Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

K vlastnej mame nemám žiadne city

simculllka
21. okt 2015

Ahojte, v prvom rade vám chcem povedať, že ani tak nepotrebujem nejakú radu, možno názor, najviac zo všetkého sa chcem vykecať, lebo je toho veľa vo mne a pravdou je, že ani neviem, komu by som to povedala. Kamarátok mám veľa, ale nechcem ich obťažovať tým, sem tam im niečo poviem, ale tu mi to príde také, že kto chce, nech si prečíta, komu sa to bude zdať dlhé(čo určite bude🙂 ) , tak ten nech zatvorí a ide čítať inú diskusiu. Takže, poďme k probému.

V prvom rade by som vám chcela povedať, že naši sa rozviedli, keď som mala 5 rokov, pretože tato bol alkoholik. Mama ma teda vychovávala sama a kedže tato nám poriadne neplatil ani to malé výživné , čo mal, tak sme stále nemali peniaze. Nikdy som mojej mame nevyčítala, že nemáme na niektoré veci a v konečnom dôsledku to je jedna z vecí, na ktoré som hrdá, pretože nepotrebujem mať statky k tomu, aby som bola šťastná. Keď som mala asi desať, tak si mama našla priateľa, s ktorým sú doteraz spolu. No..spolu ako spolu..Ako by som vám ten vzťah opísala..proste už sa rozišli asi dvetisíckrát, fakt nepreháňam, proste pokaždé, keď mi mama hovorí, že sa s nám rozišla, tak mi hovorí, že teraz je to už naozaj tak, ale samozrejme, že potom ju on nejako uprosí a neviem čo. No a v tých ich začiatkoch sme chodili stále k nemu, býva na dedine a tam sme doslova makali ako fretky, lebo jeho mame sa nikdy nič nepáčilo, čo mama urobila a vkuse ju buzerovala a moja mama sa akosik voči tomu nebránila a fakt tam fyzicky makala a do toho chodila ešte na trojzmennú prevádzku do fabriky a toto všetko sa podpísalo na jej zdraví. No, ja som začala od 16tich brigádovať a sama si na všetko zarábať a odvtedy začali tak výrazne naše problémy. V prvom rade, moja mama ma nikdy v živote nevedela normálne povzbudiť. Keď som napríklad išla maturovať, tak som stále brigádovala, robila som dlho do noci a moja mama nič iné nehovorila, len že nezmaturujem, že nič v živote nedokážem. Neskôr, keď som sa jej na to pýtala, že prečo ma vždy podceňovala, tak povedala, že to preto, lebo na mňa vraj dobré slovo nikdy neplatilo. Celkovo sa jej nikdy nič nepáčilo, čo som spravila. Nevedela som podľa nej tak upratať ako ona, žiadni z mojich kamarátov sa jej nezdal dosť dobrý..Keď som zmaturovala, odišla som na rok do Anglicka a keď som sa vrátila, hneď o dva dni som už brigádovala v obchode v lahôdkach, ale aj to sa jej nepáčilo, pretože to bola len brigáda a nie práca na trvalý pracovný pomer. Mala som 21 a tak jasné, že som chodievala von s kamarátmi, ale to bol problém, lebo som nemala naozajstnú prácu a takto mi to dennodenne hulákala do hlavy, až som sa zobrala a odišla som z domu. Pol roka sa so mnou nerozprávala, ani nevedela, že ma medzi časom zobrali do práce v Bratislave ( aj to mi hovorila, že prečo si myslím, že práve mňa už len zamestnajú), takže keď sa mi po tom pol roku ozvala, tak som sem tam došla na víkend domov. V tej dobe začali naplno jej zdravotné problémy a ostala na invalidke. Má veľké problémy so srdcom a už je teraz ôsmy rok doma( má 55 rokov ), jej srdce ide na 25 percent, ale to jej nebráni v tom, aby napríklad doma nebielila steny a tak. Je extrémne poriadkumilovná, proste si predstavte extré,me pedantného človeka, ktorý každý boží deň pol dňa upratuje jednoizbový byt a povie vám, že ešte ma strašne veľa roboty...Napríklad ona povie, že pre ňu je stratou času variť, ona si radšej upratuje, preto u nej ani nikdy nič nenájdete na jedenie. Nikdy nemá peniaze. Fakt nikdy. Ešte doteraz si vie od nás požičiavať, lebo jej to nevychádza a že vkuse sú nejaké výdavky a to jej ešte jej priateľ každý mesiac nosí gastráče a dáva jej peniaze, čo ona nazýva rentou. Tvrdí, že on môže za jej zdravotné problémy a je to jeho chyba, že skončila na invalidke, preto aj keď sa s ním ona rozíde, normálne mu na drzovku napíše, nech jej láskavo hodí peniaze do schránky. Keby ste videli tu ich komunikáciu, ona mu normálne vkuse nadáva, že je kok.., že celá jeho rodina je vyje*aná a takto. Vidia sa raz do týždňa, aj to na 10-15 minút, čo jej on donesie tie lístky a peniaze a nejaké veci zo záhradky. Celkovo, moja mama sa neskutočne vyjadruje vulgárne. Vadí mi to. Neskutočne mi to vadí. Proti otcovi ma celý život štvala, aj keď ma raz za čas zobral niekde, tak mi to potom vykríkala ešte týždeň, že už je lepší ako ona a že si môžem ísť k nemu bývať a neviem čo. Môj tato je po jednej ťažkej mozgovej porážke a v súčasnej dobe je nesvojprávny. Zhodou okolností boli raz jednu dobu rovnako v nemocnici. Vtedy mi vyčítala, že vraj chodím k nemu častejšie ako k nej , že som nevďačná atď. Pane bože, ja ani neviem, či toto dokončím, lebo to je na hotový román...Nepamätám si za posledných 20 rokov ( a to mám 29), že by mi niekedy povedala, že ma má rada. Aj keď som bola v pôrodnici s mojou dcérkou, tak raz som jej ju už nechcela ukázať, lebo bola malá taká uvrešťaná a na to mi povedala, že ona neni zvedavá na mňa. S otcovou sestrou mám veľmi dobrý vzťah, k nej som išla aj bývať, keď som odišla z domu, tak na tú neskutočne žiarli a vlastne kde môže, tam povie na ňu niečo zlé. Stále tvrdí, že ja som si robila, čo som chcela, pritom som fakt chodila len do školy a popri tom som maturovala. Raz spätne k svojmu správaniu povedala, že bola pod veľkým tlakom, preto bývala stále taká podraždená a takto. Doteraz moja mama nemá žiadne kamarátky, sem tam ide von so sestrou svojou, ale aj na tú povie, že ona má svoju rodinu a tak. Myslím si, že moja mama je dosť opustený človek, ale na druhej strane, sama si za to môže, pretože má priateľa, ale sorry, keby sa ku mne hentak niekto správal, ako sa ona k nemu správa, tak byť ním, tak ju tak kopnem do riti a opustím ju, že by videla. Teraz, odkedy mám svoju rodinu, manžela, dcérku, tak sa naše vzťahy ešte výrazne ochladili. Keď vidím, ako to funguje u manželovej rodiny, môžem len závidieť. Tam sa k sebe ľudia správajú slušne, vážia si jeden druhého. Teraz chodieva mama ku nám raz za týždeň zobrať si dcérku a ide ju kočíkovať. Vidím, že vnučku miluje, ale my dve si nemáme absolútne čo povedať. Celkovo ma otravuje aj keď mi len volá,pretože to zvyčajne znamená, že niečo chce, že jej niečo nefunguje. Mám pocit, že stále odo mňa čaká, že budeme mať neviem aký vzťah, ale keď si ho za celé tie roky nevybudovala so mnou, tak neviem, čo vlastne chce. Často mi povie, že ju nenávidim, ale že ona nevie za čo, lebo všetko robila kvôli mne. Ja viem, že robila všetko kvôli mne, ale to sa nemohla ku mne správať nejako inak? To mi nemohla dať nikdy najavo, že áno, mám ťa rada, ale som unavená z tohto života...Proste tomu nerozumiem. Keď sa pozriem na svoju dcérku, veľmi túžim po tom, aby mohla prísť za mnou kedykoľvek a povedať mi všetky svoje problémy, aby mala vo mne oporu a nebála sa mi nič povedať. Ja som svojej mame nikdy nemohla nič povedať, pretože všetko prežívala v tom najhoršom duchu, keď som mala frajera, tak preboha, budem tehotná atď. Pravdou je, že na ňu už asi ani nedokážem poriadne reagovať, len podráždene. Napríklad, teraz som ležala v nemocnici, tak došla za mnou a sedela tam a vkuse vzdychala, ako keď sa človek nudí, čakala, kým príde manžel s dcérkou, že lebo ona sa s ňou chce pohrať. Ale sedela tam ako božie umučenie, ako keby za mnou musela ísť, lebo sa to patrí. Ja viem, že ma má rada nejakým tým svojím čudným spôsobom, ale nedokážem to nejako akceptovať, resp. sa kvôli tomu správať k nej nejako inak. Už roky počúvam, že zomiera a keď si pomyslím na to, že by zomrela, necítim nič. Áno, bolo by mi to ľúto, ale mám pocit, že by to mnou nejako nezatriaslo. Je to moja mama, ale nie je to naozaj psychicky moja mama( tou je mojho otca sestra). Takže tak. No, rozpísala som sa, len som to zo seba potrebovala dostať. Skúste mi napísať, ak sa niekto dostane až sem, svoj názor na to, prípadne vaše skúsenosti s rodičmi, ak má niekto niečo podobné ...ďakujem za váš čas a nehnevajte sa, že je toho tak veľa, kratšie som to nedokázala zhrnúť. 🙂

jahodka8
21. okt 2015

No čo ti na to poviem, je to taká povaha, proste si musí povedať nejako ten zlý scenár dopredu. Ale nečudujem sa ti, takéto reči lezú na nervy. Ja poznám takýchto ľudí, ich radosťou je pokaziť niekomu náladu.

dominika6
21. okt 2015

@simculllka
ja osobne nemám takú situáciu,ale v rodine máme..a jedná sa o vzťah otec-syn,je to akoby som čítala o nich..
môžem ti len povedať jedno,ty si robila a robíš maximum čo v danej situácii môžeš,niesi povinná ju ani živoť,ani tolerovať jej výstupy a depresie..
Má to zakorenené od prvého manželstva,z ktorého sa doposiaľ nespamätala a možno tvoj otec sa s ňou rozviedol práve pre jej povahu a pil..ved kto by to zniesol 🙂
Urobte si vo svojom vzťahu jasno,povedz jej že to že má depresie,alebo diagnozu mať stále čistý byt,namiesto plného brucha,že jej problém,ked sa chce stretávať s malou ok,ale ak si bude na nej vybíjať svoje komplexy a nebodaj v budúcnosti malej rozprávať niečo proti tebe,vzťah ukončíte úplne a môže si za to sama,.

vladinka
21. okt 2015

@simculllka dočítala som to až do konca a je to veru smutné čítanie....úplne chápem ako sa cítiš..niečo podobné som zažila aj ja, ale s otcom a mamina našťastie stála pri mne....ako som si prečítala medzi riadkami, pochopila som, že si napriek všetkému šikovná a zodpovedná baba...máš svoju rodinu a krásnu dcérku...vôbec by som tento vzťah s matkou neriešila...nechaj to voľne plynúť, tak ako to je...keď sa ozve, tak s ňou pokecaj a to je všetko....presne ako si napísala, mama si môže za túto situáciu sama, aj keď je to smutné, že je chorá a pod...ale to, že je osamelá, je vďaka jej pričineniu...pretože má šikovnú dcéru a zlatú vnučku a napriek tomu nevie s tebou vyjsť a nemá pre teba pekné slovo...veľmi na mňa zapôsobil tvoj príbeh, je to smutné...ži svoj šťastný život, pozeraj do budúcnosti a dozadu sa neotáčaj 🙂 držím palce 😉

vladinka
21. okt 2015

@dominika6 súhlasím 🙂

simculllka
autor
21. okt 2015

ahojte dievčatá, ďakujem za vaše skúsenosti a názory, poviem vám, že sa mi neskutočne uľavilo, keď som to dala zo seba 🙂 Ja tú moju mamu beriem niekedy s rezervou, ale rovno vám môžem povedať, že ona je jediná osoba, ktorá ma dokáže vytočiť do nepríčetnosti. Ja len dúfam, že nebudem v budúcnosti po nej v týchto veciach, ale myslím, že ja som skôr optimista a ona pesimista a to je zásadny rozdiel medzi nami dvoma 🙂

dominika6
21. okt 2015

@simculllka
ako si každý povie...ja nikdy nebudem ako moja mama/oco...
ono niekedy sa tie geny nezaprú a prejavia sa v istom veku,ale ak si to dokážeš eliminovať a spomenieš si svoju skúsenosť,obíde ťa to 😀
miluj hlavne svojho mužíka a dedičky..máš doma poklady,ktoré ti lásku kompenzujú aj bez mamy..

mircalla
21. okt 2015

@simculllka necitala som diskusiu, ale jedine, co ma napadne. kazdy clovek potrebuje od rodicov povzbudenie a pochvalu, nie ubijat sebavedomie. myslim, ze tvoja mama si na teba dost vybijala frustraciu za vlastny spackany zivot....jej v zivote nic nevyslo, davala ti pocitit, ze nic nevies ani nedokazes, ale len preto, ze samej jej veci nevysli...zrejme je aj totalne negativistka
hlavne nehladaj chybu v sebe, asi by si jej neulahodlila nikdy,,,vzdy by nieco bolo, aj keby si bola megauspesna
si sikovna baba, dokazala si si sama na seba zarobit uz od 16, mas vlastnu rodinu

zeleny_cajik
21. okt 2015

@simculllka No zle sa to číta, čo ti poviem. Tvoja mama je jeden nešťastný človek, ktorý nemá vlastnú sebahodnotu, sebaúctu, nepozná lásku a nevie ju dávať ďalej tak, ako by matka mala svojim deťom - bezpodmienečne. Nehovoriac o tom, že si zrejme nemala kde naučiť sa vlastnej sebahodnote, sebaúcte, sebaláske...

Tvoja mama je dospelý, už starnúci človek a nezmení sa, nezmeníš ju ani ty ani nikto. Zmeniť môžeš iba seba a svoj postoj k nej. Na začiatku by som sa zbavila akýchkoľvek pozitívnych očakávaní.

Prestaň mame vysvetľovať, dožadovať sa od nej prejavov, ktorých nie je schopná, neobhajuj svoje konanie do minulosti ani teraz. Ži svoj život a ona nech si žije svoj, žije len taký život, aký si sama pripravila. Nerieš jej problémy, keď ťa s nimi začne zaťažovať, v kľude jej povedz, že sú to jej problémy a nevieš jej pomôcť, že máš svoj život, za ktorý si zodpovedná.

Máš svoju rodinu, svoju energiu smeruj sem. Teš sa zo svojej rodiny, zo svojho života. Nekaz si to negatívnymi úvahami nad matkou. Už ti urobila dosť.
Neobmedzovala by som však mamin kontakt s tvojim dcérou, no dalej by som ju nepustila. A s tými vulgárnosťami... jenoznačne by som mame povedala buď-alebo. Ak nezmení svoj slovník v prítomnosti vnučky, neuvidí ju. Máš zodpovednosť za jej výchovu a neželáš si, aby boli medzi jej prvými slovami vulgarizmy. Existuje malá šanca, že jedného dňa bude tvoja dcéra, resp. tvoje deti pojítkom medzi tebou a mamou a cez nich sa naučíte spolu komunikovať aj vy dve. Ale nikdy to nebude vzťah, ako by si si želala, to nečakaj. To čo sa stalo a nemalo sa a čo sa nestalo a malo sa, to už nezmení nikto.

Aj tak je skvelé, že pri tak chabom citovom základe si sa pozbierala, žiješ naplno a založila si si rodinu. Len si daj pri svojich deťoch pozor, aby si neopakovala vzory, ktoré máš z domu, alebo aby si neskĺzla do opačného extrému.
Držím palce 🙂

maria1989
21. okt 2015

k tomu len jedno: verím, že si to tu ani náhodou tvoja mama neprečíta.

gita17
21. okt 2015

29 rokov stacilo, uz otoc list 🙂

petra7777
21. okt 2015

@maria1989 Ja by som si to vytlačila a zaniesla jej osobne do schránky 😀 Jej matka má evidentne problém sama so sebou....A ty @simculllka nevnucuj sa, sama vidíš, že jej nestojíš ani za milé slovko ☹

maria1989
21. okt 2015

@petra7777 ja len si nechcem predstaviť, že by moje dieťa napísalo, že keby som zomrela, bolo by mu to jedno. ale to je len môj subjektívny pocit.

jeannna
21. okt 2015

Nemyslim si, ze tvoja matka zostala zatrpknuta po prvom neuspesnom manzelstve. Ludia sa zvyknu po prekonani krizovej situacie vratit spat do svojho normalu a uz sa nejak vyrazne nemenia. Ja si myslim, ze takto negativisticky nastavena bola uz aj predtym. Mozno sama nemala stastne detstvo, ktovie. Niektori ludia, nehovorim vsetci, skor tie sebeckejsie povahy, majuce za sebou tazke detstvo, v ktorom zazivali malo lasky, maju casto pocit, ze im zivot nieco dlzi, dozaduju sa svojho naroku na stastie a ocakavaju to vylucne od svojho okolia, sami preto nerobia nic. Paradoxom byva, ze pomocnu ruku casto odmietaju, ako by im stacilo len to, ze vas stiahnu na svoju uroven, aby ste citili to, co citia oni, aby ste vedeli, aky oni maju tazky zivot a pod. Nikto im nie je dost dobry, nikto nedokaze splnit ich naroky, lebo su nesplnitelne. Casto vam takito ludia ani nevedia povedat, co by vlastne potrebovali, aky boli stastni. Su to je najkomplikovanejsie povahy, ake existuju.

Co by som robila ja na tvojom mieste? Nic. Skor ci neskor dospejes do stadia, kedy uz nebudes podrazdena, ale bude ti tvojej mamy skor luto. Leto takyto zivot je svojim sposobom tragedia.

petra7777
21. okt 2015

@maria1989 No, jej matke je zjavne jedno, že má vôbec dcéru....pozerala som sa na to nejako takto....

celasapremenim
21. okt 2015

si povedz, ze chvalabohu, ze som nemusela vyrast v detskom domove

emilia25
21. okt 2015

Tiez som to dočítala do konca a vo veľa veciach som bola na tom v detstve podobne.rozvedeny rodičia otcim co má akože vychovával od 3 rokov su uz rozvedeny nikdy zisdne peniaze iba alkohol automaty dlh na nsjomnom koľko razy vypnuty z elektriny cize sviečky.žiadna láska tiez ked si prehrám detstvo je mi smutno.no niektoré traumy si nesiem aj do dospelosti.ozajstnú msmu som ziskala pri muzikovy to je moja mama s veľkým m moja svokrusks má 72 rokov ale stars sa o mňa o moje deti o môjho muzika.ľúbim ju Jak koná.s mojou mamou som sice v kontakte aj na kávu idem ked mám 2 hodky na bus cas.ale na take veci sa nezabúda proste.a to som malá este menšieho brsts ktory si to odniesol najviac az skončil v detskom domove a veru povie ze mu tam bolo lepšie ako pri nej dnes uz je tiez dospelý.ja som stastna zena mám úžasného muža co by má ns rukách nosil ja jeho tiez úžasnú svokrusku 3 krásne zdrave deti 4 na ceste.milujem svoj dospelscky zivot zijem svoj rsj na zemi.

simculllka
autor
21. okt 2015

@maria1989 🙂 cakala som takyto koment, poviem ti, ze aj by som jej to ukazala, aspon by ma bez prerusovania vypocula...haluz je, ze z celeho toho, co som napisala, si si vsimla len to, ze by mi nevadilo, ak by zomrela..ale v podstate to je jedno, ano, zle sa to cita, ale bohuzial, kde nie je vztah, tam nie je ani nejaky cit.
@jeannna a tebe velmi pekne dakujem za tvoju odpoved, akoby si mi citala myslienky. Niekedy mam pocit, ze moja mama by chcela, aby sme vsetci mali zly zivot, aby sme ju chapali, lebo len ona prezila to zle..ale kazdy sa na negativne veci pozera inak. Nebola jedina, ktora sa rozviedla, ktora ma zdravotne problemy, ani ktora nemala nikdy na nic peniaze. Ale vsetko sa da znasat aj s inym pristupom. A uz vonkocom to neznamena, ze ja za to mozem alebo ze ja musim znasat cely zivot jej nalady atd..v kazdom pripade, toto je nieco, co je za mnou, ja som len mala chut to niekde dat, vypovedat zo seba, lebo teraz som lezala cely vikend v nemocnici a mala som kedy nad tym rozmyslat a pre mna je taketo vypisanie sa psychohygiena.

Dakujem kazdej za nazor 🙂

jeannna
21. okt 2015

@simculllka nie je zac 😀 A zabudla som este napisat, ze si obdivuhodna osobka, ako si sa dokazala vysporiadat so svojim detstvom a vybudovala si si zivot, v ktorom si stastna. Len tak dalej ... a svojej mame odpustis a uz ta nebude vytacat, ked pride na to ten pravy cas.

vvrka
21. okt 2015

Ahoj, @simculllka, nezazila som to, chvalabohu, ale vela sa venujem teme vztahov rodicov a deti, a tak o tom nieco malo viem. Mozem ti len dat jednu dobru radu - co tvoja mama hovori, pustaj jednym uchom dnu a druhym von. To je jej vizitka, nie tvoja. Ma velky problem sama so sebou a vsetko to prenasa na druhych. Kazdy sme zodpovedny za svoj zivot, preto keby chcela, mohla by sa mat lepsie. Nie je chyba tvoja, otcova ani jej priatela, ani susedy zo 4. poschodia, ze nema peniaze, je nestastna a nespokojna. Tu by pomohol len psycholog, dlhotrvajuca terapia a hlavne velka praca na sebe, ale myslim, ze sama uznas, ze v jej pripadne je to, bohuzial, utopia.
Prosim, neber si k srdcu, aka je a ako sa sprava. A nesnaz sa ju zmenit, nikdy sa ti to nepodari. Zmenit by sa mohla jedine vtedy, keby sama chcela. Ty sa staraj o seba a o svoju rodinu, a neumaraj sa uvahami o tom, preco je taka, ako ti moze povedat take veci, preco to a preco hento... Na to je len jedna odpoved - ma v sebe vela nevysporiadanych veci, s ktorymi si nevie poradit, nemala stastne detstvo a inak to nevie, nikto ju to nenaucil, ked bola mala, a nemala kapacitu na to, aby sa to naucila sama, ked dospela. To je jej zivot, jej cesta, ty jej mozes byt nablizku a obcas jej s niecim pomoct, ale nenesies zodpovednost za zivot, aky zije.
Este jedna zaujimava vec je v tvojom pribehu - vies, ze minimalne 85 percent vsetkych chorob ma psychicky povod? Ked dusa trpi, prejavuje sa to na tele. Ty hovoris o svojej mame, ktora je hruba, necitliva, nevie prejavit lasku, uznanie, vdacnost, ... Doslova si povedala, ze "jej srdce ide na 25 percent". Dost vystizne, ze?

ynda
21. okt 2015

@simculllka som na tom podobne.. vzdy mala na mna privysoké nároky, bála som sa prist domov s dvojkou v žiackej knižke, od 12-tich som musela brigádovať, lebo ak chcem topánky, lebo tie čo som mala ma tlačili, musim pockat na sviatok.. a Ked to zhrniem, vychovala ma ulica, ddomov som chodila po bitku a spať.. viem, o com pises, a je mi to ľúto.. je mi ľúto vsetkych deti, ktore necítili lasku rodičov.. a treba robit vsetko pre to, aby sme my boli najlepšími

tslobik
21. okt 2015

@simculllka Ja vidím pozitívum v tom, že napriek tomu všetkému čím si prešla a prechádzaš, čo si si musela zažiť, si - teda aspoň podľa toho ako sa vyjadruješ, čo si napísala.....-dobrá matka, manželka, osoba.....Našťastie ťa to nepoznačilo v tom zmysle, že by si podobné správanie preniesla do svojho budúceho života. A vieš, aká matka v živote byť nechceš......vieš si vážiť dobré rodinné vzťahy (možno aj vďaka manželovej rodine). Viem, že ťa to veľmi trápi, lebo niečo podobné zažívam aj ja ( v tom zmysle, že mám pocit, že som nikdy nebola podporovaná, všetko čo som vymyslela, naplánovala bolo vždy nanič, mala som tie najhoršie názory a pod.....). Nikdy to nechcem robiť svojmu dieťaťu, chcem aby za každých okolností vedel, že sa na mňa môže kedykoľvek obrátiť, priala by som si, aby mal vždy pocit, že jeho rodičia sú mu oporou v dobrom aj v zlom. Prajem ti veľa síl a hlavne sa sústreď na to súčasné šťastie čo máš - dieťa, manžel......

0silvia0
21. okt 2015

@simculllka jednoducho ste každá dušou niekde inde. Ona je zacyklená niekde v životných krivdách, nevydarených vzťahoch, jednoducho viac-menej prežíva tento pozemský život a nie je schopná vidieť to, čo vidíš a cítiš ty. S týmto nič neurobíš, nevyriešiš, ona žije ako vie a ty žiješ zasa svoj život a ona nie je schopná dať ti to, čo potrebuješ a čo si potrebovala. Je to hlboké nepochopenie medzi vami a aj ja mám niečo podobné s mojou mamou, hoci to nebolo a nie je s takými ťažkými okolnosťami ako u teba. To nepochopenie je niekedy pre mňa neznesiteľné, akoby som sa rozprávala s marťanom. Poviem nejakú vec, všetci vedia o čom hovorím a mama si to vyloží úplne z iného konca, ešte to preonačí, zaonačí a vylezie z toho niečo, na čo som ani nepomyslela. Ja to beriem tak ako to ide, vôbec to už neriešim, túto záležitosť som riešila dlho v sebe, ale už som zistila, že toto fakt nemá zmysel.
A hlavne, city nie sú na povel a kde sa citové puto nevypestovalo, tak bohužiaľ, samo to nepríde. Vzťah k nej môžeš mať čo najviac rešpektujúci, ale nemaj výčitky k tomu, že tie city chýbajú. Ty za to nemôžeš, vlastne ani ona za to nemôže, pretože nevedela konať inak. Jednoducho sa to tak stalo a tak to je. Určite ju z toho neobviňuj, ani si nerob výčitky.

loginexistuje
21. okt 2015

@simculllka mozno by si bola prekvapena kolko zien tu na MK ma rovnaku alebo podobnu skusenost resp. osud a vztah s mamou ...
a rovnako prekvapena co vsetko vedia spravit svojim detom ... ja som vela veci vydrzala po tejto poslednej ktora ukoncila akykolvek kontakt som sa obratila na psychologa a chodim na terapiu ... pritom mam stastne manzelstvo, dve deti som uspesna v praci ... skoro ma uplne znicila ... nastastie ma moja rodina muz a deti sestra a moji kolegovia podrzali ...

ja ju nezmenim, nerozumiem to co robi a preco ale respektujem to je to jej volba a jej budu aj dosledky ja sa sustredujem na seba a svoju rodinu ... co je celkom potesujuce ze tie vztahy od nej voci mne a mojim detom boli vzdy chladne bez citu a zaujmu velmi sporadicke a preto nemaju deti s tym problem ze uz teda ziaden kontakt nie je ..

ludmilaka
21. okt 2015

@simculllka Rozumiem, zdieľam, zažívam to isté. Zadosťučinením je mi manželova rodina. Súdržná, chápajúca, milujúca. Tak ako ty a ja pre naše deti. Nedovolíme aby sa cítili opustené vedľa vlastnej matky.

tjaden
22. okt 2015

@simculllka kamoška to mala podobné, ale ju matka zvykla ako decko aj strieskať a v škole jej kázala klamať že spadla ak mala modriny, vraj ju už roky nezbila ale zdrbávala ju za všetko, úplna nula bola v jej očiach. Šla strážiť decká do Anglicka, jej matka veľké nervy lebo sú čierny, spokojne im nadávala aj cez skype, tá rodina si ju tak obľúbila, že ju prijali medzi seba, žije u nich s mamou má minimálny kontakt a konečne je šťastná,

adel222
22. okt 2015

ahoj, zhodou nahod citam v poslednej dobe a zivotnych krivdach, pokazenych vztahoch a ich dopade na zivot ci zdravie. podla mna by ste vztah praveze mali vyriesit. skus si pozret na nete hesla ako rodinne konstalacie, kineziologia.
si super baba, vsetko si zvladla fantasticky ale hnev, krivdu treba dosrat zo seba prec a odpustit. ono je to velmi tazke.

miriam11
22. okt 2015

@simculllka tazke citanie, mozno aj preto, lebo mam v niečom mamu podobnu. Nikdy som od nej nepočula nic pizitivne, žiadna pochvala, nesmela som mat ine známky ako 1. Tresty za vsetko mozne, nesmeli sme pozerať tv, iba na sviatok, bita som bola casto, je velmi negativny a falosny človek. Dokonca sme si nesmeli domov vodit kamaratky, aby sme sa hrali. Ked som vaznejsie ochorela, lekari nevedeli zistit, co mi je, tak sa priklonila k ich nazoru, ze si vymyslam. Az ked som bola dospela, odisla som 300 km prec byvat a konecne zit. Tam som navstivila odbornikov a urcili diagnozu, dali lieky. Ona dodnes o tom hovori - ta tvoja choroba. Ziadna podpora ani pri hladani zamestnania, vravela, ze zbytocne si zasielam životopis, ked ma 1x nevzali na VS tak doma bolo peklo. Ludia bez VS su pre nu nikto. Neskor som si urobila VS externe, aj to vykrikovala cely cas, ze ju nedorobim. A dorobila som samozrejme. Ked tam mame ist, mam stres po cely cas. Ono sa teraz ked mame deti tvari ok, ale zakazdym ked spolu volame mi nieco znechuti, sprotivi, uz sa s nou bavím len bezne veci. Ale naucila som sa uz to tak nebrat, nezmeni sa, nikdy. Nepripustat si vsetko, odpustit, co sa mne este nepodarilo. Ale jedno viem, nikdy sa nebudem chovat ako ona, svoje deti lubim a davam to aj najavo. Vela šťastia a netrap sa 😉

inga127
13. apr 2016

@simculllka ahoj,no,poviem ti,že hľadám niečo podobné,čo by sedelo aj na mňa...A našla som
Tvoj článok,akoby som čítala o sebe...Celé detstvo som mala len cez krik,hádky,policajtov,kvôli alkohol.otcovi,naši sa rozviedli,keď som mala cca 8r,otec nás nedal v kope dlhoch,mama pracovala za minimálne dvoch ľudí,ťažkú prácu. No keď som mala asi 12 r dali sa dokopy,pil ďalej,nepracoval...Môj starší brat toto nemohol zniesť,veľmi sa s ním nemusel,mama so mnou sa presťahovať.k nemu,môj brat ostal pri babke... Neskôr tragicky zahynul,ešte aj vtedy nám robil zo života peklo...Raz má v opitosti udrel,zavolala som na neho políciu...moja mama ostala u neho,mna poslala k babke..Život plynul ďalej,dostala som sa na lukratívnu VS,dokončila som ju,našla si mm p,pomohol mi s pracou,s prestupom,mame spolu maleho,byvame v byte,moja mama mi tiež neustála vraví,že ho nedáva,že ho kopne do ,adku proste drísty,ktoré mna už prestali baviť...Býva s ním v našom dome,ktorý je napísaný na mne,ja bývam stovku km preč,doteraz mi bolo vkusemprizvukovane,že dom je môj,všetko v ňom robí pre mňa,lenze ten dom je rozostavaný asi 25 r a vkuse kupujú bludy len nie ho dokončiť zvnutra,bývajú v dvoch izbách,nám urobili jednu izbu,keď prideme s malým,ale všetok nábytok vyberie a kúpi ona a robí mi ešte aj týmto napriek,a mojmu mm povie,že som nevďačná,že druhé deti by boli rady,keby im kupili gauč atď...My byvame v byte a dokonca sa na mňa hnevala keď po škole som šla byvat s mm do bytu sto km od nej,aj keď som sa nemala kam vrátiť,iba k ním do rozostavaný.domu a dvoch izieb. Keď prídeme domov je tam aj oco napr na sviatky a stále je zvada,nervy,krik,proste som z toho za 32 rokov unavená,naposledy som už domov nevolala asi dva týždne proste vykypel hrniec a mam toho za ten život ich dosť už... Mam chvalabohu svoju rodinku a vážim si ixsu moje všetko a rozhodli sme sa,že si postavíme svoj dom,mama o tom ešte poriadne nevie,ale niečo som jej na jese načrtla,no,zas sa zdurdila na mňa... S malým mi nepomáhajú,príde raz za cca 5-6 týždňov na jeden deň,aby sa nepovedalo,otec jej zakazuje tuna xodit,stále je nervózna,všetko si musím vypočuť len ja,s ním volá vkuse každý deň a jak sa pohádajú už mne rozpráva ako ho musim ja z domu dostať a vyhodiť...už nemam nervy na ňu,ani telefonovať s ňou,stále je niečo zle,vkuse má kritizuje,a robí mi výčitky a pritom ona si dokázala sama život a vkuse len mne vraví,čo ja všetko mám za ňu vybavovať,účty všetko mám jej na sebe,ona nemôže mať na sebe nič..preto už mám všetkého dosť,uberá mi to energiu,naposledy ani starká neprišla k mame,keď sme boli u nich,pretože otec škaredo vynadal babke,tak už neprišla ani pozrieť nás...

simculllka
autor
1. feb 2017

Ahojte, opäť otváram túto tému, pretože to je stále u nás horšie a horšie. Teraz už mám dcérky dve a napriek tomu, že mama si chodí po tú staršiu dvakrát do týždňa, vždy sa tu pohádame pre niečo. Nevieme sa normálne baviť ani o deťoch, ani o ničom inom, proste je to celé zle. Najhoršie je, že sa mi často sníva o mame a vždy ju v tom sne bijem!!! Neviem, či som na prášky z tohto nášho vzťahu, ale ničí ma to. Včera sme sa pohádali zase kvôli úplnej blbosti - mama stále kupuje staršej dcére nejaké sladkosti, Už sme to preberali asi sedemkrát, že nám to vadí, pretože dcéra poriadne nechce jesť žiadne jedlo, len čokolády a lízatká vypytuje, hoci jej to nedávame. Moja mama si stále hudie len to svoje, že veď ona jej len občas niečo sladké kúpi, ale nie je to tak, pretože dcérka mi vie už aj sama povedať, že babka jej dala keksík. Ide o úplnú hlúposť, ale my sa tu dokážeme okolo toho tak pohádať, že nás počujú susedia snáď aj o štyri poschodia vyššie a celkovo, už strácam akékoľvek zábrany, že jej poviem aj do očí, že je už asi hrabnutá, ale nepoviem jej to takto, ale škaredšie, proste sa vyjadrím ako starý dedo v krčme. Ľudia moji, ja by som sa rada k nej správala lepšie a snažila sa to ignorovať , prípadne nereagovať, ale je to nad moje sily. Niekedy mám pocit, že by som najradšej prerušila s ňou všetky kontakty, ale dcérky ju majú rady, nechcela by som im zobrať babku...ani by sa to nepatrilo. Len že ma to psychicky ničí toto celé..včera som sa po tej hádke musela ísť normálne poprechádzať, pretože som tu chodila po jej odchode po byte ešte 15 minút a fakt som tu ako pohan nadávala všetky nadávky sveta, už som sa skutočne nekontrolovala. Najhoršie je, že dcérky to vidia, resp. tá staršia už vie aj povedať, keď sa začneme dohadovať, že "ticho"...proste hrozné. Neviem, čo robiť, som z toho zúfalá a štve ma to.

charlie1980
1. feb 2017

@simculllka Necitala som komentare k tvojej diskusii, len tie tvoje....a do konca, do posledneho slova.
Ano, Mam taku skusenost....ale s otcom. Len Akoby si pisala v zenskom rode...
Tvoja matka je proste emovionalne prazdny clovek. Otazka je, ci je to vrodene- povahou, alebo vychovou jej rodicov- ziskane. Musis do toho nahliadnut hlbsie (Ak vobec mas este zaujem).
Ver mi, ze ked clovek lezi na smrtelnej posteli, Tak dokaze zhodnotit behom kratkej chvile svoj zivot...Aj ona ho raz zhodnoti. A bude mat vycitky, ktore tebe mozno nikdy priamo neprizna. Lebo nedokaze prejavovat emocie, resp.iba negativne. Mozno sa pravdu nikdy nedozvies, preco to Tak vsetko bolo, pretoze na to bude tvoja matka slaboch.
Ver mi, zazila som, ze otec cely zivot nejavil o dceru zaujem, umrel na cirhozu pecene, odvratil od nej hlavu na ulici a Ked umrel, tak velmi plakala. Bolo jej to luto...nie otca, Lebo tym nikdy nebol, bolo jej luto, ze ho nikdy nemala a nezazila. No nehnevala sa na neho...
Ja ti poradim jednu vec....respektuj matku, obmedzujte styky, budete si vzacnejsie. A ber to tak, ze "asi inak nevedela" Myslim si, ze Ani tebe to nie je uplne jedno, Inak by si sem nepisala. Si odsudena na vztah - Ani bez nej, Ani s nou. Ja taky vztah poznam, s otcom, ako som spominala. Kopec veci by som mu mohla vytknut, kde pochybil, ale nerobim to....jednoducho inak nedokazal. Len vtedy, Ak jej odpustis, Ak najdes svoj dusevny pokoj, len vtedy sa vykritis zo spleti tvojich emocii. Nevin ju, nevycitaj jej minulost, Aj Ked ta to trapi....
Vies, moj otec taktiez tvrdi, ze je ine mat vlastne deti a ine starat sa o vnucata. Na mojho prveho syna nemozem Ani jedno skarede slovo povedat, lebo ma strasnu slabost na neho...dokazal by pre neho Aj nemozne. Pre mna nedokazal Ani scasti Tak zlozite.
Neviem, co este napisat....drzim palce, aby si v sebe nasla vlastny pokoj❤

Tu začni písať odpoveď...

Odošli