Kričím na syna a robím rozdiely medzi deťmi
Ahojte , skôr ako má odsudite, verte že ma to veľmi trápi a rozmýšľam že výhľadam psychológa.
Mám dve krásne zdravé deti , nemohli sme mať deti ,tak keď sa zadarilo sme sa s mužom neskutočne tešili .avšak syna mam neskutočne náročného , bude mať 3 roky , dcéra bude mať 6.Maly nespava a ani nespaval ani keď bol bábo ,v noci má musí držať aby vôbec niečo poslal, veľa krát som hore lebo ma drží tak silno že sa mi nedá spať, nerozpráva nejak ,len jednoduche ako brm , mama ,tata.dr povedala že je to ok, riešili sme to .a robí stále zle, naschvál ,je sa s ním ťažko dohodnúť, hrať sa nevie,zo všetkým búchal,trieská, a ja už teraz nejak nezvládam ,som na neho strašná ,vrieskam po ňom ako šalená,on sa má už boji , vidieť to na ňom 😔ako netyram ho ani nič, pekne ho obliekam , jesť má čo chce , každý deň majú navarené, nebijem..iba vrieskam , a už veľmi vidieť (v mojich očiach),ze dávam prednosť dcére😔mam pocit že som ho nemala mať ,hoci ho veľmi ľúbim a nikomu by som ho nedala
@kittykat22 pani len poradila stránku ktorá pomohla veľa ľuďom to predsa nieje dôvod reagovať agresívne a posielať ju do zadku
@kittykat22 očividne vôbec netušis o čom nevychova je. Neznamená to že niekto nevie vychovávať. Tvoja reakcia je troška prehnaná.
Nevychova je.super.
Radu pre teba nemam, ale vedz, ze v tom nie si sama. Nas bude mat o mesiac 2,5, je dost sikovny, zlozene vety od roka a pol, zacina hovorit R, vie dost vela slov po anglicky, pozna velke tlacene pismenka, niektore cisla, ma brutal pamat, pesnicky a basnicky mu idu jedna radost, skoro bol odplienkovany...ale je brutal hyperaktivny, tiez rad robi naschvaly, bucha, trieska, vsetko nici, neposlucha...a ja tiez niekedy tak na neho vrieskam, ked mi rupnu nervy, potom placem, strasne ma to mrzi, teraz mame 3mes.babo doma, takze moja trpezlivost je asi preto mensia, resp uz nemam tolko casu len na starsieho, aby som mu vsetko vysvetlovala, dohovarala, presviedcala...nechova sa takto len od prichodu babatka, to bolo uz skor, mozno sa to ale este trocha zhorsilo, hoc braceka velmi lubi, hladka, pusinkuje, hojda, je k nemu pozorny, krasne sa mu prihovara. Nevychovu som skusala aj ja, dokonca mam zaplateny aj online kurz, este som ho nedokoncila. Myslienka je to pekna, ALE myslim si, ze niekedy proste dieta musi respektovat, ze rodic je proste rodic a plati, co povie (kludne samozrejme aj s vysvetlenim), lebo tam sa velmi apeluje na to, ze rodic a dieta su partneri, treba respektovat nazor dietata a brat do uvahy, vsetko mu vysvetlovat, atd...s tym aj suhlasim, ciastocne, lebo niekedy na to vysvetlovanie nekonecne nie je cas, niekedy proste dieta nevie, co je pre neho dobre a pod...som za to vsetko, ale napriek tomu, niekedy musi platit, co povie rodic (kludne malemu povysvetlujem ze preco, ale on to ma aj tak na haku a vysvetlovanie nepomaha, i ked viem, ze tomu rozumie, proste akoby na neho neplatilo nic). Ja zatial efekt nevidim, ale mozno len v tom nie som dosledna a asi by bolo lepsie, keby to aplikovali obaja rodicia do vychovy, avsak manzelovi sa to az tak nepozdava
Odporucam pozriet aj od dr. halda knizky, mne velmi pomohla vo vychove, vztahoch a tak celkovo. Kazde dieta je ine, mam dve a uplnr odlisne osobnosti, no to ze nerozprava by som asi uz riesila aspon u logopeda. Robia klinicke vysetrenia a vedia odhadnut co je ok a co nie.
Rozumiem, že si už z toho na prášky. Máš čo robiť. Ale pravdu povediac, v jeho veku by už mal mat aj iné prejavy. Ja by som to riešila s odborníkmi. Minimálne pre istotu. Nespoliehaj sa na názor pediatricky. Nemyslím si, že je to len výchovou. Deti sú iné a syn je veľmi náročný... A treba zistiť, či je to v poriadku s nim.
Necitala som komentare, mozno uz ti poradili - dala si syna vysetrit na vyvojovu dysfaziu, pripadne na nejaku lahsiu formu z autistickeho spektra? Ta byva spojena s oneskorenym nastupom reci + ako prirodzeny dosledok je dieta zlostne, frustrovane, reaguje podrazdene a prehnane. Proste je zufale, ze nedokaze slovne vyjadrit, co chce, je z toho nestastne, z jeho spravania je zufala aj mamina a tak spiralovite nadol. Mozno by pomohla len logopedicka intervencia na nakopnutie a ked sa rozrozprava, zrazu sa ukludni a ty s nim, lebo sa konecne zacnete chapat. A Nevychova je super, urcite odporucam.
@anomois ja som si v uplnom zufalstve tu blbu nevychovu tiez zaplatila... cela situacia s dcerou sa len zhorsila - az kym sa neprislo na to,ze dcera je PAS. a nefunguje to ani na mensiu dceru 😕 ta je ok.
@ autorke: obehla by som vysetrenia zrak,sluch a psychologa na pervazivne vyvinove poruchy...
A hras sa s nim?J tak ako on chce,skus to,njdo si cas.Hlavne prestan kricat,musis stisit hlas,to sa da ,cize toto a potom vyckaj,sa to zlepsi,ak niwje daky zakeny alebo tak.On moze byt aj taky lebo nevie vyjadrit emocie,skor ho to frustruje.A soi zle aj cez den ci v noci?
Prečítaj si tento článok , asi to mali podobné ako ty https://dennikn.sk/2675843/dve-deti-dve-rozne-v...
Nevychova je dobrá, dá sa z nej veľa uchopiť. Ale čo nám úplne najviac pomohlo, bol tento rozhovor:
A preniesť tieto princípy do nášho života. Ale musia byť na to dvaja. My sme sa našťastie v tomto úplne zhodli s manželom, každý prevzal svoju rolu a situácia u nás doma sa obrátila o 180° - samozrejme k lepšiemu!!
@anomois Prave ta nevychova vraj akcentuje, ze treba zacat od seba, kamoska si zaplatila ten plateny kurz. Spokojna mama, spokojne decko... ja keby mam mamu taku furiu, tak sa tiez bojim, nevhodne spravanie dietata odraza nepokoj matky... na druhej strane uplne chapem vycerpanie a zufalstvo mamy z narocneho dietata.
Ja trošku chápem tu frustráciu z Nevychovy, ja mám tiež na všetky tieto kurzy a múdre natural knižky veľmi ťažké srdce, lebo naozaj u nás nič nefungovalo, obviňovala som seba, dcérka bola ozaj náročná od narodenia, nechápala som to celé. Proste niektoré deti také sú, že nič na nich nefunguje, absolútne žiadny prístup a je to len zúfalstvo. Rozdiel som ozaj pochopila až pri druhej dcérke, že ta je úplne klasické babatko, na ktoré všetko sedi. Ako tak čítam rady, popytam sa pediatricky na to. Mne samej neskutocne pomáha magnezium, teraz ako tehotnej mi predpisali magnosolv a zvládam komplikované situácie jednoduchšie
Ahoj, prave dnes bezi webminar z Nevychovy - zadarmo, kedykolvek do polnoci sa moze na to pripojit, pozastavit, pustit dalej, ked budes mat cas. Nizsie je link. Je o agresivite malych deti, nemusi to byt presne pripad tvojho syna, ale mnohe veci tam mozu byt napomocne. Vrelo ti to odporucam, tie webminare fakt stoja za to. Plus velky bonus - kedykolvek (uz aj teraz) sa mozes vramci webminaru pisomne opytat nevychovnych odbornicok na tvoj konkretny problem a oni ti zadarmo poradia. https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=249....
Ahoj, ja ta uplne chapem a rozumiem ti. V tomto pripade by som urcite rozbehla hladanie odbornej pomoci aj pre syna aj pre teba, nie je to hanba. Aby ste vedeli ako k nemu pristupovat a aby sa prostredie u vas doma zmenilo na pokojne nakolko sa len da. Uplne rozumiem aka si z toho zufala a aj zo svojich reakcii, je to potom taky zacarovany kruh a clovek nevie vobec ako z toho von. Poradila by som sa vsade kde sa len da - neurolog, psycholog, aby si pochopila preco sa on sprava ako sa sprava a ako na to reagovat, ako s tym pracovat. Nedaj sa odradit ked zlyhas a zase nakricis, verim ze to zvladnes, si skvela ze ti to nie je jedno. Vies ono je to take prirodzene ze ked s nim mas neustaly boj a s dcerou je pohoda, ze k nej viac inklinujes, sme len ludia. Ale to neznamena ze ho nelubis. Drzim palce!
Ahoj, nemám skúsenosť ani neviem pomôcť, len ti chcem vyjadriť podporu tiež by som to asi nezvládala. skúste psychológa
@kittykat22 podľa tvojho vynervovania vyzeráš že si nespala 10 rokov nie 3...keby jej radím dt sa na prášky (co by sa zišlo skôr tebe) pochopím ten útok ale ze jej chcem pomôcť???? Každé dieťa o komunikáciu stojí ale stále vravím ze v ne výchove je Kvantum hlavne pre rodiča ako ti zvládnuť sám v sebe a to je to co autorka potrebuje tak už si odprac svoje útočné dristy radím jej nie tebe tak nechápem čo sa vôbec pchas do mojej odpovede...
No nie je to ok, teda nemyslím teba, ale syna.. urýchlene hľadaj psychológa, keď ťa odbije chod ďalej.. lebo znicis syna aj seba.. mám podobne dieťa akurát už oveľa staršie.. vraj bol ok.. ja na nervy, salela som z neho.. vnútorne mi bol vždy bližší stredný syn (v tom čase boli ešte len oni dvaja) lebo s týmto prvorodenym sa nič proste nedalo.. len zle robil, nespal, atď. .. nakoniec som to vydupala až keď mal 7 a celá rodina bola už hore nohami.. má niekoľko ťažkých psychiatrických diagnóz ktoré sa žiaľ keď bol malý zanedbali lebo údajne bol podľa okolia ok.. nemusí to byť váš prípad a verím že psychológ vám pomôže a bude v poriadku malý aj ty.
Absolutne ta nechcem urazit,ale nemohla si nahodou mat poporodnu depresiu,ktora sa nepreliecila?Ze ste zle zacali,maly bol narocny,ty si bola vycerpana a tak sa to s vami taha dalej?
neviem či si vedomá že tvoje dieťa, na ktoré vrieskaš môže mať rôzne diagnózy, ale môže byť aj nepochopené a kričí, lebo chce aby si ho počúvala. odporúčam psychológa dieťatko a následne pedopsychiatrické vyšetrenie, pre Teba psychológa - terapie. nie je hanba priznať si že si dole. aj ja som si tým prešla - dieťatko som mala rovnaké ako ty a nakoniec vzišla porucha autistického spektra. pracovalo sa s ním, ku nám chodili súkromné terapeutky, dali mi dieťatko dokopy a dnes vieme obaja krásne pracovať s emóciami... tiež som bola občas dole, no nikdy som naňho nevrieskala.. skôr som plakala v kúpelni keď ma nik nevidel, lebo som nevedela čo robiť...
V akych situaciach na neho kricis? Skus si to rozanalyzovat. Ak na neho kricis, lebo ti leze na nervy aj to, ze dycha, tak chod lekarovi sama so sebou. Ak by to nebolo pravidelne, pochopim, ze mozes mat zly den, nevyspata, nervozna, ale ak je to denno denne a nevies pomenovat situacie a faktory, co ta vyprovokuju, tak je to problem. Vzhladom na to, ze on nerozprava, neviem ako komunikujete a ci si schopna porozumiet ty jemu a mozno aj on tebe. Nenechaj sa uchlacholit lekarom, ze je to v poriadku, myslim, ze aj porovnanim s dcerou vidis, ze je iny, tak si obehni to povinne kolecko po lekaroch, aby si mala aspon toto vyriesene.
Ako matka 3 deti ti môžem poradiť len jedno. Základ je čas pre teba, na spánok, na niečo bez neho, niečo čo ťa robí šťastnou. On nemá problém, ty ho máš. Ty musíš byť spokojnejšia, oddychnutejsia, potom budeš menej vydrazdena. Ďalšia vec je, uvedom si, je to dieta, má nárok sa chovať ako sa chová, máš vyššie IQ a EQ ako on, nečakaj od neho toľko ako od rovnocenného. A posledná rada, lub ho, obijmaj ho len tak, venuj mu úsmevy, ako tichu podporu, že je všetko OK. On vyrastie, ak bude mať oporu v tebe, toto obdobie prejde. Ani jedno z mojich 3 deti nebolo pokojne a nekomplikovane. A ešte jedna vec, nie si sama co vieska, len sa treba snažiť co najmenej. A tam platí pravidlo oddýchnuta matka=pokojnejsia matka
My mame syna narocneho tiez.tiez vrieskal,hadzal sa. Tiez nerozpraval ked mal tri roky iba take jednoduche slova. Boli sme aj u psychologicky aj logopedicky. Psychologicka povedala ze ked zacne trosku viac rozpravat bude to lepsie a naozaj je to lepsie . Tiez po nom skricim lebo tiez vie byt zly. Rozpravam s nim vela. A povedala nam ze kazde dieta nieje rovnake a ze rozpravat zacne len to chce cas.
zbehni na vysetrenie k logopedicke, popr. psychologicke, nepoznam celu rodinnu konstelaciu, ale ak ma snycek specialne potreby /co neviem, kedze vas neponam, moze to byt uplne inak), potrebuje byt minimalne dobre zdiagnostikovany. Odbornici ta nasmeruju. A nevychova, popr. repsektovat a byt repsektovany.. no 😉 urcite je fajn si to pozriet, popr. prejst kurzom, viacere veci su tam fajn, ale deti so spec. potrebami potrebuju castokrat vychovavat inym sposobom a kurzy tohto typu su pri nich minimalne pouzitelne a rodicov to hadze do pocitov neschopnosti. Drzim palce na ceste poznania.
p.s. z tvojich riadkov na mna "dycha" tvoja laska k synovi a tvoje pocit voci nemu su uplne pochopitelne 😉, mnohe maminy to zazili.. nie je to o nelaske, ael o vycerpani, mozno zufalstve.. bezmocnosti.. ael naozaj je citit, ze ho milujes. Drz sa.
Niektoré komenty akože mám dosť. Ale ok. Chápem ťa, aj vetu asi som ho nemala mať. Je to v poriadku, že ti aj takáto myšlienka zbehne po rozume, najdôležitejšie je, že si to uvedomuješ a že sa s tým snažíš niečo robiť. Nieje ok sa k nemu takto chovať, vaša cesta k náprave bude veľmi ťažká ale nie nemožná. V prvom rade, prekonzultuj s Dr. nie len, že nehovorí, ale celkovo, ak hovorí, že je to ok, rypchlo ju zmeň. Spomínaný sluch môzme byť problém, byť tebou určite by som ho dala vyšetriť, ty si nájdi terapeuta čo najrýchlejšie a začni na sebe pracovať. 3r dieťa potrebuje pevné základy a ty mu ich úprimne nedávaš. Hlavne do budúcna to môže narušiť jeho pohld na matku - ženu a rodinu ako celok. Určite to môže mať vplyv aj na dcéru, keď v tom žije, sipce sa jej to možno bytostne netýka, ale určite si uvedomuje 6 ročné dievčatko, že je uprednostňovaná a ako sa chováš k jej bratovi, možno aj ju to trápi a vyvoláva to v nej negatívne pocity, možno poslúcha zo strachu, že budeš aj na ňu taká a to tiež nieje veľmi dobrá cesta. Aj ňu to vo veľmi vzdialenej budúcnosti môže ovplyvniť. Negatipvne ale kludne aj pozitívne, že ona by takto svoje deti nechcela vychovávať. Treba určite so synom navštíviť odborníkov, nemusí to byť vyslovene psychológ, možno neuro. Ale určite tlač na Dr. Popri tom ti odporúčam knihu od Niki Macinskej Ako dať deťom to, čo naozaj potrebujú? poďla mňa dobrá kniha, ale určite po jej prečítaní nebudeš schopná vsmetko dať do stavu ok. Tu je určite potrebný lekár pre drobčeka. Ja som s takýmito deťmi pracovala, no s “takýmito” chorými, náročnými a plne ťa chápem, mala som ich rada ako vlastné, ale dakedy ma vedeli rozčúliť hneď o ôsmej hodine aj 1 sekunde ako mi namiesto odzdravenie zapotili dáku ich perličku. Ale ja som sa jwdnoducho musela správať profesionálne, ale nemysli si aj ja som dakedy buchla, to prosto nejde. Ale určite nie ako na vlastné. Držím palce, prípadne aa ozvi či sa Vám nejako darí na budovaní si dobreho vzťahu 😊
Z osobnej skusenosti... Mam takeho syna, teda bol taky ako ten tvoj a tiez mi obcas popustili nervy hlavne ked som bola extremne unavená, za noc vedel byt hore10-20x za noc... Kojeny... No proste des. Stale chcel byť so mnou... (ide deti som vtedy chvalabohu nemala - asi by som to nedala vtedy) no ale z profesneho pohľadu (som ucitelka v MŠ) okolo toho 3tieho roku by sa to malo lámať a kym bol malicky ziadna vychova nepomahala, mal svoju hlavu a tu zrejme r9vnako ako moj syn bude mat stale... Naozaj je to povahou dietata no ako píšeš, krik nieje dobre riesenie, aspon nie teda prilis casty. Dieta si nato zvykne a potom už s nim nepohnes, bude mu to jedno. Druha vec ale je, ue deti su jak radar... Zachytia vsetko co vysielas... Ak citi, ze si z neho nervozna, bude nervozny on z teba 2x viac a tiez si mozno vydobija tvoju pozornosť prave tym ze robi zle, lebo vtedy hoci kricis si ho vsimas viac. Musis len najst sposob ako ho tlmiť, a mozno ist na jeho povahu presne naopak... Nekarhaj ho stale. Ked nieco zle spravi nevsimni si to (ak to dokazes v tej chvili) ale vsimni si ho hoc za uuuplnu malickost co spravil dobre a pochval ho... Bude to dlhsi proces, ale musi zistit sam, ze ked robi dobré veci, vsimas si ho a ked robí zle je doslova pre teba neviditelny... Vyskusaj... U nas to zafungovalo... Aj ked opat sa nam po par rokoch trosku vratilo späť z jeho prejavov ale to je zmenami... Skola - je prvák a do toho este aj 3mesacna sestra🙈🙉 tak sa snazi vytovnavat so ziarlenim a zmenami po svojom...
Nemoze byt nepocujuci, nedoslychavy? Autisticke spektrum? V 3 rokoch nerozpravat a mat poruchy spravania by som uz riesila....skus sa obratit na specialistov.
Dalsia vec je ze deti reflektuju rodicov, skus da na par dni skludnit, spomalit, vzdy pred kricanim sa nadychbnut. A najma! Hladat problem preco nerozprava. Mozno ti aj nieco chce povedat pravr tym spravanim a ty mu nerozumies...predstav si jeho feustraciu ked ti nieco komunikuje a ty na to nevies reagovat nakiesto toho kricis...ved on z toho musi byt tiez zniceny.