Mám 24 rokov a som sama
Ahojte, potrebujem sa hlavne vyrozprávať. Mám 24 rokov a ide o to že už som viac ako 4 roky bez vzťahu. S posledným priateľom sme sa rozišli lebo nám to neklapalo a odvtedy nič. Ak nerátam nerátam asi 2 krátkodobé "vzťahy"založené na sexe tak nič. Viem že lásku si nevynútim ale cítim že tá samota ma zabíja. Viem že v takých prípadoch každí radí ísť von s kamarátkami, venovať sa svojim hobby, cestovať atď. To aj robím. Končím vysokú školu, chodím cvičiť, občas na bicykel alebo nejaký výlet. Všetko to mi pomáha nemyslieť na to že som sama. Ale najhoršie je to večer alebo jednoducho počas dní keď mi je najhoršie a potrebujem objatie od partnera, porozprávať sa, pritúliť sa k niekomu v posteli a zdieľať svoj život s niekym.
Počas tých 4 rokoch som skúšala aj hocijaké zoznamky, aj keď som sa s niekym stretla, buď mi nepadol do oka on alebo ja jemu. Ja som viac introvert, diskotéky ani bary ma veľmi neberú. Nemám práve najväčšie sebavedomie a zbaliť niekoho mi robí problém. A ja netuším, kde by som ešte niekoho mohla stretnúť... Skúšala som aj na to vôbec nemyslieť a hocičo iné. Viem že všetci hovoria že láska príde keď to budem najmenej čakať alebo keď ju nebudem hľadať, ale čo mám robiť keď jednoducho ma ta samota už zabíja? Najhoršie na tom je že si všetci myslia že nechcem chlapa alebo že ich nemám rada alebo že ma vzťahy nezaujímajú. Alebo že možno nejaký môj kamarát má o mňa záujem a ja ho odmietam, ale vtip je v tom že mám len dvoch kamarátov a tí sú už ženatí, zvyšok sú kamarátky. Nechcem to siliť ale jednoducho viem že mi niečo v živote chýba... Ďakujem za každú radu 🙂
@zemislava
Ja viem, zase príde niečo nové, ale ako zahnať tie pocity samoty?
@jesienka_zelena hm tak to neviem lebo ja mám partnera už 12 rokov, z toho 2,5 roka už bývame spolu a aj tak sa vnútri stále cítim sama, zaobstarali sme si najprv jednu a potom druhú mačku a nepomohlo
Nakoniec som zistila, že samotu nezaženú iní ľudia ale iba ty sama vnútri sa musíš začať inak cítiť, neriešiť to podnetmi z vonku ale vnútri, začala som viac meditovať a čítať knihy o psychologii, filozofii a ezoterike atď a to mi pomáha najviac
Mala som taketo obdobie a cim viac som tuzila po vztahu, tym viac sa mi vyhybal. Priatela som si nasla az ked som sa na to vykaslala...co s tym pocitom samoty? ja by som skusila psa ak este nemas, je to zivy tvor, ku ktoremu sa mozes pritulit, ktory ta potrebuje a o ktoreho sa budes musiet starat...viem ze to nie je partner na debaty a ine veci okolo, ale aspon ten pocit ze si uplne sama ti zazenie a mozno prave prave vdaka psikovi spoznas niekoho s kym si budete rozumiet...ak nepomoze ani toto, tak mozno by som skusila ist za psychologom si to nejak v sebe upratat, preco vlastne tak tazko prezivas samotu. Mas sa rada? Lebo kto ma rad sam seba, ten nie je odkazany na lasku niekoho zvonka...mozno by nebolo na skodu trochu poriesit sebauctu, sebahodnotenie...
@zemislava
Áno, aj to sa mi občas stane že začnem pociťovať samotu aj keď som v spoločnosti ľudí kde sa cítím dobre. Ale netuším čo s tým robiť. A aj sa venujem psychológií lebo ma to zaujíma a niekedy je mi okej a som nad vecou ale niekedy to jednoducho na mňa padne a ja cítim až úzkosť doslova...
@alexandraalexandrova
To už mi veľa ľudí povedalo že čím viac po tom budem túžiť, tým viac sa mi ten vzťah bude vyhýbať. Psík by možno aj pomohol ale momentálne si ho z časových, finančných a priestorových dôvodov nemôžem zaobstarať. To, či sa mám rada neviem odpovedať na 100%. Teraz je to lepšie keď som sa začala venovať cvičeniu, cítim sa lepšie a aj sa lepšie vnímam. Ale niekedy to na mňa príde a ja akoby sa neznášam ta to kto som.
@jesienka_zelena to poznám, okrem toho ja som jedináčik a introvert takže väčšinu času som odmalička aj doteraz trávila sama alebo len v kruhu pár blízkych ľudí
Ono niekedy takéto pocity ani nemusia prichádzať kvôli nejakej zjavnej príčine (byť single) ale napr ak nejaký orgán alebo systém v tele nie je celkom v pohode, napr hormóny, obličky atď, takže možno by to chcelo premýšlať aj nad tým či po telesnej stránke je všetko ok
Lebo práve hmotné telo nám umožnuje prežívať emócie a city a keď nie je všetko ok tak sa to môže prejavovať aj takymi psychickými stavmi
čo má prísť, príde...dôležité je správne si vybrať partnera...
máš len 24 rokov, ešte máš stále čas, ešte nie je neskoro ani na prvé dieťa....
@zemislava Ja mám praveže 6 súrodencov, doma vždy niekde niekto bol takže čas som najradšej trávila sama. Čo sa týka tých hormónov tak už viac ako rok a pol beriem antidepresíva a môžem povedať že mi pomohli a zase sa cítim ako človek. ale pomaličky ich budem vysádzať. čítala som že ak je problém so štítnou žľazou, môže to tiež spôsobovať depresie, únavy atď, no výsledky boli vždy hraničné a podľa dr. som lieky na štítnu žlazu nepotrebovala. Neviem, možno to je aj tým že som nikdy poriadne nezažila rodičovskú lásku aj keď mám oboch rodičov, no vždy sa správali a správaju dosť citovo chladne a asi tu samotu aj horšie prežívam.
@jesienka_zelena moji rodičia sú baran a býk, materialne a prakticky zamerané chladné povahy, ktoré mi prejavujú lásku cez materialne veci, čomu teraz už rozumiem ale ako dieťa som s tym mala problem, ja som rak, čo je veľmi citlivé a duchovne založené znamenie a oni mi nevedeli poskytnut ten pocit lasky aky som potrebovala, toto som si uvedomila až ako dospela a prestala sa na nich za to hnevať
Antidepresiva su fakt svinstvo, tak isto ako akekolvek hormonalne lieky, lebo umelo reguluju naše systemy a my sa potom necitime “vo svojej koži”
Ale chapem, že v určitych pripadoch je nutne ich brať, aspoň po určitú dobu
Inak ako si na tom s vitaminom D? Lebo väčšina ludi ho ma nedostatok, hlavne teraz po zime a človek sa potom citi depresivne ani nevie prečo
V severskych krajinach trpia ludia depresiami najviac a riešis to uživanim vitaminu D, až 80% sa da riešiť len takto a ostatne ťažke pripady skončia s antidepresivami
@jesienka_zelena chyba ti, alebo si docasne stratila schopnost robit sa stastnou.
Mala by si si najst dobijače energie. Male drobnosti, ktore ta tesia, ale ktore si budes dopriavat za odmenu. Napr posedenie za tepleho letneho vecera pri dobrej knihe na balkone s vyhladom na mesto, ked mozes sledovat farbiacu sa oblohu a poletujuce vtaky, co lovia musky, pocuvat vo vanku lahucko cinkajucu zvonkohru od susedov a zdola doliehajuci krik hrajucich sa deti. A sala z toho taky pokoj a pohoda.
Alebo napr mat svoje oblubene miesto, kam by si si vzdy zasla na bicykli a posedela tam a bud pomeditovala alebo si len tak vychutnala tu krasu okolia.
Ale mala taketo veci za odmenu. Nedopriavat si ich len tak kedykolvek. Aby nestratili svoje caro a pritazlivost. Aby si sa vedela na tesit, kedy si ich uz zase doprajes. A spomienka na ne ti vedela tie prijemne pocity z nich vyvolat.
(Nakoniec to snivanie o objati ma svoju moc prave preto, ze ho nemas. A keby si tu moznost mala, len frajer by bol zrovna kdesi odcestovany, tak uz spomuenka na tuto odmenu by ta naplnila stastim. A toto su take ine male davky stastia. Vedia vyvolat pozitivnu naladu.)
Okrem tohoto, ze sa mozes “nadopovat” stastim takto, zameranym na seba, pomaha velmi aj opacny smer - pomahanie druhym. Robi nam radost tu pre niekoho byt a pomoct. Pocit, ze sme niekomu urobili radost, sme uzitocni, z toho vyplyva pocit, ze sme potrebni, z toho zase pocit stastia a aj sebavedomia (co je na prilakanie zaujmu muzov dost potrebne 😁 ).
Nemusis hned za niekym ist. Staci robit uzitocne veci, co druhi ocenia. Ja napr odhadzem v zime obcas, ked mam nadranom cas, sneh aj pred susednym domom. Na oplatku ma zas milo prekvapi, ked snezi doobeda, kym som v praci a idem domov s tym, kolko roboty bude zase s uslapanym snehom a sneh mi uz zatial odhadzali oni.
A urcite skus ten vitamin d. Po zime fakt pomaha. Mam to odskusane. (Okrem toho ako bonus vplyva aj na vzhlad. Koža, nechty, atd. Co tiez pri putani zaujmu druheho pohlavia ocenis 😁 ).
Antidepresíva,lebo nemáš frajera? V 24r rokoch? ach,jaj,to aká doba toto? odporúčam psychologičku a nie psychiatra s chémiou,čo ti ničí organizmus....
@zemislava Tie antidepresíva ma vtedy zachránili. Teraz sa cítim asi najlepšie za posledne roky, ale pomaly je čas sa s nimi rozlúčiť. Keď prišla jar a vyšlo slnko tak som sa cítila plná energie. Áno, pomáha mi keď idem von na slnko a oddychujem ale ten pocit pokoja nevydrží večnosť. Možno dlhší pobyt na slnku by mi prospel.
@janinah nie, to nebolo kvôli tomu že som nemala frajera. Jednoducho sa v mojom živote udiali isté závažné skutočnosti z ktorých som upadla do depresií a viem že ak by som v tom čase mala frajera tak ani ten by mi asi nepomohol. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre mňa s ktorým mi pomáhala aj psychologička, no chvalabohu z toho som už vonku.
@moonlight1210 snažím sa vždy sa nejak potešiť aj drobnosťami, ale ako som už napísala. Poteší ma to ale viem sa z toho radovať asi iba chvílu. Ak mám voľný čas tak stále niekam chodím či už peši alebo na bicykli ale jednoducho niekedy ma ta samota tak prepadne a nezáleži či som sa niečim pekným obdarila, som na peknom mieste alebo som niekomu pomohla.
@jesienka_zelena poviem ti to tak ja som bola bez partnera 10 rokov boli obcas pokusy ale proste to nebolo ono. Mala som presnu predstavu aky bi mal byt nepolavila som zo svojich narokov. nakoniec ked som to uz vzdavala mi napisall ON povedala som si posledny krat to skusim a bol to presne ten tym muza ktoreho som hladala sadli sme si hned. nehadz hned flintu do zita a nechod do vztahu z donitenia inak to nebude fungovat. hlavu hore si mlada ja som si partnera nasla az v 30 a ubudlo zo mna? drz sa ;)
@jesienka_zelena skús si v lekárni kúpiť tabletky s vitamínom D3 a uvidíš či spozoruješ nejaký pokrok, mne to vždy na konci zimy keď jar nechcela prísť pomohlo lebo už som mala depky z málo slka
a možno si skús aj niečo prečítať - OSHO - Láska, sloboda, samota
antidepreíva príčinu neriešia, iba ju utlmujú, ja viem že niekedy to je lepšie jak sa trápiť ale večne sa utekať nedá, je dobré že chodíš k psychologovi, jedine vnútorným prenastavením a pochopením určitých vecí si môžeš pomôcť, za teba to nikdy iný neurobí, psychológ ťa môže naviesť na správnu cestu ale lieky ťa neuzdravia, iba problém potlačia
@jesienka_zelena
Myslim, ze spociatku ti objatie, blizkost niekoho a podpora (ci pocit, ze sa mozes opriet) chybali, ken ked si mala zle dni.
Postupne si si ale coraz viac uvedomovsla, ze si sama aj mimo takychto dni. Ze nech je ako je, pekny den, zly den, fakt je, ze si stale sama. Aj v tue pekne dni, aj v tie zle.
A tak si sa na ten pocit zamerala, az sa stal velmi dolezity a zacal ta frustrovat.
partner ale nic u teba nevyriesi. Vsetci vieme, ze vztah je pekny povzbudzovak. Robi dni krajsim, prekazky zdolatelnejsimi, pomaha nam sirit pozitivnu energiu okolo seba, dava nam sebavedomie.
Ale zaroven, ak sa nevydari, aj neskutocny dojič energie. Maloco vie deptat viac ako pocit, ze s niekym sice stale oficial sme, ale zaroven sme pre toho druheho bez hodnoty, inventar, alebo uz pozera tajne inde.
Ty teraz vidis len tie pozitiva, co by si bola mala, keby si mala frajera. Upinas sa na ne a tym viac ta frustruje, ze su akoby nedosiahnutelne.
Lenze zaroven riskujes, ze ak si neuvedomis, ze radost sa musis naucit najst v sebe, tak vztah nic nevyriesi. Lebo do neho investujes tolko nahromadenej nadeje a ocakavani, co teraz mas, ze sa stanes v nom ta zavisla a po nejakej dobe (ked odznie prva zalubenost) sa ti vysnivany ciel a pristav stane trapenim.
Chod na psychoterapiu. Nasmeruj energiu inde
@zemislava skúsim vyskúšať tie tabletky a prečítam si aj tú knihu. Zaujalo ma to.
@moonlight1210 myslím že si to dosť vystihla. Musim sa snažiť viac zamerať na seba, na svoje koníčky, priateľov a rodinu a nejak sa obrniť proti tomu pocitu samoty a možno to príde aj samo od seba
@jesienka_zelena když mě po deseti letech opustil partner,bylo mi 28. Začít znovu randit,to byl děs. Byl můj první,vlastně jsem randit ani neumela.Milion schůzek přes seznamky, nic kloudného z toho nebylo.Priznam se,že jsem tu samotu občas zaháněla kamarádstvím s výhodami,abych aspoň občas v té posteli nebyla sama,takova iluze lásky,no bylo to o ničem a nedoporučuji...osobně mi nejvíc pomohlo na měsíc odjet úplně pryč mezi úplně jiné lidi,do jiného prostředí,a pak se přiznám,že mě zachraňovaly moji dva kočičí společníci,co se mnou v te době spali v posteli a měla jsem je jak děti... Čím víc člověk chce,tím míň to nejde... Já našla chlapa nakonec na té seznamce,asi 154. pokus,jsme spolu necelé tři roky,čekám druhé miminko,příští týden svatba... Měla jsem velké štěstí...takže to nevzdávej,jsi mladá,přijde to...to čekání je nekonecne,já vím!
Koncis skolu, zbal sa a vypadni do zahranicia..hocikam a sama..viem, ze je to mozno trocha desive, hlvne ak si introvert, ale ver mi, ze sa treba len odhoat a skocit do toho..na pol roka, rok na nejaku staz, studium jazyka..je to neskutocna skusenost, co cloveku zmeni uplne pohlad na zivot..zisks sebavedomie, skusenosti, budes donitena spoznat novych ludi a mozno si najdes aj partnera..ale najma spoznas dokonale sama seba v uplne movych situaciach, ktore budes muset riesit, urcite ich aj vyriesis a ziskas tak uplne novy druh sebadovery, co vyzera, ze ti trocha chyba
Keď som po dvojročnom vzťahu dostal kopačky, rozhodol som sa, že to nenechám tak a bezhlavo som sa pustil do hľadania nového vzťahu. Každý víkend diskotéky, pozýval som dievčatá na rande, atď. Výsledky boli o ničom... Síce sa z toho vykľul aj nejaký vzťah, ale to dievča za veľa nestálo, tak som to po dvoch týždňoch ukončil. Po pár mesiacoch som si musel priznať, že to celé nikam nevedie a vzdal som celé snaženie. Potreboval som si proste oddýchnuť. Vďaka tomu som sa začal správať uvoľnenejšie. Stále som chodil vonku, stretával sa s ľuďmi, ale bol som podstatne uvoľnenejší. Čuduj sa svete v tom momente sa na mňa začalo namotávať asi to najúžasnejšie dievča môjho života. Long story short, sme spolu už 15 rokov a máme dvoch malých grázlov.
Tým, že je človek uvoľnený a veselý, je aj atraktívnejší pre ľudí naokolo. Sama na to čoskoro určite prídeš. Držím palce 🙂
Ja som bola v mladosti v podobnej kríze. Už som pracovala, odisla som z domu, takže kontakt s rovesníkmi minimálny. Naozaj som si povedala že sa na to vykašlem, začala som sa venovať ľuďom okolo seba. Akosi som k nim jednoducho obrátila pozornosť a nemyslela na to, že nemám partnera. Náhodou som sa dostala medzi muzikantov, začala s nimi hrávať, spievať a tam som úplnou náhodou stretla manžela. Nehral s nimi pravidelne. Pracoval inde, len sa náhodou ukázal naspäť doma, a prišiel na jednu akciu... Nakoniec zmenil prácu, o 2 týždne sme šli spolu na dovolenku, o mesiac sme už spolu bývali, o rok sa brali ... a sme spolu 20 rokov. Šialené, rýchle, neplánované, ale asi to tak celé malo byť 🙂
Ďakujem za vaše povzbudenia, asi najjednoduchší recept je sa na to vykašľať a ono to asi samo aj príde. Cez ten pocit samoty sa nejak prebojovať a snád po daždi výjde slnko
@jesienka_zelena tak ale zasa nezostaň zatvorená doma vo svojej izbe... žiadny princ si ťa tam nenájde. Choď von, užívaj si život, stretávaj sa s priateľmi a pod...
@jesienka_zelena príde to samo mojho chlapa brat ma ten isty problem velmi tlaci na pilu na silu najst nejake dievca a to ze sa mu nedari ho ubija este viac a myslim ze tymto to len odsuva
Ale ved mas 24 rokov 🙂 to je este super vek, hlavu nevesaj, uzivaj si zivot a ten pravy pride
Ahoj mam jeden velky problém.Som sama a som smutna nemam absolútne nikoho.Som v depkach a smutna.Moj problém je ze neviem si udrzat ziadne kamaratke ani partnerke vztahy.Ako dieta asik 15 som bola sikanovana ponizovana v skole aj rodinou.Cely zivot som pocuvala toto robis zle preco niesi ako ostatny ludia steba nebude nic..Teraz nerozpravaj rozpravas hlúposti.Takze si teraz neverim bojim sa ludi bojim sa komunikacii s ludmi ze ma vysmeju ze poviem nieco zle.Trasne ma to trapi snazim sa stym bojovat ale nejde to.Vela krat mislim nad smrtou ja uz proste nevladzem.Poradte co mam robit
Zachvílu skončíš školu, niekde sa zamestnáš a začneš žiť nový život s novými ľuďmi a prestaneš riešiť samotu a nakoniec si niekoho nájdeš ani nevieš ako 😊