Komunikácia medzi matkou a dcérou
Zdravím, ja sa pokúsim v krátkosti napísať tuto udalosť.
Z mamou mam celý život super vzťah, sme viac menej kamarátky. Keď sa nestretneme tak dáme "online kávu". Proste, vzťah funguje ok.
Mám 27 a skvelého manžela z ktorým čakáme naše vymodlené bábätko.
Idem k veci. Tehotenstvo bolo dakujúc ivf a kto to podstúpil vie že hormóny doslova žerieš, valcovalo to somnou už pred tehotenstvom.
Tehotenstvo začalo celodennou nevoľnosťou, spala som a povracala celé dni, únava neprestávala.
Pravdu povediac, v týchto dňoch som nechcela nikoho ani počut ani vidiet, zniesla som len manžela a môjho brata.
Vyčítala som si že sa nepočujem z mamou tak často ale nemala som náladu počuvať o jej problémoch v práci, nerobilo mi to dobre. Samozrejme volali sme si každý tretí deň ale ja som sa potom spamätávala dalšie tri dni (negatívna energia). Včera som jej zavolala kedže mi je už lepšie, som v 5. mesiaci. Vynadala mi že sa jéj vihíbam, klamem že mám niečo na práci len aby sme sa nepočuli.
Ked mi zavolá vraj som ticho.
Proste pohádali sme sa veľmi lebo nechcela pochopiť to že ja nemám náladu počúvať kecy o nedokonalom živote, zléj práci.. radšej budem sedieť a hladať na nete postieľky, kočíky, pozriem si dobrý film, prečítam dobrú knihu...
Som ja fakt taká odporná?
Sú aj pár vecí ktoré tomuto nepomáhajú a to je to že už povedala že od mája sa nikde nechystajú lebo mám termín v JÚLI a tak budú čakať na príchod bábätka.
Pravdu povediac, nechcem po príchode z pôrodnice vidiet nikoho, môj manžel a bábätko stačí kým sa nezoznámime.
Nie že manžel bude vyvárať kávy celý deň. Kôli tomuto ešte len bude hádka.
Je tu vo mne problém? Mám sa krotiť a zmeniť sa?
Som sebecká?
Viem že nebudeme len my rodičia ale aj ona bude čoskoro babka ale myslím si že trošku porozumenia by meuškodilo, či?
Treba mi zdravý rozum ktorý mi poradí... Dakujem 🙂
S dcerami /obe maličke deti maju/ fungujem cez WhatsApp,napíšem niečo,ony odpíšu ked maju čas,tak viem,že sú ok a neotravujem v nevhodnú chvíľu telefonatmi.Nepíšem každý deň.Cez víkend videohovor s vnučikmi,ak sa nevidíme osobne.Po narodení vnúčat obe vedeli ,že som poruke,ale chceli to zvládnuť sami s manželmi,pomohla som občas,ozaj málo.Určite som tam nebola nonstop,keby trebalo,tak by som bola.Buď k mame uprimná,nech vie,že ju nemieniš celkom odsunúť,len máš jednoducho iné priority-svoje zdravie a dieťa.Aj po pôrode- ok,mami,bud poruke,ale ver mi,že to zvládnem.
Treba sa porozpravat narovinu a bez zbytocnych emocii. Ona ma tiez v nieocm pravdu (ked to najma doteraz bolo takto,ze ste boli nonstop v kontakte)... My sme v priemere raz za 3 dni,niekedy kazdy den cosi napiseme,niekedy pomaly mesiac si nezavolame..
Mamu asi trápi, že nemáte super vzťah.Chce Ti pomôcť, ale možno to preháňa s tým, že od mája budú čakať🙂neviem mama je mama aj ty si asi precitlivela.Kedy ste boli naposledy spolu?
Asi by ste sa mali krotiť obe a nejako to urovnat
Možno sa poteší, keď jej ukážeš nejaké veci čo chces kúpiť a tak...
Mne isli v tehotenstve na nervy všetci ľudia a začali mi vadiť veci o ktorých som predtým ani nevedela ze existujú....
Vzťah s mamou sa vždy mení keď sa stávas mamou aj ty. Veľa veci pochopíš a na veľa veci prídeš ze neboli až tak ok. Ako keď sa v puberte snažíš odtrhnúť od rodičov ten istý proces prichádza teraz.
Za mna dobry vztah s mamou znamena, ze vsetko co tu pises jej vies napriamo odkomunikovat a vysvetlit a ona to pochopi 🤷🏼♀️ a nebude ta psychicky vydierat ako sa jej vyhybas a nevenujes a nepocuvas jej staznosti, ked sa sama teraz citis zle. Proste dobry vztah by mal fungovat obojstranne, otvorena komunikacia, bez vycitiek a psychyskeho vydierania a s vzajomnym respektom k potrebam druheho.
Ďakujem žienky, ja nepopieram ani chybu vo mne.
Je pravda že to nefunguje ako pred tehotenstvom ale fakt je že si na to bude musiet aj zviknuť.
Neviem si predstaviť starať sa o domácnosť, deti, manžela a potom zavolať mame ako predtým a rozprávať sa hodinu/dve.
Samozrejme že sa budem venovať skôr rodine.
Neviem čo to do nej vošlo že toto nevie pochopiť.
Veď ma dve deti aj ona.
Sama mi povedala že jej mama a jej svokra chodili "budiť" mna a brata až pokiaľ im to výslovne nezakázala.
Ja by som sa aj rozprávala snou ale keď ona iba o tej robote a také témy negatívne že koniec, vičerpáva ma to.
Z manšelom sú taktiež ako kamoši tak hlavne sa on hlásil na mobil ale nestačilo ani to že vie že je všetko ok. Skúsim sa porozprávať snou ale nie cez mobil a hadam si to už nejak vyjasníme 🙂
Posledný krát sme boli spolu v utorok, nie je to až tak dávno 🙂
Chápem ju ale chcela by som nech aj ona pochopí mňa, len to ide tažko 🙂
Inak tiež sme mimo SK nešli asi 5 týždnov pred dcerinym pôrodom,totiž nikdy nevieš čo sa môže stať,akurát sme jej to tak okato neoznamovali,tak to "vyšlo" a vybavené.
Ked mas s mamou tak dobry vztah, ako pises, normalne jej narovinu povedz, ze sa zl;e citis, ze nemas naladu na stretavanie sa a ze si od nej cakala, ze to pochopi.
ked ti bude lepsie, ozves sa.
Asi tak nejak, musíš jej povedať narovinu, prečo sa jej vyhýbaš a že to vôbec nie je tak ako si ona myslí, len ti proste nie je dobre a potrebuješ byť sama v pokoji
@janinah aj to pochopím, veď to nie je nič hrozné, ok keď chcú tak nech nejdu a nech čakajú ale tak nám to oznámili že mi bolo jasné že plánujú hneď byť tu u nás.
Ja som aj manželovi povedala že, nevieme ani samy ako budeme na tom, veď možno nám vlastne aj bude trebať pomoc.
Vtedy nemám žiaden problém poprosiť o pomoc ale takto že v dome ma počká kôpka ľudí na privítanie do vlastného domu 😁 to určite nie.
Je mi to ľúto všetko že to vybuchlo takto ale asi sa to muselo stáť.
Ja to dusím v sebe už 5. mesiac a určite aj ona.
jednoznacne som za to, aby ste si vsetko, co je medzi vami vyriesili, zivot je prilis kratky na to, aby vo vztahoch pretrvavali nejake nezhody. rodina je uplne to najviac, co mame, tak si to vazme a chranme.
@nyusika
@alexi2211
Ja jej to poviem, je to čerstvé a nechám toto vychladnúť.
Keď sa stretneme sa jej ospravedlním a poviem na rovinu.
Nechcela som ju raniť keď jej poviem na rovinu toto všetko ale bude to nutné a bude to musieť pochopiť 🙂
Ja som strasne empatická a tak som myslela že sa dočkám aj ja tohto od nej ale... Čo už 🙂
povedz jej to hned, necakaj 🙂
normalne od srdca, presne tak, ako si to tu teraz napisala.
prajem prijemne tehotenstvo, urcvite to date do poriadku.
Autorka.mne neskutočne pomohlo.ked som došla po cisárskom s tretím dieťaťom.mala som skoro 43 r.a ledva som sa vliekla a doma ma čakala mamka.navarene.ciste periny.cista kúpeľňa...môj muž by to nestíhal vtedy.ani keby sa rozkrajal.Bol na vrchole kariéry.kopa pacientov.naplanovane operácie.nijake jeho voľno nehrozilo...vtedy napríklad bol jeden z tých.ktori viedli štrajk lekárov v r. 2006..... Takže ja som za mamkinu prítomnosť dodnes vďačná....aj ty sa dopredu dohodni.ze mama príde.ak bude treba.ale len ona.Moj otec videl vnukov cca po 3_4 týždňov od pôrodu.ostatna rodina po šestonedelí.dnes v čase fotiek a videí a covidu a chrípky ich na návštevu ozaj netreba.

Moja dcéra má 25 rokov, je čerstvo vydatá, osamostatnená je niekoľko rokov. Píšeme a voláme si denne, teda buď si napíšeme alebo si voláme. Niekedy si voláme aj 5 dní po sebe, niekedy aj niekoľko dní len správa, že je okej, alebo len smajla či nejakú fotku pošle. Sme dospelí ľudia, pracujeme, k tomu máme partnerský život a ešte aj ten svoj osobný. Je úplne normálne, že niekedy toho máme veľa. Úprimne, neviem si absolútne predstaviť, že moja dcéra by doma grcala, spala a ja by som jej vyčítala, že mi málo volá. A už vôbec sa neplánujem nanominovať k nej, ak raz porodí. Rada jej pomôžem, ak si moju pomoc vypýta. Mame toto treba vysvetliť. Že ju máš rada, ale ty máš teraz svoju rodinu a je potrebné, aby to rešpektovala. Pretože aj o tom je láska, rešpektovať. Nechoď okolo horkej kaše ani nečakaj na poslednú chvíľu. Povedz jej, to čo si napísala tu. Ako ťa to vyčerpáva, že ledva žiješ a namiesto podpory sa dočkáš výčitiek. A tiež jej teraz povedz, že keď porodíš, tešíš sa na to, že ako rodina budete spolu len vy traja - ty, muž a dieťa. Ale že vieš, že ak by si niečo potrebovala, môžeš sa na ňu obrátiť a určite to aj urobíš, ak tú potrebu budeš mať. Ale čakáš, že bude akceptovať tvoje rozhodnutia a želania. Ak to mama nepochopí, tak si vrásky nerob. Pretože to nemá s láskou nič spoločné v takom prípade.