Kríza identity
Ahojte. Tento príspevok bude možno dlhší, ale nedalo sa to skresať :D
Píšem tu, lebo by som chcela dostať názor od iných ľudí (čo už čo-to prežili, alebo rovesníkov, ktorých trápia podobné myšlienky) alebo len tak pokonverzovať. Pre samonasieracie typy vopred upozorňujem, že niektoré vety sú písané s nadsázkou.
Gro toho prečo píšem je, že ...veď čítajte ďalej.
Mám 28 rokov, čo je podľa všetkých múdrych článkov najkritickejšie životné obdobie človeka (20-30). Ja som aktuálne nezamestnaná, bez vyhliadky na dlhodobý vzťah. To by nebola taká tragédia, veď ...stane sa. A svetielko nádeje na konci tunela by som videla, keby som mala nejakú životnú víziu, cieľ, na základe ktorého by som si stanovila stupienky po ktorých k nemu pôjdem, lebo ... myslím že tak sa to robí. Chcem začať žiť ten reálny život (a nie žiť stále s mamkou v rodičovskom dome :D).
Prejdem k tomu čo ma najvác trápi. Už dosť dlho žijem v akejsi zmätenosti alebo úzkosti. Nazvite si to ako chcete. Áno aj ja, človek, čo sa snaží všetko brať s humorom a iróniou mne vlastnou sa začínam usmievať pomedzi zuby. Bohužiaľ nepatrím k tým šťastlivcom, ktorý už od škôlky vedeli že chcú byť balerínou, hasičom alebo dnešné deti – influencerom. A tak som si vyberala školy na základe pocitu, náhody, alebo som sa opýtala kamošky kde si dala prihlášku ona a ja som urobila to isté. 2018 sa zo mňa stala absolventka VŠ (stavebný odbor), lebo po strednej som si nenašla prácu na lusknutie prsta (čo som nevedela, že tak nefunguje). Po VŠ som si vyskúšala aj pozíciu lacnej pracovnej sily v zahraničí. Veď kto to vraj neskúsi, nevie o čom je život. Život v multikultúrnom meste ma bavil. Človek aspoň nevidí tie isté ksichty každý deň (som z malého mesta). Celkovo pobyt v cudzej veľkej krajine, kde sa musí človek naučiť orientovať je podľa mňa prospešný. Aspoň na chvíľu nás dostane z autopilota, v ktorom viac-menej všetci fungujeme. Vyskúšala som si reku aj vysokoškolské zameranie v praxi. V máji 2020 som dala výpoveď s tým, že to už viac nechcem robiť.
A tak som teraz tu. Mám pocit že opäť na štarte, stále rovnako neistá, v rovnakom dome len o 10 rokov staršia a bez kamarátok. Samozrejme nejaké kamarátky ešte mám, ale už to nie je ono. Ťažko sa s nimi pije keď musia kojiť :D Povedala som si, že na seba nebudem prísna. Že si dám pauzu a mesiac dva budem doma. Medzitým si rozmyslím, čo chcem ďalej robiť. Veď aj tak cez koronu som pracovala a prečo by som si nedala aj ja oddych. Prešli tri mesiace a na nič som neprišla. Naučila som sa plávať, začala som behávať ale pri otázke na prácu ma stále chytá úzkosť (i keď aj otázky ako kedy sa budem vydávať a že prvé dieťa treba stihnúť do 30tky tiež nie sú bohvie čo). Možno je to preto, že som si vedomá toho, že musím nájsť najskôr sama seba, až potom niekoho s kým sa budem deliť o šťastie. A nie čakať, že ma niekto urobí šťastnou. Toto klišé je zároveň aj sakra pravda. A mňa by urobilo šťastnou keby som našla svoje poslanie. Nie som žiadny workoholik, to nie. Ani nehľadám zmysel života v peniazoch a materiálnych veciach. Ba naopak, som celkom duchovne založený človek (necháp pod tým žiadny náboženský podtón) a ku životu mi stačí naozaj málo čo sa týka vlastníctva vecí. A práve tam je samotné gro môjho súčasného rozpoloženia. keď si uvedomíte že k životu potrebujete len strechu nad hlavou kde sa skryjete pred počasím, nejaký ten denný prídel jedla a vody a nebudú vás ohlušovať všetky nepotrebné banality okolo. Viete čo tým myslím? Keď sa vzdáte drahých handier, bývania na predmestí alebo prežierania sa hambáčmi z mekáča. Až potom začnete rozmýšlať prečo ste tu a čo ďalej so životom.
Podľa osvietených ľudí treba prijať prítomnosť a potom sa Vám vždy ukáže cesta. Ja ju prijímam už tri mesiace. Prijímam to že mám dva roky pred 30tkou, nemám zamestnanie, partnera ani vlastné bývanie. Prijímam aj to že neviem čo chcem ďalej so životom robiť. Či chcem žiť v mojom rodnom meste, v Bratislave, v Londýne alebo v Paríži. Či chcem dať ešte šancu odboru ktorý som vyštudovala, alebo mám nabrať odvahu a zmeniť ho. Či si urobiť druhú vysokú školu, alebo ísť ako dobrovoľník pomáhať deťom v Afrike (na to by som musela zlepšiť svoje jazykové skills). Len to nechcem prijímať ešte ďalších 10 rokov.
Mám pocit, že pre mňa by bolo najlepšie, keby mi niekto naplánoval každú oblasť môjho života. Niečo v štýle ..budeš robiť túto prácu a budeš ju robiť 20 rokov, dostaneš tento byt a musíš si zobrať tohto muža, lebo to tak bolo dohodnuté od vašich 4 rokov :D. Dnešná sloboda je pre mňa frustrujúca. Zneisťuje ma. Všetky tie články typu: ,,nesnívajte, ale konajte,, , ,,žiadna práca nie je dokonalá,,...Vraj máme urobiť akýkoľvek krok, len aby sme nestagnovali. Ja nechcem urobiť krok, ak kvôli tomu kroku nebudem mať dostatok času a energie fokusovať sa na to, na čo som skutočne bola predurčená. Bojím sa jednoznačného rozhodnutia, že keď si vyberiem určitú prácu, uzatvoria sa predo mnou ďalšie cesty.
Chcela by som byť ten typ človeka, ktorý sa nad týmito vecami nezamýšľa a len tak si ničneriešiac pláva životom. Ale bohužial ja myslím tri kroky dopredu a jedna myšlienka mi predbieha druhú. Akosi som sa pomyselne vzdala a dúfam, že všetko nakoniec dobre dopadne. Ale viem že to nie je správne. A netýka sa to len mňa. Bezdetnej, bezzáväzkovej a bezhypotékovej ženy. Aj ľudia 30+ riešia podobné existenčné problémy.
Tak ako to je? Dá sa to? Zistiť nejakým komplikovaným vzorcom čo má človek v živote robiť, alebo mám počkať po 30tku nech prejde toto kritické obdobie? Alebo ísť do tej Afriky?
Aj vy ste sa medzi 20-30 ocitli v rovnakej kríze, alebo ju práve zažívate?
Väčšina z Vás bude po prečítaní tohto príspevku nasratá. Či už kvôli gramatickým chybám alebo jednoducho preto lebo mám 28 a ešte oxidujem doma. Ale pre tých pár jedincov, čo sa buď v tomto našli alebo mi nedávajú pomyselnú facku odkazujem, že mi môžu napísať súkromnú správu. Rada pokeciam
PS 1: Pre namosúrené ženy, ktoré by ma už dávno vyhodili z domu: nie som príživník, nepijem, nedrogujem a na bývanie prispievam.
PS 2: Tajne dúfam že si touto cestou nájdem dákych kamarátov, keďže môj sociálny život je v ruinách :D
asi príliš nad všetkým rozmýšľaš....zober si to z iného uhla, mohla by si byť na tom oveľa horšie, napr. mať 2-3 deti, ktoré vychovávaš sama..atd. ako píše kočka predo mnou, máš všetky dvere otvorené, môžeš sa vydať smerom, ktorým len chceš, nič a nikto ti v tom nebráni...potom prídu nový kamaráti, znamosti atd, asi potrebuješ vypadnuť niekam...tiež som v podobnej situácii akurát, že mám o niečo viac +dieťa, rodinu, takže sa nemôžem len tak chytiť a odísť, ale keby som bola na tvojom mieste, tak nevaham....len tak vykročíš zo svojho tieňa, zmena prostredia by ti len prospela....
Zaujimave citanie. Mozno netreba premyslat 3 kroky dopredu, lebo potom sa Ti moze stat, ze hned pri prvom sa potknes a rozbijes si nos.
ja si napr. neviem predstavit, ze by som dala vypoved a nemala dalsie miesto, nezamestnana som nikdy nebola, takze pre mna osobne je toto nepochopitelne. A toto mi prave ani nesedi s tym, ze premyslas tie 3 kroky dopredu.
Nemas ziadnu predstavu o praci, ktora by Ta naozaj bavila? Lebo ak ano, tak tymto smerom by som sa zacala uberat. Totiz (a zase to moze byt moj pomyleny nazor), ak je clovek spokojny v praci, tak je to velke plus.
@riri178 tiež mi pri tom čítaní napadlo dobrovoľníctvo, nemusí to byť práve Afrika, ak chceš zahraničie pozri si nejaké farmy kde ľudia pracujú za jedlo a ubytko, máš voľnosť co ty vieš koľki by s tebou menili? Inak ja som človek co nič neplánuje v hesle, nič si neplanuj, nič sa nepo*ere 😉 život to plánuje za mňa 😅
Skús niečo iné - splývaj ... Tento citát mi veľakrát pomôže keď neviem čo chcem. 😁 Nečítala som to je to naozaj dlhé
Ja som bola na Tom tak isto, šla som do podnajmu s babami, našla som inzerát na nete.. bývali sme spolu rok, úžasné baby, chodili sme žúrovať, medzitým som stretla svojho muža, s babami som dennodenne v kontakte, sme naj kamošky doteraz a to prešlo už 5 rokov. Urob si nejaký kurz, ktorý by ťa bavil
@riri178 si symposka. V prvom rade si ale myslim, ze neexistuje len jedina spravna cesta a navod na zivot, je ich milion. A ze kazdy ma svoje tempo, ale musime sa snazit o seba sami postarat. Takze osamostatnit sa, aj financne, je prirodzena vec. Proste uz niekam vykroc, aj ked to bude zo zaciatku nuda a narocne a uvidis. Vies, ja som nastvana na take tie navody, chod za svojim snom, hlavne ta to musi bavit a podobne.Ono, je to.pravda, ale pride mi, ze to nase zivotne poslanie je skor taky tichy vytrvaly hlas vo.vnutri a nie jasna orientacia, a ze niekedy trva strasne dlho to odhalit. A pre hlbave typy a to hovorim aj o sebe, je niekedy dobre zamerat sa na prakticke veci, uzemnit sa. Drz sa!
@riri178 podľa mňa si dosť typ ako ja😀chces mať istotu, že to ako sa rozhodneš je spravne a tak to malo byť.Mas x možnosti....ja som takúto krízu mala kúsok pred 40 tkou a je to veľmi nepríjemné.Tiez myslím roky dopredu😜
Prečo Ťa nebavila práca v obore, ktorý si vyštudovala?Trocha to bol risk vzdať sa práce v čase korony bolo to zle či si chcela len porozmýšľať čo dalej a oddych?
Možno si typ, ktorý pracuje len kvôli peniazom a nenašla sa zatiaľ v ničom aj takí sú ľudia nie pre každého je práca top sen.Tym, že si bola aj v zahraničí nemôžeš byť ustrachany nesamostatny typ možno to je cesta odísť zase do zahraničia.Dobrovolnictvo a Afriku by som zavrhla v prvom rade, ale to som ja....
V tvojom veku som začala túžiť po dieťati a rodine možno tvoja nespokojnosť sa ukrýva v tom.Vtedy som sa ukotvila a našla veľký zmysel
Je šanca sa osamostatniť?
A čo vzťahy mala si dlhší vzťah?
Čakať do 30 r nemá zmysel tvoju nespokojnosť to nevyrieši ty musíš niečo zmeniť a pomaly prídeš na to, kde je tvoje miesto.
Škoda že nebyvas bližšie. Pozvala by som ťa na víno. Ja mám síce deti ale tiež si nemám s kým vypiť 😁...Presne viem o čom píšeš, tiež som stavbárka a tá robota je pre mňa horor. Neviem čo by som iné robila a ťažko sa mi s niečím začína keďže peniaze treba lebo prispievať do rodinného rozpočtu musím. Každý deň mám vymyslené iné povolanie čo by ma bavilo. A toto je problém uzkostlivych ľudí...príliš veľa premýšľajú. Skús viac športovať, oddychovať robit to čo ťa baví. Lebo zákon schvalnosti je ten že to čo veľmi chces, nedostaneš. Netlacit na pílu. A bude ako má byť....
@riri178 ja mam davno po 30tke a este som sa nenasla. Nechavam sa unasat zivotom a mam podobne myslienky ako ty. Len s tym rozdielom,ze ja teda nemam odvahu odist z prace,nikdy som nebola nezamestnana. Paradox je,ze najlepsie som sa citila v meste,kde ma nikto nepoznal,vo velkom meste. V dnesnej dobe mas moznost realizacie kedykolvek. Byt tebou,zamestnam sa v tom,co si vystudovala aspon nejaky pribuzny obor a popritom robila co ta bavi. Studovat mozes aj popri praci. Praca je zaklad k sebarozvoju. Najhorsie,co moze clovek urobit,je zostat doma a premyslat. Aj tak na nic neprides. Nemam rada tieto duchovne uvahy,ktore ludi nutia premyslat nad nesmrtelnostou chrusta. Duchovno je dobre na meditaciu,ale nie na bezduche uvahy. Drzim palce,nech sa nakopnes a neboj vsetci sme obcas strateni,nic nie je idealne. Ja napr.nesmiem ostat bez cinnosti inak sa idem zblaznit,lebo podobne ako ty,privela premyslam
@riri178 veľmi pekne napísané, dobre sa to čítalo, malo to hlavu a pätu, naozaj veľmi pekne napísané, až som si povedala, možno ma talent na komunikáciu so studentami/učenie. Neuvažovala si napr. Nad PhD. Titulom, trocha učiť na Čiastočne úväzok na VŠ, nasla by si si tam kolegov, možno kamošov, niekam by ta to posunulo....
Tiež si myslím ze to moc riešiš, máš všetok čas sveta, môžeš dokázať všetko čo si zaumienis, len sa neboj a vykroc, nikde nie je napísané že musíš jednu vec robiť do konca života. kde je vôľa, tam je cesta 🙂
Držím ti palce.
Ja nechápem, ako môže niekto mladý, zdravý a s vyštudovanou VŠ nevedieť, čo so sebou. To sú také typy...náhodou príde nejaka okolnost, napr. Požiar, nebude zo dna na den ani zdravie, ani strecha nas hlavou, ani moznost uplatnit vzdelanie pre zdr.následky...a potom si povie....aha...ved som mala všetko.
@riri178 pekne napísané. Je prirodzené čo cítiš. Pozri si maslowovu hierarchiu potrieb. Aké potreby potrebujeme mať naplnené. Najvyššou je sebarealizacia-piata úroveň. Mať strechu nad hlavou, čo jesť, piť...to sú základné potreby. Človek potrebuje mať naplnené aj iné. Napríklad mať vzťahy, cítiť že niekam patrí, byť v spolupatričnosti, realizovať sa. Nezastan na základných potrebách. Ak si šikovná...čo je vidieť že si, chod po stupienkoch dalej. Bojíš sa že zabehnes z hlavnej na vedľajšiu cestu? To vôbec nevadí. O skúsenosť naviac. Hlavné je ísť, nestat. Skúsila by som kariérneho poradcu alebo kouča. Máš ťažšie obdobie, ale je to len obdobie. Cesta na vrchol sa vždy začína prvým krokom. A potom ďalším a ďalším. Držím palce ;)
@hindakus no úplne normálne vôbec si to nepochopila😉niekto môže mať aj bývanie, zdravie, prácu, rodinu aj tak ma pocit, že niečo chyba, alebo niečo treba zmeniť
Nemám rada tieto porovnávania môže byť smutný či zmätený iba ten čo príde o strechu, zdravie?
Hovorí sa, že človek by mal mať 4 piliere, aby bol spokojný, keď sa mu jedno či dve veci z toho nepodaria ostatné ho podržia práca, ktorá napĺňa, peniaze, deti, hobby...
Ja som zďaleka v 28 nevedela kde budem, kde skončím, bola som na tom presne ako ty, bez záväzkov, vzťahu, hypotéky, len som nebývala doma, ale už dávno som musela ísť za prácou mimo svojho mesta.
Našťastie som vyštudovala zdravotnícku školu (len vďaka tomu že mama bola sestra a vyrastala som vlastne v nemocnici) a v tej práci som sa časom našla, ale určite nie pred 30.tkou...tiež som prešla niečím, kým som sa usadila...a nakoniec som sa usadila v zamestnaní, čo som voľakedy tvrdila, že nikdy v živote. A už som tam 13 rokov.
Manžela spoznala v 38 (predtým dlhodobo bez vzťahu) a porodila 2 prckov po 40.tke.
Takže veľmi dobre chápem tvoje zmýšľanie. A aj v Afrike som bola (3 týždne v základ.skole), ale tam skôr pomôžu financie ako ja. To mi dohodila jedna kolegyňa.
Takže ono to príde, len musíš skúšať.. sedením na zadku nič nevydumaš, až praxou som zistila čo chcem robiť a čo už nie. Momentálne pracujem 13 rokov v domove s osobami s ťažkými postuhnutiami.
@riri178 Pocuj, uz tolko nerozmyslaj. Sak treba vyplnit cas. Do fabriky, potom domov. Sem tam ina aktivita po veceroch. Robota ta nemusi do nepricetna bavit a naplnat. Proste tam sa chodi a robi a kedcsa daco podari, tak sa tesi.
Sak nemusis mat neviemake sny zivotne, co si teraz do nepricetna ides plnit. Pohoda.
Treba dade byvat, kup byt. Treba mat rodinu, najdi muza, maj dieta a chovajte ho. Treba chodit do roboty, tak chod.
Pohoda, prijemne pri zemi, racionalne.
Drahá úplne v pohode, daj si pauzu a skúšaj hocičo. Bola som na tom úplne rovnako a zmenilo sa to až keď som mala 33...rob veci, čo ťa napadnú. Frajera ti netreba, deti ti netreba...užívaj si. ono to príde, keď to budeš najmenej čakať.
Ťažko sa ti pije so ženami, ktoré koja. A v zápätí píšeš, že nepiješ. :D Nič v zlom.
Tiež si myslím, žeby si mohla tvoriť v literárnom poli, čo to je treba vybrúsiť, ale zas toľko chýb v texte nemáš, nikto nie je bez preklepu.😀 Vidieť na MK písomný prejav vzdelaného človeka, ktorý má celkom slušný pojem o gramatike a úctu k interpunkcii je veľmi veľká vzácnosť.
@riri178 vsetky mozne cesty neokusis, ani ked sa po******.
No kym budes sediet a duchovne rozjimat, co a ako a nie-ako, cas bezi. Ten nezaujima ziadne duchovne nastavenie, ani hladanie sa.
Takze X ciest sa ti uzavrie automaticky prave tym, ze uz im uplynunie doba spotreby. Presvihnes ich.
Tak si to uvedom a oslobod sa spod bremena nerozhodnosti. Da sa urobit len to, ze nejakou cestou sa proste vyberies a pocas nej sa snazis vytazit z nej to najlepsie. A eliminovat nedostatky.
Hlavne pracovat (mat povinnosti, zamestnavat hlavu a ruky) je potrebne. Lebo do pohodlnosti sa velmi lahko sklzne ako do jamy a tazko z nej vylieza spat hore.
Nenadarmo sa hovori, ze pre prazdne ruky si diabol pracu najde. Najdi zatial nieco jednoduche od-do a s cistou hlavou domov, napr. pracu v kaviarni (mlada, bezdetna, domasediaca, mas na to cas). Este aj stale ludi budes stretat, spoznavat. Nikdy nevies, ci ta niekto z nich zrazu nepostuchne k dalsej faze zivota.
Plus budes mat cas dalej rozjimat, co so sebou.
No ano, je to tak. Inteligentnému človeku sa vo svete debilov žije ťažko. Človeku, ktory premýšľa, cíti a chce nieco dosiahnuť. Mase staci plne brucho, porodiť zopar deti a vecer si pustiť Farmu (mimochodom, to tu kravinu ozaj niekto dobrovoľne pozerá?).
Ja mam niekedy pocit, že si asi idem dat urobit lobotómiu - jednoduchým ludom sa žije lepšie, su šťastnejší. Lebo nemaju mozgovú kapacitu aby čokoľvek riešili. Vidis to aj tu na MK - ženy absolutne nerozmýšľajú, vrhajú sa do “vzťahov” s násilníkmi, alkoholikmi.. nechajú si urobit zopar deti aj ked vedia, že nemaju prostriedky ani same pre seba. A tak funguje tento svet.
Poradila by som ti, ale vobec netuším ako. Vzdelanie mas, nikde nie je napísané, že musis robit to co si vyštudovala. Teraz hľadajú vela ľudí na obchodnícke pozície s technickym backgroundom. Vyskúšaj, budes nezávislá, možno ta to bude baviť. A skus najst partnera, ako sa hovorí:”ve dvou se to líp táhne”. Ak si kozmopolitný typ tak urcite neostavaj v malom meste. Zabezpeč si tieto veci a potom maj rodinku. Kludne aj po 30tke - nebudes prvá ani posledna... a ak chces, napíš spravu, budem rada 😘
@riri178 Cawelo, tvoj príspevok je taky dlhy, nudny a zároveň vtipný je to ako čítať začiatok filmu o Brigit Johansovej. Cele zle, si len smutná nič viac. Kamošky máš asi vydáte a keďže koja tak aj s deťmi... Chcela by si už deti a manžela? Ďalšia vec to ze nepracujes v oblasti v ktorej si študovala nieje nič strašné ja tiež nie, pracujem v úplne odlišnej sfére. Základ je co by si chcela robiť? K deťom do Afriky nechoď prosím ta tam musia ísť silné osobnosti a ty nie si silná, to ze bývaš u rodičov? Nos? Bud vďačná rodičom že nemusíš platiť drahy podnájom alebo hypo... 🤔🤟Daj si kávu dobrý obed a rozmýšľa ďalej
@riri178 ako čítam komentáre, asi nebudeš až taká stratená výnimka, ako si asi myslíš. Len väčšina z nás, ktoré sme na tom podobne, sa nerozhodlo zostať doma a nechať sa zozierat našimi myšlienkami. Ja si to napríklad nemôžem dovoliť, keďže som sama so synom a aj úver treba platiť. Takže makám vo fabrike, okej žiadna práca snov, ale som medzi ľuďmi, ktorí mi dvíhajú náladu a ktorým sa môžem prípadne posťažovať. Podľa mňa najhoršie čo robíš je práve to, že sedíš doma a rozmýšľaš. Hlavne keď sama vidíš, že to nikam nevedie. Byť tebou, nájdem si nejakú robotu a keď sa trocha utrasie korona, hybaj do sveta
Až potom začnete rozmýšlať prečo ste tu a čo ďalej so životom.
Nie si tu pre nic specialne, proste si sa narodila a prezivas. Preco potrebuje nejaky zmysel a ciel? Nemusis mat pracu snov - teraz, mozno ju budes mat o 10 rokov alebo mozno nikdy. Proste zi zo dna na den a rob aj chyby, posunu ta dalej. PS: ja nie som duchovne zalozena, neverim v nejaky osud, zmysel zivota. Ciel je prezit, co najdlhsie a ten zivot si, co najviac sprijemnit 😀
@riri178 Nedocitala som. Z prvej polovice skor usudzujem, ze mas podvedomy tlak na seba z tych zakladnych veci co si opisala. Praca, byvanie a pod. Na tvojom mieste by som opät isla do zahranicica, napriek korone, a to s tym, ze sa tam budem nejako postupne etablovat. Zmenis byvanie, najdes pracu, niekedy obycjana upratovacka moze viest k inej lepsej praci, mozno tam najdes partnera. Inak mala som podobne obdobie, asi je to prirodzene, velmi ma stvalo hlavne ze pracovne som sa nejak nenasla. A neuvedomila som si, kde je problem, identifikuj si presne, preco ta praca nebavila. Ja som az dodatocne zistila, ze mi vadi "vecna nespokojnost" klientov, potom som nahodou dostala pracu v odbore, kde som ale zadavala tentokrat zakazky ja smerom von agenturam, a konecne som nemusela pocuvat tie vymyslacky a spekulacie. Stacilo len malo....
@riri178 vsetko co si pisala, je mi velmi blizke (bohuzial 😂), mam velmi podobne pocity a chaos, akurat mam hypo na maly byt a jedno dieta s ktorym zijem od zaciatku sama. Este aj vek mame rovnaky!! Chapes, este aj stavbarinu mam vystudovanu! (Akurat, ze ja mam len strednu, musela som sa.potom.zivit sama, tak neslo pokracovat, ale.pracovala som v odbore... Potom ako prisla materska som musela radikalne zmenit pracu, aby som.robila 8-16 a stihala to s jaslami/skolkou/skolou)...
A teraz presne takto isto pozeram na svoj zivot a neviem co s nim. Akym smerom sa vybrat, ako sa pohnut. Je mi jasne, ze potrebujem vacsi byt, ale ani tuto cestu neviem najst, ci zmenit pracu, ci odist a skusit to v zahranici ako som vzdy chcela (len kvoli zdokonaleniu jazyka a aby sa dcera naucila a mala to raz lahsie ako ja)... Normalne stojim na mieste a neviem co robit, akym smerom vykrocit, presne ako pises, aky ten ciel, vidinu, proste co si vytycit. Plna chaosu, myslienok. O partnerovi zatial nerozmyslam, aj ked po tych rokoch samoty by som uz prijala mat aj svoj zivot (okrem prace, varenia a domacnosti), ale tiez citim, ze najpr si musim upratat v sebe...
Mas tu vyhodu, ze Ta absolutne nic neblokuje (ja napr uz musim pozerat na skolku, zachvilu skolu, a podriadovat tomuto cele fungovanie, nehovoriac o kruzkoch).
Moc moc Ti drzim palce a urcite mi daj vediet, co pomohlo (aspon urcit smer, ktorym vykrocis) alebo hocico. Budem fakt vdacna.
❤️
Ja som zástancom, že CESTA JE CIEĽ..čiže to čo žijeme ako žijeme čo robíme je na nás a to je to čo sa má diať a čo nás má síce posunúť dopredu, ale tá cesta nikdy nekončí. Ani keď máš dom, ani keď máš deti, a vysnívanú prácu....vždy kráčaš dopredu možno ti to pomôže nebyť taká frustrovaná že nikam nepatríš a nič si nedosiahla...Na tvojom mieste by som si robila krátkodobé ciele....chcem auto...idem do práce (akejkoľvek aby som si zarobila na auto) medzi tým príde lepšia ponuka na prácu...super, zmeníš prácu. Tam stretneš novú kamošku, tá ťa zoznámi s tvojim budúcim mužom....atď...možností je milión ...krátkodobé ciele posúvajú človeka vpred 🙂
@riri178
Osvieteni ludia sice prijimaju svoju situaciu a ziju v pritomnosti, ale z tohto pokoja KONAJU. ak nevies, co ta naplni, tak to hladaj. Ako zistis, ze nieco chces alebo nechces robit ak to nevyskusas? Kazda praca, znamost, ta niekam posuva...mozno k tomu cielu, ktory tusis, ale nedokazes ho uchopit, lebo este nie su pripravena. Najdes inzerat, co ta zaujme? Posli cv, chod na pohovor,uvidis ako to budes citit. Nie ze ci v tej praci budes o 5 rokov a aku ma perspektivu, ale ako sa ti pozdava teraz. Chces vztah? Chod na zoznamku a stretavaj sa. Chces kamosku? Pozvi niekoho von, zacni skupinovy sport a zoznam sa. Proste nieco rob a rob chyby alebo zazivaj uspechy a sleduj, kam ta to dovedie a ako sa v tom citis. Alebo dalej cakaj ze to NIECO pride same. Ale asi sa nedockas 🙂 nemusis dnes poznat zmysel svojho zivota. Rob male kroky. A ked zides z cesty, tak sa na nu zase vratis a skusis to inak.
Celkom dobre píšeš, mozes začať blogovanim 😁 ja si myslím, že prílišné premýšľanie je niekedy na škodu, občas proste treba urobiť nejaký krok aj keď by mal byť chybný, až vtedy sa ukáže cesta čo ďalej..
Skus dobrovolnictvo na Slovensku par hodin.
Nemusis ist do Afriky.
Aj tu je vela ludi, ktorym mozes nieco dat zo seba.
Socializacia pride s tym
A samozrejme aspon polovicny uvazok na zarobok.
Vystudovany odbor _ pracu v nom si preco ukoncila?
Nejaka financna nezavislost nie je na skodu.
Moc rozmyslas si myslim.
Co ma prist, pride.
Podla mna mas vsetky dvere otvorene.
Co by ini za to dali.
Par ich poskusaj.
Jedny vyber srdcom a jedny rozumom.
Dakam ta uz zaveje.
Aj cesta je ciel