Je vhodné pýtať sa na detaily traumatických udalostí?
Ahojte, keď som bola dieťa, mala som jedno stretnutie s úchylákom, ktorý sa ma nevhodne dotýkal a ktoré som úplne vytesnila a v 35 rokoch sa mi tie spomienky vrátili. Nejako som si ich spracovala, nebolo to vôbec jednoduché, ale už som sa cez to preniesla aspoň tak že som schopná povedať nahlas že sa to stalo, ale vôbec nemám záujem sa znova vracať do detailov. Popravde keby som počula od nejakej kamarátky že sa jej niečo také stalo, ani by ma nenapadlo sa jej na to vypytovať, možno by som jej navrhla že ak by niekedy cítila že sa potrebuje vyrozprávať, tak som tu.
Svokra je super žena, ale ona proste nemá zábrany. Sedíme v reštaurácii plnej ľudí, obedujeme, niečo sa bavíme o tom čo sa deje vo svete a aký je svet krutý. Ja len tak prehodím že veď mne sa to ako dieťaťu tiež stalo. A ona začala nahlas pred všetkými vyzvedať nech jej poviem čo presne sa stalo, aby vedela, a pozerá na mňa s tými jej obrovskými guľatými očami a čaká. Ja som úplne zamrzla a ani som nevedela reagovať lebo asi by som jej vynadala že či nemá kúsok citu, pozerám na ňu že či to myslí vážne a ona normálne zopakuje otázku, bez akýchkoľvek zábran že nech jej o tom porozprávam. Som chvíľu premýšľala že či ja nie som normálna, alebo či ona nie je normálna, manžel tiež na ňu pozeral s otvorenými ústami že to čo sa vypytuje. Vy by ste ako na toto zareagovali? Fakt som nevedela čo jej mám na to povedať tak som povedala že som bola malá a že si to nepamätám, že si pamätám len že bola u nás polícia. Tak sa ukľudnila ale bolo vidno ako ju to škrie, ako moc by chcela vedieť čo sa stalo, no mne to príde ako prekročenie všetkých hraníc a zásah do súkromia takto vyzvedať takéto niečo... Ale ona to tak zjavne vôbec neberie, ďalej sa normálne vypráva a smeje ako keby jej ani nedošlo že trošku prestrelila. Alebo to len ja tak precitlivelo vnímam?
Rozmýšľam že nabudúce jej poviem že nemá absolútne empatiu, že si pamätám všetko ale určite jej to nebudem rozprávať uprostred obeda v reštike plnej ľudí len preto že si ona vyžiada detaily mojej traumy. Len neviem či to má vôbec význam keď ona ani len netuší že by jej otázky mohli niekomu aj ublížiť a že asi nie je úplne vhodné sa pýtať druhého človeka na detaily jeho traumy medzi ľuďmi len preto že to spomenul ako nejakú časť normálnej debaty, čisto okrajovo. Normálne som ľutovala že som vôbec niečo spomenula, ale človeka ani nenapadne že niekto bude takto necitlivo vyzvedať.
take veci by som verejne nerozoberala, je jasne, ze zvedavci sa budu pytat, su veci, ktore proste nikto nevie
Tak ty si to predostrela, keď si o tom nechcela hovoriť nemala si ani začínať. Môžeš rátať s tým že sa to opýta manžela keď budú sami alebo tvojich rodičov keď sa raz stretnú,.že čo sa to u vás dialo. Keď nechceš aby ľudia určité veci o tebe vedeli tak im o nich nerozprávaj
Len tak medzi recou na obede si tu temu zacala ty, tak sa necuduj, ze sa zo zvedavosti pytala, ze co sa ti vlastne stalo.
Ved si to vobec nemala spominat, ak je to pre teba este taka citliva tema. Kedze si tu temu otvorila, aj ja by som predpokladala, ze o tom teda chces hovorit.
V prvom rade by som si dala pozor na to, aby som nepovedala ze sa mi nieco take stalo, ked nechcem, aby sa na to nasledne niekto pytal. Lebo ked sama prezradis nieco, asi si posluchac pomysli ze si s tym ok. Keby si nechcela, nemusis to totiz vobec spominat. Asi to pochopila takto a myslim ze celkom opravnene.
@anonym_9e5c6b tiež mi to napadlo, ale ušlo mi to lebo ako som si to spracovala, nemám už problém povedať že sa mi to stalo. Ale detaily nerozoberám s nikým, ani s vlastným mužom! Jemu som už niekoľkokrát povedala že sa mi to stalo a ani raz sa ma nespýtal čo presne a to sme spolu už nejaký ten rôčik. Jediné čo mi povedal že keď budem chcieť, tak mu o tom porozprávam, ak nie tak nie, že je to na mne.
Takže áno toto vnímam ako moju časť chyby. Ale aj tak ma totálne zaskočilo to vyzvedanie uprostred obeda, že niekomu nedôjde že sa to asi nehodí. Tebe keby takto niekto niečo spomenul, by napadlo vyzvedať detaily a čakať odpovede? Mne teda nie a to už sme s kamoškami rozoberali kadejaké zážitky, na detaily sa nikdy nikto nikoho nevypytoval, ani by mi nenapadlo že sa začne pýtať. To aby si človek dával neustále pozor čo kedy komu povie a radšej nehovoril nikomu nič, ani okrajovo.
Vieš to keď niekto nezažije tak si to nevie predstaviť a svokry býbajú tak nechutne zvedavé že až ťa to odrádza jej niečo povedať... ja svokre nehovorím nič, všetko zahrám do "outu" a zahovorím. Určite sa priamo jej s touto temou neotváraj len ti ubliži
@anonym_9e5c6b tiež mi to napadlo, ale ušlo mi to lebo ako som si to spracovala, nemám už problém povedať že sa mi to stalo. Ale detaily nerozoberám s nikým, ani s vlastným mužom! Jemu som už niekoľkokrát povedala že sa mi to stalo a ani raz sa ma nespýtal čo presne a to sme spolu už nejaký ten rôčik. Jediné čo mi povedal že keď budem chcieť, tak mu o tom porozprávam, ak nie tak nie, že je to na mne.
Takže áno toto vnímam ako moju časť chyby. Ale aj tak ma totálne zaskočilo to vyzvedanie uprostred obeda, že niekomu nedôjde že sa to asi nehodí. Tebe keby takto niekto niečo spomenul, by napadlo vyzvedať detaily a čakať odpovede? Mne teda nie a to už sme s kamoškami rozoberali kadejaké zážitky, na detaily sa nikdy nikto nikoho nevypytoval, ani by mi nenapadlo že sa začne pýtať. To aby si človek dával neustále pozor čo kedy komu povie a radšej nehovoril nikomu nič, ani okrajovo.
@anonym_autor Nie, ja by som nevyzvedala, lebo mam svoje tazke temy tiez, ale prave preto si davam pozor na jazyk.
@anonym_autor Vzhladom na to, ze si otvorene reagovala k teme svojou vlastnou skusenostou mohla svokra predpokladat, ze je to vec, o ktorej nemas problem rozpravat. Mnoho ludi s podobnou traumou by napr. iba tisko sedelo a nevyjadrovalo by sa k danej veci vobec, presne kvoli moznej konfrontacii, ktorej sa chce vyhnut. Kazdy sme iny, svokra mozno reaguje zbrklo resp. veci vnima inak, ako ty, pre nu moze byt takato reakcia z jej strany uplne normalna a povazuje ju za spravnu. Tvoje ocakavania su jedna vec, ale ludia su rozni a rozne su aj ich reakcie.
Vieš to keď niekto nezažije tak si to nevie predstaviť a svokry býbajú tak nechutne zvedavé že až ťa to odrádza jej niečo povedať... ja svokre nehovorím nič, všetko zahrám do "outu" a zahovorím. Určite sa priamo jej s touto temou neotváraj len ti ubliži
@slavomirslavo Určite nebudem, preto som zareagovala tak že si nič nepamätám iba tých policajtov nech nemá pocit že to hrám do outu :D
Ale fakt ma zarazila takáto reakcia, asi sa budem musieť naučiť si sakra strážiť jazyk 😝
@anonym_autor len mi napíš prosím ťa, keď si to spracovala a vytesnila zo života, má kieho ďasa to povieš svokre!?!
@anonym_autor Vzhladom na to, ze si otvorene reagovala k teme svojou vlastnou skusenostou mohla svokra predpokladat, ze je to vec, o ktorej nemas problem rozpravat. Mnoho ludi s podobnou traumou by napr. iba tisko sedelo a nevyjadrovalo by sa k danej veci vobec, presne kvoli moznej konfrontacii, ktorej sa chce vyhnut. Kazdy sme iny, svokra mozno reaguje zbrklo resp. veci vnima inak, ako ty, pre nu moze byt takato reakcia z jej strany uplne normalna a povazuje ju za spravnu. Tvoje ocakavania su jedna vec, ale ludia su rozni a rozne su aj ich reakcie.
@oceanahory Ja som tak extrémny empatik že mňa neempatia dokáže neskutočne rozhodiť.
@anonym_autor podla mna kombinacia normalnej ludskej zvedavosti a neohrabanosti. Ja napriklad uplne neznasam, ked niekto nieco naznaci (ako ty, ze stalo sa mi nieco) a potom sa o tom vlastne nechce bavit. Tak naco to vobec vytahujes? Mne to pride ako strhavanie pozornosti na seba.
A stacilo jej normalne odpovedat “prepacte, nemam chut riesit detaily, bola to neprijemna skusenost”. Tvoja odpoved “vlastne neviem co sa stalo, lebo si to nepamatam” je za mna zvlastna.
@anonym_autor len mi napíš prosím ťa, keď si to spracovala a vytesnila zo života, má kieho ďasa to povieš svokre!?!
@martul Najprv som to vytesnila a 30 rokov som ani netušila že sa to stalo. A potom sa udialo niečo kedy sa mi tie spomienky vrátili ako živé. Plakala som, kričala, riešila to u psychológa, mala som neskutočné úzkosti. Podarilo sa nám túto skúsenosť nejako prijať do takej úrovne aby som mohla "bez problémov" a bez nejakých pocitov spomenúť a povedať nahlas že sa to stalo a nemaž z toho úzkosť. A tak som to aj spomenula. Rovnako ako pred mužom keď sa bavíme na nejakú tému tak normálne poviem že sa mi toto stalo. Ale nikdy nikto odo mňa nevyzvedal detaily že čo presne sa stalo. Nikdy. Ľudia proste zvyknú automaticky vycítiť že asi by to bolo dosť cez čiaru.
Pokial by to niekto len tak medzi recou spomenul, tak by som to brala, ze je s tym v poriadku ked to takto bars kedy vytiahne. Uprimne? Nemam rada ked niekto nieco take vytiahne a potom povie, ze sa o tom nechce rozpravat. Tak na kieho oneho to spominas? Aby si bola v tej chvili za hviezdu?
@oceanahory Ja som tak extrémny empatik že mňa neempatia dokáže neskutočne rozhodiť.
@anonym_autor To je v poriadku, ale povahu inych nezmenis. Nebudu sa vzdy vsetcia spravat podla tvojich ocakavani, treba sa s tym jednoducho zmierit a naucit pracovat, inak sa do pododbnych situacii dostanes este casto. Jednoducho neocakavaj od kazdeho rovnake reakcie, ake su podla teba tie spravne a pre teba vhodne.
@anonym_autor podla mna kombinacia normalnej ludskej zvedavosti a neohrabanosti. Ja napriklad uplne neznasam, ked niekto nieco naznaci (ako ty, ze stalo sa mi nieco) a potom sa o tom vlastne nechce bavit. Tak naco to vobec vytahujes? Mne to pride ako strhavanie pozornosti na seba.
A stacilo jej normalne odpovedat “prepacte, nemam chut riesit detaily, bola to neprijemna skusenost”. Tvoja odpoved “vlastne neviem co sa stalo, lebo si to nepamatam” je za mna zvlastna.
@sissy27 presne takto som mala zareagovať. Hrozne som ľutovala že som to spomenula. Len v tom momente mi to prišlo také "normálne", bavíme sa tu o tom ako si treba dávať pozor a nepúšťať deti samé von v tak nízkom veku lebo aj takí ľudia existujú a aj taká a hentakí - veď vieme, aj mne sa to stalo. Taká prirodzená debata
@oceanahory Ja som tak extrémny empatik že mňa neempatia dokáže neskutočne rozhodiť.
@anonym_autor toto ale nebola možno úplne neempatia. Mohla mať pocit ze keď si túto tému otvorila chceš o nej rozprávať a snažila sa ta posmeliť.
Lebo rovnako ako pre teba bolo nepríjemné že sa toho chytila a chcela rozvinúť, je tiež nepríjemná opačná situácia. keď clovek v spolocnosti povie niečo osobne/citlivé a zrazu vsetci ostanú ticho....
@oceanahory Ja som tak extrémny empatik že mňa neempatia dokáže neskutočne rozhodiť.
@anonym_autor nepride mi to vyslovene ako neempatia.jednak si s tym zacala ty,svokra nema ako vediet ci ta to este trapi,ci si to spracovavala,alebo ta to doteraz desi.
Kedze si to nacrtla,mozno mala pocit,ze k tomu chces povedat viac a ak by sa nepytala,by sisi zas mohla mysliet ze ju ako odoba nezaujimas..da sa na to hladiet z roznych uhlov.
Ak si nemala zaujem viac to rozoberat,stacilo to povedat,ze to bola dost bolestna tema a nechces to rozoberat.. pripadne si jej povedala,ze si nepamatas a kedze uz to dalej nerozoberala tak asi pochopila...a jasne,asi kazdeho by takato informacia prekvapila,aj rozhodila.prave moze byt az moc empaticka a prislo jej to luto..ale kedze si o tom nechcela hovorit,tak ta nemohla podporit..
Nepovazujem jej otazku za nevhodnu
Práve si zistila, že nič nie je také super, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
@anonym_autor To je v poriadku, ale povahu inych nezmenis. Nebudu sa vzdy vsetcia spravat podla tvojich ocakavani, treba sa s tym jednoducho zmierit a naucit pracovat, inak sa do pododbnych situacii dostanes este casto. Jednoducho neocakavaj od kazdeho rovnake reakcie, ake su podla teba tie spravne a pre teba vhodne.
@oceanahory pravda. Toto je zjavne moja téma s ktorou musím pracovať aby som dokázala medzi ľuďmi prežiť :D
Práve si zistila, že nič nie je také super, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
@elz1920 veru
@anonym_autor nepride mi to vyslovene ako neempatia.jednak si s tym zacala ty,svokra nema ako vediet ci ta to este trapi,ci si to spracovavala,alebo ta to doteraz desi.
Kedze si to nacrtla,mozno mala pocit,ze k tomu chces povedat viac a ak by sa nepytala,by sisi zas mohla mysliet ze ju ako odoba nezaujimas..da sa na to hladiet z roznych uhlov.
Ak si nemala zaujem viac to rozoberat,stacilo to povedat,ze to bola dost bolestna tema a nechces to rozoberat.. pripadne si jej povedala,ze si nepamatas a kedze uz to dalej nerozoberala tak asi pochopila...a jasne,asi kazdeho by takato informacia prekvapila,aj rozhodila.prave moze byt az moc empaticka a prislo jej to luto..ale kedze si o tom nechcela hovorit,tak ta nemohla podporit..
Nepovazujem jej otazku za nevhodnu
@lienka9 okej, veď to sa pýtam, či je to normálne alebo ja som precitlivelá. Ale už som pochopila že skôr to druhé 😂
@anonym_autor nerozumiem, prečo si to vôbec hovorila, keď následné nemáš záujem o tom ďalej rozprávať. 90% ľudí by sa zachovali ako svokra.
@oceanahory pravda. Toto je zjavne moja téma s ktorou musím pracovať aby som dokázala medzi ľuďmi prežiť :D
@anonym_autor Nie je to nic nezvycajne, v podstate aj tvoje pocity su uplne na mieste. Mne trvalo roky, kym som si toto uvedomila...ze ludi, ich pocity, povahu a zmyslanie nezmenis, mozes vsak zmenit to svoje voci nim a hned ti odlahne ☺️👍.
Na co riešiť svokru, pomôže ti, keď ti napíšeme, že sa zachovala dobre/zle? Skôr si myslím, že by si sa mohla posnažiť sa tej traumy zbaviť. Sorry, že sa ti to stalo
@anonym_9e5c6b tiež mi to napadlo, ale ušlo mi to lebo ako som si to spracovala, nemám už problém povedať že sa mi to stalo. Ale detaily nerozoberám s nikým, ani s vlastným mužom! Jemu som už niekoľkokrát povedala že sa mi to stalo a ani raz sa ma nespýtal čo presne a to sme spolu už nejaký ten rôčik. Jediné čo mi povedal že keď budem chcieť, tak mu o tom porozprávam, ak nie tak nie, že je to na mne.
Takže áno toto vnímam ako moju časť chyby. Ale aj tak ma totálne zaskočilo to vyzvedanie uprostred obeda, že niekomu nedôjde že sa to asi nehodí. Tebe keby takto niekto niečo spomenul, by napadlo vyzvedať detaily a čakať odpovede? Mne teda nie a to už sme s kamoškami rozoberali kadejaké zážitky, na detaily sa nikdy nikto nikoho nevypytoval, ani by mi nenapadlo že sa začne pýtať. To aby si človek dával neustále pozor čo kedy komu povie a radšej nehovoril nikomu nič, ani okrajovo.
@anonym_autor veď musíš poznať svokru aká je. Robíš z toho niečo čo nie je. No tak je zvedavá a hlasná. Nechápem na čo riešiš takéto veci a spomínaš to, keď o tom nechceš hovoriť. Mne to príde ako keby sa cítiš tým zaujímavá. Už to, prosím ťa, pred nikým nespomínaj, lebo zase budeš riešiť hlúposti. A svokra sa určite nezrúti z toho, že si jej nepovedala detaily.
Je to citlivá téma a každý to vníma inak. Aj podľa mna to svokra brala tak, že keď si tému načala, si s tým vyrovnaná a nemáš problém o tom rozprávať.
Každý traumu spracováva inak, ale ty nemôžeš od druhých očakávať, že budú reagovať tak, ako ty chceš (alebo ako by si ty v ich situácii reagovala).
Nabudúce povedz narovinu “je mi nepríjemné o tom rozprávať, nebudem to ďalej rozoberať”.
Ty si nemala nič hovoriť keď sa k tomu nechceš ďalej vyjadrovať a ona nemala byť taká zvedavá.
Keď o tom nechceš do detailov rozprávať, tak ani nezačínaj a nespomínaj, lebo ako sama vidíš, ľudia sú zvedaví čo sa stalo atď...
A ešte napíšem, že veľa ľudí sa vyrovnáva s traumou práve tým spôsobom, že o svojom zážitku rozprávajú. Predstav si, že by si bola ten typ a svokra by odignorovala tvoje “Načrtnutie témy” a ďalej by sa nezaujímala. To by si sem tiež prišla písať, že je svokra neempatická 🙂 musíš sa naučiť svoje pocity a očakávania komunikovat narovinu, nikto ti do hlavy nevidí
V prvom rade by som si dala pozor na to, aby som nepovedala ze sa mi nieco take stalo, ked nechcem, aby sa na to nasledne niekto pytal. Lebo ked sama prezradis nieco, asi si posluchac pomysli ze si s tym ok. Keby si nechcela, nemusis to totiz vobec spominat. Asi to pochopila takto a myslim ze celkom opravnene.