Kultúrny šok, alebo ako prežiť materskú na dedine
Ahojte maminy....rozhodla som sa založiť túto "divnú" tému hlavne zo zvedavosti. Zaujíma ma, či som v takej situácii sama, a ak nie, ako sa v takejto situácii "udomácnili" iné maminy. Takže vydala som sa pred 9 rokmi (samozrejme z lásky), odsťahovala sa za manželom cca 200 km od pôvodného bydliska (ako inak z lásky), prišla som z dediny, kde to "žilo" do dediny, kde, poviem to tak veľmi škaredo, "zdochol pes" (to je ten kultúrny šok, ktorý som tiež prežila asi iba z lásky 😀 ). V mojej naivite som si myslela, že keď to tak fungovalo "u nás", tak to tak funguje asi všade.Bola som zvyknutá všeličo organizovať. Keďže som bola mladá (teraz som už iba pekná 😉 ), venovala som sa hlavne mladým a veľmi ma začali zaujímať aj "veci verejné", život v obci ako taký, písanie projektov a pod. Bola som ale veľmi nemilo prekvapená, keď som zo seba chrlila nápady a všetci sa na mňa pozerali, ako keby som prišla "z budúcnosti". Takže sa z aktívnej baby stala demotivovaná mamina, ktorá tu v podstate nikoho nepozná a nemá tu žiadne naozaj blízke väzby. Žijeme v rodinnom dome spolu so svokrovcami (ja s nimi z lásky k manželovi žijem spolu 24 hodín denne už 9 rokov). Nie že by to bolo nejak extra hrozné (poznám aj horšie a všetko je asi aj o tolerancii), ale čo vám poviem, každá minca má dve strany a začína sa to akosi častejšie preklápať na tú jednu, skúste hádať ktorú. Takže zhrniem to: som 7 rokov na materskej dovolenke, máme 4 detičky (ja tomu vravím, že sme nakupovali v akcii 3+1 zadarmo, lebo to 4-te je nečakaný, ale milý bonus 🙂 ), bývame na dedine s veľmi zvláštnou mentalitou ľudí, kde sa "nič nedá", kde nie je NIČ pre maminy s deťmi (ani len nejaká snaha to zmeniť, resp. všetky snahy sú pre istotu v zárodku potlačené), preto trávim 24 hodín denne so svokrovcami, ktorí majú skoro 70 rokov (takže máme veľmi veľa "spoločných" tém na rozhovor), 24 hodín denne sa pozerám na tie isté steny toho istého domu. Rozdiel je len v tom, že raz je to zvonku, inokedy zvnútra. Po akom-takom rannom zobudení a zorganizovaní výpravy do školy a škôlky denne bojujem s domácimi prácami, ktoré som s pribúdajúcim počtom detí doslova znenávidela. Minule ma dokonca chytila panika, lebo som zistila, že začínam trpieť slepotou - nevidím prach, rozhádzané hračky, nezotreté podlahy a čo je najhoršie, prestáva mi to vadiť. A z niekedy veľmi činnej a aktívnej osoby sa stala demotivovaná a priam apatická tepláková mamina. Dievčence (dovolím si vás takto familiárne osloviť), je tu niekto v podobnej situácii? Stále mám chuť a hlavne potrebu sa z tejto apatie dostať, lebo ma to začina valcovať. Jedna z možností je opäť "niečo robiť", ale momentálne neviem, ako svoj potenciál využiť. Ako ste zvládli dlhší čas na materskej v dedine s minimom možností (ak neberiem do úvahy prírodu a záhradu, ale aj toho sa človek časom "preje", ak je to jediná možnosť relaxu a aktivít)? Ako ste skĺbili vašu chuť byť "aktívnou vo verejnom záujme" s minimálnou ochotou a podporou kompetentných a aj samotných obyvateľov? Vďaka za postrehy.
@vreckova a kde si to lokalizovana? len tak pre predstavu ....
inac nemusiskanddovat na starostku, staci na poslankynu .... ked sa neda presvedcit ludi v zastupku/skolke/skole, neskusala si to cez "kostol"? (ja teda veriaca nie som, aleniekde byvaju cirkevne komunity dost aktivne ...mozno by slo farara presvedcit,nech on vyhlasi brigadu na vybudovanie detskeho ihriska a ked uz pan farar povedia, tak hadam dakto z dediny nastupi, no nie?)
ja so dedinska matka len nieco vyse rok a pol a dohnalo ma to na jeden den v tyzdni do prace 🙂 teda jeden-dva dni.a tiezvenujempraci par noci do tyzdna 🙂 ale teda ja som sla na matersku zo zamestnania, kde ma ocakavaju, kedy sa vratim ....
@vreckova jaaj moja🙂 ja som na materskej 5 rok..na dedine..odišla som zo super miesta,zatvorila puzdrove šaty a 12 cm lodičky do skrine,zahodili gélové nechty..A vôbec mi nechýbajú😉 tiež tu teda bohviečo nie je a aby som sa trepala s dvomi deťmi do mesta do nejakého centra..no to nehrozí.totálne ma pochytil tento spôsob života,máme vyše 16 árov záhradu okrasnu,vzadu majú deti,vlastne ja s malou papagáje,zajačika,teraz sme kúpili 3 husatka a v liahni mam káčiatka🙂 čo sa týka obce,tiež som rozmýšľala o kadečom,dokonca kandidovala do obecného zastupiteľstva,bohuzial ten čo sa dostal mal o 4 hlasy viac🙂
Žena ty nemáš spoločenský život? Akože len pri čítaní tvojho príspevku som sa tu skoro ušúľala. 😀 Ale heeej, som 2 roky na dedine, teda cez 2 roky, prišla som sem za mužom, z lásky samozrejme, bývame za svokrovcami, no hej, občas sa podarí ich aj nevidieť, nemám tu nikoho, lebo asi nikomu akosi nesedím, no čo ja viem, mám dvoch psov, veľa chodíme do lesa, k potoku a tak, to tu asi nie každému sedí, do toho tie moje názory. 😀 Domov to mám 20 minút autom, ktorým nejazdím a busom asi na 30 minút, lenže to jasné, nemôžem vziať psov, takže väčšinu času tvrdneme tu. Je tu jedno ihrisko s preliezkami, ktorého mám už plnééé zuby, stále tie isté tváre. Klobúk dole, 4 deti a na lazoch. Ženaaaa. 😉
@vreckova len sa priprav, ze vsade chodia aj neprajníci, ktori si mastia brusko pisanim nenavistnych komentov a urazanim a zosmiesnovanim. bez toho by nemali svoj den.
ak sa ti zacne darit a budes znamejsia, tak aj ludia z blízkeho okolia sa zrazu vedia prejavit necakanym spôsobom.
aj ta Lindy riesila nejaku dobu tieto problemy. jednak jej na FB a YouTube pisali ludia, ktori sa ju snazili "dat dole" - s cim sa vie clovek vysporiadat, ked si uvedomi, ze su to len pismenka a maju iba taku moc, aku im ty pripises. a ze za zamyslenie stoja len tie kritiky, co su k veci.
ale zazila aj to, ze ludia, ktorých povazovala za dobrych priatelov, ju zrazu zaskocili tym, ze prejavili voci nej zavist - ohovarili ju, resp. sa s nou odmietli dalej priatelit, lebo ona je vraj uz ina ako byvala. ze uz si zvykla byt hviezda a ma vysoke sebavedomie. co neviem, ci je pravda, lebo na druhej strane ma dost blízkych priatelov, s ktorými sa pozna od strednej, teda od dob, ked sama bola obycajna studentka, co si nevie najst pracu a ma nizke sebavedomie (s cim spociatku bojovala aj pred kamerou, ked robila prve videa). a su kamarati dodnes, stretaju sa a chodievaju spolu von sa zabavat (a zdielaju rodicovske starosti, kedze vacsina z nich su uz tiez rodicia ako aj ona).
ale vtedy ju to dost ranilo a musela sa s tym vyrovnat, ze niektorých priatelov stratila takym smutnym spôsobom.
takze, ked pises, ze to moze byt dusevna hygiena, treba ratat aj s tym, ze moze priniest aj necakane neprijemne chvile. a nedat sa nimi odradit.
@laura1804 jaaaaaj, už máme postavený 😀 ...no ja toho vzruša mám celkom dosť, 4 deti sú 4 deti...len ako som písala, skrátka ma to v rámci relaxu a zachovania duševného zdravia ťahá aj trošku iným smerom, ako len ku sporáku, práčke, mopu či záhrade... aj keď v skutočnosti milujem záhradu a prácu v nej, milujem kvetiny. Práčku, sporák a mop už o niečo menej 😉