Krachuje mi manželstvo

Ahojte, mám pred 40tkou, 2 krásne zdravé deti a žijem v 14 ročnom manželstve, ktoré asi krachuje a ja neviem ako dalej. Boli sme párom, ktorý sa bral po 6 ročnej známosti. Z lásky... Chodenie bolo úžasné, no boli aj chvíle ťažké, kedy sme sa takmer rozišli, ale odolali sme a vzali sa. Potom sme prisli o babatko, bolest velka... Par rokov sa nedarilo, no nakoniec mame dve krásne poklady. Nemame idylicke manzelstvo, boli dni uzasne, no boli aj hadky, krik, plac. Po narodeni deti to trosku ochladlo, bolo to uz ine, no vzdy po kazdej burke vyslo slnko. Hadky zvacsa vznikali z totalnych kravin, ktore prerastli do "obludnych rozmerov" ... Sme baran a byk, takze povahy "ukazkove". S nastupom do skoly prisli problemy pri uceni s dcerkou, sme obaja pracovne vytazeni, nestihacky, malo casu... Ochladli sme, akosi to zovsednelo, no zrazu po jednej hadke nastal zlom a mam pocit, ze spejeme k rozvodu. Trva to uz dva mesiace. Manzel uplne zmenil postoj. Zacala som byt prenho vzduch. Vravi mi, ze uz ho nebavi sa hadat, chce mat pokoj, tak sa takto rozhodol a je mu takto dobre. Nebavi sa so mnou sam od seba. Len odpovie, ak sa spytam. Pusu mi neda, neobjime, odpise stroho, ani sa nepozdravi. Pride domov a je len otec, nie manzel. Rozhovor zacne len ak ide o deti alebo nieco, co treba riesit. K detom je zlaty, ukazkovy ocko, no ja akoby som neexistovala. Tolkokrat som snazila o rozhovor, ospravedlnila sa mu za vsetko, co som aj neurobila, len nech vidi, ze nechcem onho prist, prosila ho, aby sme otocili list a zacali odznova, no nie. Prisahala som mu, ze budem menej kricat po detoch, budem menej nervozna, nebudem ho drbat za somariny... Doposial sme si vzdy vsetko vyrozpravali a po par dnoch tichej domacnosti isli dalej. Zacina to mat dopad na deti. Nedavam to psychicky, aj ked by som tak velmi chcela. Placem casto... Vtieram sa mu, prosim ho... Je chladny, neopatuje mi objatie, nezdvihne ruky, len stoji... Idem s napatim z prace domov, ako to bude dnes. Chyba mi. Velmi. Asi som ho brala ako samozrejmost a zrazu je prec... Tvrdi, ze ina zena v tom nie je, rozviest sa nechce, len chce mat pokoj, nech mu ho dam. Nezvladam to. Velmi ma to boli. Bojim sa, co bude dalej, nechem onho prist, prist o rodinu, ublizit detom, no zaroven viem, ze trpim velmi. Je ako kamen, uz nema pre mna mily pohlad. Ale lubim ho. Prezili sme spolu 20 rokov a bez neho si to neviem predstavit. Čo mam robit??? Poradnu odmieta, povedal mi ze dramatizujem. Zvacsa rozpravam a placem ja, on je ticho a nepovie mi k mojmu vylevu nic... Nech sa snazim akokolvek neviem, co sa stalo, mam pocit, ze je to zly sen, z ktoreho sa neda zobudit...😢