Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Keby sa slová dali vrátiť späť

suellen
22. jan 2013

Ahojte...udivuje ma, akou rýchlosťou pribudaju témy do tejto sekcie "rodinne problemy", tak dnes pridavam aj ja ten svoj.
Som matkou troch detí (5r,3r,2r.) a mam šťastnu rodinu, dobreho manžela. Mám mamku, ktora je chorá,a otca, ktorý si rád vypije. Nieje to našťastie az taky exterm, zeby narobil dlhy, prip nas bil, to nie...ale lubi si vypit...Dnes som bola u nasich a piekla som babovku, otec samozrejme v krcme, vratil sa pripitý, ja som mu začala vyčítať, ze vedel ze prideme s detmi a odisiel do krcmy, mamku nechal samu doma. Potom som mu zacala vycitat, ze penazi nieje dost, a pod. Len podotknem, ze odmalicka vnimam to, ako pije, ze ho velmi velmi lubim a ze som to az velmi brala vážne stále som mala strach, ze sa mamke nieco stane alebo jemu, proste som taka povaha..kym sme este byvali u nasich a stavali dom, to bolo hadok, vypil si, začal mudrovat, co mame ako robit a pod. a kvoli tomu sme sa dost hadali aj pocas mojich tehotenstiev, furt som plakavala, boli to hadky dost intenzivne, proste keby nebol tento problem, a keby bola mamka zdrava tak som uplne stastny clovek... Dnes pocas tejto hadky aj ked som vedela ze do neho nemam rypat, ked je opity, aj tak som rypala, až to skoncilo tym, ze mi vykrikol, ze na aku p..... tam chodim ked ho len buzerujem a ze nemam z neho robit ch...a.. a pod. proste bol urazeny a ja som dostala amok, proste som zacala vsetkym trieskat, kopat do dveri, zrutila som sa na zem a strasne som plakala a povedala som mu ze ho NENAVIDIM, deti toto vsetko videli, plakali, aj mamka s nimi, ked si na to spomeniem, tak sa mi leju slzy po tvari, on sam bol v soku, a povedal mi aby som sa isla von ukludnit...proste scéna ako histericka tragikomedia...no hrôza len si pomysliet, ale tak ma to vzalo, tak som sa nechala uniest, tak mi praskli nervy...a aj ked viem, ze on ma vyprovokoval a ze mi nervy praskli, stale som citila vycitky, ze som nemala takto reagovat...ja ho mam velmi rada a ked mu poviem nieco na rozum, o jeho chybach, vzapeti mi je to luto, hoci to bola pravda...neviem ci mi rozumiete....Ospravedlnila som sa mu, a on plakal.....povedal mi, ze ma chybu aj on, ale....(nedopovedal,plakal) a ja viem, ze nemozem na svojho otca utočit, kricat, aj ked ma chyby, je mi to velmi luto...To ze som to sem napisala nieje preto aby som sa ospravedlnila hlavne sama pred sebou ani sama neviem preco som to sem napisala, je mi to velmi luto a ťaži ma to na srdci...niekedy vedia slova ublizit viac ako ruky, je mi to tak velmi luto aj ked viem, ze som vo vsetkom mala pravdu....stalo sa to aj vam, ze ste sa s rodičmi tak skaredo pohadali ze vas to potom mrzelo? dakujem za precitanie.

anjelicek26
22. jan 2013

@suellen - niekedy treba na rovinu povedat, kde je kamen urazu. Otcovi taketo vyplachnutie zaludku urcite prospeje, ak to, co o nom pises je pravda, tak si asi mozno prvy raz uvedomil, ze to, co on ako problem nevidi, veru problem pre jeho rodinu je. Nechaj ho na to sa vyspat, rano si s nim sadni, dajte rannu kavu, ospravedln sa za nevhodne slova, ale ostan pri tom, ze za obsahom si stojis a ze to chcete SPOLU riesit, ak potrebuje pomoc, pretoze ho lubis.

katren
22. jan 2013

@suellen poviem ti, mrzelo by ma, keby sa takto pohadam s rodicmi, ale oooooooooooooovela viac by ma stvalo, ze som to spravila pred detmi.....co si teraz asi o tebe myslia???? 😕 😔

suellen
autor
22. jan 2013

@katren ved to, to je najhoršie ze to videli....

nufficek
22. jan 2013

@katren no co by si asi tak o nej pomysleli... ze jej mama z masa a kosti a tiez ma nejake tie svoje city a vie ich prejavit...
@suellen podla mna skor si s deckami sadni ked bude uz ok nalada a vysvetli im, preco ta to tak zobralo, vysvetlio nejakym detsky vhodnym sposobom, ze si bola vela smutna z deda a teraz to na teba prislo naraz a ze ty uz nebudes plakat atd. atd... detska maju uzasne chapave srdiecka. podla mna je vzdy lepsie ukazat pred detmi city ako hrat kamennu tvar, urcite to neni paradny zazitok pre ne, asi mali z toho aj stres, ale ja ta aj chapem ze si to mala za tie roky nahromadene v sebe a teraz to vybuchlo,... a co sa tyka deciek, pokial take cosi u vas neni na dennom poriadku tak to preziju a ked im to vhodne vysvetlis tak aj spracuju a pochopia... drzim palce!

ewca
22. jan 2013

Myslim, ze tvoj otec moze byt rad, ze ma tau dceru ako ty, ze ked sa takto pohadate ze sa kvoli tomu takto trapis, to je vidno, ze ti na nom zalezi.... my sa vieme s nasimi riadne posekat a stale kvoli tym istym vecim...raz sme na seba s mamou tak strasne nakricali a rovno na vianoce, ze otec pri stedrovecernom pripitku dodal, ze nam zela aby sme sa v novom roku hadali s mamou potichsie 🙂

cajka_j
22. jan 2013

@suellen myslim, ze aj ked je to situacia, ktora ta velmi tazi, bude vam len na prospech. dostali ste veci zo seba von a teraz, po tom, co sa upokojite, vyspite, mozete zacat spolu komunikovat. ja som na to u nas doma (velmi podobna situacia ako pises ty) nikdy nemala 'gule' a dodnes ma to mrzi. okolo problemov sa u nas chodi po spickach, kazdy sa za nieco schovava a je to hrozne, takto existovat. ked som s nasimi byvala, bola to riadna psychiatria, teraz to uz sledujem len tak zobdalec...
kazdopadne - z toho, co pises, vyzera, ze ste na dobrej ceste. ospravedlnili ste sa, zacali ste debatu. urcite by som sa nevyhybala tejto teme, zelezo treba kut, kym je horuce.
a urcite by som ale hodila rec aj s detmi, kedze sa stali svedkami vasej hadky. su este male, ale taketo veci sa vedia skaredo vryt do pamate. skus im to primerane veku vysvetlit...
drzim paste silno silno...

suellen
autor
22. jan 2013

@anjelicek26 ahoj...dakujem za m ile slvoa, to som uz skusala, presne to, co mi radis...vacsinou po takychto hadkach ja mam monolog a on je ticho...ja revem ako chudera, vsetko mu vysvetlujem, a on sa nezmoze na slovo..potom je chvilu dobre, a po case sa to opakuje...

kathynka
22. jan 2013

@suellen tak my mame uplne rovnaku rodinu...ja sice este nemam deti, byvam s rodicmi, ale ten isty problem...tatko pije a docela dost...ale tiez nas nikdy nebil, nenadaval nam...len strasne mi vadi, ze do toho ide kopec penazi, pritom na rozhadzovanie nemame a hlavne, ked aj pridu nejaki moji kamarati alebo navsteva, tak je proste skoro stale pripity...a mava provokocne recicky...a niekedy to tak strasne prezenie, ze aj mne rupnu nervy a potom robim rovnake sceny ako ty...aj preto, ze mi je luto mamy, lebo ona sa stara a on si chodi vysedavat do senku...ja uz som voci nemu teda vselijake vybrane slova pouzila, co sa nepatria hovorit otcovi (svina ozrala a pod....), ale to asi pochopi len ten clovek, co to zazije...je to proste napor na psychiku zit s takym clovekom...a pritom ho mam rada, za triezva mame velmi pekny vztah...ale ked je uz toho na mna moc, tak mu poviem aj co by som nechcela a najhorsie je, ze on reaguje vzdy urazene...polku si nepamata a za zvysok je na mna nasrany, aj ked niekde v hlbke vie, ze mam pravdu...potom sa spolu nebavime (boli aj 2-tyzdnove pauzy, len sme sa zdravili) a jeho to pak ocividne mrzi a pomaly zacne...ale este sa nikdy neospravedlnil trebars, ze to prepiskol a da si pozor a obmedzi to...
takze ja tie tvoje vybuchy chapem, mna to tiez strasne stve a obcas to uz proste nezvladnem a mam potrebu si povedat svoje aj za cenu kriku a nadavok...

suellen
autor
22. jan 2013

@kathynka presne presne presne!!!ako píšeš, to isté aj u nás...on sa nikdy neospravedlni a nikdy si neprizna chybu, poviem mu ze nech nerozhadzuje peniaze, a pritom nekricim, pekne mu hovorim a on je urazeny....a to spusti lavínu vo mne

lulka12
22. jan 2013

@suellen Si len človek a pri starostiach s chorou maminou , tromi detičkami a otcom čo starosti rieši popíjaním sa stane aj takéto niečo.
Pozri, denne tu píšu žienky ako ich tyranizuje manžel a konflikty sú inej intenzity na dennom poriadku..... To je oveľa horšie ako vyostrený výstup s tvojím otcom.
Vieš rodičov si človek nevyberá a často musíme prijať aj to čo by sme nechceli. Neznamená to ,že musíš byť ticho.
Keďže otec pije roky asi potreboval zažiť naozaj pocit ,že ťa jeho správanie veľmi zraňuje aby začal nad sebou rozmýšlať.

Možno máš možnosť začať s ním o tom hovoriť a nájdete spôsob ako zvládnuť toto ťažké obdobie.

Nie som zástanca myšlienky ,že otec je otec a vážiť si ho musíš už len preto.
Úctu , lásku a vďaku si aj rodičia musia zaslúžiť......Nie len za to ,že dieťa splodili.....
Nevypovedané je horšie a ťaží viac , ako to čo možno vyletí v hneve . Toto je možno začiatok riešenia , ale tam kde sa nekomunikuje, nieje žiadna šanca na zmenu.TO PLATÍ VO VZŤAHOCH ÚPLNE VŠADE!!!

Teší ma ,že máš dobrého manžela a isto nájdete spôsob ako deťom vysvetliť, že máš otca rada ,ale .....

Neboj zas až takú traumu to v detičkách nenechá. Ja som zažila aj horšie s mojím dedom, čo pil a chcel byť moju mamu a krsným čo nenávidel môjho tatka... Lenže to už by bolo o mne. 🙂 🙂 🙂

suellen
autor
22. jan 2013

@lulka12 dakujem, kludne napis aj o sebe...

bis
22. jan 2013

ked sa to v človeku nahromadí,potrebuje uvolniť ventil a vypustiť paru,potom občas býva okrem pocitu prázdna aj pocit viny,ale lepšie je to zo seba dostať von..a nech ťa netrápy,že sa to stalo pred deťmi,uvidia ťa ešte v rôznych životných situáciách..môžeš sa s nimi o tom porozprávať,primerane ich veku🙂 držím palce.

lulka12
22. jan 2013

@suellen No to vieš ,že alkohol je metla ľudstva....
Starky zomrel, keď som mala päť. Triezvy bol ako med, ale keď si vypil aj ocino musel maminu brániť , lebo mal pocit,že mu tiež nemá čo vyčítať. Na druhý deň ľutoval a ospravedlňoval sa. Mala som v tom zmätok, ale moja mamina jednala s nami na rovinu.
Vysvetlila mám ako do starkému škodí a ničí si zdravie atď

Krsný tak žiarlil na môjho otca,že na krstinách brata nám opitý porozbíjal všetok riad aj niaky nábytok....
Trvalo to asi 10 minút. Mala som päť a tiež som to spracovala.
Hlavne treba aj z deťmi o všetkom primerane rozprávať...

Určite niekto môže namietať,že to závisí od povahy dieťaťa, ale je píšem len ov vlastnej skúsenosti.

Vieš môj svokor, tiež popíja a je veľmi komplikovaný. Vďaka Bohu býva ďaleko a ja presne viem,že mám práve preto skvelého muža , lebo nechce byť ako on....
S ním sem sa už veľakrát snažili riešiť veci, ale on sa postaví a odchádza. Komunikácia nulová....
Čiže ,žiadna šanca na zlepšenie...
U Vás sa to možno dnes začalo....a prinesie to niečo dobré.... 🙂

simcika
22. jan 2013

je veľmi ľahke povedať, že by sme nemali isté veci roboť a zachovať sa vždy podľa istých pravidiel. Ale život taký nie je. Svoh hnev a strach o rodinu ( o mamu, otca ...o seba) sa dostal von. Je dobre, že si mu dala voľnosť. Tak náprava je sa ospravedlniť a zastaviť sa. A nejako situáciu riešiť....lebo Ťa bolí.

jasmika
22. jan 2013

@suellen aj ja sa občas pohádam s mamou..síce nie tak...ale pohádam..Pomáha mi vyspovedať sa...ked že som veriaca...Spoveď je pre mňa chvíľa keď veci odo mňa opadnú a ja na ne môžem zabudnúť

strawberry17
22. jan 2013

@suellen uz by som to nerozmazavala...stalo sa, vysvetlili ste si to, ospravedlnili ste sa navzajom...ide sa dalej
ja by som sa mu nejako extra 100x neospravedlnovala, lebo ma na tom aj svoj podiel viny

dodkap
22. jan 2013

mne pripadas, ze si velmi zhovievava a dobra, snazis sa to vydrzat, vydrzat a vydrzat a potom to takto praskne. Ved Tvoj otec je hlavny vinnik, nehnevaj sa, on je ten opilec alebo Ty? Ma stastie, ze ma okolo seba tak zhovievave zeny. A ze to videli deti? Myslim, ze keby si to robila casto a keby ste sa tak divoko chovali bezne, bol by to pre ne zly priklad. Ale ked si takto ojedinele vybuchla? No a? Je to ludske. Ak citis potrebu, mozes to detom nejako detsky vysvetlit, ze sa to moze kazdemu niekedy stat, ale inak mas rodicov rada a treba sa chovat k sebe navzajom pekne, ale nerob si z toho taku tazku hlavu.

acer11
22. jan 2013

dobre si urobila,možno sa mu rozsvieti,ja by som sa neospravedlnila.... 😠

tyssa
23. jan 2013

prezila som podobne, otec tahal alkoholicke snury, nepil v krcme ale v robote a potom si kupil a doma, bol rypacny, agresivny, vulgarny, najhorsie to bolo v mojej puberte, ked sme si nadavali, proste des, vzdy sluboval ze prestane, iste obdobie sme mu alkohol davkovali,.. ale aj tak to bolo strasne,.. ked sa mi narodil starsi povedal ze prestane, samozrejme nic sa nekonalo,.. maleho nevidel 2 mesiace, nepustila som ho do podkrovia, kde sme docasne byvali, lebo bol furt opity,..ked mal drobec 5 mesiacov praskli mi nervi a zavolala som policajtov, lebo liezol uz po 4 po schodoch a fakt po 3 mesacnej snure bol totalne osprosteny,..policajti mu nechceli dat ani fukat, vraj doma si moze vypit kolko chce a on s nimi normalne komnikoval, este ja som bola vraj agresivna, lebo som trvala na tom fukani, nakoniec mu dali a mal 2,5 promile, ich obvinil ze klamu, vtedy im to doslo,..to k reakcii policajtov, moj otec sa potom 3 dni daval do kopy, navstivil psychologa a uplne prestal pit, je s naho najlepsi dedko, nikdy som neverila v takyto koniec,..ale stava sa, a ano mala som vycitky, hoci nie som az tak veriaca, bola som si pokecat aj s fararom a ten mi povedal ze som ho asi zachranila v poslednej chvili,.. asi som to mala spravit skor,.. 😀

tyssa
23. jan 2013

ps- ja ako dieta som az pozdejsie vnimala ze nieco nie je ok, mozno som mala 6, 7 rokov, ale vzdy som otca lubila, ked bol triezvy bol dobracisko, moji prckovia sa stale tesia ked tam ideme a aj otec si zacina uvedomovat o com prisiel vdaka alkoholu pri mojom detstve a teraz ako keby si to chcel vynahradit,.. a hlavne vzdy som v tom obdobi bola pre mamu oporou, nevedela som si predstavit ze sa odstahujeme a otec bude dalej pit a mama tam s nim bude sama,..vobec nemas mat preco vycitky,..mozno sa aj on uvedomi,..

maruska24
23. jan 2013

@kathynka presne ako u nás doma, tatka mám rada,mám pekné spomienky, ale alkohol a krčma je u nás na dennom poriadku, pritom mamina obracia každý cent. Alkoholizmus je však silnejší, dohováranie, prosby, výčitky a pod. nepomáha, je to stále rovnaké. Vlastne sa všetci trápime, ale úniku niet. Preto som začala hovoriť, kto chce kam, pomôžme mu tam. Toľké pitie zrovnalo už všetkých jeho šenkfriends, a jeho to čaká tiež 😔

maruska24
23. jan 2013

a ešte jedna vec, niektoré tu majú pripomienku, že deti to videli, čo si pomyslia. NO, kto nezažil, nepochopí, deti sú malé nato, aby to nejako extra riešili, rýchlo zabudnú.

mamavera
23. jan 2013

Ospravedlň sa deťom, mame, ale aj otcovi a porozprávaj mu to tak, ako si to porozprávala nám, to, čo cítiš. Samozrejme, vtedy, keď bude otec triezvy a keď trošku vychladne, ale nie dlho. Povedz mu, že ti je veľmi ľúto, že si tak vybuchla, že ťa mrzí dvojnásobne, že to videli deti a mamka, ale bolo nad tvoje sily ovládnuť rokmi nahromadený hnev na to, že si vpije. Neobviňuj ho z ničoho! Na to si daj pozor. Daj mu najavo, že by si bola rada, keby ste si takto mohli sadnúť častejšie a porozprávať si, čo toho druhého ťaží.
Neviem, aké staré máš detičky, ale ak to je do takých 8 rokov, môžeš ako príklad použiť situáciu, keď sa hnevali a kričali oni. Iba ju pripomeň, nehodnoť ich správanie, len povedz, že si bola tiež veľmi nahnevaná, ako vtedy oni a že vieš, že dospelí by toto už mali zvládnuť, ale občas sa stane, že sa im to nepodarí. Že ťa to mrzí a budeš sa veľmi snažiť , aby sa to už nikdy nestalo. Bodka. Nerýp sa v tom, ani sa k tomu nevracaj. Po pol hodine bude deti zaujímať niečo úplne iné.

irriss
23. jan 2013

@suellen
Mozna doslo ke zlomu..obcas zlom zivota nastava prave po takych situacich 😉
Ja bych v tom videla v urcitem slova smyslu"vitezstvi"..rekla jsi mu konecne -a dostatecne jak MOC Ti na nem zalezi..protoze sluvko "nenavist" je cit, a zrodi se z Lasky..Pokud nemilujeme,nemuzeme ani nenavidet..zustali bychom jen lhostejni..ale tim, ze jsi mu rekla, Nenavidim Te, zname na to, ze by mel ted o Tvou lasku opet "bojovat".. 😉

zabka88
23. jan 2013

@suellen neprijemna situácia, ale ja to vôbec nevidím tak zle.. a dokonca si nemyslím ani žeby si sa mala niekomu ospravedlňovať.. začo? že si človek, že cítiš, že ti záleží na tvojej mame a otcovi? každý z nás je jedna zmes emócií, dobrých aj tých zlých, občas vyhrajú jedny, občan druhé.. ja si osobne myslím že je dobré, že si ich vypustila von a vyplavila to všetko zo seba.. to že otec reagoval plačom, je dôkaz toho že tvoj výbuch prerazil aj hrubú kožu odmietania videnia problému.. možno práve toto ho naštartuje k niečomu.. takže nestavaj sa teraz do pozície že si spravila brutálnu chybu a netlč si hlavu o stenu - jednoducho si priznaj že si to možno prehnala ale potrebovala si to všetko zo seba dostať von..

deťom by som sa to snažila vysvetliť, čo sa stalo a otvorene sa s nimi o tom porozprávať, prečo sa to stalo. že to čo si povedala ešte z teba ani z otca nerobí zlého človeka, ale silné emócie sú v živote úplne normálne, a že aj dospelí sa musia učiť ich krotiť a ovládať.. a že tebe sa to teraz nepodrailo..

cicimotinka
23. jan 2013

@suellen tak toto je smutné, ale viem, čo prežívaš, ja som mala takého otca... v prvom rade si musíš uvedomiť, že nie ON ťa vyprovokoval, ale TY si sa vyhecovala (a nabudúce sa tomu vyhnúť a trebárs aj včas odjsť z miestnosti)... to sa tak proste stáva, že keď je toho veľa na človeka, tak sa z nejakej príčiny (a to nemusí byť ani nič veľké) proste stane takáto situácia... a myslím, že podobné pocity má aj tvoj otec, mali by ste si sadnúť a vydiskutovať si to... stalo sa, štve to, ideme ďalej... slzy a krik ešte nikomu nikdy nepomohli... človek nie je nastavený na nenávisť, tá sa zjaví pod vplyvom situácie vo vzťahu, ktorú nevieme riešiť... ja hovorím, že to len niekto pomenoval ako nenávisť, podľa mňa by si to skôr zaslúžilo pomenovať STRACH... to je to pravé a z toho vychádza všetko... takže sa neboj otcovi povedať, že ho ľúbiš a rešpektuješ, iba ťa veľmi trápi, že pije (aj keď myslím, že toto nepochopí)... ale keď sa budete obaja snažiť, tak to pôjde... držím palce... môj otec nečakane zomrel a ja som mu nestihla povedať, že ho ľúbim aj takého, aký je... neurob tú istú chybu... ☹

kveta
23. jan 2013

Odcitujem Ta: "a ja viem, ze nemozem na svojho otca utočit, kricat, aj ked ma chyby"

Len drobna poznamka: Mozes. To je len iracionalne presvedcenie, ze nesmies.

hajajanka
23. jan 2013

Mas to tazke, ale podla mna je normalne, ze pohar pretecie a clovek povie. Nemusis vratit slova spat, povedala si to, co si si dlhy cas myslela a mozno by si ani nemala odvahu mu to povedat. Nemas sa za co ospravedlnovat. To otec by si mal uvedomit, ze to, co robi, nici celu vasu rodinu.
S detmi si sadni a vysvetli im, ze si bola velmi nahnevana, ze ta hneva to, co robi dedo, je to zle a preto si mu to povedala. Porozumie tomu asi len ten najstarsi, ale treba to vysvetlit.
Mas plne pravo sa hnevat.
Vacsinou sa hovori, ze deti by nemali vidiet hadku alebo krik, ale na druhej strane, ked vidia, ako ich rodic trpi, tak postupom casu pridu k presvedceniu, ze rodic nemal mlcat, mal sa branit, nemal ticho trpiet.
Ja si myslim, ze povedat otcovi, ze ho aj tak lubis, je malo. Ked sa nechce zmenit, tak sa nezmeni, ani keby si mu lasku vyznavala kazdy den. Ty si robis hlavu, ze si kricala pred detmi a on si nerobi tazku hlavu z toho, ze ho vidia deti opiteho? Ja osobne by som do takej domacnosti ani deti nevodila a mamu by som radsej priviezla k nam.

klincek
23. jan 2013

@suellen, ani nevies, ako ti rozumiem..keby sa moj otec dozil vnucat, tiez by ma taketo nieco neminulo, ako sa poznam. A poviem ti, ak som v zivote lutovala nejake veci, tak najviac tie, co som nespravila. Mas pravo na hnev, aj na krik, aj na vsetky ostatne emocie a prejavy. Je tol normalne, clovek znesie len po urcitu hranicu..
Deti to zvladnu, neboj. Bohuzial v zivote uvidia aj horsie veci. Tym nechcem povedat, ze by si ich pred tym nemala chranit, ale ked uz sa stane, treba im to skusit vysvetlit (starsim), pripadne ich len upokojit (mensich)-oni plakali najskor preto, ze videli plakat teba, ta situacia okolo mensim este vela nehovorila, a starsiemu uz to ide vysvetlit.
Bohuzial viem, ze alkoholici sa napriek velkym slubom nezvyknu menit (ano, podla mna alkoholik urcite je)..ak to tak bude aj u vas, tak nemas velmi na vyber, len obmedzit kontakt, kvoli detom.

ada274
23. jan 2013

@suellen poznam to velmi dobre. Podobnu situaciu zazival moj manzel. Ked bol svokor triezvy, bol to vtipny, vesely clovek co by muche neublizil. Popijal si doma pomalicky denne a ako pil v priebehu dna sa viac a viac navazal do svokry, ktora mu to ako dobra krestanka trpela. Svokor v 56 rokoch zomrel na postupne zlyhanie organov, najprv pecen, oblicky, srdce atd. Ked bol triezvy tesil sa na vnucence, no nedozil sa ich. So synom mali az do smrti rezervovany vztah, svokor mu vycital ze si ho nevazi a ze sa k nemu nesprava ako syn k otcovi. Ked svokor zomrel, manzel sa zlozil. Velmi mu bolo luto poslednych rokov,lebo vedel, ze jeho otec bol rovny a ferovy clovek a mal ho rad. Ale alkohol postavil medzi nich priepast a nikdy sa to nespravilo. Aj ked s nim boli problemy, chyba nam a aj vnucke na ktoru sa strasne tesil a nikdy ju nevidel.

Ak sa to da, spojte sily a dostante ho na liecenie. Nam sa to bohuzial nepodarilo.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli