Keby sa slová dali vrátiť späť
Ahojte...udivuje ma, akou rýchlosťou pribudaju témy do tejto sekcie "rodinne problemy", tak dnes pridavam aj ja ten svoj.
Som matkou troch detí (5r,3r,2r.) a mam šťastnu rodinu, dobreho manžela. Mám mamku, ktora je chorá,a otca, ktorý si rád vypije. Nieje to našťastie az taky exterm, zeby narobil dlhy, prip nas bil, to nie...ale lubi si vypit...Dnes som bola u nasich a piekla som babovku, otec samozrejme v krcme, vratil sa pripitý, ja som mu začala vyčítať, ze vedel ze prideme s detmi a odisiel do krcmy, mamku nechal samu doma. Potom som mu zacala vycitat, ze penazi nieje dost, a pod. Len podotknem, ze odmalicka vnimam to, ako pije, ze ho velmi velmi lubim a ze som to az velmi brala vážne stále som mala strach, ze sa mamke nieco stane alebo jemu, proste som taka povaha..kym sme este byvali u nasich a stavali dom, to bolo hadok, vypil si, začal mudrovat, co mame ako robit a pod. a kvoli tomu sme sa dost hadali aj pocas mojich tehotenstiev, furt som plakavala, boli to hadky dost intenzivne, proste keby nebol tento problem, a keby bola mamka zdrava tak som uplne stastny clovek... Dnes pocas tejto hadky aj ked som vedela ze do neho nemam rypat, ked je opity, aj tak som rypala, až to skoncilo tym, ze mi vykrikol, ze na aku p..... tam chodim ked ho len buzerujem a ze nemam z neho robit ch...a.. a pod. proste bol urazeny a ja som dostala amok, proste som zacala vsetkym trieskat, kopat do dveri, zrutila som sa na zem a strasne som plakala a povedala som mu ze ho NENAVIDIM, deti toto vsetko videli, plakali, aj mamka s nimi, ked si na to spomeniem, tak sa mi leju slzy po tvari, on sam bol v soku, a povedal mi aby som sa isla von ukludnit...proste scéna ako histericka tragikomedia...no hrôza len si pomysliet, ale tak ma to vzalo, tak som sa nechala uniest, tak mi praskli nervy...a aj ked viem, ze on ma vyprovokoval a ze mi nervy praskli, stale som citila vycitky, ze som nemala takto reagovat...ja ho mam velmi rada a ked mu poviem nieco na rozum, o jeho chybach, vzapeti mi je to luto, hoci to bola pravda...neviem ci mi rozumiete....Ospravedlnila som sa mu, a on plakal.....povedal mi, ze ma chybu aj on, ale....(nedopovedal,plakal) a ja viem, ze nemozem na svojho otca utočit, kricat, aj ked ma chyby, je mi to velmi luto...To ze som to sem napisala nieje preto aby som sa ospravedlnila hlavne sama pred sebou ani sama neviem preco som to sem napisala, je mi to velmi luto a ťaži ma to na srdci...niekedy vedia slova ublizit viac ako ruky, je mi to tak velmi luto aj ked viem, ze som vo vsetkom mala pravdu....stalo sa to aj vam, ze ste sa s rodičmi tak skaredo pohadali ze vas to potom mrzelo? dakujem za precitanie.
precitala som iba par prvych odpovedi. bohuzial nesuhlasim s nimi.
chapem ze sa velmi trapis pre otca, rozumiem tomu. ale rozumiem najma jemu.
totiz, aby si ma pochopila. mne totiz velmi prekaza ked ludia sa snazia obmedzovat slobodu a rozhodnutia inych. a tento pripad mi to evokuje. Ty mas predstavu ako ma Tvoj otec spravne zit a nutis ho tak zit. pritom on ma tu predstavu inu. ako by sa Ti pacilo keby mal Tvoj otec predstavu o Tvojom zivote ktoru by Ti nanucoval? ze napr. mala si vystudovat 4 vysoke skoly inak si luza a pokial tieto 4 vysoke skoly nevystudujes tak pri stretnutiach nic nehovori iba Ti nadava a vycita Ti kedy ich zacnes studovat. pripadne by Ti urobil scenu na verejnosti ze sa bude valat po zemi a vrieskat po Tebe. asi by si ho uz nechcela vidavat... je to to iste ako to co mu robis Ty. nutis ho zit zivot, o ktorom si TY myslis ze je spravny. obmedzujes mu slobodu.
uznavam ale, ze tu to naraza na alkoholizmus. pokial ale nebude on vnutorne chciet skoncit s pitim, neskonci. a Ty ho mozes povzbudzovat v tom aby skoncil, ale nie mu to prikazovat. kazdy mame pravo zit taky zivot aky chceme. aj Tvoj otec. nastastie.
vela stastia s otcom, nech to dobre dopadne.
..Veľakrát, ak sa vrátime do minulosti, zamýšľame sa nad tým, čo by sme robili za určitých okolností, ako by sme reagovali, čo sme povedať mali, čo mohli a čo by sme nikdy nevyslovili...Problém však nie je ani tak v našom podaní, ale v tom ako druhý naše vyjadrovanie chápu...Preto je úplne bežné, že aj akákoľvek dobre mierená rada sa veľakrát stáva zbraňou protivíka, ktorou namiesto zamyslenia sa nad sebou samými, nad konaním, ktoré sa iným nemusí páčiť...strieľane jedovaté šípy a častuje nadávkami len preto, že nedokáže prijať pravdu aj keď tvrdo a neúprostne znejúcu, či nie ľúbozvučnú ...
Dakujem vsetkym za prispevky, velmi ste mi pomohli, dnes je to uz ochladnute, nebola som dnes s nim, ani sme nevolali a akosi som sa uz trosku ukludnila
@jankavl tu neide o jeho slobodu, ja som mu nic neprikazovala len som mu vyčitala ako sa sprava a ako nam to ublizuje,a ze nieje spravne zobrat 17 ročnemu synovi(mojmu bratovi, ktory s nimi este byva), ktorý sa snazi a chodi si po nedeliach zarabat, peniaze z penazenky, z jeho izby, ked nieje doma....keby zil sam a nemal rodinu, tak nech si pre mna za mna prepije vsetko...ale on ma, ma sa o koho starat, mam este dvoch bratov, jeden je na VS v BA a druhy je doma a ma len 17 rokov a snazi sa, stara sa o mamku, ked tam ja niesom, nakupuje, perie, nehovorim ze otec nepomaha tiez, ale ked ma "svoje dni" vsetci sa musime poskladat podla jeho nalad a toto nieje obmedzovanie nasej slobody??? on tvrdui ze ma vsetko pod kontrolou, ze to zvladne, ale nezvlada to...a my si nemozeme zit svoje zivoty ale starat sa o vsetko, co by mal robit on. Porozmyslaj nad tym. Ja viem, ze ked ma vypite nemam sa s nim rozpravat, lebo sa vytocim, a nikam to nevedie, aj tak ma nepocuva a tresne z ust nieco, co ma urazi, ublizi...ale neviem sa ovladat a vybuchnem, budem si davat pozor aby sa to viac nestalo
@suellen je fajn, že už je všetko v podstate utíšené, ale stále tam zostáva ten hlavný dôvod, prečo si reagovala ako si reagovala - a to je otcove pitie. V tvojom pôvodnom príspevku sú totiž podstatné 2 problémy. Otcov alkohol a tvoja reakcia. Ja si myslím, že je úplne na mieste komunikovať, ak s niečím nie sme spokojní. Bez komunikácie by sme ako ľudstvo neprežili. A je nesprávne nekomunikovať ak sme nešťastní. Práve toto je najväčšou chybou medziľudských vzťahov. Že nedostatočne komunikujeme o tom, čo nás trápi- či už medzi rodičmi, deťmi, partnermi, priateľmi... Otázkou je však, či vieme efektívne komunikovať. A to je už problém. Predstav si, že sa stretneš s Japoncom a začneš mu po slovensky horlivo vysvetľovať, čo ťa trápi. Je jasné, že ti nebude rozumieť a ešte naviac tón tvojho hlasu ho bude utrvdzovať v tom, že sa na neho hneváš, alebo ho z niečoho obviňuješ atď.. Paradoxne, toto sa bežne deje aj u ľudí, ktorí hovoria tým istým jazykom. Napriek tomu si však nerozumejú, lebo im to ich mozog úplne inak "prekladá". Takže tajomstvo úspešnej komunikácie je vlastne jednoduchý- komunikovať s druhým tak, aby tomu jednoducho porozumel - aby to bolo v jeho "jazyku". a to je potom už ďaľšia veľká "kapitola", ktorá sa vola "Emocionálna inteligencia". Radím prečítať Daniela Golemana..
@suellen
skusam si to predstavit a chapem co pises, totiz je pravda ze nic nie je cisto cierne alebo cisto biele - a to plati najma na tu moju predchadzajucu teoriu o neobmedzovani inych.
dokonca si myslim ze na Tvojom mieste by som sa mozno zachovala velmi podobne ako Ty, totiz, ja nie vzdy sa viem ovladnut a emocie idu von🙂, najma ked je tam laska k otcovi, tuzba po peknom zivote, a to ze on si nechce pripustit ze ma problem a teda to neriesi a teda to neskonci. velmi Ti zelam aby sa to nejako urovnalo, mozno odborna rada (psycholog) ako nanho by pomohla🙂. alebo mozno nejaka kniha (ako pomoct ludom ktori maju problem s alkoholom) alebo baba tu na koniku vie ako na neho zo skusenosti, resp. je sama psychologicka.
@miskap2111 vyslo to aj v slovencine alebo cestine? Pls. daj info kde to zohnat, moze byt aj v anglictine. Dakujem.
@ada274 vyšlo, ale asi je to už vypredané - je to tento titul. http://www.martinus.sk/?uItem=9407 Ale možno si to stiahneš tu: http://m.ulozto.sk/xh3RVhX/daniel-goleman-emocn... Ešte som čítala fantastickú knihu o komunikácií- asi pred pol rokom, ale bolo to súčasťou našej firmy internej e-knižnice a bohužiaľ sa už neviem dopátrať k titulu (bolo to naviac po anglicky). Ak to niekde ešte nájdem- dám ti vedieť. Boli tam krásne príklady komunikácii, kedy jedna strana sa snažila v dobrom povedať niečo druhej strane, ale druhá strana to brala ako útok, alebo ako obviňovanie, takže nedošlo k vzájomnému porozumeniu. A boli tam samozrejme rady, ako to urobiť inak, aby sme sa chápali.. Ale Goleman je super v tom, že vlastne zistíme, že vždy musíme začať od seba... Veľmi poučné a dobré do života. Aj mne jeho princípy veľmi osvedčili- ako v súkromnom, tak aj profesionálnom živote.
@miskap2111 super, dakujem pekne. Ten material o komunikacii by sa zisiel, v pracovnych vztahoch na nezaplatenie.... To ze clovek musi zacat od seba je fakt, mam odskusane na vlastnej kozi, kedy to totalne zafungovalo s jednou kolegynou, kt. som neznasala - rovnaka povaha ako ja. Teraz sme velmi dobre kamosky. Este raz dik.
@jankavl No naozaj veľmi ojedinelý názor.
Dúfam ,že nie som sama čo si dovolím nesúhlasiť.
Každý má právo žiť si svoj život ako chce, ale hlavne potom niesť aj za svoje scestnosti zodpovednosť.!!!!
Alkoholizmus nie je životný smer ,ale bohužiaľ ťažká choroba.
To nie len tom nech si robí on čo chce a nechaj ho slobodne žiť. Ničí sa a potrebuje pomoc!!!!.
Pritom rodina je v štádiu, kde aj otec by mal pomáhať a nesťažovať život chorej manželke...
Keď si niekto chce zo životom robiť čo chce, tak nech si nezakladá rodinu za ktorú preberá zodpovednosť. A rodinný život prináša veľa obetí....
Uvedomuješ si ako by sa tento názor dal zakomponovať do každodenného života , rodín. Keby si deti robili čo chcú, rodičia čo chcú at´d , bez ohľadu na ostatných..... 🙄 🙄 🙄 🙄 🙄
Na čo sú nám potom zákony ,moralné pravidlá, etika a slušnosť keby sme sa mali riadiť len tým čo je dobré pre nás...
DÚFAM, Ž E TAKÝ SVET NIKDY NEBUDE!!!!
Tu sa nerieši či ma otec chodiť na ryby , alebo na hokej. Uniká pred zodpovednosťou a najhorším nožným spôsobom, ktorý nikam nevedie. Každý kto okolo chodí mlčky mu robí len "MEDVEDIU SLUŽBU!!!"
@lulka12 ja som predpokladala ze ak by bola moznost dat dislike tak ten prispevok ich bude mat vela🙂.
neviem svoje pocity uplne spravne naformulovat. pokusim sa.
ano, otec ma zodpovednost za svoje deti. otcami ktori sa spravaju nezodpovedne voci svojim detom (najma malym) vacsinou pohrdam. ale nikoho nemozeme prinutit spravat sa zodpovedne. alebo cestne. alebo pekne. taktiez nikoho nemozeme prinutit ist sa liecit (ak teda alkoholizmus je choroba) ak on sam nechce alebo dokonca si tuto chorobu nepriznava.
v podstate som v prispevku reagovala na situaciu ze otec zije v inej domacnosti ako zakladatelka - jeho plnoleta dcera a ta za nim chodi do jeho domacnosti, kde jej prekaza aky zivot si zije (on nechodi za nou zneprijemnovat jej zivot, nie je na nej financne zavisly a neprepija jaj peniaze atd). potom ale napisala zakladatelka dalsie fakty o bratoch... tu neviem co napisat. nedokazem to v sebe spracovat, je toho privela🙂. v kazdom pripade, uplne chapem zakladatelku a jej tuzbu pomoct rodine, pomoct otcovi, rovanko by som aj ja chcela pomoct rocine byt na jej mieste.
mozno by pomohol psycholog alebo nejake osvedcene sposoby ako ist na ludi co maju tendenciu vypit si, aby to bolo efektivne🙂.
@jankavl Isto psychológ by bol fajn, ale to sú všetko len úvahy.
Človeka , ktorý sa sám nerozhodne ,že potrebuje psychológa či psychiatra vyhľadá k tomu nikto nedonúti iba ak by mal tendenciu ublížiť seba alebo inému .... Tak to stojí v našej v legislatíve.
Názory ,že si pije doma a čo jeho dcéru do toho atď. No zamysli sa veď to sú blízky ľudia RODINA aj ked´s problémami.
Keby tvoje dieťa bývalo samostatne a bralo drogy nemáš právo sa ozvať?? Dohovárať a bojovať aby prehodnotil cestu na ktorú nastúpil....Keby jazdil tvoj syn na aute ako bez hlavy, bola by si ticho" však je to jeho život" ???
Som aj dcéra aj mám veľkých detí a dovolím si tvrdiť ,že mám isto už čosi prežité.
Tu sa stretli asi dva generačne rozdielne názory
Príspevok diskusie riešil výčitky dcéry voči sebe samej, ktorá ľutovala výbuch hnevu a sypala si popol na hlavu. Z môjho pohľadu úplne bezdôvodne. Jej reakcia malá oprávnenie ZÚFALEJ DCÉRY , KTORÁ JE SKLAMANÁ Z PRÍSTUPU OTCA .....
Všetky , ktoré sme sa priklonili k názoru ,že to možno bolo potrebné a otec sa nad sebou začne zamýšľať sme to už asi v živote zažili a išlo nám asi o povzbudenie aby sa zbytočne netrápila....
Veď nie nadarmo sa vraví " Že všetko zlé môže byť na niečo dobré!"
Isto je lepšie ozvať sa a naliehať aby niekto niečo zo sebou robil ako len OPOVRHOVAŤ!
@suellen keby ste sa takto nepohadali dnes, tak by to prislo inokedy. Jednoducho uz pretiekla kvapka trpezlivosti. Ja byt na Tvojom mieste, vycitky by som si nerobila. Tvoj otecko by sa mal hanbit za to, ako sa sprava, Tvoje konanie je len nasledok jeho spravania. Ja by som sa mu neospravedlnovala .... konecne teraz je prilezitost pre neho, aby si uvedomil, co vsetko urcitym sposobom berie svojej rodine. Asi by som sa s nim o tom nebavila, ani sa k tomu nevracala, on bude citit, ze nieco medzi vami zostalo visiet. A este nedajboze by sa znova jeho stav zopakoval, este raz by som mu povedala svoje (samozrejme mimo deti) vela stastia
@lulka12 ok.
s tym psychologom ako som to mysla: psycholog, resp. iny fundovany odbornik poradi aj druhej osobe ako na niekoho ineho. ak chce niekto zacat riesit problemy s niekym inym, psycholog resp. iny odbornik mu moze pomoct. u takehoto odbornika si clovek vycisti hlavu a dostane objektivny pohlad na vec a pripadne radu ako to efektivne riesit. to je moj nazor, hadam nie som naivna.
ano, to aby sa zakladatelka temy nad tym co spravila netrapila, lebo to co urobila je ludske, to som nenapisala, aj ked sa mi to dralo doteraz v kazdom mojom prispevku. vzdy som to zmazala, lebo som to nevedela spravne naformulovat, mala som pocit ze to vyznieva zle...
ano, robit vsetko pre zachranu blizkeho je pochopitelne - konala by som sama tak.
v amoku sa stane toho zleho obcas az prilis vela, ja som sa obcas vedela skaredo pohadat s tatinom skaredo mu vynadat, no stale sme mali aky taky respekt jeden pred druhym, nepocuvol z rodiny nikoho ani svoju mamu ani svoju zenu vzdy pekne pocuvol mna.takto sme vedeli spolupracovat, no dnes by som bola rada aj za malu hadku ale vsetko je prec tatino na mna nenavratne pozera uz len z nebicka hadky neexistuju, ved predsa kto by sa hadal s anjelom
ps:prajem vela sil, aby si to zdarne vysvetlila drobcekom a aby sa vztahy medzi tebou a tatinom upravili
no zistila som ze otca musim brat takeho aky je inak by som ho stratila navzdy a tak neriesim je to jeho zdravie a zivot a mamu som prestala riesit skor ako otca 🙂 vypocujem ignorujem a idem dalej a ked je to mozne vyhybam sa akemukolvek kontaktu aj slovnemu s nou 😕 co som blazon robit si nervy a s nimi to nepohne?