Kultúrny šok, alebo ako prežiť materskú na dedine
Ahojte maminy....rozhodla som sa založiť túto "divnú" tému hlavne zo zvedavosti. Zaujíma ma, či som v takej situácii sama, a ak nie, ako sa v takejto situácii "udomácnili" iné maminy. Takže vydala som sa pred 9 rokmi (samozrejme z lásky), odsťahovala sa za manželom cca 200 km od pôvodného bydliska (ako inak z lásky), prišla som z dediny, kde to "žilo" do dediny, kde, poviem to tak veľmi škaredo, "zdochol pes" (to je ten kultúrny šok, ktorý som tiež prežila asi iba z lásky 😀 ). V mojej naivite som si myslela, že keď to tak fungovalo "u nás", tak to tak funguje asi všade.Bola som zvyknutá všeličo organizovať. Keďže som bola mladá (teraz som už iba pekná 😉 ), venovala som sa hlavne mladým a veľmi ma začali zaujímať aj "veci verejné", život v obci ako taký, písanie projektov a pod. Bola som ale veľmi nemilo prekvapená, keď som zo seba chrlila nápady a všetci sa na mňa pozerali, ako keby som prišla "z budúcnosti". Takže sa z aktívnej baby stala demotivovaná mamina, ktorá tu v podstate nikoho nepozná a nemá tu žiadne naozaj blízke väzby. Žijeme v rodinnom dome spolu so svokrovcami (ja s nimi z lásky k manželovi žijem spolu 24 hodín denne už 9 rokov). Nie že by to bolo nejak extra hrozné (poznám aj horšie a všetko je asi aj o tolerancii), ale čo vám poviem, každá minca má dve strany a začína sa to akosi častejšie preklápať na tú jednu, skúste hádať ktorú. Takže zhrniem to: som 7 rokov na materskej dovolenke, máme 4 detičky (ja tomu vravím, že sme nakupovali v akcii 3+1 zadarmo, lebo to 4-te je nečakaný, ale milý bonus 🙂 ), bývame na dedine s veľmi zvláštnou mentalitou ľudí, kde sa "nič nedá", kde nie je NIČ pre maminy s deťmi (ani len nejaká snaha to zmeniť, resp. všetky snahy sú pre istotu v zárodku potlačené), preto trávim 24 hodín denne so svokrovcami, ktorí majú skoro 70 rokov (takže máme veľmi veľa "spoločných" tém na rozhovor), 24 hodín denne sa pozerám na tie isté steny toho istého domu. Rozdiel je len v tom, že raz je to zvonku, inokedy zvnútra. Po akom-takom rannom zobudení a zorganizovaní výpravy do školy a škôlky denne bojujem s domácimi prácami, ktoré som s pribúdajúcim počtom detí doslova znenávidela. Minule ma dokonca chytila panika, lebo som zistila, že začínam trpieť slepotou - nevidím prach, rozhádzané hračky, nezotreté podlahy a čo je najhoršie, prestáva mi to vadiť. A z niekedy veľmi činnej a aktívnej osoby sa stala demotivovaná a priam apatická tepláková mamina. Dievčence (dovolím si vás takto familiárne osloviť), je tu niekto v podobnej situácii? Stále mám chuť a hlavne potrebu sa z tejto apatie dostať, lebo ma to začina valcovať. Jedna z možností je opäť "niečo robiť", ale momentálne neviem, ako svoj potenciál využiť. Ako ste zvládli dlhší čas na materskej v dedine s minimom možností (ak neberiem do úvahy prírodu a záhradu, ale aj toho sa človek časom "preje", ak je to jediná možnosť relaxu a aktivít)? Ako ste skĺbili vašu chuť byť "aktívnou vo verejnom záujme" s minimálnou ochotou a podporou kompetentných a aj samotných obyvateľov? Vďaka za postrehy.
Ja som na tom podobne, mame dve deti, chlapcov ( 4 mesiace, 2 roky) a tiez ma tu uz mrle zeru :-P Obcas nejaky vylet do civilizacie ( do poradne napr.)
Cas si vyplnam aj hackovanim, strikovanim, pletenim z papiera a rozne ine cinnosti 😉 Ale chcelo by to nieco viac!
Môj osobný názor je, že si demotivovaná zo všetkého, bývanie u svokrovcov, nudný dedinský život, 7 rokov s deťmi doma...tieto všetky faktory na teba vplývajú. Píšeš, že ty si sa presťahovala, bývaš u svokrovcov z lásky k manželovi, čo na jednej strane je chválihodné, na strane druhej, ten tvoj manžel robí z lásky čo?? aspon raz za týžden, by ti mohol zobrať deti a ty by si sa mohla venovať sebe, stačila by aj hodinka a dať si horúcu vaňu..s tou realizáciu na dedine to poznám aj ja, nemáš nejaké kamošky, aspon jednu, žeby si sem-tam zbehla ku nej na kávu...dostávaš sa do stereotypu, skús si vymysliet aktivity pre seba napr.nejaký šport, prípadne niečo vyrábaj...viem. že pri 4detoch je to o držku ale vždy sa dá ked sa chce..
@vreckova neskusala si to v susednych dedinach? napr. u nas tiez zdochol pes, ale v susednej dedine postavili komunitne centrum (chapes vela ciganov, tak tam sa peniaze daju vybavit), obnovene verejne priestranstva, proste to tam zije. Aby ta zamestnali hoci len na dohodu vzdy lepsie ako len sediet doma, ked ta taketo veci bavia. Zalezi aj kolko obyvatelov ma vasa dedina a aky je vekovy priemer (u nas som jedina buduca mamicka, ak nepocitam ciganky...) A ak si zrucna tak skus nieco zacat vyrabat, piplat sa s tym, napr kabelky z papiera, sitie, pletenie, hackovanie alebo je teraz popularny scrapbooking, ale ten je dost financne narocny na zaciatok. Aby si sa proste odreagovala od stereotypu.
@vreckova ci pana, aka skoda ze nie si dakde blizko mna, mas obrocksy dar sa vyjadrovat, a aj humorom si dostatocne obdarena 😀
neskusala si aspon nieco spolu s maminami zo skolky, skoly? zajst za starostom a navrhnut plan na leto pre deticky, vypekanie kolacikov v kulturaku, spolocne bicyklovanie, piknik pri potoku.
musis do toho zatiahnut aj ine maminy a ked budete na pilu tlacit spolu tak sa to urcite da. ja si myslim, ze v sebe mas neskutocny potencial, uz len podla toho co pises, no mna by si urcite vedela prehovorit.
ale inac poznam, ja som v zahranicic a ked idem domov stravit leto s detmi, my mame 3 ks, 2 + 1 zdarma, kedze nam sa podarili na druhy sup dvojicky, tak sa tiez tesim na leto a ze koho strenem a tak . a som aj pisala byvalym spoluziackam, rovsnickam s ktorymi som vyrastala ze si dajme babsku jazdu dakde alebo daco, no chytili sa na to zatial len 2 takze tiez bieda. ale zatial nevzdavam a idem otravovat cez FB. drzim ti palce.
a inac ten napad na kandidovanie za strarostku... stoji to za uvazenie.
ak mas v sebe aspon trosku z tej energie, ktora priam krici z tvojho prispevku, tak potom si myslim, ze prave teba potrebuje obec vo vedeni. som si ista ze by si vedela mnohe veci zariadit k lepsiemu. a spojila by si dve veci dohromady, tvoju tuzbu nieco zariadovat a organizovat, a potrebu zveladit vasu obec pre ostatnych obyvatelov.
@vreckova neviem kolko maju tvoje deti rokov, ale na tvojom mieste by som s nimi netravila tolko casu len doma. Robte si viac spolocnych aktivit 🙂 🙂 🙂 , ked pojdes zo 3krat do tyzdna so styrmi detmi niekam na celodenny vylet, tak zvysne dni budes rada, ze si v dedine kde "zdochol pes".
Existuje kopec veci, pri ktorych si mozte uzit spolocnu zabavu (deti sa aj nieco naucia a ty nebudes stale mysliet len na domace prace). Napr. ZOO, zamky, rozne muzea, kino, korculovanie, plavanie, kone atd...
Ist do prace pomaly ak to ide al.otvorit napr.detske centrum
Mas prax s detmi a projektov tam treba vela,tak by si sa mohla realizovat...urcite treba nieco zacat..ja som zacala chodit na angl.a nic tragicke sa doma nestalo...
.drzim palce..
@vreckova ahoj 🙂 Bola som 7 rokov doma, z toho 5 som popri MD a RD pracovala z domu v oblasti, ktorá ma veľmi bavila. Tam šiel môj prebytok energie a zároveň ma to udržiavalo v kontakte so svetom dospelých 🙂 Ak sa tvoja chuť byť aktívnou vo verejnom záujme nestretáva s ochotou, môžeš byť aktívna vo vlastnom záujme a začať na RD podnikať.
@vreckova absolutne chapem tvoje rozpolozenie. Len sa tomu nepoddaj. Vyhladaj akekolvek kamosky, ak nie z dediny, tak okolitych dedin ci dokonca lazov 🙂 Kopec mamin sa citi podobne. Zacnite sa pravidelne navstevovat, aby si v tej situacii nezostala sama. Komunikuj co najviac s ludmi, chod medzi nich, pochopis ich mentalitu a casom ich budes vediet nasmerovat aj svojim smerom. A ak mas chut realizovat nejake napady, ludia na dedine su velmi poddajni a manipulovatelni, urcite ta potom podporia a pomozu. Len sa musis naucit vyjadrovat ich jednoduchym jazykom 🙂 A hlavne, pracuj na sebe, citaj, vzdelavaj sa.... Internet dnes ponuka mnoztvo moznosti a priblizuje ta k tvojmu svetu, inemu zmyslaniu ci kulture. Naozaj, tvoj prispevok je skvelo zostylizovany, nerozmyslala si napr. o vlastnom blogu? Alebo praci z domu, cez skype? Viem, ze sa obcas musis citit ako na zacarovanej planete, ale je super, ze si to uvedomujes a chces s tym nieco spravit. Drzim palce.
@vreckovka Veľmi Ti neporadím, lebo bývam v meste, dochádzam za prácou do dediny 😀 a deti rozvážam po krúžkoch ešte do iných miest...
Len som Ti chcela povedať, že si veľmi sympatická osôbka 😉
A držím Ti palce nech si nájdeš oblasť, v ktorej sa môžeš realizovať.
Len mi ešte napadlo - aký máš vek detičiek? Koľké z nich chodia do školy, škôlky?
Dakujem za krasny prispevok, uzasna mamina, co napriek vsetkemu co preziva, nefrfle a s nadhladom vsetko vnima, klobuk dolu...sice neporadim, ale posielam obdiv! 😵 tvoji svokrovci teda maju za co dakovat! 😵 😵 😵
@vreckova mohla by si napr. napísať knihu, podľa mna ti písanie ide, ja sa na to tiež chystám 😀 tiež som na tom podobne ako ty, len som prvú a druhú materskú strávila v meste, kde to žilo a teraz tretiu trávim na dedine, kde sa nič nedeje a som z toho tiež občas na prášky, riešim to návštevami do mesta aspon raz do týždna plus nejaké výlety cez víkend, ide leto, teraz sa dá hocičo vymyslieť
neviem, ci by sa ti to pacilo, mozno by si sa mohla venovat pomoci zvieratam. Ked mas dom s dvorom, skusit zobrat napr psa do docasnej opatery.
@vreckova Nečítala som všetky predchádzajúce komenty, ale bola som v podobnej situácii. Po 15 mesiacoch som sa vrátila do práce (hoci som nemusela) a syna som vozidla do 25 km vzdialených jaslí - s odstupom času - po 10 rokoch - môžem skonštatovať, že to bolo to najlepšie, čo som mohla v danej chvíli urobiť. Nielen pre mňa, ale i pre syna a pokoj v rodine!
@vreckova ja by som hneď taký život brala, veľmi mi chýba popri práci a rodine priestor na sebarealizaciu, jednoducho nemám čas.... Nájdi si nejaký koníček, začni písať napríklad vyuzi dar reči ktorý máš 🙂 ja by som robila všetko na čo teraz ťažko hľadám čas, hrala na klavír, sportovala , robila handmade kozmetiku a veľa, veľa vecí 🙂
Nuž ja som niečo podobné zažila s odstupom dosť dávneho času. Išla som bývať tam, kde líšky dávajú dobrú noc. Do minidedinky. S minimom takého vyžitia, aké som poznala predtým. Ja som to riešila "zapadnutím" okamžite do komunity, pestovaním vzťahov s obyvateľmi. Všetkých vekových kategórií. Hlavne našla som si najlepšiu kamošku a ostatné spolu - mamičky. Miesto stretávok: detské poradne, rodičovské združenia. Nikdy som sa nudiť nestihla, veď prvé dva roky: stavba domu+pôrod po sebe dvoch detí a medzitým jeden odpracovaný rok. Po čase pribudlo ešte 1 dieťa, už do nového domu. Auto sme nemali, tak som za kultúrou a do knižníc a iné, čo u nás nebolo celkom pravidelne premávala aj s deťmi do mesta. Autobusmi. A na výlety. Časté, hlavne jednodňové. Aj ďaleko. Mali sme svoje stereotypy, akcie výstavy, slávnosti, múzeá, mestá. A deti, že je to s rokmi lepšie a lepšie vraveli. A vôbec obdivujem ťa, že si toľko na materskej. Ja som bola "krkavica", 3 deti, spolu 3 roky, ale venovala som im všetko. Boli u mňa prvé. Hoci tá nevyhnutná práca, smer uživiť nás. Neľutujem. Posielam ti pozitívneho náhľadu a pokoja a spokojnosti. 🙂
Vrelo odporúčam ďaľšie auto do rodiny aj keď len staršie ojazdené a šup cez deň do mesta na kávu. Ja som na dedine bola bez auta na materskej len pol roka a totálne mi hrabalo.....ten pocit že nemôžem nikam ísť ani len zmeniť kocikovaciu trasu...br. ale ja mám teda len jedno dieťa a mesto 5 km blízko 🙂 takže sa mi to ľahko hovori
Skus pohladat nejske pobobne maminy, my sme sa nasli - zopar, zalozili klub, zacali cvicit v skolskej telocvicni, jedna strazila vzdy v kutiku deti, vybavili sponzorov ma nove detske ihrisko, boli sme dve soferky, tak sme obcas bez deti niekam vyrazili, ja som si vymyslela dalsie vzdelavanie na vs, tak som raz za cas bola zasa studentka a dnes je dalsia kvalifikacia na nezaplatenie...
@vreckova ja som v obdobi materskej mala pocit ze md je vecna, dnes na to obdobie rada spominam, velmi dobre ti tu dievcence radia, skus nejake ajtivity ako rucne prace, potom ich predavaj, alebo pis blogy presne o tych pocitoch ze ziijes v obci kde zdochol pes, vtipne ipises, mala by si sledovanost, ked ta mrle zeru urcite sa nieco najde,
poznám to a preto počas prvej materskej som si robila VŠ a teraz počas druhej som zamestnaná
@vreckova pozri, ludi polahky neprerobis, nie je to americky film, kde nadsenie jedinca nakoniec strhne nielen mesto, ale rovno cely stat.
kedze ta demotivovala snaha venovat energiu veciam, co ti ju nevratili, tak venuj energiu aj niekde, kde sa ti bude vracat.
prehodnot, co mas k dispozicii a toho sa chyt (nikdy si nehovor: keby som mala k dispozicii toto a hento, tak by som... keby, keby, boli by sme v nebi. iba sa aj sama demotivujes.)
ja byt tebou by som vychadzala z faktu, ze spojenie so svetom, kde to zije, mas cez internet.
vyrabaj trebars nejake vecicky, ak mas na to talent. davaj ich foto na FB (vsak na to sa da najlahsie pouzit), nafopt nejake navody, ako ich vyrobit, skus si tak najst priatelov s podobnymi zalubami, vymienat si s nimi infosky, mozno casom neskor zorganizovat stretnutie rovnakých nadsencov.
alebo mozes po veceroch pisat blogy o svojich skúsenostiach a zazitkoch maminy na MD v Hornej Dolnej (aj ked ta sa zda zivsia od tej tvojej 🙂 ), ocividne internet a pisaci talent mas 😉 . vesele vtipne prihody napisane laskavym humorom alebo postrehy a glosy si ludia radi citaju. pretoze pobavia, aj zahreju na dusi.
(ak mas pocit, ze mas cez den sto napadov, ako nieco napisat, ale vecer to zrazu nevies dat na papier, ked uz deti spia, tak si zriad zosit, kde si budes narychlo carbat kratke myslienky, napady a postrehy pocas dna a vecer to len spracujes.)
ak vdaka tomu natrafis na ludi, co ta budu radi citat, ani nebudes vediet ako ta to inspiruje k dalsim a dalsim veciam. nielen pisaniu. nakoniec uplatnis aj svoju energiu, aj talent organizovat projekty.
ja vcelku rada pozeram Lindy Tsang. Zacala len tak par videami na YouTube. Skor zo zvedavosti a pre zabavu. Dnes je jednou z najznamejsich blogeriek, a kedze je to dobrosrdecna osoba, ktora tiez srsi energiou a je ako blcha vo vreci, uz niekolkokrat zorganizovala predaj veci, ktore sama navrhla (kedze sa venuje aj tomu) a podarilo sa jej dvakrát po sebe v priebehu par dni vyzbierat 50000 eur, ktore venovala organizaciam na vystavbu skol v chudobných krajinach. ako sama povedala, nikdy necakala, ze raz dosiahne az toto. kam sa dostane od par videonavodov, ako si urobit makeup.
alebo ak rada pises "romany", najdi nejaku fanfiction stranku, kde mozes na pokracovanie uverejnovat svoj vymysleny pribeh. dostanes rychlu spatnu vazbu v tom, ze zistis, v com mas slabiny a co treba vylepsit (kritiky tam vedia byt niekedy drsne, ale za to chvaly az nebetycne, ked sa to niekomu lubi. teda aspon tam, kde chodievam citat ja.).
a deti rastu. nebudu vecne male. budu ti pomahat a nebudu vyzadovat tolko pozornosti a starostlivosti. navyse deti vo vacsom pocte su rychlejsie samostatnejsie, pretoze sami vidia, ze to potrebuju. a vy ich mate pozehnane 🙂 .
vzdy ked na teba pojdu mrakoty z toho, ako to mas zvladat, opakuj si mantru: nebude to trvat vecne. ani sa nenazdam, a pojdem do prace. 🙂
😀 to akoby som ja pisala 😀 neskutocne...napadla mi iba rada, zacnite staviat dom...to uvidis to vzruso ,🙂
Jaaaaj, dievčence, tak teraz som zažila ďalší, aj keď už nie kultúrny, ale predsa len šok...označím ho prívlastkom pozitívny. Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za reakcie, ktoré sú mimoriadne povzbudivé a v niektorých prípadoch pre mňa aj dosť prekvapivé. Som rada, ak som vám mojim príspevkom zlepšila náladu. Nebolo to síce mojim hlavným cieľom, ale teším sa, že mal taký dobrý veďľajší účinok. Tak teda skúsim aspoň na niektoré z komentárov reagovať .
1. V prvom rade som si ani nepomyslela (iba ak v najtajnejšom sne), že niekoho zaujme môj štýl písania. Teda takýto voľný štýl. S tým totiž vôbec nemám skúsenosti (projekty, referáty či bakalárky sa píšu trošku iným štýlom), nikdy som sa nejak vážnejšie nezaoberala myšlienkou „písania“ v zmysle nejakej beletrie. Myslela som si, že na to nemám. O to viac som teraz prekvapená vašimi reakciami. Je ale pravda, že patrím k tým, ktorí stáli v rade 2-krát, keď Pán Boh rozdával reč. Niekedy je to ale viac na škodu, ako na úžitok. Možno to niektoré poznáte. Žeby nastal čas to prehodnotiť, skúsiť to využiť? Žeby predsa ten blog? Asi najviac ma k tomu nakopol koment @moonlight1210. Keď už nič iné, tak ako spôsob duševnej hygieny to nemusí byť až taký zlý nápad. Hmmmm... Ďakujem. 😉
2. Niektoré sa ma pýtali, aké „staré“ mám detičky. Tak skladba podľa veku je to naozaj veľmi zaujímavá – 7 (prváčka), 4, necelé 3 a 6 mesiacov. Skladba podľa pohlavia je ešte zaujímavejšia, pre niekoho priam vysnívaná – dievča, chlapec, dievča, chlapec. Všetko samé individuality a dávajú to patrične najavo. Najhoršie to je, ak to dajú najavo všetci naraz. Myslím, že to vám už čo-to napovedalo. S touto zostavou chodiť sama po výletoch si absolútne netrúfam. A autom už vôbec nie. Aj keď našťastie patrím k tým šťastným mamičkám, ktoré sú motorizované a dokonca nepotrebujú ani osobného šoféra. Predovšetkým tá dvojka v strede (volám ich dvojčatá) je ako neriadená strela. Ísť teda s nimi do 30 km vzdialeného mesta je skrátka utópia. Ale v tom nie je problém. Výlety a vychádzky zariaďujeme s mojim manželom. Ozaj, manžel! Je to ten najúžasnejší manžel a otec, akého som si mohla priať. Niekedy sa pýtam, čím som si ho zaslúžila. Môžem sa na neho vo všetkom 100% spoľahnúť.
3. Rada by som ešte vyviedla z omylu dievčence, ktoré nadobudli pocit, že sa na materskej nudím. No, pri 4 deťoch to nie je možné. Ale ak žijete v jednej domácnosti napr. so spomínanými svokrovcami, tak čo vám poviem, prináša to aj isté bonusy (to je tá jedna strana mince). Len som sa skrátka dostala do fázy, kedy mi začal tento stereotyp prerastať cez hlavu, začalo ma to všetko valcovať, dostala som sa do akéhosi stavu apatie. A keďže manžel a deti potrebujú normálnu, psychicky vyrovnanú maminu a manželku, potrebujem sa niekde dobiť, nakopnúť, reštartovať... Žiaľ, nepatrím k maminkám, ktoré to dokážu pri pečení kysnutých buchiet (s cestom sa nekamarátim, aj keď nemám problém tie buchty zjesť 😀 ). Nie som taká tá typická mamina. Ťahá ma to trošku iným smerom, žiaľ smerom od sporáka.
Chcem vám ešte raz veľmi pekne poďakovať za vaše názory, ktoré mi naozaj pomohli trošku si v sebe poupratovať. 🙂 A poteším sa samozrejme aj ďalším.
@vreckova
no myslím že nieje podstatný problém v počte detí,alebo bývanie u svokrovcov,alebo celkovo na lazoch,ale v tvojej kypiacej aktivite,ktorú nemáš kde vybiť,po toľkých rokoch doma...
vieš to je ako v robote,kde máš stereotyp a začínaš mať diagnozu vyhoretia..
verím,že u vás v ,,Hornej Dolne,,j 😀 sama nepresadíš nič,tak na to kašli a venuj sa viac sebe..
vybúr sa na záhrade sadením zeleniny,ovocia,kvetov..
je koniec roka,čiže môžeš 2 mesiace vypnúť hlavu a ísť s deťmi cez víkend preč..
zavolajte návšetvu,chodte vy na návšetvu...naplánujte si každý jeden víkend nejakou aktovitou...
lebo ked už ani deti nebudeš chystať do školy,tak sa už ani z toho pyžama neprezlečieš 😀