieco k tejto teme opytat skor ako to vybafne.Na druhej strane asi po stvrtstoroci by som mala uz pripravenych par viet ak by sa niekto opytal,zrejme to nie je prvy krat a ak nie aspon vediet povedat -Prepac Terka,toto je cast mojho zivota o ktorej naozaj nechcem s nikym hovorit.
Podla mna to tvoje udivenie a este aj rozoberanie toho je tiez celkom zvlastne.
@anonym_b09ab4 zaujímavý postreh. Veľmi zaujímavý. Zjavne to úplne spracované ešte naozaj nemám. A áno bežne to už spomeniem keď sa niekde s niekým bavíme na tému zlí ľudia, že aj ja mám skúsenosť, ale v živote nikto nepýtal detaily, ani psychológ ma nenútil ísť do detailov 🤔
V puberte ma napadol chlap,dodnes si to pamatam matne.Bol to sidliskovy elektrikar,doniesla som mu videoprehravac,zamkol dvere,tlacil sa na mna a obchytaval ma.Podarilo sa minujst,nehlasila som to,ale bola som v soku.Keby sa ma niekto pytal poviem to,nebola to moja chyba.
@anonym_b09ab4 je mi to moc ľúto a ďakujem že o tom píšeš. Je to pre mňa dôkazom že aj ja raz o tom budem vedieť otvorene rozprávať.
Ale zaujímavé ako mozog vytesní že?
Svokra je zaroven dobry trenazer prave na to, Ked je niekto takto zvedavy. Taka povaha. Elegantne si to vyriesila
V puberte ma napadol chlap,dodnes si to pamatam matne.Bol to sidliskovy elektrikar,doniesla som mu videoprehravac,zamkol dvere,tlacil sa na mna a obchytaval ma.Podarilo sa minujst,nehlasila som to,ale bola som v soku.Keby sa ma niekto pytal poviem to,nebola to moja chyba.
@anonym_b09ab4 ja som mala 5 a dlhé roky som si pamätala len tých policajtov. A nevedela som čo sa stalo. A nedávno brácho spomínal že si pamätá ako prišiel domov a tam policajti a myslel si že sú tam kvôli nemu a oni tam boli kvôli mne. A vtedy môj mozog naštartoval procesy a najprv som videla susedov, potom prostredie a potom aj toho chlapa. Ešte aj tvár toho policajta čo to vyšetroval a že som sa s ním nechcela baviť lebo je to chlap, chcela som ženu. Ale nedali mi ju tak neviem ako to dopadlo.
Svokra je cudzí človek netreba jej uz nič hovoriť a zvlášť keď vidis že chce detaily aby mala stavnate klebety pre susedy. To že si to ty spracovala je super ale hovoriť o tom nikomu nemusíš vie o tom muž a to stačí. Ak chces o tom hovoriť aj s ľuďmi ok ale priprav sa na to že to pre nich bude zaujímavosť a budú s teba ťahať detaily. Ľudia tej empatie veľa nepobrali. Keby s tym svokra začala stačí jej povedať že na túto tému s ňou už hovorit nebudeš. Ak budeš mat potrebu o traume a detailoch hovoriť radšej si na to nájdi psyhologa..
Ja sa svokre nečudujem ze sa ta vypytovala, ved keď si už nacala túto tému, tak samozrejme ze chcela vedieť ako to bolo. Ved keby vôbec nereagovala, tak by to vyzeralo ze ta ma na háku. To by bolo lepšie? Svokra nie je na vine.
@anonym_autor niektori ludia si neuvedomuju, ze to moze byt nevhodne, okrem toho si temu zacala ty a to tak, ako keby si zacala a uz nedokoncila. Svokra neurobila nic zle a ty do buducna nazacinaj temu o ktorej nechces hovorit.
Podľa mňa práve naopak. Tvoja svokra vôbec nie je necitlivá. Keď si jej to spomenula, ona nemohla vedieť, čo sa stalo a že to bolo také traumatické. Mohla si pokojne myslieť, že sa na teba pozrel nejaký úchyl s dlhym kabatom a odišiel, alebo si predstavila nejaký podobný príbeh... no proste možností je veľa. A logicky, keď si to nadhodila, bolo by z jej hľadiska necitlivé sa na to ani neopýtať. Akože nadhodíš tému, tak sa na to logicky pýtala. Z tvojho hľadiska to vyzeralo, samozrejme, úplne inak. Je to proste nedorozumenie. Stačí povedať, že je to blbosť a o tom nechceš rozprávať.
Tu v Nemecku sa to deje často aj priamo na kúpaliskách... a je to hrozné... ale už na to prišli — treba vyvesiť plagáty, aby vsetci vedeli, že sa to nemá (lebo to robia, lebo nevedia, že sa to nemá): https://plus7dni.pluska.sk/aktualne/kampan-ktor...
Podľa mňa práve naopak. Tvoja svokra vôbec nie je necitlivá. Keď si jej to spomenula, ona nemohla vedieť, čo sa stalo a že to bolo také traumatické. Mohla si pokojne myslieť, že sa na teba pozrel nejaký úchyl s dlhym kabatom a odišiel, alebo si predstavila nejaký podobný príbeh... no proste možností je veľa. A logicky, keď si to nadhodila, bolo by z jej hľadiska necitlivé sa na to ani neopýtať. Akože nadhodíš tému, tak sa na to logicky pýtala. Z tvojho hľadiska to vyzeralo, samozrejme, úplne inak. Je to proste nedorozumenie. Stačí povedať, že je to blbosť a o tom nechceš rozprávať.
Tu v Nemecku sa to deje často aj priamo na kúpaliskách... a je to hrozné... ale už na to prišli — treba vyvesiť plagáty, aby vsetci vedeli, že sa to nemá (lebo to robia, lebo nevedia, že sa to nemá): https://plus7dni.pluska.sk/aktualne/kampan-ktor...
@bystrozraky šialené...
Autorka úplne ťa chápem. Zažila som sexuálne obťažovanie vo veku ako ty, možno ešte menej som mala. Spomienky sa mi vrátili v čase, keď som začala intímne žiť s mojím prvým partnerom, teraz je mojím manželom. Mala som po milovaní hrozné úzkostné stavy, aj počas milovania sa vynárali a aj vynárajú spomienky. Je to ťažké. Povedala som mu, že som ako dieťa prežila sexuálne zneužívanie a keď budem pripravená poviem mu viac. Sme spolu 23 rokov a doteraz som mu nedokázala povedať čo sa mi dialo. Dokážem pred ním nahlas vysloviť /aj to s dlhším odstupom/, že som bola obeťou sexuálneho zneužívania ale podrobnosti mu nedokážem povedať. A netlačí na mňa. Chápe ma. Za to si ho veľmi vážim. Máme obdobia, keď sa nedokážem uvoľniť mysľou niekedy aj dlhšie a nedokážem fungovať ako žena.
Prenáša sa mi to aj do stránky materstva. Videla som výborný dokument o ženách, ktoré sú obeťami sexuálneho obťažovanie, zneužívania v detstve ako sa im to premietlo do života keď sa stali matkami. Manžel ho pozeral so mnou. Veľa vecí, pochopil. Moju popôrodnú depresiu, moje úzkosti, ktoré sa niekedy pretavia do hnevu, alebo do odcudzenia a pod.
Raz som niečo naznačila mojej mame a tá úplne necitlivo bez štipky empatie sa ma opýtala Čo si bola znásilnená či čo?
Veľmi sa ma to dotklo.
V detstve som trpela telesnou nekľudnosťou, moje telo bolo stále v pohybe, aj v noci. Len sa na tom zabávala, namiesto toho aby zisťovala príčinu pre čo sa mi ako dieťaťu zmenilo správanie. Sestra sa hnevala na mňa, mali sme spoločnú izbu. Že sa stále hýbem, aj v noci, že ju to budí. Je mi ťažko, keď si na to spomeniem. Ako som sa bála byť doma, keď ten človek bol u nás pár dní. Bála som sa ostať sama s ním v miestnosti, prejsť okolo miestnosti kde bol on. Vždy som len preutekala okolo izby, v ktorej on bol.
Autorka úplne ťa chápem. Zažila som sexuálne obťažovanie vo veku ako ty, možno ešte menej som mala. Spomienky sa mi vrátili v čase, keď som začala intímne žiť s mojím prvým partnerom, teraz je mojím manželom. Mala som po milovaní hrozné úzkostné stavy, aj počas milovania sa vynárali a aj vynárajú spomienky. Je to ťažké. Povedala som mu, že som ako dieťa prežila sexuálne zneužívanie a keď budem pripravená poviem mu viac. Sme spolu 23 rokov a doteraz som mu nedokázala povedať čo sa mi dialo. Dokážem pred ním nahlas vysloviť /aj to s dlhším odstupom/, že som bola obeťou sexuálneho zneužívania ale podrobnosti mu nedokážem povedať. A netlačí na mňa. Chápe ma. Za to si ho veľmi vážim. Máme obdobia, keď sa nedokážem uvoľniť mysľou niekedy aj dlhšie a nedokážem fungovať ako žena.
Prenáša sa mi to aj do stránky materstva. Videla som výborný dokument o ženách, ktoré sú obeťami sexuálneho obťažovanie, zneužívania v detstve ako sa im to premietlo do života keď sa stali matkami. Manžel ho pozeral so mnou. Veľa vecí, pochopil. Moju popôrodnú depresiu, moje úzkosti, ktoré sa niekedy pretavia do hnevu, alebo do odcudzenia a pod.
Raz som niečo naznačila mojej mame a tá úplne necitlivo bez štipky empatie sa ma opýtala Čo si bola znásilnená či čo?
Veľmi sa ma to dotklo.
V detstve som trpela telesnou nekľudnosťou, moje telo bolo stále v pohybe, aj v noci. Len sa na tom zabávala, namiesto toho aby zisťovala príčinu pre čo sa mi ako dieťaťu zmenilo správanie. Sestra sa hnevala na mňa, mali sme spoločnú izbu. Že sa stále hýbem, aj v noci, že ju to budí. Je mi ťažko, keď si na to spomeniem. Ako som sa bála byť doma, keď ten človek bol u nás pár dní. Bála som sa ostať sama s ním v miestnosti, prejsť okolo miestnosti kde bol on. Vždy som len preutekala okolo izby, v ktorej on bol.
@dudos Och, muselo to byť strašné čo si prežila. Vlastne aj ja, lebo reagujem ako reagujem len môj mozog to stále blokuje. Ale tie problémy s intimitou poznám moc dobre. Aj dnes keď idem po lese či už v horách alebo na bicykli a stretnem chlapa tak sa mi pozapínajú všetky alarmy, hoci viem že úchyli nechodia športovať do hôr, ale mozog to ako keby nevedel a normálne cítim ako sa mi mobilizuje telo na útek. A veru nie raz som utekala ako pojašená hoci na to nebol dôvod. A to hýbanie v noci - to mám dodnes. Muž je z toho nervózny lebo veľakrát sa nevyspí, stačí trošičku stresu a niekoľko nocí doslova utekám nohami hoci spím, prehadzujem sa. O pomočovaní asi do 18 rokov ani nehovorím ale to si myslím skôr že je spojené s otcom ktorý mal radšej fľašku ako rodinu, ale celkovo v mojej detskej hlávke to bolo uzatvorené ako chlap = zlo. Môj manžel to vôbec so mnou nerieši - povedal že si to nevie predstaviť, ani čo ten chlap na tom vidí, ani čo to dieťa prežíva hoci tomu v tej dobe nerozumie, tak nebude tlačiť, vyzvedať ani mi robiť psychológa. Proste ak chceš povieš, ak nie nie. Nepotrebuje vedieť podrobnosti, nič to na jeho vzťahu ku mne nezmení. Moc mi to je ľúto že takéto veci musíme prežiť ako deti a potom sa to s nami ťahá celý život. Čo mne pomohlo bolo dovoliť si hnev, dovoliť si hanbu, dovoliť si súcit a hlavne dovoliť si lásku. A bol to dlhý proces. Lásku si neviem dovoliť dodnes lebo ja som si ju ako dieťa zakázala, aby som nebola zranená. A blokujem ju dodnes.
Autorka úplne ťa chápem. Zažila som sexuálne obťažovanie vo veku ako ty, možno ešte menej som mala. Spomienky sa mi vrátili v čase, keď som začala intímne žiť s mojím prvým partnerom, teraz je mojím manželom. Mala som po milovaní hrozné úzkostné stavy, aj počas milovania sa vynárali a aj vynárajú spomienky. Je to ťažké. Povedala som mu, že som ako dieťa prežila sexuálne zneužívanie a keď budem pripravená poviem mu viac. Sme spolu 23 rokov a doteraz som mu nedokázala povedať čo sa mi dialo. Dokážem pred ním nahlas vysloviť /aj to s dlhším odstupom/, že som bola obeťou sexuálneho zneužívania ale podrobnosti mu nedokážem povedať. A netlačí na mňa. Chápe ma. Za to si ho veľmi vážim. Máme obdobia, keď sa nedokážem uvoľniť mysľou niekedy aj dlhšie a nedokážem fungovať ako žena.
Prenáša sa mi to aj do stránky materstva. Videla som výborný dokument o ženách, ktoré sú obeťami sexuálneho obťažovanie, zneužívania v detstve ako sa im to premietlo do života keď sa stali matkami. Manžel ho pozeral so mnou. Veľa vecí, pochopil. Moju popôrodnú depresiu, moje úzkosti, ktoré sa niekedy pretavia do hnevu, alebo do odcudzenia a pod.
Raz som niečo naznačila mojej mame a tá úplne necitlivo bez štipky empatie sa ma opýtala Čo si bola znásilnená či čo?
Veľmi sa ma to dotklo.
V detstve som trpela telesnou nekľudnosťou, moje telo bolo stále v pohybe, aj v noci. Len sa na tom zabávala, namiesto toho aby zisťovala príčinu pre čo sa mi ako dieťaťu zmenilo správanie. Sestra sa hnevala na mňa, mali sme spoločnú izbu. Že sa stále hýbem, aj v noci, že ju to budí. Je mi ťažko, keď si na to spomeniem. Ako som sa bála byť doma, keď ten človek bol u nás pár dní. Bála som sa ostať sama s ním v miestnosti, prejsť okolo miestnosti kde bol on. Vždy som len preutekala okolo izby, v ktorej on bol.
@dudos a ešte smútok, to som zabudla. Ten bol dôležitý. Dovoliť si plakať ale to bolo súčasťou hnevu a súcitu.
Preboha, v živote by som sa nevypytovala na detaily zneužitia dieťaťa ci zeny, to co máš za svokru a nechápem, ze sa to väčšine žien tu zdá v poriadku a ešte si ty na vine,ze si to impulzívne spomenula , tak ma pravo sa pýtať a vedieť. Totálna neempatia, škoda že ju muz hneď neupratal.
@dudos a ešte smútok, to som zabudla. Ten bol dôležitý. Dovoliť si plakať ale to bolo súčasťou hnevu a súcitu.
@anonym_autor prosim chod na terapiu prezila si traumu mas ju v sebe to sa neda len tak spracovat, iba vytesnit a to sa vzdy vrati ako bumerang. Investuj dk svojho uzdravenia ❤️❤️ drzim palce a je mi luto co si prezila
Tvoja reakcia by bola pre mna skor dokazom,ze to spracovane nemas.Podla mna ste zareagovali zle obe.Myslim si,ze na otazke,na zaujimani sa najma ak sa to stalo pred stvrtstorocim nie je nic zle.Nie je to jatrenie cerstvych ran ani nemohla vediet,ze mas z toho dodnes traumu.Zaujimala sa,spytala sa.Zrejme mohla v sukromi,asi sa mohla spytat ci sa ta moze nieco k tejto teme opytat skor ako to vybafne.Na druhej strane asi po stvrtstoroci by som mala uz pripravenych par viet ak by sa niekto opytal,zrejme to nie je prvy krat a ak nie aspon vediet povedat -Prepac Terka,toto je cast mojho zivota o ktorej naozaj nechcem s nikym hovorit.
Podla mna to tvoje udivenie a este aj rozoberanie toho je tiez celkom zvlastne.