Jeden človek ma opakovane obťažoval. Ako sa s tým vyrovnať?
Dobrý deň, neviem či je toto vhodné miesto na riešenie takýchto vecí ale už niekoľko mesiacov ma trápi ma to, že jeden človek ktorého som istým spôsob aj prijala do rodiny ma opakovane obťažoval :( jednalo sa o hnusné slovné narážky a nevhodné poznámky (nechcem ani písať lebo je mi z toho zle) a aj o opakované neželané se*uálne dotyky (stehno, riť, skoro aj prsia a dokonca mi aj rozopol ten človek na verejnosti na výlete pred rodinou podprsenku)
nedokážem sa s tým akosi vyrovnať :( a vkuse to cítim, že sa ma dotkol ten ,,človek"
neviem čo robiť..
@slovakboy tak žiadneho chlapa nepoznám, ved som Single, možno keby mam frajera poviem jemu a možno by mu povedal na rozum
@jana_eyre_2 a plus každý rieši to co som ja urobila zle aj keď jedinú zlu vec urobil ON nie ja, ale iba ON
@0kristina0 nie každý má povahu ísť na niekoho fyzicky
@jana_eyre_2 to ma velmi mrzi, neviem si to ani predstavit. Zaujimalo by ma, co si myslis o tom, ze preco sa to niekomu deje, aj opakovane a niekomu vobec?
Áno presne, to som tiež chcela spomenúť, ale ušli mi myslienky.. že mňa vždy zaráža ako sa ľudia zamerajú na to, čo žena urobila zle, mužské správanie vlastne úplne preskočia akoby to bolo niečo ocakavajuce a normálne, akoby je len žena povinná sa brániť a muž si môže robiť čo chce.. ako keď niekto vykradne dom, vtedy sa tiež ľudia zamerajú na to či bolo zamknuté a mala si pustený alarm, alebo si nemala dosť vysoký plot.. nie na to že NIKTO nemá právo bez pozvania vojsť na pozemok..
@jana_eyre_2 ja skratka nemám povahu ist fyzicky na ľudí, nečakala som to od neho vždy bol v pohode aj nám pomáhal, aj mne keď som mala problém so školou mi vysvetlil veci a preto sme ho brali ako rodinu, taky rodinný kamarát
@babulkomale to netuším.. podľa mňa to je tým ako dievča/žena pôsobí a predátor to vždy vycíti.. či je človek sám alebo v skupind.. ja som zväčša tichá, ľuďom skôr uhnem ako sa prederiem ak sa dá rozumieť čo tým myslím.. vždy som pôsobila mladšie ako mám reálne vek, vždy majú ľudia v okolí pocit že potrebujem ochranu, nejaké poučenie - aj keď to ja reálne nečakám a nechcem, ja proste tak na ľudí pôsobím.. neviem či to viem zmeniť, asi nie.. viem byť asertivna, ale nie prehnane a až teraz v dospelosti..
taktiež je rozdiel kde žiješ.. najviac obťažovania som zažila ako dieťa z mesta kde bolo veľka príležitosť stretnúť veľa rôznych ľudí, na rôznych miestach.. zastávka, jazero, autobus, dokonca plny.. moment prekvapenia (ten autobus som zažila asi ako 18r.. plná 59 v Rači - všetci natlaceni ako sardinky.. niekto sa namna tlačil, zrazu som cítila ruku tam kde nebola náhodou.. vtedy som už vedela reagovať, rozkricala.som sa na neho, bolo mi na grcanie, ale kričala som.. on hneď vystúpil ani namna nepozrel.. starý dedo.. a ako reagovalo okolie? Cumeli namna a nikto nič a mne bolo dlho nepríjemne, aj keď som reagovala) keď som sa presťahovala do satelitu, nezažila som obťažujúce správanie, resp.ak áno, bolo to iného kalibru.. som teda aj dospela, aj mám deti, iné sebavedomie..
To verím, muselo to byť naozaj nepríjemne... Ten pocit dlho odchádza.. 😔
@jana_eyre_2 veľmi ma sklamal a je mi aj ľúto sesternice ja by chcela vidieť jej svadbu ale po tomto by som tam nešla
A môj posledný príspevok na mk lebo už mi je zle koľko času som tu minula z môjho voľného dňa..
Ak ste videli sex education, bola časť keď sa na slečnu ktorá ide v autobuse niekto urobí, neviem či na jej rifle alebo bundu.. Ona ako prikovana nedokáže reagovať, hoci bežne je komunikatívna.. potom sa s tým dlho nevie zrovnať, veľmi ju to položí a zmení.. to sa proste obetiam stáva a naozaj nedokážu reagovať v kritickej situácii, hoci na nete sa ľahko píše aké facky by rozdaval.. človeku z vonka sa možno ani nezdá nič také závažné ak si musí umyť semeno.cudzieho muža z bundy, avsak verte že to nie každý dokáže bez toho aby to na ňom zanechalo traumu, s ktorou sa ťažko vyrovnáva..
a keby ho aj autorka udrela a kričala by na rodinného priateľa, myslíte že taký zážitok nezanecha stopu? No bohužiaľ zanechá nech už človek zareaguje akokolvek.. som rada že existujú ženy čo to nezažili a nikdy by som vám to ani nepriala..
@jana_eyre_2 úžasné napísané
necitala som celu diskusiu. uplne vsak chapem tvoje pocity. skus si najst v rodine jednu osobu, ktora je ti najblizsie, ktorej mozes doverovat, a ktora veri tebe. povedz to jej. budes mat spojenca a uz v tom nebudes viac sama. budete to dalej riesit spolocne, alebo neriesit ale spolocne. hlavne v tom neostavaj sama. ked budes mat podporu vsetko pojde lahsie, ci uz ten verejny boj alebo ignoracia. zdravy rozum mi kaze to samozrejme povedat, agresora treba zastavit, avsak neviem co by som robila na tvojom mieste cize akokolvek sa rozhodnes, bude to spravne.
@monuska112 ďakujem, skúsim ❤️
@jana_eyre_2 rozumiem ako to myslis, ze asi sa to stava kočkám co posobia submisivnejsie...tiez si myslim ze je to ako clovek posobi navonok - myslim si ze aj preto si obete casto nahovaraju ze za to mozu, ze je to ich chyba a vina 😕 ze akoby siria oder obete, ktory predator vyciti.
Ja posobim chvalabohu odstrasujuco a skor sa zastanem inych zien ked sa im deje nespravodlivost.
@babulkomale paradoxné je o dosť ľahšie sa zastať niekoho iného ako seba samej - lebo v takom prípade ste v prevahe voči násilníkovi, aj keby bola obtazovana ticho.. (v takej situácii som už bola tiež... )
keďže si ale nebola v takej situácii, kde si bola sama obtazovana, tak chápem že si to nevieš predstaviť..
A v neposlednom rade ide je aj o to že clovek má v sebe prirodzenu obranu, ze radšej stuhne akoby niečo urobil, lebo sa podvedome boji aby útočník neurobil nič horšie...
@jana_eyre_2 píšeš, ako by sme reagovali, keby šlo o relatívne mladú dcéru? no v prvom rade mne osobne by sa dcéra absolútne nebála povedať, čo sa deje. keby mala tak do cca 17-20 rokov, ako ju poznám, predpokladám, že v neskoršom veku bude vedieť bez problémov takejto konkrétnej situácii čeliť (ako opisuje autorka, ak by sa to stalo u nás, čo sa teda nestane) 😀 a ak by bola situácia, ktorá ju deptá a nevie si rady, určite by sa mi zdôverila na rozdiel od autorky. a v neskoršom príspevku píše autorka, že má 27.
autorka - prosím ťa, ty si doteraz ako žila? celé dni utiahnutá, mimo ľudí, zatvorená kdesi v chyži? tiež som totiž predpokladala, že máš nanajvýš tak 20 rokov a preto máš taký ostych. ale 27? veď už musíš byť aj v nejakom kolektíve, kde je tiež potrebná asertivita a vedieť si v správnom čase a na správnom mieste vedieť otvoriť ústa....
autorka, prekrúcaš naše slová (moje, ale i slová iných prispievateliek). my nepíšeme, že ty si tá zlá, že ty si tá, čo robila zle. my píšeme, že ty robíš JEDINÚ chybnú vec a to, že si to doteraz nijak neriešila a pritom podľa tvojich slov nešlo o 1 obťažovanie, ale o opakované obťažovanie/obťažovania. a áno, toto je obrovská chyba, že si ho nestopla, že sa nechceš brániť. lebo ty sa nechceš. inak by si ho už dávno pred všetkými vyhulákala, že čo si to dovoľuje.
@panelacikova no ale snáď chápeš že nie každý človek má rovnake rodinné zázemie a preto sa niekto báť môže.. to aký máte vzťah so svojou dcérou predsa vôbec nedokazuje nič o tom ako to má niekto iný, alebo sa mýlim?
@panelacikova a okrem toho písala som o tom, že či by ste svoju dcéru tiež len začali poučovať o tom čo robí zle namiesto pochopenia..
@jana_eyre_2 ale ona tu dostala množstvo nápadov nielen odo mňa. jedným z nich bol aj rozhovor so psychológom alebo ísť na políciu podať TO, veď je snáď svojprávna. Keď sa už hanbí pred vlastnou rodinou z akéhokoľvek dôvodu, môže ísť na políciu a spísať tam o tom zápis, v ktorom sa bude na daného človeka sťažovať. predpokladám, že polícia urobí aspoň to, že ho navštívi a upozorní, aby s tým okamžite prestal, lebo slečna už poskytla polícii informácie a je to čierne na bielom.
nie, ja by som dcéru v pohode pochopila a ak by sama nenabrala odvahu, šla by som faganovi vylepiť ja (samozrejme, po rozhovore s ním a teda, ak by to napriek tomu neprestalo).... a neviem, čo mi zrazu vykáš, v milión diskusiách mi tykáš a zrazu si začala vykať? to aby bol odstup či ako? 😀
@panelacikova vôbec ti nevykam, neviem ako si na to prišla, skús si prečítať moje príspevky s porozumením o čom píšem.. totiž v pôvodnom príspevku som predsa oslovila viac ľudí lebo viac ľudí sa vyjadrovalo v podobnom duchu ako ty.. tak potom asi nebudem písať ako by si konala LEN ty.. (sama predsa píšeš "píšeš akoby SME reagovali, tak som na to reagovala ako by STE reagovali)
Taktiez neviem čo očakávas teraz od autorky? Že napíše presný postup čo ide urobiť? To že dostala kopa nápadov je pravda, je na nej čo bude alebo nebude robiť..
Autorka Hlavne sa niekomu zdover koli sebe. Ulavy sa ti. To potrebujes najviac.
@jana_eyre_2 neviem ci sa to rata ako obtazovanie, ale uvedomila som si ze raz ma chytil za zadok nejaky tucny velky chlap v obchode, zvrtla som sa, kopla ho do zadku ( mala som turisticke topanky) a nakricala na neho, vynadala som mu do uchylakov prasivych a oboznamila predavacky nech si nanho davaju pozor. On vyzeral mimo, ako na liekoch.
@jana_eyre_2 to asi zavisi na miere prirodzenej agresivity, ci volim utok alebo utek alebo stuhnem. Ja som ten prvy typ, vzdy v kazdom konflikte. Vzdy si poviem ze moja mama ma neporodila na to, aby si niekto na mne liecil svoje mindraky. Mala som sefa so sklonmi k bossingu, velmi rychlo bol upratany.
@miadi uvažujem o jednej kamarátke
@panelacikova tak vieš ľudia majú rôzne povahy a ja som introvert a veľmi k sebe ľudí nepripušťam a každý má iné podmienky a zázemie , nikomu veľmi neverím čiže je to o to ťažšiíe
@panelacikova lenže toto je dosť špecifický prípad a to, že konkrétne v tomto sa neozvem neznamená, že v iných veciach nie som asertívna
@panelacikova práveže to chcem riešiť ale neviem čo je tá ,,správna" možnosť

@babulkomale nie normálne, ale časté a bežné, to je dosť rozdiel.. nepozna ju tu nikto, nikto nevie v akých podmienkach vyrastala, aku ma podporu rodiny, akú má povahu.. takže je ťažko súdiť prečo reagovala tak ako reagovala.. nebola si jediná čo sa na toto zamerala, príspevok som písala vlastne všeobecné, ale označila som teba, pretože si použila vetu o mladej slečne, tak sa mi tam hodila tá otazka..
ja som bola obtazovana ako staršie dieťa, aj ako dospievajuca, aj ako dospelá.. čím som bola staršia tým viac som sa vedela brániť, ale to som ja, mám inú povahu, ako asi autorka, ostatne to som už pisala.. ale je mi smutno z tejto diskusie trocha aké nepochopenie tu prevlada (nepíšem o tebe teraz, ALE všeobecne)