Kríza vo vzťahu - názor žien

@eminem21 Po prvom prispevku mi napadlo ze ti napisem, ze kriza moze prist kedykolvek (stalo sa mi to, kratko po tom co sme spolu len zacali sme sli na mesiac od seba, dovody nejdem rozoberat, no chcem povedat ze po navrate to bolo milion krat lepsie ako predtym ale hlavne preto ze si uvedomil co chce a zapracoval na sebe, ja som sa bala ale dala som druhu sancu a bolo to to najlepsie rozhodnutie). No po tvojom poslednom prispevku mi z toho vychadza to co tu uz mnohe pisali, ze sa tvoja slecna bud boji byt sama alebo na nieco caka, na nieco ine ako sa vyvinie... je mi to luto. No tak ci onak hned palit mosty asi nie je to prave, koniec koncov mozme sa vsetci mylit. Mozno sa aj ona spamata a o par rokov nam tu budes pisat aka ste stastna rodina a ako si rad ze si to prekonal.
Drzim palce nech to dobre dopadne, nech uz to znamena cokolvek.

@littleslovak @emilia25 Dakujem za nazor. Ale suhlasim s Vami. Podla mna to je jednoduche: Alebo s niekym chcem byt a zvladnu sa problemy ked sa vydiskutuju,vyriesia...alebo nechcem, lebo mam ineho/lebo chcem byt sam atd....
Proste fakt neviem. Musim si vyvetrat hlavu cez vikend, prist na ine myslienky. Pises ze by si nespalila mosty, ako to mam chapat? Akoze zit dalej svoj zivot a normalne s nou komunikovat? To ma ubija, momentalne ked som s nou, tak sa nedokazem na nu pozerat akoze na ,,kamosku od vedla,, s tym ze uvidi sa co bude. A zase tlacut na nu tiez nechcem, koniec koncov casu na premyslania mala viac nez dost,aby vedela co chce.
Rozum mi hovori, normalne za nou prist a do oci jej oznamit,ze nech sa uz radsej neuvidime, lebo z mojho pohladu nema vyznam sa snazit, bojovat, ked druha strana ani to nevie.. Na druhej strane, moze to znamenat uplny koniec,hlavne ked viem co k nej citim.. Fakt zla situacia, ale ako vravite, taky je zivot..

@eminem21 Ja si myslím, že ťa má rada, ale neľúbi ťa tak ozajstne. Ja ked si pomyslím, ked sme s mužom boli 10mes. tak sme boli takí zaľúbení obaja, že koniec. Keby sme sa týžden nevideli, tak sa milujeme celú noc do zbláznenia. Podľa jej reakcie teda nič moc. Ona proste ešte nie je pripravená na taký vážny vzťah podľa mna. Ty si už úplne niekde inde, žil si v zahraničí, si samostatný už dávno, ona bola doteraz u rodičov, kde mala full servis od maminky.

@eminem21 No teraz som si dočítala pokračovanie a radím ti len jedno, rozíd sa s nou a už vobec ju nekontaktuj, nemá to cenu. Drž sa.

Si velmi zbrkly a touto svojou vlastnosťou si vsetko pokazil... Chyba ti trpezlivosť . Ale to je asi tym tvojim vekom.

Nasi partneri su nase tiene. Alebo inak: nastavuju nam zrkadla. Vzdy ked zaziva partnerstvo krizu, treba sa pytat, ze to, co ti u partnera vadi, kde sa tato vlastnost, prejavuje u teba. A riesit seba, nie neustale druheho. Na tvojej partnerke ti vaadi ista nerozhodnost - mas aj ty nieco v sebe, kde si nerozhodny? Nemusi sa to tukat iba partnerstva, moze to byt nieco uplne ine, napriklad v praci sa od teba vyzaduje okamzite jednanie, rozhodnost a vsetku nerozhodnost potlacas. Lenze zivot je taky, zezkazdeho rozku trisku treba, aby boli ludia v rovnovahe a aby vedeli pochopit inych. Potom sa stava, ze tato potlacena vlastnost (napr. U vas nerozhodnost) vyplava inde, vadi ti inde, napriklad aj u partnera... Tak ak nechces riesit "sracky" ako pises, tak citaj knizky o Jungovej psychologii. Ono taky uplny nadhlad je, ze naozaj co sa vztahov muz- zena tyka, tvoja partnerka je nezrelejsia o mnoho ako ty. To neznamena, ze ta nelubi, nechce, ale presne iba to, ze este nie je tak nachystana a nastartovana na vztah ako ty. Vies, ze je to v tom, ze sa musela vzat urciteho pohodlia, co mala doma. Ze asi musela v mnohom prevziat zodpovednost za seba a mozno i za teba - nakupy, varenie, pranie, zehlenie, upratovanie... Nehovorim, ze nepomahala i doma, no nebola na to sama. Ja by som povedala, ze ak ju tak velmi lubis, pockas, az dozreje. Prevedies ju tym. Nie ste este tak stari 🙂 Lebo ak by si chcel rodinu a deti, je to este viac starosti pre nu, co by si ani predstavit nevedela, ako dieta zmeni zivot. Ze zrazu musis vela zo svojich priani dat bokom a starat sa o tie malinke zivotiky, co sa o seba postarat nevedia. Uz vobec nespominam, co ak tuzi po nejakom pracovnom uplatneni a rodina by jej v tomto smere skrizila cestu? Mozno to je to, co citi, zety chces uz ine veci a ona chce este len tak pomalsie sama zit. Znamena nie mat rychlo rodinu, dieta. Tak si odpoved: stoji ti za to, ze na mu pockas, alebo ju budes nutit? Zrkadlenie hovori: ak je na jednej strane velka nerozhodnost, na druhej strane je prilisny tlak na rozhodovanie.

@jumama Hm pekne si to napisala, a verim ze vies co pises, mas nieco preskakane. Vies, ono to mozno tak vyzera, ze som netrpezlivy (a taktiez samozrejme ze aj ja mam svoje muchy,nik predsa nie je dokonaly), ale myslim si ze nechcem tak vela, neziadam ju o ruku, neprosim.. Len som chcel vediet ci ma zaujem vobec o nas bojovat, snazit sa.. Nic viac nic menej. No a dostalo sa mi odpovedi, ze nevie. Skus sa na to pozriet aj z mojej strany, ako by si to zobrala? Ake by to bolo pre teba, ze chces bojovat lebo ju mas rad, chces preto nieco urobit, a druha strana sa nevie ani vyjadrit?
Ano je pravda, ze nema skusenosti so samostatnym zivotom s chlapom, je to na nu vela, tie vsetky zmeny,.. to uplne chapem. Ale podla mna clovek by mal vediet,aspon ci chce bojovat. Slubovat sa samozrejme nic neda, nidky nevieme co nas caka a ludia sa rozchadzaju aj po 20-tich rokov, to je normalne.

@eminem21 narazala som na tu tvoju, ako to tu niekto pomenoval, zbrklost. nepal mosty bolo myslene tak, ze nie vsetky veci sa daju vieriesit hned tak bay si potom nelutoval. ty tvrdis ze mala casu dost ale mozno nemala. ako priklad ti uvediem moju kamaratku. chodila s chalanom roky, poziadal ju o ruku ale z istych dovodov sa rozisli. ona vycestovala na cas prec a ked sa vratila stretli sa. stale sa mali radi, ona bola ochotna dat mu sancu na rozhovor aj na pokracovanie vztahu ale on na nu tlacil. povedala mu jasne nech jej da chvilu cas (mozno by stacil tyzden dva) ale on chcel riesit vsetko hned. bolo to pre neho uz dlho co cakal (kym bola prec) a nebol ochotny pockat ani tyzden navyse. tak to tam cele utali. co je skoda, mohol z nich dodnes pekny a harmonicky par, lebo taky par boli predtym. zvaz aj takuto alternativu, a ci ti to za to stoji.
a este jednu vec z vlastnej skusenosti. moje prve spoluzitie s chlapom bola katastrofa! ja som sa na to velmi tesila, lebo som na to v podstate uz dlho cakala kym sa dostaneme do bodu ze budeme spolu aj byvat a nie len randit. az tak velmi som sa tesila ze som skoncila tak ze som vsetko robila ja. chcem tym len povedat ze prestahovanie sa moze byt ochromujuce. a zaroven, ze dnes uz viem ako spoluzitie ma vyzerat a ako vyzera ked klapne od prveho momentu a ked je vsetko ako ma byt a vsetko do seba zapada.
asi som ti nepomohla, ale snad som poskytla aspon ine uhly pohladu. hlavne nechaj vychladnut hlavu skor ci neskor pides na to ako sa mas zachovat tak aby si nasiel svoje stastie.

@littleslovak Dakujem za nazor, vazim si to. Urcite to ma nieco do seba, tie prihody co si uviedla ako priklad a uplne to vystihuje problematiku.
No dobre, ked si to premenim na drobne: Ja viem co chcem,co citim... Ona nevie, z nejakeho dovodu.. Ako by si sa zachovala ty na mojom mieste, to by ma zaujimalo? Hovoris ze som zbrkly a nedavam tomu cas, mas tym na mysli ze by si to nechala tak, nechala ju na pokoji, nekontaktovala, nech si uvedomi (ak vobec je co) alebo ako to myslis? Pretoze vies, ja ochotny bojovat som, ale robit zo seba ,,debilka,, nie, a to su 2 rozne veci

@eminem21 neviem ako dlho ste vobec od seba. tzn ako dlho to je co si sa odstahoval. a este zaujimavy udaj by mohol byt ako casto ta kontaktuje a kolko krat si od vtedy sa s nou aj stretol ci aspon hovoril... nemusis odpoveda, ide len o to ci mala vobec ten priestor.
podla teba priestor mala, ale jej mozno nestacil. ako som pisala v tom svojom prvom prispevku, tiez sme to s partnerom zazili. vtedy to bolo sice opacne, ze on sa nespraval prijatelne a ja som mu po tretom opakovani tej istej situacie jasne povedala, ze takto nie. vysvetlila som mu kde vidim problem, co mi vadi a preco. povedala som mu ze mi na nom zalezi ale ze takto ja fungovat nemozem a on si to uvedomoval uz vtedy ze to nie je ok ale ako keby v tej chvili si to este uplne nepripustil, tie dosledky a tak. skoro mesiac sme sa nevideli. no ked mi pisal odpisala som. spociatku bol taky nastojcivy, tak som ho po asi 3 pokuse zrusila ze mu nebudem odpisovat ak bude taky a ze pisat si mozme ale normalne. asi pochopil a pisali sme si dalej, nie stale ale priebezne nieco. ked mi zrazu napisal ze je chory a tak. bolo mi to luto a mala som cestu okolo tak som sa zastavila, kupila mu caj na prechladnutie a par sladkosti a prisla za nim. bol velmi rad a bolo na nom vidiet ze si to neskutocne vazi ze som to spravila. a mne sa zdalo ze mozno uz zacina chapat co spravil a ako sa choval. o tyzden sme sli spolu do kina. o dalsi tyzden tiez. o este dalsi mi prisiel s niecim pomoct a zrazu to tak same prislo -pocas vikendu sme sa k sebe prirodzene vratili. za ten cas a pocas tych stretnuti som videla ze sa zmenil, ze si to uvedomil a ze chce byt so mnou a ze mu viac zalezi na nasom vztahu ako na comkolvek inom.
toto bol priklad, trvalo teda skor mesiac co sme sa nevidali, a potom sme sa vidali raz za tyzden (on mal vtedy aj vela prace a aj ja som to nechcela prehanat este som sa stale bala ze sa znovu zblizime a znovu mi ublizi) cize spolu skoro 2 mesiace. no samozrejme nevyriesilo sa vsetko ako mavnutim ruky, ale odtvedy bolo vsetko ine a milionkrat lepsie ako "na prvy pokus" a systematicky sme pracovali na nasom vztahu, kazdy sam na sebe a do dnes to dopilovavame. nikto nie je dokonaly, ako si aj sam napisal... vsetko je to velmi individualne. aj to kolko casu treba pockat. ja som to riesila intuitivne, skusila som jedno stretnutie nebola to katastrofa tak som riskla dalsie. a dovolila som mu ukazat mi ze sa vie zmenit. mozno este dodam, ze pocas toho pisania a pocas tych prvych stretnuti sme to ale neriesili, myslim tym nerozoberali sme stale dookola nas alebo co sa stalo. ani mi nic nehovoril co by ma malo presvedcit. skratka sme len boli spolu a myslim si ze to tomu velmi pomohlo 🙂

@littleslovak sme od seba 4 dni, vcera sme spolu boli ako som pisal. Ale ide o to, ako som napisal ked som zakladal temu,ze uz nejaky dlhsi cas to nebolo ono,minimalne niekolko tyzdnov( zatial co mi cely ten cas hovorila ze ma lubi a pritom to tak nebolo). Ja si myslim ze clovek by mal aspon vediet ci ma zaujem alebo nie a nie cakat, ci sa nieco zlepsi v jeho vnutri/zmeni, a ten druhy zatial trpi, nemam pravdu? Co sa tyka tvojho pripadu, ano, pekne si to napisala a pekne sa to vyjasnilo, ale napriek tomu nikde nepises, ze by ti niekedy povedal(aj ked urobil nieco zle), ze nevie co chce, ze nevie ci sa chce polepsit a zabojovat. Verim tomu ze urcite ano, to chcelo cas ako si napisala. Takze podla mna to je uplne iny pripad. Neber to ale v zlom moj nazor 🙂
Len ma zaujimalo, keby to bol UPLNE moj pripad, ze ti stale hovori ze nevie, ze nevie ci sa chce snazit, ale pritom sa k tebe ma, kazdy den ti minimalne 1-2 x zavola,necha odkaz ze sa trapi.. Ako sa v tom mam vyznat? Ked sa jej spytam na rovinu a oba proste nevie

Mne pride tvoja ta Michaela ako velmi nevyzrety clovek, ktory je aj silne egoisticky, zensky egoizmus je ale trochu iny ako muzsky, je viac skryty. Zasroven, zo skusenosti viem, ze vsetko ma svoju pricinu. Vsetko. Takze aj to, co prezivate, ma svoj dovod a zial, nebol by si prvy ani posledny,keby si sa casom dozvedel dovody, za ktore by si predtym vlozil ruku do ohna. Ano, krizy a stereotypy a neistoty, preziva vela ludi a je jedno ci su spolu 5 rokov alebo 5 mesiacov. Vztahy maju rozne podoby. Podstatne je ale to, ze pokial siu to naozaj len pocity ( strach, neistota, neja nevyrovnanost..) tak clovek sa ma tendenciu pretvarovat a nechat to v sebe. Mozno uz nie je taky aktivny aby ta bozkaval, objimal..ale akonahle si iniciativny ty, tak to ten clovek neodmietne. Ak vsak uz clovek zacne byt odmietavy ( v comkolvek) tak tam naozaj vacsinou su realne dovody. Ja neviem co sa deje u vas. Ale faktom je, ze tvoja partnerka je nezrela, manipulativna ( lebo keby ta aj nemilovala, tak z ucty k tebe, by ti veci ulahcovala a nenechavala odkazy za zrkadlom, nevolala ta k sebe a potom iniciovala dotyky a bozky.....) a je to podla mna poriadna potvora, ktora mysli len na seba. Este aby do toho zatiahla aj jeje rodicov....Ja neviem, prepac, ale nemama z nej dobry pocit. Ale kedze ka&zdy moze robit chyby, nemusis naozaj zabuchnut dvere, ale o tom jeje nehovor. Povedz jej, ze citis zradu, sklamanie, ze si stratil pevnu podu pod nohami a ze sice mas pochopenie ,ale proste to, co od teba ocakava,ze mbudes cakat na nejaky verdikt a pritom jeje sluzit ako mojkaci macko, to proste nedovolis. Povedz jeje,zeje koniec a ze nechces byt teraz na kontakte. Ze celkovo, si s tebou nesadla, nepovedala ti,ze sa nieco dešje,ale nechala trapit a robi to aj doteraz, hra sa s tebou ako macka z mysou...... A daj tomu cas, niekolko tyzdnov. Pomoze to aj tebe utiredit si myslienky, ci nazaj chce spo boku takuto zenu ( samozrejme zmenit sa moze, vyvija sa kazdy) a zaroven by to malo pomoct aj jej. A uvidis. Lebo su proste ludia, nemastny, neslany, ktori vidia len seba a to je potom tazky zivot, vacsinou na tvoj ukor. Drzim palce!

@eminem21 myslim si ze 4 dni su malo na vykrystalizovanie sa akejkolvek situacie.
ja ani nikto iny ale neposudime to ako to naoaj bolo a je, ty musis vediet najlepsie ci ta lubi. to co popisujes ako iste priznaky nezaujmu mozu byt aj len tebou subjektivne zvelicene. alebo aj nie a vsetko co si popisal tak bolo a mohlo toho byt aj viac co si neuviedol. co chcem povedat je ze si myslim ze vies vycitit ci ta miluje a ci sa o teba zaujima naozaj alebo len z nejakeho pocitu zleho svedomia alebo co.
ano to co som pisala ako svoj priklad nebolo uplne ako tvoja situacia, len som ti chcela nacrtnut ze to cakanie moze byt aj dlhsie ak par dni a moze sa oplatit. vies na zaciatku si tiez nechcel moj partner priznat chybu, videla som ze si uvedomuje co sa stalo, ale ako keby mu to uplne nedochadzalo. prve tri dni robil hrdinu az potom neskor ked vychladol s nim vobec bola mozna dalsia rec. ale fakt je ze chcel zabojovat a spravil to.
Co by som urobila ja na tvojom mieste? V klude by som si sama presla situaciu z roznych stran, prehodnotila co sa udialo a spisala si co chcem, co mi vadi, kde som ochotna urobit kompromisy. Nasledne by som sa s nou stretla a v klude sa s nou porozpravala, predostrela jej co mi vyslo z mojho zoznamu a sledovala jej reakciu. To ti vela napovie. Nesnazila by som sa to cle uzavriet na danom stretnuti. Kludne by som odisla po tom co poviem svoje a necham jej cas reagovat. Zaroven by som si stanovila vnutorne ultimatum do kedy som schopna tuto situaciu, akceptovat, riesit a zaoberat sa nou. Vymyslim si napr. 2 mesiace (mysli na to ze druha strana nemusi spracovavat podnety tak rychlo ako ty). Toto ultimatum by som predostrela az na druhom ci tretom stretnuti ak by mi druha strana tvrdila ze ma o mna stale zaujem ale nevie co robit alebo nevie sa aktualne v danej situacii nejak dat dokopy. Ak by nebol zaujem z druhej strany uz na prvom stretnuti samozrejme by som to uzavrela. Ale nie hned tam, mozno o den o dva, nech sa to aj tebe ulozi v hlave. A co sa tyka toho "ultimata" nepredostri to ako vyhrazku ci ozajstne ultimatum, iba jej vysvetli ze si tiez len clovek mas svoje city a nemoze sa s nimi zahravat. a ze tento stav ta velmi psychicky vycerpava a ze ak to v dohladnej dobe par mesiacov nevyriesite tak to bude definitivny koniec. Rozumies ako to myslim? Netlacit na nu, mat v sebe jasne stanovene co chces a kde su tvoje hranice i tie casove, a jej to predostriet slusne, nenutene a len jej naznacit ze nejaky cas este ma ale nebudes na nu cakat vecne (vyhni sa konkretnym casom a terminom ale nech ma predstavu).
Moje riesenie sa ti nemusi pacit, ja len viem ze mi doteraz vzdy pomohlo pri tazkom rozhodovani spisat si veci, nechat si ich ulezat, pripadne doplnit zoznam a riesit vsetko s odstupom. Viem byt velmi emotivna a zial tak sa veci zle riesia, preto som si nasla iny sposob 🙂

Po ani nie ročnom vzťahy a spolužití ak by mi partner povedal, že on nevie ako a čo ďalej, tak ja by som mu zakyvala z diaľky a nie tu riešila jej stavy. Ak na rovinu nedokáže jednať,, tak o čom budú v prípadnom ďalšom spolužití debaty ak nastanú problémy, deti atď. A že nevie čo cíti, no ak nevie tak opäť...bude sa čakať s celou rodinou a plakať kedy a ako sa vyspi...no športy ale pi ani nie roku vzťahu je to celé o fige

@eminem21 žena ak miluje muža, tak nemá problém odísť kamkoľvek za ním a vie čo k nemu cíti a tak sa aj správa. Pretože pre ženu láska je najviac.

Na môj vkus príliš analyzuješ a riešiš (to vidno aj v komentároch a opisoch vzťahu). To ženu zneisťuje a znervózňuje, že sa jej pýtaš čo cíti voči Tebe a podobné. Ak chceš vôbec porozumieť aspoň trochu ženám, je výborná kniha od Davida Deidu - Cesta pravého muža.

Také pozliepané vzťahy sú o ničom. Ak nemáš guráž ukončiť to natvrdo, z akejsi ľútosti voči nej, len predlžuješ agóniu. Oboch, ale najmä seba, lebo jej to určitým spôsobom vyhovuje podľa toho čo píšeš. Raz tak a raz tak.

prosim vas chcem sa spytat chodim s priatelom vyze 5 rokov a na jar bud roka cakame babo... odvtedy ako sa potvrdilo ze som tehotna sa zacal priatel divno spravat... neviete co sa mohlo stat? dovtedy bolo vsetko v poriadku a teraz sa niekedy aj pohadame (ale zas nic strasne) ale predtym to vobec nebyvalo... a dalsia vec je ta ze mam pocit akoby sa nejako zlakol ze buduci rok budeme traja...
je to len tym ze je chlap a na dieta sa inak pozera ako my zeny??

@eminem21 presne toto som zazila. Neskor som sa dozvedela, ze riesil inu zenu, aj chcel mat voľný priestor, aj ma pre istotu nechcel stratit. Prekonali sme to,..po 2 rokoch sa situacia zopakovala. Zase sme to prekonali. A za dalsie dva roky sme sa rozisli definitivne. Presne takto ako tvoja priatelka opisoval svoje pocity, ten isty scenar. Nevie mi sľúbiť, atd. Ten pocit neistoty bol najhorší. Skoncilo to ako malo. A neľutujem ani vztah s nim. Naucilo ma to vela. Naucilo ma to vazit si spravnych chlapov. Vyvarovat sa urcitym signalom a modelom správania. Teraz mam uzasneho, milujuceho manzela. Sadli sme si ako rit na serbel. Ziadne pochybnosti, nic.
Nepocuvaj reci, ze asi si moc tlacil, a nebud taky a onaky. V naozajstnej laske sa nemusis pretvarovať a potlacat svoje pocity a spravanie. Si lubeny taky aky si. Bez vyhrad. Ziadne privela ste spolu, prilis tlacis, moc lubis atd. Neexistuje.
Mne sa velmi pavi akym stylom pises, a chapem, aj ze si si so "svkrou" poplakal. Su to normalne emocie spravneho chlapa. Kiez by boli taki vsetci. Raz si bude tvoja priatelka trieskat hlavu.ale to ty uz budes mat po boku zenu, co ta urobi naozaj šťastnou.
Mozno tomu vztahu das este sancu ale skor ci neskor to skonci. Urob tak, ako je pre teba najlepšie. Ale bud ostrazity. Dalsie rany by v tom pripade este prisli. A hlavne uz je tam neistota v citoch.
Drz sa. Neboj sa, este budes stastny. Si správny chlap.

@senan No niektorí chlapi sa proste tehotenstva zľaknú, lebo nevedia, čo ich čaká, boja sa, že dieťa bude pre teba už na prvom mieste a oni kedsi na 25om. Chlapi to berú inak ako ženy, to je pravda, im to vačšinou tak nejak dojde až po porode, ale nie všetci sú takí. Možno má len obavy, ako to budete finančne zvládať, lebo chlapi vačšinou rozmýšľajú tak, že oni musia zabezpečiť aj dieťa aj ženu a sú z toho trochen v strese. Dúfam, že to prekonáte. 😉

Ahoj... po prečítani tvojho príspevku viem uplne pochopit teba ale aj tvoju priatelku, Nielen že je to moja menovkyna, ale presne rovnako som sa spravala aj ja už k terajšiemu mužovi, vtedajšiemu len priatelovi. Ono take zmeny že ty prideš za nou do cudziny mate spoločny podnajom je pre nu dost stres a dost vyrazny krok, aj ked o tom nehovorí vnutorne to tak iste bolo. presne to co si opisal som si zazila aj ja, S tým že ja som robila to iste co tvoja priatelka. Ono to nie je vždy že ma ineho ked je trocchu chladnejsia a neprituli sa, tak isto ako ty zostanes možno raz dlhsie v praci, alebo že nezodvyhneš telefon, lebo mate toho viac tak taktiež to neznamena hned že si u inej. daj jej cas, kludne byvajte spolu, ono to može trvat aj mesiace, kym sa adaptuje, u mna to trvalo cca 4-5mesiacov. Možno ti trošku pomože ked ti opíšem ako to bolo u mna..... spoznala som sa s mužom, v cudzine (ch) a tiež sme si celkom vychadzali chodili von, v posteli to bolo tiež všetko v poriadku, ale nakoľko som ja nemala predtým žiaden dlhý alebo važny vzťah a roky som bola v cudzine, naucila som sa byt sebestacna, a mat len obcasne stretnutia/znamosti. Akonahle sa to zacalo premienat na nieco vaznejsie, že ON chcel u mna prespat, tak mi to vadilo. Nevedela som preco. Nevedela som veľakrat vhodne reagovať, z ust som vypustala veci ktore sa nehovoria, ale to bolo až neskor. To bol dosledok toho že som sa nemala ako toto naucit a vedieť ked som nebola predtým vo vztahu. Samozrejme nasledoval rozchod. Avšak po týždni som si našla 2čiarky na tehot. teste, a tam to asi začalo. Stretli sme sa, a po oznameni novinky sme sa zhodli že to vyskusame. (inak rozchod bol lebo ja som chcela, on chcel zostať) mesiac bolo dobre, veeeeľa veci mi vadilo no snažila som sa hrýzť si do jazyka, ved kvoli malemu sa musim trosku prekonať. Ale to tiež nieje vzťah že jeden stale mlčí. Zacala som odmietat stretnutia, uplna nechut mu zodvihnut telefon, Dotyky už vobec neboli príjemné, (mohlo to byt aj hormonmi, ale aj obranny mechaniznus mojho tela na zmenu) Avšak zmena a to radikalna ma cakala tak ci tak. Roky sebestacnosti, a single zivota, v zahranici obklopena pracou, na krku uver, mal vystriedať život poslušnej žienky/priatelky sediacej doma na SVK s dieťatom a 24h sa onho starať. Byť financne zavisla ci od statu alebo priatela, ked som si ani 5centov nedokazala vypýtat od mami. a ešte veľa drobností, ktore sa k tomu pridavali. Po tom mesiaci akože chodenia sme sa stretli už len raz po par mesiacoch ked sme si vymenili veci ktore nahodou zostali u jedneho ci druheho, potom nasledovali dalsie mesiace absolutneho odmlku. Ja som jeho rodinu nepoznala, ale prišlo mi luto že by nepoznali svoje vnuča, kvoli tomu že sme si my nesadli. A tak som sa premohla a napisala mu spravu ci sa nestretneme, obetoval vylet na to aby sa pokusil to nejak ešte zachranit, samozrejme nezhody pokracovali, male hadky tiež, ale pomaly ale isto sme sa naučili ustupovať, robiť kompromisy, neriešiť maličkosti. Stretavky boli čim dalej tým častejšie, a dlhšie a my sme si začinali rozumieť. Na uplnom začiatku bol pre mna príťažlivý chlap, ale veľmi mi vadilo že nebol vysoký, dokonca o 1cm nižší. Cez toto som sa nedokazala prtlct dosť dlho. dokonca ešte aj po porode mi to vadilo. dnes už však nie. Hadky z veľkej časti odzneli, videla som v nom človeka ktorý ma nabadal byt lepšou, mal znalosti v oblastiach o ktore som sa ja nikdy nezaujimala, ale ked mi o nich rozprava tak ma to zaujimalo, je veľmi inteligentný a rozumný muž, ma neskutocne veľa pozitív, na ktore sa nedalo prist za mesiac, ani rok, človek na ne prichadza celý život, Zaujíma ma ako človek, je pre mna v mnohých veciach vzorom a teraz viem že je to ten najlepší muž akeho mi mohol boh zoslať. Avšak bol potrebný čas,prísť na to. Teraz sme manželia, obcas sa povadíme, ale to beriem ako obohatenie vzťahu, alebo odbocenie od stereotypu, už sa trošku pozname a vieme čo v takých situaciach funguje 🙂 Som nesmierne šťastna za moju rodinku, ktora sa zanedlho rozrastie o dalsieho clena. Možno je skoro takto písať o mojom manželstve, je ešte len čerstve, ale myslim si že mame dobre zaklady na to potiahnut to až do staroby. Týmto príbehom ti chcem len povedať že to najlepšie čo možeš urobiť je ukazať jej že pri nej stojiš v dobrom aj zlom, Tým sa líši priatel /manžel on iných chlapov, že nezuteka hned. ano mohlo ťa zmiasť jej chladne spravanie, ale každy to mame, aj ja to občas mam, aj ked nie už take dlhe obdobie, ale na začiatku to bolo dlho. Ona vie že stojiš za to aby o teba bojovala. neodstrkuj ju a neodchadzaj od nej prave v momente ked ta najviac potrebuje,, ešte takých momentov príde veeeeľa v živote, aj ked bude tehotna zažiješ si toho viac než dosť, ale to ju tak stvorila príroda, a ona za to nemože. Tak ako ty nemožeš za to ked ta prepadne zla nalada a niekedy nevieš prečo. Je to tak, to je život. A bud sa s tým zmieriš, alebo budeš sam dovtedy kým sa s tým nezmieriš. Prajem veľa šťastia a sil v vzťahu, maj veľa trpezlivosti, obavy z najhoršieho budu prichadzať vždy, ale mysli na to že nie to je podstatne aby si nevyzeral ako hlupak pred ostatnými, ale to že v tých najťažších situaciach budeš pri nej, nech si hovori kto chce čo chce,to ja stavebným prvkom vzťahu a neskor aj manželstva,,, ludia davaju často zle rady, a všetko riešia rozchodom, ale rozchod nie je riešenie. No tak, ak toto prečítaš tak maš u mna jedno modré 🙂 Veľa šťastia....

@misiel super prispevok a nazor, dakujem 🙂 Ono ked sa nad tym vsetkym clovek zamysli,tak je to take jednoduche vsetko,aj so vsetkymi zlymi dnami ktore boli,su,a aj budu.. A mimochodom, som rad ze sa Vam dari ako rodinke, a budem drzat palce 🙂
U nas je to momentalne tak,ze cely vikend som na SVK a kazdy den mi minimalne raz volala,ako sa mam,co robim a kedy sa vratim. Takze bolo z nej citit ze asi jej chybam,ze ma zaujem,ze asi si to len musi ulezat.. Tym nechcem povedat,ze teraz budem skakat ako ona piska, ale to,ze posledne dni mi dost pomohli(aj koli rodine,kamaratom) a pozeram sa uz na to s nadhladom,aj ked samozrejme viem co stale k nej citim. Kazdopadne to chce cas,a svojim sposobom nemam co stratit. Alebo nam to vyjde,budeme happy a vsetko sa vyriesi, ale zistim/e ze to nema zmysel, a zivot pojde dalej. A ako hovoris, kazdy sme nejaky,kazdy ma svoje muchy, a mal by brat toho druheho aj s nimi.
Ale peknu skusenost mas aj ty,zaujimave citanie 🙂

@eminem21 Mozno Ti volala, lebo ju do toho tlaci rodinka. Bud opatrny. Tato jej rodinka nie je vzor normality.

@janickacrazy vidis to ma ani nenapadlo ze to moze byt aj z tohoto dovodu ze by sa bal ze to financne nebudeme zvladat..dakujem ti za podporu, snad to dobre dopadne