Je výchovná po zadku od príbuzných akceptovateľná?
Akceptujete výchovnú po zadku od svojich príbuzných keď dieťa neposlucha - starí rodičia, súrodenci?
Dosť ma zaujíma či som ja ta vadná alebo čo..
@beronsche co by si robila s dietatom, ktore skrti druhe? No no no, to sa nesmie a o 5 minut mas ten isty scenar? Predychas, nakricis....a on opat znova....jedna po zadku padla vhod a uz to nikdy v zivote nezopakoval....🤷♀️🤷♀️su deti a deti, moje dieta by napriklad nikdy nenapadlo druhe skrtit, ale za co dostalo moje, bolo, ked sa hodilo pod auto. Niektore deti v zivote nedostanu "vychovnu", lebo nepotrebuju a su deti, ktore charakterom ci napadmi vzdoruju a jedna " vychovna" im neuskodi, aby opat nasli mantinele, co je uz za ciarou....
@vevesh nuž, za predpokladu, že by mi nezlyhali nervy (čomu by som sa snažila vyvarovať, ale som len človek), by som dieťaťu na zadok nedala..
A nešla by som ani cestou "no no no" , akú opisujes...
Dieťa by som schytila, fyzicky mu zabránila v škrtení, stručne a zrozumiteľne mu vysvetlila, že takto nie. Plus by dieťa vedelo, čo sa stane, ak sa o tom ešte pokúsi - odchádzame, alebo zostava sedieť pri mne. A potom by som dávala väčší pozor.
Ak sa o to dieťa pokusi ešte raz (tu by som zakročila ešte pred tým) - okamžite plním, čo som mu predtým povedala - odchádzame. Ak to nie je možné/ ja nechcem odísť , dieťa zostava sedieť vedľa mňa, či chce či nechce = prirodzený dôsledok.
Aj ja som dieťa udrela, keď sa mi hodilo pod auto. Kvôli tomu, že som sa na smrť zľakla a jednoducho to emočne nezvládla. Čiže žiadna výchova. Nezvladnuta silná emócia.
Neexistujú deti, ktoré profitujú z "výchovných". Najmä teda, ak sa bavíme o malých deťom, toto plati dvojnásobne...
Jednoducho nie, v tom sa detský psychológovia zhodujú.
Vždy je to jednanie z pozície moci - rodič má fyz.prevahu a tak "môže".
Áno, často deti, čo dostanú na zadok poslúchajú. Zo strachu. Učíme ich poslušnosti, ale nie zodpovednosti. Nie to, že každá činnosť má prirodzený dôsledok (a nie je to úder).
A ono sa to prejaví, raz, nejako. A nie dobre
Iná vec je, keď rodičovi raz dva razy rupnu nervy. Áno, stáva sa.
Vtedy to dieťa síce zvládne bez ujmy, ale aj bez benefitu.
A je smutné, že ani vtedy si mnohí nepriznajú, že to je vlastne len prejav frustrácie, bezmocnosti, proste silnej emócie a tvária sa, že vychovávajú.. a ešte to obhajujú kade chodia.
Zásadný problém vidím v tom, že zástancovia "výchovných" úderov si nevedia predstaviť, že sa to dá aj inak.
Oni bez bitky hneď vidia čistú anarchiu a dieťa, čo sa nevie vypratať do kože. A to tak absolútne nie je.
Dieťa musí mať hranice. Záleží však na tom, ako sa nastavia.
A ďalšia vec je, že nestačí len dieta nebit. Dieťa je potrebné aj vychovávať.
@vevesh nuž, za predpokladu, že by mi nezlyhali nervy (čomu by som sa snažila vyvarovať, ale som len človek), by som dieťaťu na zadok nedala..
A nešla by som ani cestou "no no no" , akú opisujes...
Dieťa by som schytila, fyzicky mu zabránila v škrtení, stručne a zrozumiteľne mu vysvetlila, že takto nie. Plus by dieťa vedelo, čo sa stane, ak sa o tom ešte pokúsi - odchádzame, alebo zostava sedieť pri mne. A potom by som dávala väčší pozor.
Ak sa o to dieťa pokusi ešte raz (tu by som zakročila ešte pred tým) - okamžite plním, čo som mu predtým povedala - odchádzame. Ak to nie je možné/ ja nechcem odísť , dieťa zostava sedieť vedľa mňa, či chce či nechce = prirodzený dôsledok.
Aj ja som dieťa udrela, keď sa mi hodilo pod auto. Kvôli tomu, že som sa na smrť zľakla a jednoducho to emočne nezvládla. Čiže žiadna výchova. Nezvladnuta silná emócia.
Neexistujú deti, ktoré profitujú z "výchovných". Najmä teda, ak sa bavíme o malých deťom, toto plati dvojnásobne...
Jednoducho nie, v tom sa detský psychológovia zhodujú.
Vždy je to jednanie z pozície moci - rodič má fyz.prevahu a tak "môže".
Áno, často deti, čo dostanú na zadok poslúchajú. Zo strachu. Učíme ich poslušnosti, ale nie zodpovednosti. Nie to, že každá činnosť má prirodzený dôsledok (a nie je to úder).
A ono sa to prejaví, raz, nejako. A nie dobre
Iná vec je, keď rodičovi raz dva razy rupnu nervy. Áno, stáva sa.
Vtedy to dieťa síce zvládne bez ujmy, ale aj bez benefitu.
A je smutné, že ani vtedy si mnohí nepriznajú, že to je vlastne len prejav frustrácie, bezmocnosti, proste silnej emócie a tvária sa, že vychovávajú.. a ešte to obhajujú kade chodia.
Zásadný problém vidím v tom, že zástancovia "výchovných" úderov si nevedia predstaviť, že sa to dá aj inak.
Oni bez bitky hneď vidia čistú anarchiu a dieťa, čo sa nevie vypratať do kože. A to tak absolútne nie je.
Dieťa musí mať hranice. Záleží však na tom, ako sa nastavia.
A ďalšia vec je, že nestačí len dieta nebit. Dieťa je potrebné aj vychovávať.
@beronsche
❤️❤️❤️❤️❤️
mam skusenost, ze poriadok prinasa velky bič a maly dvor, vsetko ostatne su len blaboly, to, ze odmietate zrozumitelnu, rychlu a jasnu rec vychovnou, kde nefunguje nic ine, a kym sa este da, skuste to vysvetlit rodicom, ktorym sikasnovali deti v skole prave tie deticky, ktore boli vychovavane vysvetlovanim, skuste to vysvetlit rodicom, ktorym kreten zabil dcery (ucitelku a spoluziacku priamo v skole), skuste to vysvetlit vsetkym, kedy grazli dokopali bezdomovcov atd,
@vevesh nuž, za predpokladu, že by mi nezlyhali nervy (čomu by som sa snažila vyvarovať, ale som len človek), by som dieťaťu na zadok nedala..
A nešla by som ani cestou "no no no" , akú opisujes...
Dieťa by som schytila, fyzicky mu zabránila v škrtení, stručne a zrozumiteľne mu vysvetlila, že takto nie. Plus by dieťa vedelo, čo sa stane, ak sa o tom ešte pokúsi - odchádzame, alebo zostava sedieť pri mne. A potom by som dávala väčší pozor.
Ak sa o to dieťa pokusi ešte raz (tu by som zakročila ešte pred tým) - okamžite plním, čo som mu predtým povedala - odchádzame. Ak to nie je možné/ ja nechcem odísť , dieťa zostava sedieť vedľa mňa, či chce či nechce = prirodzený dôsledok.
Aj ja som dieťa udrela, keď sa mi hodilo pod auto. Kvôli tomu, že som sa na smrť zľakla a jednoducho to emočne nezvládla. Čiže žiadna výchova. Nezvladnuta silná emócia.
Neexistujú deti, ktoré profitujú z "výchovných". Najmä teda, ak sa bavíme o malých deťom, toto plati dvojnásobne...
Jednoducho nie, v tom sa detský psychológovia zhodujú.
Vždy je to jednanie z pozície moci - rodič má fyz.prevahu a tak "môže".
Áno, často deti, čo dostanú na zadok poslúchajú. Zo strachu. Učíme ich poslušnosti, ale nie zodpovednosti. Nie to, že každá činnosť má prirodzený dôsledok (a nie je to úder).
A ono sa to prejaví, raz, nejako. A nie dobre
Iná vec je, keď rodičovi raz dva razy rupnu nervy. Áno, stáva sa.
Vtedy to dieťa síce zvládne bez ujmy, ale aj bez benefitu.
A je smutné, že ani vtedy si mnohí nepriznajú, že to je vlastne len prejav frustrácie, bezmocnosti, proste silnej emócie a tvária sa, že vychovávajú.. a ešte to obhajujú kade chodia.
Zásadný problém vidím v tom, že zástancovia "výchovných" úderov si nevedia predstaviť, že sa to dá aj inak.
Oni bez bitky hneď vidia čistú anarchiu a dieťa, čo sa nevie vypratať do kože. A to tak absolútne nie je.
Dieťa musí mať hranice. Záleží však na tom, ako sa nastavia.
A ďalšia vec je, že nestačí len dieta nebit. Dieťa je potrebné aj vychovávať.
@beronsche vies, toto je vysoka teoria, ktora ti je v praxi na 2 veci. Nie je univerzalna a nezohladnuje vsetky okolnosti situacie a vychovy, vztah osob v danej situacii. Ano, kazdy by sa chcel vyhnut akymkolvek nasilnostiam a aj vychovnej po zadku, teoriu vie kazdy a nikto nebude schvalovat bezprahe udieranie deti. Ale zivot tak nefunguje a ludia a situacie su rozne. Myslis, ze ludia tu vychovnu vopred planuju? Lebo toto by velmi rychlo prevrhlo premisu z vychovnej do umyselneho ublizovania maloletej osobe.
K osobnemu pripadu- ja som nemala cas dieta drzat pri sebe a kedze islo o sestru dietata a mne rodinu, normalne vysvetlenie sa mi zdalo vhodne a primerane situacii, kedze to bolo velmi male dieta. Ani vo sne ma nenapadlo, ze to zopakuje 2x. Napodiv, tou vychovnou nema z nas strach, ale respekt, lebo sme mu stanovili hranice, ktore dovtedy nemal. A ano, dieta nevies vychovavat za den, ale stale ten jeden fyzicky kontakt da jasne strucne a rychlo na javo tomu druhemu, ze svojim spravanim prekrocil vsetky mozne hranice tolerancie toho druheho. A to je ucinne, ako kolvek to kto schvaluje-neschvaluje. A teoretici mozu dalej teorecit vo svojich bublinach ako idealne vychovat deti za idealnych podmienok...
@beronsche vies, toto je vysoka teoria, ktora ti je v praxi na 2 veci. Nie je univerzalna a nezohladnuje vsetky okolnosti situacie a vychovy, vztah osob v danej situacii. Ano, kazdy by sa chcel vyhnut akymkolvek nasilnostiam a aj vychovnej po zadku, teoriu vie kazdy a nikto nebude schvalovat bezprahe udieranie deti. Ale zivot tak nefunguje a ludia a situacie su rozne. Myslis, ze ludia tu vychovnu vopred planuju? Lebo toto by velmi rychlo prevrhlo premisu z vychovnej do umyselneho ublizovania maloletej osobe.
K osobnemu pripadu- ja som nemala cas dieta drzat pri sebe a kedze islo o sestru dietata a mne rodinu, normalne vysvetlenie sa mi zdalo vhodne a primerane situacii, kedze to bolo velmi male dieta. Ani vo sne ma nenapadlo, ze to zopakuje 2x. Napodiv, tou vychovnou nema z nas strach, ale respekt, lebo sme mu stanovili hranice, ktore dovtedy nemal. A ano, dieta nevies vychovavat za den, ale stale ten jeden fyzicky kontakt da jasne strucne a rychlo na javo tomu druhemu, ze svojim spravanim prekrocil vsetky mozne hranice tolerancie toho druheho. A to je ucinne, ako kolvek to kto schvaluje-neschvaluje. A teoretici mozu dalej teorecit vo svojich bublinach ako idealne vychovat deti za idealnych podmienok...
@vevesh pozri si príspevky v tejto téme - koľko krát je tu, že bez "výchovných" rastu fagani? Pozri si ten stupidny príspevok nad tvojim - o malom dvore a dlhom biči..
Este stále si myslíš, že každý sa chce vyhnúť násilnostiam?
Priveľa ludi bude obhajovať bitku či capanie deti, keby čo bolo. Mnoho ľudí nevie, že a ako je to možné inak.
Vysoká teória?
Čo presne je podľa teba vysoká teória? Priznať si, že keď mi rupli nervy, že som zlyhala ja?
Skúšať to inak?
Čo je na tom také vysoko teoretické?
Pravdou je jedno - mnohé situácie prinášajú silne negatívne emócie, stres, bezmocnosť, frustráciu. A vtedy nastupujú "výchovné".
Pochopiteľne? Áno, samozrejme.
Akceptovateľné a hodne obhajoby a odporucania? Nie.
Tak sa prestaňme tváriť, ako fantastický tým capaním, búchaním, trieskanim, deti vychovávame.
Ty to tiež preklapas do extrému - šesťročné dieťa z teba nemá strach po jednej výchovnej na zadok.
No chvalabohu, že nemá.
Ale ty si ho udrela, lebo si nevedela reagovať inak - sama píšeš - cudzie dieťa, nemohla si ho držať pri sebe, nemala si naň čas, atď.
Je taký problém toto priznať? Prečo volíš cestu obhajoby?
U nás sa to ešte nestalo. Dala som jej len ja sama ale čo keď sa na tom smeje a ma capnutie po zadku ako srandu? 🤷♀️
Nie, ale chodíme tam viac menej len na navstevu , na 2-3 hodinky , žiadne prespavacky. Ale myslím, žeby si to nedovolil nikto z nich, predsa len, ani ja som nedostavala po zadku - nie je to ich štýl výchovy.
Ja som dala po zadku synovcom. Ich rodičia ich absolútne nezvládaju. Snažila som sa im dohovoriť,ale tie deti absolútne nepočúvajú. Boli u nás. Hádzali hračky o zem, skákali po posteli a ubližovali mojim deťom. Absolútne nepočúvali žiadne prednášky,že sa majú správať normálne. 6 ročného som schytila za ruky,aby sa ukľudnil, trepal sa ako posadnutý diablom. Potom sa mi vytrhol a zas zhadzoval veci na zem. Už mi praskli nervy a dala som im po zadku.este sa išli aj pochváliť,že dostali po riti..žiadny rešpekt tie deti. A 3rocny,keď robí niečo zle sa obhajuje,že on je ešte maličký...A rodičia ich ešte aj volajú zdrobneninami 🫤 a potom sa čudujú,že sa s nimi nechceme stretávať. Však to je na nervy.
Vedela som, že touto otázkou tu rozprúdim vojnu medzi dvoma tábormi, preto ma to zaujíma, že či je to pre ľudí normálne.
Totižto syn mi včera prišiel domov s dedkovou odtlačkov ruky na zadku, ktorú tam ma ešte aj dnes . Bol s nim vonku. A on mi povie, že veď to je len výchovna, lebo ho neposlúchol. Preto ma to zaujíma…
@anonym_autor
Náš napríklad tatino nikdy nebil! Boli sme dievky. Mama ano...
Mne vie tiež vyletieť ruka, deťom sa ospravedlním a vždy si to odrevem, vždy! Je to moje zlyhanie a je mi to nesmierne ľúto, žiadne dieťa si to nezaslúži.
A keby dostanú "výchovnú" od starých rodičov, plakala by som ešte viac. Sú s nimi malo a ešte by im aj výchovné mali dávať?! Tak to teda nie. Už tatino mak také nové reči. Že by mali dostať výchovné... Máme deti pod 8 rokov, male. A napriek tomu, že nie vždy sa mi podarí riešiť to slovne, vytočí má takáto poznámka so neoricetna! Stačí, že zlyham ja, nemusí ešte aj rodina či starý rodič!
Jediné že by to dieťa bolo v ohrození života by som pochopila takú reakciu, i keď nesprávnu.
Takto sa to stalo nám. Boli sme v zoo a neter ťahala barana zarihy silno. Tak ju môj muž vytahal za ucho, že či sa jej to páči!? Povedala to rodičom, boli pár metrov od nás. Hneď vedeli, že to musel byť iný prúser, lebo môj muž ich má rád a deťmi blbli koľkokrát, boli na neho nalepené decká viac ako na mňa (deti mojej sestry). Môj muž povedal. Nech povie mala prečo to urobil. No a dostala hubovú od oboch rodičov. Veď ten baran jej mohol ublížiť. To bolo jediný krát a mala mala 10 rokov, 3x sme ju upozornili.
Ale žiadne výchovné ani nič podobné, neexistuje!