Koľko dní po pôrode prišla vaša svokra pozrieť bábätko?

moja na treti den, dodnes mam ale podozrenie, ze to bolo kvoli tomu, ze ju "nakopla" svagrina a neter-buduca krstna chcela vidiet maleho

No mne sa maly narodil o 4 rano a uz o 8 rano boli v nemocnici,,,,a ked bas pustili znemocnici uz na nas cakali u nas doma a popri tom som s nimi vtedy nemala bohvie aky vztah 😉

no tak uplne presne si to nepamatam, ale v oboch pripadoch bola uz v porodnici po par dnoch po porode - v oboch pripadoch som bola v nemocnici dlho, okolo 10dni /hned nie, co je podla mna celkom slusne - nakolko clovek nema chut sa par hodin po porode premavat pred kymkolvek/

doma asi do tyzdna co sme prisli z nemocnice, cakala slusne na pozvanie, respektovala vsetko co som povedala, nemudrovala.. mam vcelku dobru svokru..

hneď prišla aj moja mamina, aj svokrovci po pôrode, do nemocnice potom ešte raz. a domov pri prvom sme volali kúpať, návšteva cca po 2t. rozdiely medzi nimi nerobím, obidve sú starke pre naše deti 😉

Kazda svokra je ina , su ludia ktory su normalni a su aj nenormalni....napr. moja svokra je na zaplakanie, v zivote mi nepomohla ani len neporadila v nicom....vazim si ju len ako matku mojho muza nic viac...... 😝

Tak dufam, ze ti tento prieskum pomohol - minimalne za zamysliet...Aj ked dopadol asi inak, ako si cakala

asi na treti den prisli svokrovci, prisli do porodnice.

Paci sa mi prispevok od staramama. Vsetko je vsak relativne. Nie kazdy je schopny zniest pravdu . Keby ste poznali moju svokru , pisali by ste inak. Chapem, ze sa snazi robit maximum co vie a moze, ale aj to ma urcite hranice. Nastastie som neni typ co vyvolava konflikty takze mame neutralny vztah zato so svokrom si vynikajuco pokecam. To kedy koho pozves je na tebe, hlavne aby si bola v pohode. Chap aj ich ze su zvedavi na svoje vnuca

Nech kľudne prídu moji aj manželovi rodičia aspoň na chvíľku, keď aj hneď ako prídeme z pôrodnice...veď budú predsa starí rodičia 🙂 Vôbec by mi to nevadilo, mám ich rada. Potom samozrejme nejaký týždeň pauza, aby sme si zvykali len ja a manžel a bábätko.

Do porodnice ma chodil navstevovat len manzel. Prve navstevy az koncom sestonedelia, dovtedy sme zasobovali rodinu fotografiami. Jedinou vynimkou pocas setonedelia bolo to, ze ked sme potrebovali ist do poradne a manzel nemohol (ja som bola po sekcii), tak ma sprevadzala moja mama - ale to len prisla, poradna a po navrate z poradne sla prec.

Neprišli. Teda už je len svokor, ale radšej sa opíjal doma, lebo mal pár dní neskôr narodky, tak 2 týždne dopredu oslavoval :( naši chodili skoro každý deň, vždy zavolali či môžu, či nechcem mať pokoj a čo majú doniesť. ináč svokor raz aj bol v tom meste pracovne, ale proste nedošiel :(

Keďže som v čase po pôrode bývala v dome mojich svokrovcov, videli deti hned po prídoche z pôrodnice, rovnako moji rodičia boli pozrieť v ten deň /alebo na druhý/. Keď porodila moja dcéra, v ten istý deň šla domov z pôrodnice /ambulatný pôrod/. CHcela, aby sme k nej domov ešte v ten istý večer prišli my, i svokrovci. A tak sme maličkú nádherne, s láskou a svorne všetci privítali v našej spoločnej rodine. Na návšteve sme , samozrejme boli iba chvíľku. Žena po pôrode potrebuje veľa podpory, podporiť v rodičovských kompetenciách, postarať sa o domácnosť či ostatné deti. Mama a svokra môžu byť veľmi dobrými pomocníčkami a podporovateľkami, ak urobia práve to, čo žena potrebuje.

u prvej to bolo este som ani nedosla zo salu a uz bola na izbe a doniesli dceru este do takych 20min po prichode svokry a pri druhej dosli nejako do pol hodiny 😀 - ale uz tam bola cela familia - moja mama, moja sestra, svagrine, svagrovia, nateseny otec - proste sranda 😀

Dievčatá ja som to urobila opačne, cestou z pôrodnice (svokrovci, rodičia aj my bývame v rovnakej dedine) som sa na pol hodinku stavila u svokrovcoch, ukázala malého, potom som sa stavila na ďalšiu pol hodinku u svojich rodičoch...a potom som išla domov. Za hodinu som mala vyriešenú návštevu oboch strán, dozvedeli sa primerané informácie o mojom stave a pochopili, že na ďalšiu návštevu môžu prísť až kým sa ako tak zotavím.

Prvýkrát sa ohlásili asi na tretí deň, ako som bola doma z pôrodnice, že poobede dojdu..Ja ubolená, čakala som, tri hodiny odbili, nechodili, štyri hodiny preč, nechodili. O piatej zaspal syn a ja vyčerpaná by som si tak pospala, no nemohla som, však sme čakali svokrovcov. Prišli pred siedmou. V čase kúpania, večerného kojenia..Absolútne nevhod. Potúlali sa pred našou návštevou ešte v Baumaxe a TEscu.
Keď sa narodila dcérka, už neprišli. Za ten čas, od kedy sa syn narodil a prišla na svet dcérka, som ich aj s mm skúšala usmerniť aby sa držali dohodnutej hodiny. Keby ste vedeli koľko neohlásených návštev, koľko zlých časovaní...a to nie som citlivka, no párkrát som si poplakala. Proste oni to berú, že idú k svojim, že kedy prídu, vtedy prídu. No ja sa necítim dobre, keď mi niekto príde a ja napríklad v sobotu ráno behám v pyžame, plánujem nákupy a odrazu "crn crn" svokra z mesta, ktoré je 50 km od nášho. Vo svete kde fungujú telefóny a komunikácia, by sa toto stávať nemalo. Bohužiaľ moja svokra má veľa chýb, po veľa rokoch sa dá na to zvyknúť, ale kamarátky a spovedníčky nie sme. REšpektujeme sa. To je všetko. Viem, že ju to mrzí, že by chcela mať "dcéru", ale tam, kde nefunguje úprimnosť - ja sa neviem pretvarovať, a nech mi to odpustia všetky staré mamy, ktoré vyžadujú rešpekt k šedinám. Ak chce byť človek s každým kamarát a pritakáva na všetky strany a potom až za chrbtom povie pravdu...hmmm, ja sa pred takým človekom uzatvorím. Preto som možno v jej očiach viac mĺkva, smutná, neusmievavá. V našej rodine sme si vždy všetko pekne vysvetlili. V mužovej rodine je veľmi slabá komunikácia. Všetko sa tam utuláva. Aj úplné banality. Hlavne svokor nevie, čo si myslí svokra..A svokra nevie, čo robil svokor.. Nehovorí a nepýta sa tam priamo. Niekedy vyčítam mužovi, že by mohol byť viac empatický, no keď si predstavím v akej rodine vyrastal, tak to obišiel ešte celkom dobre. Niekedy mu poviem, že je môj poľný kvietok samorast, ktorého vychovala viac škola a ulica ako rodina.

Tak za mnou prišla svokra hned do porodnice na druhe rano ako sa maly narodil a ked som prišla domov po dvoch týždnov z nemocnice (boli sme dlhšie kvoli infekcii) tak hned od prvého dna chodila takmer každý den. Bola som rada a doteraz som ked príde. Aj keby chodila každý den. neviem sa dočkat kedy bude na dochodku a bude chodit často lebo maly ju zbožnuje a ona to s nim vie. Dokonca lepšie ako moja mama, takže ja napr. uprednostnim svokru k malemu 🙂 mimo temy, napr. starky je lepši moj otec ako svokor, to zase nemam velmi rada ked chodi lebo ma čudné názory, ako prečo ma maly sveter ked je vonku 15 stupnov, stači mu tričko a podobne....

Moji rodicia videli maleho hned po narodeni, svokrovci na druhy den...ked sme prisli domov, boli u nas KAZDY DEN..co som si vazila, ale uz ma to otravovalo..lebo som si chcela oddychnut, pospat ked spi aj maly a ked sedeli v obyvacke tak sa to proste nedalo...Ja si vazim svoju svokru, lebo je starostliva, ale proste niekedy je az tak starostliva, az to ide na nervy...kazdy vikend chce aby sme za nou jazdili aj s malym, mne sa niekedy nechce, pretoze chceme byt aj s manzelom, ktory robi kazdy den do vecera, sme spolu normalne len cez vikendy..nemam problem s tym aby prisla, lenze pre nu je pohodlnejsie ked prideme my..ale inak som s nou problem nemam a ked necham maleho s nou, viem ze sa nemusim bat a je o neho postarane. Vie sa o maleho lepsie postarat ako moja mama. Ale dedko je lepsi moj otec 🙂

ja som rodila vo stvrtok naobed a poobede hned prisli kedze su z toho isteho mesta...videli malu pomaly skor nez ja....potom chodili kazdy den do porodnice a ked ma v pondelok pustili domov, hned prisli, bez opytania, proste vtrhli, mala som nervy, nevedela som kde je sever a oni nad nou len hikali a cumeli na nu jak nenormalni....potom chodili pomaly kazdy den ale som to zatrhla neskor, len si sadli do obyvacky, nepomohli nic, len vkuse ju ocumovali a hikali nad nou, bolo to chore...muz im nic nepovedal, tak som musela ja...teraz sa vidime 2x v tyzdni a aj to je vela, chceme mat pokoj ale ocividne pokial sme tu ho mat nebudeme 😔

takze ja tu pridam story o tom mojom porode a prvej navsteve...rodila som v sobotu planovanou sekciou svokrovci/ aj so svagrinou sa chceli dotrepat k nam uz od stredy kedze sa tu velku novinku dozvedeli v utorok vecer/ zijeme cca 500km od nich ..no odmietli sme to / mali sme este vela vybavovaciek a behaciek a takato navsteva po zvazeni s manzelom by pre nas bola viac zatazou ako pomocou/ ....odmietnut sme ich nemohli / prve vnuca je jasne a logicke ze chcu byt pri tej velkej udalosti/ moji rodicia prist nemohli ..zijem v zahranici ,...nakoniec sa svokrovci dotrepali v sobotu rano hned ako som nastupila do nemocnici,..prvu noc so mnou bol manzel , druhu noc so mnou bola svokra a posledne dve noci som v nemocnici stravila sama,...po navrate z nemocnice na hodinu prestne sa svokra z mojho domu odpratala ,..zelali sme si byt prve chvile s malym samy ,..a nelutujem..navsteva svokry a jej pobyt bol pre mna jednou velkou zatazou ako pomocou ,..neumyte riady, neumyta podlaha, toaleta v hroznom stave a xy inych veci ktore su pre mna na denno dennom poriadku / pre nu zial nie ....medzitym ako ju bol manzel zaviest domov/ pretoze ona nemohla ist autobusom ,...som 5dni po sekcii upratovala ten bordel co mi za tych par dni stravenych doma urobila...tod z mojej strany

tak moja dodnes neprišla, ani ju to nezaujíma, teraz sa jej už nedá, vtedy ešte mohla a nič, nezáujem a nakoniec ma to už ani nestresuje. Bývame síce mimo Sk, ale nie zas až ďaleko, aby nemohla prísť. A len pre info, tým, čo to nechápu, že tu o nej niečo napíšem, zaujímalo by ma, čoby ste robili vy v mojej koži. Sme tri nevesty v dome, keďže som najmladšia, snažila som sa, ku každému som sa snažila byť milá, pozorná, vyhýbala som sa hádkam a pod. Až dodnes to tak je. Všetci sa dodnes už niekoľko x medzi sebou pohádali. Napriek tomu sme každá braná inak, čo by mi už ani tak nevadilo, skôr mi vadí, že tak berie aj všetky vnúčatá, každá máme už jedno dieťa. Keď si spomenie na narodeniny, meniny 2 a má na darček pre celú rodinu jedného syna a trištvrte rodiny druhého syna, prečo sa nenájde aj pre moje dieťa? 😉 Nejde o darčeky, ale o princíp.No čo už. Aj ja budem iná svokra. 😀

páči sa mi príspevok od @petra7777 a @leporeloo a poviem vám prečo - ako napísala Petra, je skutočne divné vyjadrovanie sa na adresu svokry tak ako to niektoré dokážu - je to raz matka vášho muža, tak ju treba rešpektovať nech je akákoľvek a nie nazývať ju starou ku.... Nechcela by som zažiť, že by ma raz takto nazvala moja nevesta 🙂.
Za to príspevok od leporeloo presne vystihuje aj moje pocity, ktoré som mala. Milú svokru predsa nikto neodmietne, ale treba uznať, že sú isté hranice. Ja osobne som zakázala návštevy v pôrodnici všetkým - moji rodičia, svokrovci, kamaráti. Jediný kto mohol prísť bol môj manžel. A dôvod? Oba pôrody som mala sekciu, tzn. chodiť som mohla až na druhý deň a to som bola rada, že vôbec chodím. Nemocnica v PN má priestory na návštevy len na chodbe pri výťahoch - tzn. mini priestor a keď sa tam čo i len za jednou rodičkou dovalí pol rodiny, tak si človek nemá ani kde sadnúť. Tých pár dní, čo sme v nemocnici, snáď všetci vydržia, nikomu nič neutečie.
Po príchode domov som tiež chcela mať trošku pokoja a jediná osoba, ktorú som chcela mať pri sebe bol môj manžel. Bohužiaľ, práca bola dôležitejšia a tak som ostala s malým doma sama, pri malej detto. Prišla moja mama, sadla a požehlila, urobila mi polievku na mlieko, lebo som stále mala bolesti, mlieka málo, nervy v keli, lebo malý stále hladný, .... proste všetko zle. Na to prišla svokra a jediné bolo, že ju zaujímalo či kojím (mne hneď od plaču, lebo rada by som....) a prečo dokrmujem a prečo také UM a aké je zloženie toho UM a prečo nie kravské mlieko, prečo nie je v zavinovačke, prečo nemá čiapočku vo vnútri a pod. Toto som fakt nepotrebovala a toto si fakt mohla odpustiť. Áno, moja chyba, bola som totálne mimo, zo všetkého sa mi chcelo plakať, ale z jej strany trochu ľudskosti by neuškodilo. Bola som rada, keď som ju nevidela, alebo teda mohla som ju vidieť, ale chcela som aby bola ticho. Neprekážalo mi, že prišla, prekážali mi jej neustále rýpačné otázky a moja potreba sa stále obhajovať.
A ďalšia vec, počas tehotenstva sa o mňa nezaujímala, jediné čo bol problém, že stále ležím, že mi je stále zle, že tehotenstvo nie je choroba ale stav a mám sa podľa toho chovať a podobné bludy. Na poradne som chodila sama, pretože muž musel byť stále v práci, v tomto mi nikto mimo mojej mamy nepomohol (podotýkam, že muž robí v ich rodinnej firme, takže nebol vôbec žiaden problém poriešiť, aby šiel na poradňu so mnou, alebo aby ma zaviezla ona, keď mi bolo zle a nemohla som šoférovať, ale k tomu sa nemala).
To isté sa zopakovalo pri druhom tehu, k tomu sme ešte stavali aj dom.
Raz však prišiel deň, že som vybuchla a všetko jej to vykričala, aj to, že mi nikto nepomohol pri tehotenstvách a bola som na všetko sama a všetci mali len blbé reči. A viete čo mi na to povedala? Že ja som pomoc nepotrebovala ☹. Smutné.

Svokrovci prišli na druhý deň, moji rodičia o dva dni. Teraz to bude asi opäť tak isto, aj keď tentoraz bude skôr u mňa mama, keďže pracuje v meste, kde bývame a vtedy som šla rodiť 70km od mesta, kde sme vtedy žili.
Návšteva mi nevadila, keďže sa dlho nezdržali a bolo im jasné, že ani nemám dva krát náladu poskakovať po chodbe.

Ja mam so svokrovcami dobre vztahy, ale co bolo po porode na to by som radsej zabudla. Mala som hrozny porod, roztrhana po konecnik, 3 tyzdne som si nesadla, proste uplne znicena. Po prichode domov som poprosila nasich ci by mohli navstevu na par dni odlozit, ze sa fakt na to necitim, musim sa dat dokopy. Nasi to zobrali super, ale svokrovci planovali prist prvy den ako sme boli doma, tak sme im povedali ako sa veci maju, vysvetlit si nic nedali, buchli telefon a na smrt sa ofucali. Takze manzel to zachranoval, vyvolavali sme, ze tak nech teda nachvilku pridu, dorutili sa vysmiati s kyticou, ze sa zdrzia len chvilenku. Boli u nas 5 hodin a ja som cely cas stala opreta o stolicku a tesila som sa kedy maly zamrkoce od hladu,ze si mozem lahnut a nakojit ho. Svokrovci su inak fakt zlati, nase deti miluju, casto aj varuju. Som im fakt za vela vdacna, ale na toto asi nikdy nezabudnem ☹

Moja svokra nas samozrejme cakala doma:-/ ma kluce od bytu (bohuzial) - ofrflala vsetko co ako zle robim a sla prec
A moji rodicia prisli na najblizsi vikend a boli tu dva dni 🙂 pomohli nam este s domacimi pracami

Svokor sa vie ohlasit, ze chce prist pozriet maleho, chodi len na chvilku - max pol hodka
Svorka pride kedykolvek, ani nezazvoni, nezaklope - rovno si otvori dvere sama... Tazke vzdy musim mat upratane a byt pripravena na prepadovku (je to stres)

Moja prisla pozriet deticky na druhy den po narodeni do porodnice a potom ked, som prisla domov, tak skoro kazdy den. Ja mam ale velmi dobru svokru. 😉

svokra bola somnou v nemocnici ked som rodila. nie pri porode ale pred salou takze bola medzi prvymi kto vydeli babo.🙂 mame velmi dobry vztah

Do nemocnice na tretí deň a ok,ale my si vychádzame a sme radi z každej strany,že majú záujem a pomáhajú 💜

ked mala mala tyzden, ja som bola po sekcii tak som bola vdacna ze mi prisli pomoct, ja mam so svokrou super vztah, je to moja druha mamka, starala sa o domacnost o malu, ja som si mala oddychnut a mojou "jedinou" povinnostou bolo nakrmit malu (kojila som) inak mi varila, zehlila, umyla podlahy, som strasne rada ze si rozumieme

Moji svokrovci prisli po 2mesiacoch,maju obaja po 60tke a byvaju v Spanielsku 😀
A uz 20rokov nikam necestovali,takze som bola rada,ze sa odhodlali sadnut na dve lietadla(byvaju az v Santiagu) a priletiet 🙂
Boli u nas tyzden a bolo skvelooooo 😅 😅 😅 😅