Kamarátka neprišla pozrieť moje bábätko
Chcela by som vas poprosit o nazor a radu.
Nikdy som nemala vela kamaratok. Mam niekolko svagriniek a exsvagriniek, s ktorimi si skvele rozumiem a som tomu velmi rada a velmi sa tesim ich pritelstvu. Kazda z nich ma velmi podporovala a pomahala pocas mojich smutnych rokov kedy sa nam nedarilo mat dieta a ked som konecne otehotnela boli vsetci nadseni.
Syn sa nam narodil v Decembri 2019 vsetci sa prisli pozriet na nas vytuzeny poklad a ja som ho z hrdostou predvadzala. Vsetci az na jendnu z mojich najlepsich kamaratok. Pisala mi emaily ze pride ale nikdy neprisla. Mne to bolo trochu cudne ale verila som ze pride. Ona bola vzdy moj velky fanusik pocas snazenia a tehotenstva.. podporovala a pomahala a teraz uplny nezaujem. Ludia dosli aj z takej dialky ako 3 hodiny jazdy autom alebo aj ti co sa musia cely den a noc starat o svoju choru mamu. Potom v aprili prisli obmedzenia koli Covid19 ale niektori ludia si aj tak nasli sposob ako prist na pokec cez branicku s bezpecnym odstupom.
Pred 2 dnami mi poslala mail kde pise ako robi od svitu do mrku a ani slova o tom ze by prisla. Ja to chapem ze je vytazena, unavena ale zastavit sa po praci na 15 minutovy pokec by snad mohla. Mala by to trochu s odbockou ale stale je to po ceste.
Velmi ma to trapi. Normalne som plakala ked som citala jej posledny mail lebo mi to pride akoby som stratila jednu z mojich najlepsich kamosiek a ja ich nemam az tak vela. Co mam robit? Mam jej povedat ako ma to trapi a na rovinu sa jej opytat preco neprisla? Ja viem ze povie ze nemala cas a ze koli Covidu. Moj muz povedal aby som jej nic nehovorila, ze ked nepride, tak do certa s nou. Mam sa dalej tvarit ze ma to netrapi a posielat jej maily s fotkami?
Však si dohodnite stretnutie niekde vonku, bábätko už asi nie je úplne novorodenec, využite ešte pekný čas ak príde,
@0silvia0 je to možné, ako vždy všetko.. neviem si však predstaviť ktorý môj názor by bol taký extrémny že by kvôli nemu stratila chuť na priateľstvo.. tak či tak je to vlastne jedno, s tým sa musím vyrovnať len ja..
Inak to čo píšeš nižšie úplne chápem, pretože ja som tiež uzavretý človek a kontakt s okolím mimo mojich blizkych pre mňa vôbec nie je nutný prakticky celý zivot - aj s touto kamarátkou sme sa stretli zväčša tak raz za štvrť roka a ja som ju mala zaradenú niekde v rovine mojej rodiny (ešte aj deti máme podobne staré a všetky obdobia sme prežívali v rovnakom čase), občas zavolali, ale vždy nenútene a mali sme o čom, aj keď sme v pár zásadných veciach spolu nesúhlasili, akceptovali sme sa.. chápem že životné fázy sú vseliake, ale nejaka snaha o udržanie priateľstva musí predsa fungovať na oboch stranách, ak teda obe strany o priateľstvo záujem má...
Ja mám teraz pár kamarátok ktoré sú mi naozaj blízke, najmä jednu (inak tiež sa volá Silvia 😅) ale akosi mi je jasné že nič nie je navždy, to však aj tak nezmení nič na tom, že človeka to dosť mrzí keď takú kamarátku stratí..
@andreatytler je mi to luto..lebo mna by to trapilo rovnako ako teba..mas vytuzene dieta co je velka udalost v tvojom zivote,kamaratka tam mala byt medzi prvymi,hoci na 5 minut,s velkou cokoladou...ja taketo veci uz riesim dost razantne,lebo aj ked mi je luto a snazim sa chapat,aj tak sa naozaj vzdy potvrdi to,co si myslim ako prve v takychto situaciach...takze ja vzdy poslem spravu,kde napisem,ze prepac,neviem co sa stalo,ale moje dieta je uz velke a ty ako najblizsia kamaratka si nas neprisla pozriet,neviem aky dovod si mala,ale tato skuska kamaratstva nas rozdelila....pockala by som si aj na reakciu-a podla nej sa zariadila...nechapem vacsinu komentov tuna,mam pocit akoby kamaratkou bola pre vas kazda zena,ktoru poznate,takze jedna plus minus hore dole nic sa neriesi..a ako to bagatelizujete..divne...andrea-ja som takto prisla v istych pre mna dolezitych okamihoch o skoro vsetkych priatelov-a hoci som spociatku citila smutok a osamelost, citim sa teraz lepsie,lebo sa chcem obklopit iba ludmi ktorym na mne zalezi tak ako mne na nich...rodina je sice dolezita,ale clovek potrebuje aj priatelov...vela stastia,dufam ze zazijes take prekvapenie ako ja,ze ta priatelstvom a podporou prekvapia ti z tvojho okolia,kde si to ani nepredpokladala...
@jana_eyre_2 vies co? Ja som udrziavala priatelstva len zo zdvorilosti a preto, ze sa mi ony pripominali. Tu som odpisala, tu som sa vyhovorila... naozaj som ich k zivotu nepotrebovala. Stacil mi muz, sestra, rodicia a moje deti. Pre mna akurat tak dost pre moju potrebu socialnych vztahov. Takto s odstupom casu vidim, ze to odo mna nebolo moc pekne, ale nechcelo sa mi silit do niecoho, co ma otravovalo..
Akoze ked mam pravdu napisat, najradsej travim cas s mojim muzom, on je moja najlepsia kamoska🥰
@jana_eyre_2 No to je fakt cuden. Ovela cudnejsie ako moja situacia... ved tym ze ste boli krstni ste boli rodina, boli ste obe v uplne ronakej zivotnej faze a este k tomu deti si rozumeli... ved tam je tolko dovodov tie vztahy udrziavat.
Je mi to velmi luto. Z tvojich prispevkov citit ze ta to este aj dnes boli. Je to velka skoda.
...povedz jej na rovinu. ja som sa tiez takto s kamaratkou prestala stretavat, dokonca aj pisat, ked cakalaa ked sa jej narodilo babatko. Az ked malo takmer rok som to dala do poriadku. vo veci bolo to ze ja som svoje babatko potratila v tom case kym bola ona este tehotna aja som to nemohla uniest, nebolo mi prijemne ani sa s nou vidiet ani sa s nou delit o pocity stastia z jej tehotenstva a potom maleho uzlicka ☹ Ked sa mi opat podarilo otehotniet a bola som uz v polovici, kontakty sme obnovili. Vsetko som jej povedala, ona pochopila 🙂 Nikdy nevies co druheho trapi, ale ak sa spytat a napises jej na rovinu nic nestratis, mozno sa ti zdoveri. A ak aj on atuzi po babatku a nema ho, tak je to ozaj tazke tesit sa z babatka druheho, na druhej strane moze mat ona uplne ine starosti, chodi do prace, zivot bezi dalej, povinnosti,...Popravde denndenny zivot zeny na RD a MD ma uplne iny obsah ako zivot pracujucej bezdetnej zeny, aj tem na rozhovor je omnoho pomenej. Ja tiez nemam az tak za potreby sa stale navstevovat s kamaratkami. Sem tam si napiseme, sem tam fotky deti posleme, sem tam navstivime - niekedy ta navsteva nevyda ani za rok...
@matapo Je mi lut ze si mala take trapenie. Aj mna to bolelo chodit pozerat deti inych ked som svoje nemohla mat. Tvoja situacia bola este horsia. Moja kamoska ma syna ako som napisala trochu viac faktov na vysvetlenie par komentarov vyzsie takze v tom to nie je ale chapem tvoju pointu. Bez ohladu na to aky ma dovod, radis ze je dobre sa opytat. Aj ja som za otvorenu rec, ved s kym inym ak nie s najlepsou kamoskou ale trochu mam obavy... mozno sa bojim pozriet pravde do oci ze sa nase kamaratstvo ochladilo a ze ona uz nechce v nom pokracovat.
Prepáč, nechcem sa ta vôbec dotknúť, ale to mi príde, akoby to písala 15 ročná pubertiacka. Máš dieťa, vytesujes sa, okolie podľa všetkého tiež, máš dokonca aj návštevy, tak prečo riešiš jednu kamošku, že neprišla? Nie je povinnosťou nutné prísť, len preto, že ste "najlepšie kamošky" možno si to len ty tak vnímala, a ona to brala, ok, ste kamošky, ale už ma proste svoj život a nemá čas na niečo, čo bolo. Proste nie všetci ľudia to ostanú v živote navždy, aj keby to boli úžasné vzťahy, no po rokoch to prejde a už ani nevieš, ako ten človek vyzeral. Proste to je fakt, vieš, koľko ja som mala kamošiek a teraz mam možno dve? To nie je základná škola, že ideme sa spolu hrať. Ste už inde, obidve... Zbytočne sa budeš umarat, že neprišla a nezaujíma sa. Ma svoje dôvody, ktoré ani nezistís... Ži svoj život a hlúposti nerieš
@andreatytler dobre to robi,ta tvoja kamaratka.Kedze ja pracujem,chodim do fotka,na plavaren...zo zasady sa netrepem nikam kde su stari ludia a male deti..a mimichodom,ty sa musis strasne nudit
@andreatytler asi to nie je a nebola najlepšia kamoška... Najlepšej kamoške, keď sa mi niečo nezdá, zdvihne telefón a zatelefonuj Em, spýtam sa na rovinu.. Pokiaľ je to najlepšia kamoška, tak vyklopi co sa deje a ak nie, asi ste až také kamošky neboli..
Ahoj mozno ma na to len iny nazor... Napr. Pozvala si ju pozriet maleho? Alebo si cakala, ze sa pozve sama?
Tak tu ti napisem ako to moze ona brat... Po prve zavolas ju... Mozes vyzniet, ze noeco chces dostat nejaky dar lebo ich / ju volas pozriet babatko...
Nezavolas ju... Ona sa nechce pchat... Lebo mozno si mysli, ze nie je teraz ten spravny cas....
Po dalsie ak sa snazila alebk snazi aj ona a nejde to tak proste nedokaze prhryznut, ze ty uz babatkomas...ja som otehotnela hned po svadbe.... Moja znama 4 roky po svadbe... Sme rodina.. A ani mi len nanapisala.. Takze tak... Smutne prezivamevselico...
@any_soj , @derdia
Vdaka za nazor. Dovod najst neviem ale nejaky musi byt. Proste mi tu nieco nesedi. Myslela som si ze ona bude prva, kedze mi tak velmi priala byt mamou a vzdy sme si dobre pokecali na temu materstva. Moja kamoska ma syna, dve nelastne dcery a jedna z nich ma dieta, Ma s nimi velmi vrucny vztaha vnucata sa nevie nabazit, takze v tom problem nie je.
My si piseme a pocas leta ked sa Covid sitaucia zlepsila mi niekolkokrat napisala ze pride a ja som jej vzdy napisala ze budem velmi rada, ze kedykolvek, ze som doma kazdy den, ze mi ani nemusi dat dopredu vediet len nech sa zastavi po ceste z prace... aby si nemyslela ze musi dojst s darmi alebo z toho robit oficialnu navstevu.
Ja som za nou nesla, lebo ma nepozvala a v kazdom maily pisala ako ma toho vela lebo cez tyzden pracuje a vsetky vykendy ma nabite akciami a prislo by mi to ako natiskanie.
Nejdem si to az tak pripustat, ved sme stale v kontakte a stale sa kamaratime... len proste neprisla. Pyta si fotky a tak jej ich budem posielat.
@jana_eyre_2 ono tieto veci treba nechat plynut. Ktovie co jej zacalo vadit, mozno si tu na mk precitala nejaky tvoj nazor, ktory jej nesedi.
Casom mozno prehodnoti svoj postoj a urovna sa to.
Inak ja napisem svoj postoj k ochladnutym priatelstvam. Ja som nikdy nebola nejako extra srdecny a spolocensky typ, napriek tomu som mala vzdy kamaratky, ktore o mna stali. Ale ked som sa vydala a mala deti, ja sama som ustopla nejake blizsie kontakty a stranila som sa nejakych organizovani kamaratskych stretnuti. Zuzila som to na obcasne maily, telefonaty a sem-tam stretnutie, ktoremu sa uz nedalo vyhnut. Ale priznam sa, obtazovalo ma to. A teraz vysvetlenie:
radsej som pestovala vztahy s rodinou. Vztah moje deti plus stari rodicia, moje deti a sestrine deti v podobnom veku mi boli prednejsie. Uz som nemala energiu na dalsich ludi, dalsie deti. Uprednostnila som rodinu. Ked deti zacali chodit do skoly, ja do prace, ledva som si ukrojila cas chodit cvicit 2x do tyzdna, ale uz som nemohla ist sediet s kamoskou na kavu, nemal by mi kto strazit deti, muz robil do vecera a jeden cas aj na tyzdnovky chodil. A do sukromia kamoskam domov som chodila velmi nerada, to som neznasala. Jedna tam mala svokru, druha mi vzdy chystala pohostenie ako na svadbu, tretia tam mala pripiteho muza a skriekajuce deti a aj tak sme sa nevedeli porozpravat.
Najlepsie na tom je, ze sice sme sa roky nejako extra nestretavali, boli sme v sporadickom kontakte. A teraz, deti odrastene, zivotne fazy odzite, pockali sme sa, nikto sa na nikoho nehneval, a zintenzivnili sme bez ujmy na priatelstve teraz nase stretnutia, mame na to cas, mozme vybehnut von na pivko, na kavu, porozpravame sa, mne to vyhovuje teraz najlepsie, teraz ma mozu volat von aj kazdy tyzden, som k dispozicii🥰, aj buduci tyzden mam s jednou rande.
Rozpisala som sa len kvoli tomu, ze mozno aj na mna by ste sa ako kamosky hnevali, pritom to nebolo nic osobne, len zivotna faza, v ktorej som preferovala rodinu.