Kde nabrať silu?

@bellan no nie, nepochopim. bola som vo velmi tazkej situacii, ale okrem strazenia deti, som nasich nezatazovala tym, ze sa k nim nastahujem. nech bolo akokolvek zle, velmi zle, ba priam strasne, aj bez chlapa som vzdy stala na vlastnych nohach. takze nepochopim. zbytocne sa oduvas a si vztahovacna. trosku pokory by neuskodilo.
z mojho pohladu by som na seba kaslala, ale nechcem, aby deti mali vzor, ze mama sa nepostara, mama bola ta ufnukana, ved by sa to na nich nalepilo. mne slo vzdy o deti, nie o seba. a myslim si, ze zeny, ktore to mali v zivote tazke, same s detmi a po skaredych drzkopadoch a aj napriek tomu dokazali stat na nohach, tak prave kvoli tomu, ze deti im boli obrovskou motivaciou. pre mna su taketo zeny TOP a je ich tu na koniku dost.

@bellan v tomto sa nerýp, čo ti rodičia mali dať a nedali, neplač nad rozbitou plastovou dózou a bitkou od otca... čo bolo, bolo, pozeraj sa dopredu a dávaj svojim deťom to, čo im patrí, aby raz nevyčítali tebe, že si sa o ne nedokázala postarať a čakala si, že sa o ne postarajú tvoji rodičia... buď ty sama tým pravým, silným, rozhodným a milujúcim rodičom...

@bellan viem ta celkom dobre pochopit, co sa tyka rodicov a vasho vztahu. u nas to je rovnake, konkretne s maminou (bitky, hadky, ponizovanie, urazanie... bolo toho az az) - hoci si vazim, ze aspon teraz, ako mam deti, je to o cosi lepsie. ale to, co bolo cele detstvo, sa proste neda len tak zahodit za par minut rad a diskusii na MK. lenze na druhej strane - ver mi, budes musiet s tym nieco urobit, pretoze moze rychlo nastat taka situacia, ze budes zrela na pobyt na psychiatrii a potom nebude casu riesit, co s detmi a ci sa o nich stara kvalifikovana osoba. myslim to v dobrom, sama som si tymi pocitmi presla. a kde nabrat silu? kazdy clovek je iny, mne trochu pomohla motivacna lietatura. nie, nie som ziadna slnieckarka, len mi to pomohlo vzbudit v sebe pocit, ze nie som totalne neschopna, ze nie je pravda, ze nikdy nic nedokazem, ako mi to bolo cely zivot vtlkane do hlavy. a aspon ciastocnou zmenou myslenia sa zacali hybat aj veci okolo mna - praca, vztahy, priatelia.

Takze prosim, neber to ako utok ani nic negativne z mojej strany - len odpoved na tvoju otazku "kde nabrat silu" - treba zacat od seba, uvedomit si, ze mas dve krasne deti, ze netreba ta lutovat, aby ti ludia dokazali, ze ta maju radi (citala som toto v tvojom blogu). lutost je to najhorsie, co moze byt, lebo to ta este ubezpecuje v tom pocite, ze je tu proste problem... skus si, aj ked po nociach, najst aspon chvilu pre seba, bez lutosti si premysliet, co v zivote chces a akym sposobom to docielit. snaha je jedna vec, ale realne riesenie je vec druha.

no a co sa tyka tvojho prijmu. aj toto chapem viac nez dost, boli dni, kedy som mala tyzden pred rodicakom nezaplateny byt a len euro v penazenke. dve deti, o ktore sa mi nemal kto postarat, cize do roboty sa ist nedalo. nechcem to riesit, lebo veci sa trosku zmenili, i ked je to stale tazke. inak, pracovala som takmer celu matersku, teraz je to posledny pol rok, co nerobim. ano, je tazke najst si pracu, ktora by bola pre maminu na rodicaku ideal, ale da sa to. ak sa bojis nechat dieta niekomu inemu, neostava ti ine, ako spenazit, co vies robit doma - ci sit, ci hackovat, ci piect, opatrovat deti... da sa toho viac. pripadne si myslim, ze ak by si teda chcela najst pracu a rodicia su ochotni ti dieta postrazit, mohol by to byt dobry zaciatok usporiadat si medzi sebou vztahy. ja ta chapem, ze ti dobre nepadne, ako sa spravaju a co ti povedia, ale mozno len nevedia, co robit a akym sposobom planujes svoj zivot. byvas u nich, takze aj ked si dospela, maju pravo vediet, ci budu mat po rokoch svoj "klud", alebo nie.

aj ked sa na rodicov hnevas, alebo si z nich sklamana a co som citala, nepaci sa ti tu vela rad v tejto diskusii, z vlastnej skusenosti ti radim - treba zacat u seba. je to narocne, ja to v sebe riesim roky. ale tak skutocne asi tri roky, odkedy sa mi narodil prvy syn a uvedomila som si, ze nedopustim, aby vyrastali z mojich deti tak psychicky zdeptani ludia, ako som bola ja. nedopustim, aby som sa k detom spravala tak, ako moja mamina ku mne. a aj ked to vyzera ako prazdne slova, deti su ta najlepsia motivacia do zivota, ty im mozes dat to, co tebe chyba(lo). len sa nelutuj a neopustaj, hlavu hore. drzim palce

a este jedna vec - rodicov nezmenis, ale svoje myslenie este stale mozes. pomozes v prvom rade sebe a aj detom. nevycitaj rodicom, co bolo - to uz proste bolo, naco sa v tom vrtat. mas rok na to, aby si sa postavila na nohy a ked ti maleho zoberu do skolky a ty budes pripravena, mozes odist. a naviac, za ten rok sa moze tolko veci zmenit, ze mozno budes sama prekvapena, ako sa veci pohli.

@mawka to by si trochu musela poznat tazky zivot, pripadne zivot s rodicmi ktori su taki ako autorka pise, pripadne poznat co to znamena mat psychicke problemy. Skus radsej pomoct minimalne slovami, ked uz sa tak velmi potrebujes vyjadrit. A nie tu autorku dat este viac k zemi.

@liv1 ako vies, co mam ja za sebou? aki boli moji rodicia v istom useku zivota? hlavne moja mama. tiez mala riadny prepinak. ale nepotrebujem plakat a tahat to so sebou v pritomnosti a do buducnosti. a nikto ju tu nedava dole. dostava realisticky pohlad na vec, ktoreho nie je schopna (neurazam) z roznych dovodov. a nevyjadrila som sa tu jedina. takze skor ty mas potrebu vrtat.

@liv1 poľutovať je síce pekné, ale nakopnúť je dôležitejšie... myslím, že @mawka chcela skôr autorku témy nakopnúť robiť so svojou situáciou niečo...

Popros psychologocku nech ti pomoze najst riesenie. Chod na terapiu aj s babom.... pripadne zo zdrav. Poistenia mas narok na 15-20 psychol. Stretnuti zadarmo. Chod sa poradit na urad prace. Nenechaj sa tam odbit zisti aku maju ponuku kurzov... chod na ministerstvo prace soc veci a rodiny. Opat najdi pracovnicku co sa ti bude venovat a pytaj sa. Popytaj sa na socialne byty a moznosti ich ziskania. Chranene byty azylove domy... chod k vseobecnemu. Aku mas diagnozu? Nemozzes sa kvoli nej klasifikovat ako pn ci ciastocny invalid?? Chranene pracovisko? Pogugli si ligu za dusevne zdravie. Poradnu alexis. Krestanske organizacie co pomahaju. Vyzvy ludia ludom ze hladas pracu! Opatruj niekomu dietatko. Drzim palce. Urcite aj v kosiciach su firmy kde mozes ist upratovat vecer... este existuje pomoc rodinam. Drogeriu aj oblecenoe ci plienky poskytnu a ty si setri. Drzim palec

@bellan zacala som citat, ale uz na prvej strane som to vzdala. Neda sa. Neviem. Nechcem. Co ked....
To je zivot, vies? Furt sa daco stane. A je to na tebe, sa s tym popasovat. NIKTO INY ZA TEBA TVOJ ZIVOT ZIT NEBUDE.
Tvoj zivot a tvoje rozhodnutia. Ked hladas vyhovorky, preco sa neda, tak sa veru dat nebude. Ale ak hladas sposoby a riesenia, tak sa problem vyriesi.
Tu ti baby radia, snazia sa ta podporit a ty sa urazas a places. Ani sa necudujem tvojim rodicom, sak mna to prestalo bavit uz na prvej strane tejto diskusie.
Pozri sa na to takto: mozno rodicia dufaju, ze ta to nakopne, ta brigada, aspon sa dostanes medzi ludi a pochopis, ze kazdy mame nieco. Nie je to len o TVOJICH problemoch.
A ozaj, kde je otec deti? (sorry ak si to pisala, necitala som vsetko) Ved snad ma deti aspon raz do tyzdna? Co tak najst si nejaku brigadu na ten den, ked su deti s nim? Alebo seknut so vsetkym, a osamostatnit sa, okresat vydavky(£20 mesacne na fon je luxus, ak nie si riaditelom medzinarodnej spolocnosti), zatat zuby a uvidis, ZE SA TO DA, LEN TREBA CHCIET.
Kolko tu uz bolo pripadov, ze zeny ostali same, bez prijmu, bez podpory od rodicov a ZVLADLI TO, lebo nefnukali a nieco pre to urobili?

@mawka myslim ze by bolo lepsie, keby si tuto temu opustila. Myslim ze autorka sa vyjadrila dost jasne. Sama potrebuje velku silu a podporu, a nie take tvrde slova a dalsie obvinovanie, co jej ty "ponukas". A nemyslim to v zlom. Myslim to vecne. Mozno to nemyslis v zlom, ale kvoli takym zenam ako si ty tu potom maju strach zeny poprosit o radu, lebo sa boja ze budu tak zrazene k zemi, a pritom uz aj tak toho maju v zivote dost.

A teraz nieco pre teba
@bellan .

To, ako sa budes mat ty, co budes citit ty, ako sa na seba budes pozerat ty, tak ta budu
vnimat aj druhi ludia, ale predovsetkym tvoje deti. Zasluzia si, aby si sa vzchopila, a ty si to tiez predovsetkym zasluzis, aby si v sebe nasla tu silu, cele si to dobre premyslela a zacala mysliet ako sa nieco DA. Ano, nocne s psychickymi problemami robit urcite nebudes. A aj ked mas nieco pocit ze nepojde, nevadi, len to proste vyskusaj. Vyskusaj dat male rodicom, a ist na brigadu, (nepostrehla som v akom meste byvas?), ak nemas kam dat maleho ked chces ist k psychologovi, zober ho so sebou. Pocuj. Moja mama je psycholog, a poviem ti jedno. Ak mas dobreho psychologa, je to velka cast uspechu. Ziadny clovek nema pravo urazat ta a hovorit ti skarede veci. A uz vobec nie vlastni rodicia. Ale tych si nevyberame. Mozno ked budes nejaku dobu chodit k psychologovi naucis sa o nieco lepsie s rodicmi komunikovat. Povedz im, niekedy v peknej chvilke, ze chces urobit vsetko preto aby si ich nezatazovala a ze sama tuzis raz sa osamostatnit. Setri euro po eure. Rob cokolvek, co ti zaroven prinesie radost, a mozes z toho mat nejake peniazky. Ak ta bavi pecenie, mozes zacat piec najpv pre rodinu, potom pre znamych.
Co ta vlastne bavi? V com si sikovna? Co ti robi radost? Kde je ten tvoj utek, ked je vsetko zle co ti pomaha sa z toho dostat?
Velmi rada by som ti pomohla, podala ti pomocnu ruku aby si nasla v sebe tu silu a prekonala to narocne co ta v zivote stretlo. Verim tomu, ze to zvladnes.
Napis nieco viac o sebe, nech ti mozeme viacej poradit, posunut ta, nakopnut. Kolko mas rokov? Uz si niekedy pracovala? Ak ano tak co si robila?
Drzim ti velmi palce 😉

@liv1 ja si tiez myslim kopec veci 😀 ale sak dobry, ked TY si myslis...

ja odpadnem uz ze fakt 😀

Jéééžiš...toto tak milujem ked tu začnu ludia vyhadzovat z vlakna prispievatela....jak na pieskovisku. To uz čo je toto? Cenzura jak za komačov...

@liv1 zivot nie je prechdzka ružovou zahradou, treba čelit realite. Nehovorim ze jej to tu ma niekto oplieskavat o hlavu ale falošne chlacholit a lutovat asi tiez nema zmysel.
A tie rozpravky o tom ako ,,nikto nema pravo ti hovorit to a to,, no ha ha ha...zase realita ju preberie lebo o tom nie je zivot o tom su psycho taranice a holt treba sa pripravit na to ze ako slobodna matka bude musiet prekonavat zaťažové situácie a iste sa jej stane ze s nou nie vzdy bude kazdy jednat v rukavičkách napr. šefka, veduca...a tí velmi na nejake ,,prava,, zvysoka kašlu si rád ze mas robotu.

Toto je dnešný trend - vyhybat sa stresu a negativite...či uz vo vychove alebo v zivote, potom ze mame tolko labilných detí a jedincov lebo prve roky zivota su prevazne pod dozorom uzkostlivých a hyperochranárskych matiek a potom zrazu bum realita všedného dna, kde uz nie je princeznička stredobodom vesmiru, kde sa niekto aj škaredo pozrie. Stresu sa treba naučiť čelit nič viac a nič menej.

Verím tomu, že dotyčna bola cely zivot utlačana rodičmi, mozno brana ako problém, pritaž ako ,,neschopačka,, a preto ma o sebe takyto obraz. Ak je psychiatricky pacient o to to ma horšie lebo ta psychika tam nefunguje spravne. Tito ludia potrebuju nejaku sprevadzajucu osobu, dobreho priatela, psychologa..aby jej pomohli krok po kroku sa postavit na vlastne nohy. Určite to dokaze a ja velmi rada čitam prave tie prispevky ktore tu pišu zeny čo to dokazali, čo sa postavili na nohy prave tie mozu dat najväčšiu silu...ved prijem ma ,,slušny,, aj moznost zarobku, chapem ten strach ze teraz osamostatniť sa, ale aj to by jej mozno zdvihlo to sebavedomie ze da sa to a dokazala som to. No držím jej palce.

@bellan Je normalne, ze po nevydarenom vztahu si prisla s detmi k rodicom, aj ked su aki su, ved iluzie o nich si nerobis, ale aspon v niecom ti pomozu. Lahko sa hovori, ale ked mas male deti, problemy so zdravim, tazko je bez penazi robit hrdinku v nejakom podnajme, z ktoreho ta mozu hocikedy vyhodit. Ber to ako docasne riesenie, nikam sa neponahlaj, teraz je tvoje zdravie na prvom mieste. Aj keby si mala zobrat syna so sebou k psychologicke, tak ho zober, len chod, to je prvy krok. Ale maj oci otvorene, nedaj sa napchavat len liekmi, psychologicka by ta mala usmernovat ako komunikovat s rodicmi, ako sa nenechat od nich vytocit, mozno si zavola aj rodicov. Ak sa ti bude zdat, ze psychologicka ta nikam neposuva, len krmi liekmi, najdi si inu.

Clovek sa v zivote nahlada, pokym pride do ciela. Dolezite je nehadat sa s rodicmi, ked ta zacnu provokovat, odpovedaj strucne, nic nevysvetluj, nedat im sancu, aby sa na tebe bavili. Pozri sa na nich bez emocii a chod s detmi do svojej izby, uvidis ako budu pozerat. Samozrejme, ze zazrak sa nestane hned, chce to vela trpezlivosti, budes sa na nich ucit. Aj po velkej burke vyjde slniecko. Medzitym si skus nasetrit nejake peniaze, aj ked malo, ale predsa nieco. Ked sa budes citit silnejsia, zacni pozerat po robote, nesmies sa bat, strach je velmi zly radca, ber to tak, ze musis, ze to je prvy krok k tvojej slobode. Preto ti radim neponahlat sa, lebo si zodpovedna za svoje deti, takze ziadne silne reci, ale krok po kroku ako ked sa male dieta uci chodit.
Si mlada a urcite tuzis po laske, pozor na prazdne reci, teraz si zranitelna, venuj sa detom, sebe a neprirabaj si tazkosti, deti mas dost na radost aj na starost... dolezite je zacat byt nezavisla po tom vsetkom co si prezila, uz vies co chces a co nie.

@bellan každý si pod uspechom predstavujeme nieco ine,ale u mna uspech bol ten,že som sa vždy vedela o deti postarat sama.Ani ma len nenapadlo aby som isla fnukat k mame.A ak som menila pracu,tak vždy len do lepsieho som isla.Uspech znamena,že sa človek neboji,ma svoje ciele a sny a tužby a to potom ide pomaličky,ale ide.A ver,že sa ti bude v živote viac darit,ked prestanes žit v domacnosti,ktora sa ti nepači,v ktorej ti bolo ublížene.Mysliš,že sa tam tvoje deti citia dobre?Nemusim odpovedat,vsak?
Si dospela,priviedla si na svet deti,si za ne aj zodpovedana.Len ty,tvoji rodicia určite nie.
Ale napriek tomu,sa zamýšlam,kde je chyba.Mama je ochotna ti pomoct,len aby si isla do roboty.Prepač mam z teba pocit,že ty si este nikde nerobila.Ak sa mylim,oprav ma.
Rada by som počula nazor tvojej rodiny a možno by sme boli prekvapení

@bellan necitala som celu diskusiu, k spravaniu tvojich rodicov sa vyjadrit tazko, ja mam s vyklopat topka vztah, preto je pre mna casto nepochopitelne, ze rodicia sa takto dokazu k svojim detom spravat, ale z psychologickeho hladiska mam niekedy pocit, ze trestaju svoje deti za to co nemozu, resp. co si oni sami v sebe vyrobili (rodicia) a nevedia ako to spracovat dalej tak to ide takto.... co sa tyka tej komunikacie, asi to budete aj vplyvom rodine, ked aj tvoji rodicia riesia problemy takto, potom to dolieha aj na teba, za mna skus nejake koučing, sedenia, kurzy asertivity atd. aby sa v komunikacii zlepsila, aj na nete zvyknu byt motivacne videa pohladaj... chapem ze v tvojej situacii je sa osamostatnit tazko, ale ako pises chvilu este vydrz aj ked len pomaly odkladaj na byvanie a nieco si najdite, lebo ono ludi neprerobis, deti su zatial male, ale pride skola, budu dospievat a tato vasa dajme tomu nevrazivost ovplyvni aj tvoje deti....drzim palce

@bellan sebadoveru si vybudujes tak, ze prekonas strach a zacnes nieco robit. Sebadovera sa neda vybudovat ako veza z lega, buduje sa skusenostami, prekonavanim toho, o com si myslime, ze to nedokazeme. Ver mi, viem, o com rozpravam.

@bellan Pre zaciatok staci brigada, par hodin denne, to bude prvy uspech. Bud pripravena, ze vsade stretnes nejakych ludi, ktori radi povyzvedaju a potom to mozu prekrutit /nedaj sa zranit/, klasika, ludia radi kritizuju, ale pomocnu ruku poda malokto. Bud opatrna, ale zase nebud zatrpknuta, lebo nikto nemoze za to co si prezila, teda okrem tvojich rodicov. Ved zivot je o prekazkach, chybach, padoch, ale dolezite je ist dalej. Tvoje plus je aj to, ze si sem napisala, nedusis to v sebe.

@mihula Tvoje zmyslanie je asi take, ze dam ti rozbity pohar a poviem ti - napi sa. Ako mozes napisat taku hlupost, ze co by na tuto situaciu povedali jej rodicia...?

@valentina5 ja som nenapisala,čo by na tuto situaciu povedali rodicia.Ale,chcela by som počut nazor rodicov na vsetko toto,ako ona nemože,ako ona nevladze,ako by to nevydržala,ako nie nočne,ako sa neda ist k lekarovi -same ako,ako nie.A hlavne ako sa ku nej spravali ako ku psovi,ked bola mala.Nehnevaj sa,ako je to pravda,ja by som svoje deti tam určite nevychovavala.Ale,to je len moj nazor a tvoj je mi lahostajný

@bellan a čo tak požiadať otca svojich detí o varovanie jeho potomkov v čase tvojej brigády?

@bellan ja to tak čítam a len ústa otváram, žiješ v Košiciach, netvrď mi, že je to tak zle s prácou, že by si niečo nenašla za 500 v čistom, ty len hľadáš dôvody, ako ostať u rodičov a sťažovať sa, ako ťa psychicky deptajú, no fakt krásny príklad pre deti do života

@mihula No a co si myslis, aky nazor maju rodicia, ktori si roky nicili dceru...? Darmo jej matka chce postrazit deti a posiela ju do roboty, ked ani nevie co dcera citi, ze nema silu, sebavedomie, boji sa, ved ludia aj v pracovnych kolektivoch su ako dive zvierata, ked zacitia, ze niekto je slaby, spravia mu zo zivota peklo.

Ze vychovava deti v takom prostredi? Ako moze ist do podnajmu s dvomi detmi, ked nema silu ist do roboty? Dolezite je, ze to chce zmenit, zapracovat na sebe a to nejaky cas potrva.

Trpi dobrovolne na silu, psychika paralyzuje cloveka, vyradi ho z pracovneho procesu ale aj vobec od ludi. Neverili by ste, ale takyto clovek ma problem ist do obchodu.
Psychoanalyticka skola, ktoru zalozil Freud, tvrdi, ze uzkost pochadza z potlacanych, nevyriesených zažitkov v detstve. Psychologovia su presvedcení, ze uzkosť je hlboko podmieneny návyk, v tomto pripade umyselne vytvarany rodicmi, ktori systematicky presviedcali dceru nadavkami, agresiou, ze je k nicomu, cela ich vychova je tragedia pre dievca.
Viete, nam vsetkym sa lahko pise najdi si robotu, preco sa neodstahujes, neurobis to alebo hentno, zrejme sa snazila o zmenu, ma dve deti, mala partnera, nevyslo to, nevieme preco, ale pravdepodobne je, ze nenasla partnera, ktory by jej pomohol ci mal trpezlivost, alebo sa im niekto miesal do vztahu, ved vieme, ze rozbit rodinu je lahke, ale najst skutocneho priatela, ktory bude pri vas stat a aj vynadat, ked treba, je tazke.
Mozno, ze nemala az tak pevnu volu liecit sa, neverila tomu, bala sa..., ale tiez najst dobreho odbornika, ktory nepcha do cloveka len lieky, nie je jednoduche, staci si precitat recenzie na lekarov /napr. I.Bartosova, mala peniaze na spickovych lekarov a nikto jej nevedel pomoct/.
Ocenujem, ze sem napisala, kazdy prispevok jej urcite nieco da, posunie vpred. Chce to len cas, najhorsie je zacat, prinutit sa, vytrvat a verim, ze po tychto vsetkych prispevkoch ju to povzbudi, ze jej drzime palce a uvedomi si, ze treba zacat a strach sa bude pomalicky vytracat.

@bellan ... a neprajnikov si nevsimaj, ti maju sami so sebou dost problemv a takto sa ventiluju... 🙂 😉

@valentina5 BIG LIKE clovece 😉 . Som rada ze sa tu autorky okrem mna niekto zastal...

@valentina5 to čo napisala o svojich rodičov nemusi byt pravda.A ano ak by boli na nu takí zlí,ako píše,tazko by ju prijali nazad že?Pred dvomi mesiacni vzala k sebe nazad muža,opýtam sa kde k sebe?Ozaj k sebe,alebo k rodicom?Lebo to je velký rozdiel.Ak k sebe,tak ma mlada dama strechu nad hlavou a ak k rodičom,šuchala by som potichučku nohami a nešpinila na rodicov

@mihula ved prave. ti hnusni, zli rodicia, ktori cely zivot traumatizuju dieta a maju s nim stale konflikty su taki strasne zli, ze to dieta nechaju byvat u seba. no ohromne zli rodicia. mna by zaujimal aj ich nazor na vec. kazda minca ma dve strany.
ale sak okej, treba sa tapkat po pleci, ake to je vsetko strasne tazke, narocne a nic nejde a nepojde a pekne pomalicky, ved treba liezt rodicom stale na nervy a potom na nich kydat, aki boli celi zivot taki a hentaki. a ked sa o rok, dva opytame, ci sa jej nieco podarilo vyriesit, na 90% bude stale u rodicov fnukat ako chce, ale nic nejde. presne jak v dalsich xy pripadoch tu na koni. kolko podobnych tem zalozenych a spytas sa spatne zenskych, kam sa pohli, tak nikam. takych, co si vzali rady k srdcu a hoci neboli zrovna prijemne a tutu nunu, tie sa daju ratat na promile. je to tak.