Kedy začať s vypratávaním bytu po zosnulom?
zomrel nam blizki mali sme spratat byt prislo nam zle
neda sa nam nic vyhodit akoby sme rvali z tela kozu creva proste nemozeme nic vyhodit, mame cakat par mesiacov? snad to prejde
stale citime jeho dych vonu :(
on zomrel v nemocnici, nie tam. platit najomne platime nadalej ale nie sme v stave triedit veci co nechat co vyhodit.
prejde to ze?
Stručné zhrnutie
- Emocionálna neschopnosť triediť veci po zosnulom je bežná a rodiny v diskusii uvádzali odklad vypratávania od niekoľkých týždňov po niekoľko mesiacov až rokov (prípady: mesiac, pol roka, rok, dva roky, päť rokov, pätnásť rokov).
- Praktické riešenia sú: požiadať nezainteresovanú osobu alebo člena rodiny, objednať upratovaciu službu alebo firmu na vypratanie, a prioritne odobrať cennosti a dokumenty.
- Konkrétne kroky odporúčané v diskusii: čo najskôr vyhodiť potraviny a lieky, odpojiť plyn a chladničku/mrazák, presunúť kvety, a zvyšok darovať do secondhandu/charity alebo ponúknuť múzeám.
Najčastejšie otázky
Q: Ako komunikovať s upratovacou službou pri vypratávaní bytu po zosnulom?
A: Definujte upratovacej službe presne, čo nesmú vyhodiť (napr. albumy, doklady), a dohodnite, aby ostatné veci vyhodili bez kompromisu; viacero príspevkov odporúčalo takto postupovať.
Q: Koľko času je bežné počkať pred vyprataním bytu po zomretí blízkej osoby?
A: V diskusii sú príklady rôzneho odkladu: niektorí začali po mesiaci či pol roku, viacerí až po roku, dvakrát rokoch, päť či pätnásť rokoch; niektorí radia čakať podľa vlastnej psychickej pripravenosti.
Q: Aké prvé praktické kroky urobiť v byte, v ktorom zomrel niekto a ktorý je dočasne neobývaný?
A: Odstrániť skazené potraviny, odniesť lieky, odpojiť plyn a chladničku/mrazák, vypnúť kúrenie a presunúť kvety; tieto kroky sú konkrétne spomenuté v diskusii.
Q: Kam darovať alebo predať veci po zosnulom, ktoré nechcete ponechať?
A: Diskusia uvádza možnosti: sekáče/secondhand predajne, charitatívne organizácie, zberňa šatstva, oficiálna skartácia dokumentov a v niektorých prípadoch odovzdanie zbierok do múzea.
Q: Ako zabezpečiť cennosti v neobývanom byte po zosnulom?
A: Viaceré príspevky odporúčajú čo najskôr odnášať cennosti a dokumenty pre riziko zlodejov a neobývaného bytu, prípadne požiadať nezainteresovanú osobu o ich odstránenie.
Q: Existujú v zahraničí alebo doma skupiny na podporu smútiacich?
A: Vo Viedni funguje "trauercafe" organizované Bestattung Wien; v diskusii nie je uvádzaná slovenská národná alternatíva.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je potrebné si dať čas; mnohí členovia uvádzali odklad vypratávania na mesiace až roky.
- Ak sú v byte cennosti, mali by sa čo najskôr odobrať kvôli riziku zlodejov.
- Pomoc nezainteresovanej osoby alebo profesionálnej upratovacej/ vypratávacej firmy je praktické riešenie.
Sporné názory
- Niektorí radia vypratať a vyhodiť veci čo najskôr, iní odporúčajú čakať mesiace alebo roky, kým sa smútok zmierni.
Otvorené otázky
- Kedy je optimálny čas začať vypratávať, aby sa minimalizovalo zhoršenie smútku?
- Ako najlepšie zabezpečiť dokumenty a cennosti bez traumatizovania pozostalých?
Spomenuté značky a firmy
Bestattung Wien,DSS
Spomenuté produkty a metódy
upratovacia služba, firmy na vypratanie, trauercafe (Bestattung Wien), darovanie do secondhandu/sekáča, zberňa šatstva, oficiálna skartácia dokumentov, odpojenie plynu, odpojenie chladničky/mrazáku, prevzatie cenností nezainteresovanou osobou
Miesta a osoby
Viedeň, Martin, Sučany, Turany, Žilina, Partizánske, Prievidza, Turčianske Teplice, Bratislava
@misuliacik81 uoplne to chapem ja som ledva vyhodial zubnu kefku a sparatka do zubov :(
@ina2405 to je pravda. ale nam je zle fyzicky psychicky naM JE zle. preto sa nevieme dotknut
Ludia reaguju vacsinou dvoma sposobmi, bud vsetko prec ( nemozu sa na to pozerat), alebo naopak nechcu nic dat prec, lebo im to pride velmi tazke. Najlepsie je si nechat cas a po nejakej dobe k tomu prist a zacat to triedit. Nechat si veci, ktore maju zmysel a napr cast zbierok venovat muzeam/ zberatelom. Toto spravila moja svokra, ked jej zomrel partner. Nieco nechala a nieco venovala muzeam a pod. Vraj ju to potesilo, ked isla do toho muzea a videla tam prave tie exponaty vystavene. Ze to ma zmysel zije to dalej pre vyssi ucel. Mozno na to ist takto. Samozrejme tie veci, co chcete si nechate .
U nás to vyriešil jeden hamizny člen rodiny. Kým sa ostatní členovia spamätali táto jedna dotyčná osoba zobrala všetko čo by sa dalo speňažiť.
Tak skúste požiadať nezainteresovanu osobu. Sú aj firmy na to
Svokor keď zomrela jeho mama prišiel do bytu kde žila 2 krát s mojim mužom a zobrali všetko čo malo cenu peňažnú, spomienkovu a dokumenty to však malo svoje pravidlá. Muselo sa to vojsť do jedného osobného auta. Potom išli ešte raz z pánom z bytového. A objednali firmu ktorá byt vypratala. A predali to.
A to mal svokor svoju mamu veľmi rád, staral sa o ňu, platil kúpele a podobne.
Sám hovoril ze on sa na tie veci pozerať nechce, pripomínajú mu mamu.
Niekedy nie je dôležitý čas ale správne rozhodnutie.
Každý to prežíva inak. Ja som mamine veci vyhadzala hned aspon tie čo boli na ociach, kúpelna, obyvačka. Zomrela tragicky, žiadna priprava, že choroba. Keby som každé ráno pozerala na jej zubnú kefku a iné osobne veci, tak by som skončila asi na psychiatrii. Spálna sa zatvorila. Ostatné veci v spálni, hlavne papiere sa triedili asi za mesiac, lebo sa začal vybavovať vdovský a poistky vyplacanie. Čiže k tomu bolo treba doklady. Oblečenie to prisli mamine sestry a pobrali čo chceli, ostatné som odniesla na charitu. Kamoška zase vypratavala otcov byt az po pol roku. Vobec tam nevedela ísť. Čiže, ak teraz nemáš silu nerieš to. Ten prvotný sok prejde a potom sa do toho pustiš, ked to budes tak citit. Keď to pojdes robiť, určite si poplačes aj potom, je to normalne. Ale zase sa ti do rúk dostane kopec spomienok. Bude to veľmi zaujímavné, sama uvidís.
ja sa už 5 rokov odhodlávam vyhodiť pretriedit veci po mamke... oblečenie sa mi podarilo, niečo som darovala, niečo vyhodila, ale ostatné veci, no nedokážem nejak ani blbosť vyhodiť, hneď spomienky
My sme tiež vo fáze vypratávania. Najťažšie to bolo hneď po úmrtí, už sú to dva roky, robili sme to tak zvoľna. Teraz sa jeden z dedičov prihlásil, že má o dom záujem, tak nás to donútilo rozlúčiť sa s domom aj s vecami. Vzájomne sa povzbudzujeme, že sa všetko vytriedi, a čo sa dá využiť, posúvame. A nakoniec zažívame pocit uvoľnenia a oslobodenia. Veď veci nám majú slúžiť, a nie my im.
@zmrzlinka8 ano je to asim ine ked tam byvate my nie ale nemam sil hned kvoli vidine zarobku to vyhodit
Smutne sa mi čítajú všetky príbehy ☹
No momentálne to chce asi ozaj len ten čas , poraď sa s lekárkou čo poradí . A možno sa jedného dňa zobudíš a budeš mať silu tam ísť a spraviť čo treba . Veľa síl !
@majka2959 aspoň mate '' utechu'' ze nik iny tam nezacne byvat, ze to ostane v rodine. ..
mne, ked odisiel moj milovany najlepsi oco (dodnes to velmi boli 😢), vsetky veci sme okamzite vyhodili - odniesli do zberni satstva a do centra na oficialnu skartaciu, aby mi veci nezhmotnovali to, co sa stalo. Ja som citila, ze toto su len veci, moj oco mi zije dodnes v mojom srdci, v mojej dusi, nie vo veciach. Fotky nedokazem ani dnes pozerat.
Keby viete nemecky, tak vo Viedni funguje trauercafe pod Bestattung Wien, zriadilo to mestske pohrebnictvo, aby mohli ludia toto diskutovat s dalsimi, co to prezivaju. Lebo kazdy si smutkom prejde inak. Mozno nieco taketo by sa velmi zislo aj u nas. My sme inak zacali pred 5 rokmi prerabat dom po muzovych starkych, no vsetko cenne uz bolo prec ( ista cast rodiny nemala problem) a muzovi teda bolo tazko vyhodit napr aj stuzky a taketo veci po starkej. Mali sme to tri roky na povale, teraz sme to vyhodili nejako. Nemal to srdce. Ja tiez a to uz som ju nepoznala. Je to tazke sa toho vzdat. Chce to cas
@miskakyska nie je to o tom, ze sa vysporiadali uz ... viem je to tazke si predstavit, ze niekto inak smuti.... my mame oba typy smutiacich v rodine nikto sa s tym nevysporiadal, len jeden potrebuje drzat vsetko a nevyhodit nic a druhy vyhodi este aj svoje z toho obdobia, pretoze trpi vidiet tie veci a zvlada den o cosi lahsie ....
autorka je mi to luto, netlacte na pilu potrebujete vsetci cas
my sme za ten rok v tom byte ani neboli... nemali sme tiez silu, robili sme to tak, ze nam dost pomohli aj kamarati starkej, lebo sme povedali nech si kazdy pride vziat co chce na pamiatku, takze tym odislo dost veci, plus pomohli triedit a tak, spominali sme na pekne chvilky aj na horsie
Ja som tiež musela začať pár dní po pohrebe hlavne so šatstvom, lebo potom už som mala iné povinnosti, a priznám sa, že mi to bolo veľmi ťažko a musela som sa do toho nútiť.
To áno, sme radi, že to zostane v rodine a že potom, keď si to upravia, môžeme prísť na návštevu.
Ak je to po prvotnom šoku ešte horšie treba to urobiť čím skôr čím viac budete odkladať tým horšie. Treba sa prekonať. Sú to len veci. Spomienky vám ostanu