Koniec priateľstva
Mám najlepšiu kamarátku už od vysokej školy. Boli sme roky nerozlučná dvojica. Bývali sme spolu, nie len na výške, ale aj po. Našli sme si rovnakú prácu. Chodili spolu žúrovať. Boli sme najlepšia párty dvojica. Proste spriaznená duša. Časom sa však naše cesty rozdelili, pribudli roky. Našli sme si iné zamestnania. Odsťahovali sa do iných miest, no priateľstvo vydržalo. Časom som si našla priateľa, vydala sa, bola mi na svadbe za svedka. Narodilo sa mi bábätko. Ona bola v tom čase nešťastná, lebo sa rútila z jedného nepodareného vzťahu do druhého, ale vždy som tu bola pre ňu, aj keď času bolo menej. Ona sa nezmenila, stále bola rovnaká párty žena, diskotéky, alkohol, chlapi a ruka hore. Ja som už bola však iná. Mama a manželka. Dozrela som. Otehotnela som opäť. Zrazu ešte viac zodpovednosti a menej času na kamarátku. Stále som sa snažila byť jej k dispozícii, no niekedy som ozaj nestíhala ozvať sa aj týždeň. Väčsinou, keď boli deti choré, alebo sme riešili doma vážnejšie veci ohľadom financií. Sťahovali sme sa z bytu do domu. Kamarátka je stále slobodná a neviem, či je to mnou, ale naše priateľstvo ma začalo vyčerpávať. Ak sa jej neozvem, keď chce, hneď mi píše, že čo som to za kamarátku. Počúvam od nej v podstate len výčitky. Tento rok som jej zabudla zavolať na narodeniny, ale pri tomto mojom živote ani neviem kedy je pondelok a kedy piatok. Je to kolotoč. Ospravedlňovala som sa jej týždeň a ešte stále mi to neodpustila. Neviem , či sa mám nad to všetko povzniesť a pochopiť ju, že rozmýšla inak, alebo sa už nemám ďalej nechat vťahovať do jej nálad a zbytočných výčitiek. Viem, že som sa zmenila, keď som sa stala mamou, ale momentálne žijem najviac pre svoje deti.
@6mia6 Fuu, tak toto je extrém. Ja si neviem predstaviť žeby som takto kamošky s deťmi obťažovala. Je logické, že slobodnejsia kamoska sa proste musí trosku prispôsobiť, že namiesto zafajčeneho pajzlu sa nájde podnik s detským kútikom.😀 Ale u vás to bolo teda dosť nevyrovnané. Neviem či bolo niečo vážne, že volala toľkokrát.😀 Ale extrém to je aj na mňa. A to ja som v pozícii tej single bez záväzkov.😀
Kamaratstvo by malo byt nieco, co je prirodzene a co nam ulahcuje zivot. Kamaratstvo je to, ze sa s niekym citime dobre, mame spolocne zaujmy, oddychneme pri nom. Kamaratstvo by nemalo byt nasilu, ako nejaka starost. Kamaratstva sa vacsinou menia so zaujmami, pri stahovani a podobne... Je to take prirodzene, kazdy ide inou cestou a casto si nemame uz navzajom co dat akoby.
Ja som tak stratila (alebo zmenila) kamosky vzdy po nejakych zmenach, ci skola, ci praca. Slubovali sme si, ze nestratime kontakt a mnohe sa aj tak na mna vykaslali vlastne, darmo som sa snazila o kontakt. Ale je to prirodzene, boli inde, stretli dalsich ludi, ktorym sa museli venovat. Je tazke starat sa o tolko vztahov, prirodzene potom niektore upadnu. Ostali mi kamaratky, s ktorymi to slo prirodzene, aj ked sme dlho boli bez seba a podobne.
A kazdy je iny, mnohe ti tu pisu, ze neexistuje aby si kamoska nenasla cas tyzden odpisat. No... Ja mam skvele kamaratky a bezne trva mesiac, kym si odpiseme, obcas dlhsie. Vzdy si na seba vieme najst cas, ale vieme, ze kazda ma svoje starosti. A to sme fakt rozne, niektore vydate, ine slobodne, niektore maju deti, ine nie, niektore manzelstvo ani deti neplanuju. Kazda ma ale dost svojich starosti a ako dobre kamaratky si na to nechavame priestor, radsej sa raz za cas stretneme "poriadne" ako si vypisovat kazdy tyzden. V problemoch sme tu vzdy jedna pre druhu, ale v bezne dni vieme, ze kazda ma svoj zivot a plno starosti a radosti v nom.
Ja by som to nechala tak prirodzene, ako sa to vyvinie. Ak nestoji o take kamaratstvo, naco to silit a budete sa trapit obe vlastne. A kvoli comu, kvoli kamaratstvu? Nemalo by byt kamaratstvo nieco prijemne? Nemyslim, ze by bola zla ci dobra jedna z vas a ta druha naopak. Mate ine priority, ine zaujmy. Co je bezne, lebo pocas zivota sa nase priority a zaujmy menia. Hlavne na skolach nas spoja rovnake zaujmy a rovnaky zivotny styl, ale potom si ide kazdy svojou cestou a bud kamaratstvo vydrzi alebo nie.
tak ju zavolaj nevh ti pride pobavit deti a take,co mozno by rada pomohla;)
Na narodeniny zabúdam bežne. Keď si nevšimnem na FB tak ani neviem. Ale to si už všetci asi zvykli. Ja si myslím ešte aj členov rodiny kedy sa narodili (aj deti) 😅 ak ste si ale zvykli blahoželám, tak chápem že sa jej to dotklo.
Mne osobne by to bolo šuma fuk.
Stalo sa mi to isté. Mám deti, starostí vyše hlavy, často netuším aký je deň a bežne zabúdam na sviatky. A kamoška s ktorou som vymetala podniky deti nemá. Tiež sme sa odcudzili, nedokázala sa vžiť do mojich problémov, netušila, aké je to niekoľko nocí nespať lebo dieťa má 40° C horúčky zo zápalu uší, ktoré nejdú zraziť. Netušila aké je to vracať a pritom sa starať o vracajúce deti pri črevnej viróze atď., že popritom človek nemá kedy pozerať do diára.
Ale vždy po čase sme si k sebe našli cestu. Napriek tomu, že sme aj rok neboli v kontakte, lebo proste sme si nemali čo povedať, vždy po odmlke sa jedna druhej ozvala
Časom sa aj ona usadila a aj keď sa im zatiaľ nedarí mať dieťa cítim z nej, že už dozrela, že zas máme k sebe bližšie, že sme si zas trochu podobné, aj keď ruka hore momentálne nehrozí.
Mne pomohlo na čas prerušiť kontakt. Aj keď nebolo to ťažké, lebo kamarátka sa odsťahovala do zahraničia, takže sme si proste prestali na čas písať.
Nemam velmi rada tvrdenie, ze "kto chce, cas si najde". V principe sice suhlasim, ale cas je obmedzeny, den ma 24 hodin a nie viac. Je vela povinnosti v zivote, je vela dolezitych ludi, vela dolezitych veci, myslim, ze zena aj vydata aj slobodna, aj s detmi aj bezdetna, ma kopu veci, ktorym cas musi/chce venovat. Vela ludi vyzaduje caste navstevy a casty kontakt. Ja osobne vela ludi povazujem za svojich blizkych, ale bola som nutena vztahy jemne okresat, lebo mnohi vyzadovali bud kontakt stale alebo vobec. No ako sa mam prepana stale so vsetkymi stretavat? Ved to sa casovo neda, musela by som dat vypoved v robote, nic ine nerobit, len chodit po navstevach a aj to by nestacilo mam pocit. Vsade sa pise, ze budeme lutovat, ze sme si nenasli cas na starych rodicov, na rodicov, na deti, na kamaratov, na tety a strykov, na sesternice a bratrancov, na vlastne konicky, na vylety, na sport, na cestovanie, na citanie knih, na oddychovanie, meditaciu, modlitbu a na tisic dalsich veci... No jednoducho sa neda robit vsetko, dnes su moznosti velke, ale cas ostava rovnaky, 24 hodin denne. A online svet vytvara iluziu dalsieho sveta a casu. Kedysi sme si s kamoskami obcas zavolali ci poslali k sviatku sms, ale ked boli dalej, prirodzene sme jednoducho boli menej v kontakte a naopak, zintenzivnil sa kontakt s tymi, co boli blizsie. Dnes ale cez net je mozne udrziavat akoby intenzivny kontakt so vsetkymi, treba byt vkuse online, vkuse odpisovat, vsetky vztahy vyzeraju byt rovnako dolezite a casom pribudaju a nic neubuda. To sa jednoducho neda stihat.
Dobre si to zhrnula, kamaratstvo o spomienkovom optimizme. Presne taku som mala aj ja. Kedysi to bolo super, ale casom sme mali uplne ine predstavy o zivote, praci, rodine...ja som chcela stabilny vztah postaveny na dobrych zakladoch, casom svadbu, vlastne byvanie, vypracovat sa v praci, daco nasetrit a potom dieta a uzit si toto obdobie. Ona striedala chlapov, pozerala len na peniaze, takze radsej robila v zahranici pracu, ktora nezodpovedala jej vzdelaniu, len aby dobre zarobila...kazdemu tvrdila,ze ona nechce decko..frajerovi povedala ci mu j*be, ked ju poziadal o ruku...bavila frajerku, mne sa smiala na mojich planoch. Len rozdiel bol v tom, ze ja som bola so svojim zivotom spokojna a ona nie, len to hrala. Casom sa vydala, kupila dom a ani som nevedela o tom, ze bola tehotna a porodila a je spokojna. Cize realne chcela zit moj zivot a toto vsetko cim opovrhovala realne chcela. To len ti uvadzam priklad, ze takto to asi chodi v zivote.
Inak si nemyslim, ze si urobila brutal prehresok, ze si zabudla na jej narodky. No booze obcas sa to stane a skor sa priklanam k nazoru, ze kamaratstvo nie je o tom byt nonstop v kontakte, ale samozrejme netreba kamosky ani uplne odstrihnut..ty by si mala pochopit, ze deti nie su vsetko a treba udrziavat aj ine vztahy a ona zas, ze ty mas uz vlastnu rodinu a je logicke, ze mas teraz menej casu a ona nie je stred tvojho vesmiru. 😉
To je zvlaštne, ako nikto nema čas ked udrie hodina, že sa vydá a tým pádom všetko prestane existovat Teraz ked tak rozmyšlam nad kamoškou on a bez muža vychovavala 2 deti a to sa teda musela obracat, vzdy ked som prisla k nej varecha vysavač alebo prachovka v ruke, niekedy aj 2 prace musela mať, na narodeniny chodila všade, aj kde podla mňa nemusela 300 darčekov na stole, k rodičom , starym rodičom, tetam, neteriam, kamaratkam zo ZŠ, zo strednej mali stretavky, plus vela sa stretavala s ludmi v kružku, kde robili nejake charitativne projekty a na mna si vždy našla čas, ešte mala koničky a v piatok na turu, a do nemocnice pribuzneho opatrovať..To podla mna neni otazka času, ale ž e ľudom prestanu druhi chybať, lebo chcu mať svoje pohodlie, byť len s detmi ich naplňa, alebo riešiť cudzie problémy ich otravuje. Segra su obidve vydate s detmi, a čo ja viem, stretavaju sa denne...To je skôr či chcem alebo mi ten druhý nechýba.alebo dokonca otravuje.Alebo muž je moj zmysel života ...aj také ženy s.. tam by som to riešila nevnucovať sa a ísť o dúm dál..To treba rychlo pochopiť, proste neozve sa človek 2x, 3x a potom sa treba odstrihnúť, načo marniť jej a jeho čas, ked nechce tak nechce
Bezdetne NIKDY nepochopia zeny, ktore uz maju deti. Nikdy. Ja som ich tiez nechapala, kym som ich nemala 🤷♀️
Ona ako bezdetna by mala pochopit, ze nemas vzdy cas, ale tak zase pochop aj ty ju.Si mozno jediny clovek ktory ju chape, porozprava sa s nou.
Aj tvoje deti raz odidu a nebudes mat nikoho koho by tvoje problemy zaujimali.Kamaratky nie su len na chlastacky.
Takze kludne sa na nu vykasli.Ona si najde dalsiu ktora v pohode vybehne aj s kociarom na prechadzku.
Ja by som kamaratkam aj deti pokocikovala.Ony by tiez boli rady keby sme neboli od seba daleko.Na MK si cas najde kazda, ale na sprostu sms k narodeninam ziadna.
Nuz to su priority.
Nie si naprd kamarátka. Chápem že sa jej dotklo keď si zabudla na jej narodeniny. Ale ty si sa jej ospravedlnila. Ak je naozaj tvoja kamarátka mala by pochopiť že máš menej času, akceptovať že sa ti zmenili priority. Mohla by si to trošku prepojiť. Stretnúť sa s kamarátkou na detskom ihrisku alebo ísť do cukrárne blízko detského ihriska.
Kašlu na ňu už. Ona pochopí až keď bude v tvojich topankach. Venuj sa svojej rodine.
Viem čo to je nestíhať žiť.
Ospravedlnila si sa za zabudnutie a to stačí, nemáš čo viac urobiť.
Teraz som si spomenula že moja dobrá kamoška z VŠ mala 7.1. 40 rokov doteraz ma to nenapadlo a ona to ani nespomenula ani keď tu bola. Dátum pritom viem ale nenapadlo ma to.
Pre mna je zvlastne, ze niekto moze napisat, ze niekto ti do zivota pride, niekto odide. Naj kamoska predsa nie je niekto. Som vyznavac dlhodobych vztahov, naj kamaratka pomaly 34 rokov, druha skoro 30. A s tou naj, naj sme presli podobnym. Ona prve dieta v 21, druhe v 26 a ja prve a jedine v 32. Vsetko sa da, len treba chciet a ja som chcela a moja katka zda sa, ze tiez. Inak, aj druhu mam katku😊 a ta zas bezdetna...
@moni73 nejde len o deti, deti sú ten najmenší problém. Ide o štýl života kedy si ja nemôžem len tak povedať že zajtra sa zbalíme a ideme "do Afriky kosiť banány" a nie nejde to ani keď sa veľmi chce.
Ľudia bez záväzkov sú zodpovední sami za seba, keď má človek rodinu rozmýšľa a koná inak.
@hylary No lebo matky sa bavia len o hovienkach a grckach a bezdetne len o chlaste a chlapoch 🤦.
2 inteligentne zeny sa vedia spolocne bavit o vsetkom.Aj matka sa vie rozpravat o inych veciach nez su deti aj bezdetna sa rada porozprava o tehotenstve, porode, detoch.
To, ze ty take nepoznas je len tvoj problem.Ja sa bezne rozpravam so zenami s detmi.
@hylary Nesúhlasím, ja nemám deti, kamošky už majú, či sú tehotné, tak navrhujem čas kedy dieťa kamoske spí, kedy nie. Kde v akej kaviarni je aj detsky kútik, či jej bezproblémov postrazim deti a to mam len 21... Nie každá bezdetná musí byť vo veľkom každý víkend na diskotéke a vidieť zmysel byť opitý pod obraz boží. 😅
Ak chcú obe, vždy si nájdu spôsob ako si budú rozumieť. A to tiež nemám problém vypočuť si ako malej šli zúbky, keď som jej šla postrážiť dieťa aby mohla ísť ona von vypnúť. Ale nikdy som jej nevyčítala keď sa jej nedalo...
Ja nemám najlepšiu kamošku, ani nejaké iné s ktorými by som sa stretavala, ani si nepamätám kto ma kedy narodeniny a aj keď mi to FB pripomenul, tak som negratulovala. Najlepšia kamarátka je v podstate môj manžel a to mi stačí. Ak už máš rodinu, na prvom mieste sú oni. A kamarátka nech si hľadá sebe rovné, lebo s tebou sa už nemoze porovnávať a ani ťa nechápe.
@nnikka Nevies co je to priatelstvo.Tvoj prispevok vyznel ako keby ta bezdetna nemala pravo patrit do jej zivota lebo ona je uz pani matka.Niektore budu este plakat ked sa im vsetci vykaslu na hlavu ked deti odrastu, muz ich moze opustit.
Nehovorim, ze to ta bezdetna neprehana, ale nemusi sa takto skoncit kazde priatelstvo.Su bezdetne ktore rady pomozu a akceptuju, ze sa kamaratka stala matkou.
To by ziadna zena nemala v dospelosti kamaratky 😂 keby sa priatelstvo koncilo kvoli materstvu.
@littlebubble a ty zas máš pocit že za to, že sa skončilo nejaké kamarátstvo z detstva, žee sa pre ženu s deťmi zastavila zem a dýcha len pre rodinu. Vôbec NIE. Otvorili sa dvere inde a ja napríklad mám ďalší okruh ľudí na ktorých sa môžem spoľahnúť viac ako na svoju "najlepšiu kamarátku". Deti nám do života priviedli ľudí, ktorých by som v živote nestretla.
Okrem nových ľudí a vrátili staronový ktorý majú tiež deti. Tzn. V puberte sme sa rozišli, iné školy, zaujmy atď. A teraz keď máme deti opäť si máme čo povedať ale opäť sa stretávame aj bez detí. Ľudia v živote prichádzajú a odchádzajú, takisto ako deti, manželia, manželky.
Na odľahčenie: momentálne mám najlepšieho priateľa človeka - psa. Ten sa úprimne teší keď sa vrátim domov aj keď idem vyhodiť smeti len pred bránku. A už teraz mi je ľúto že sa raz budeme lúčiť aj s ním a možno on s nami. Kto vie. 😉
@littlebubble paradoxne keď som mala najviac problémov, som sa spoliehala na kamaratstva a vieš čo? Nebolo to k ničomu preto že to boli prvé osoby ktoré ma okašlali a ktoré mi svojimi radami najviac poškodili... A doslova ďakujem Bohu, že som na to prisla včas. Netvrdím že nemám známych, ale nevešiam im na nos svoje problémy a ak ma niekto zaťažuje svojimi alebo robí niečo, čo mi vadí hádžem spiatočku.
@nnikka Je rozdiel mat 10 kamaratov a jedneho praveho.Prave tieto skusky preveria kamaratstva.Viem, ze nie kazdy ma takuto kamaratku/kamarata.
@6mia6 Ja pisem o kamaratstve ktore pretrvava a netrvalo len cez eru piatkov.
Pisem o pravom priatelstve aj pocas zleho obdobia a nie o kamaratke ktoru viem nahradit za 10 minut druhou.
Taky clovek sa nahradit neda.Je len jeden.Pochopila som az ked som taku kamaratku stretla.Dovtedy som poznala len povrchne priatelstva.
Tak psik bude pri tebe vzdy 🙂.Navzdy verny.
@littlebubble áno bola to taká a chyba ale cesty sa rozišli. Bolo to 30 ročne priateľstvo takže prešli sme aj zlými a ťažšími situáciami. Ale človek druhému do hlavy nevidí aj keď sa zdá, že áno. Mala som dojem že už pri mne trpí. Tak som ju pustila do sveta.
@viestta ono to zalezi asi ozaj na povahe a ochote. Ja mam kopec kamaratok ktore nie su este matkami a travime spolu cas. Nehovorim, ze kazdy tyzden ale vieme sa prisposobit aj porozpravat aj zabavit. A ano,chodia s nami aj na kupalisko a strazia a zabavaju moje dieta aj oni sa medzi sebou. Takze toto je asi individualne