Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Mám byť na seba hrdá?

yollanda
18. okt 2015

ahojte!!! len tak ma napadlo...chcem vediet vas nazor. popisem vam moj pribeh.
v 2003 som upadla do depresie. neliecila som sa, myslela som, ze to zvladnem. rodina sa postavila k tomu tak, ze... Nic nerobis, chces byt zaujimava, nemas ziadne konicky, co sa chces liecit, hovno ti je, furt si zduta, furt zazeras atd. Cele detstvo nas tatko tyral, mama nic nerobila. Ked som sa niekoho zastala, dostala som facku a zaracha... Furt som bola len skareda, tucna, cierna ovca rodiny, blba, nic som nedokazala.. Toto som pocuvala pocas serioznej depresie, stale neliecenej... Az v 2007 som sa zacala liecit, s pomocou uz teraz mojho manzela. Teraz si uvedomujem, cim som si presla. Keby nie jeho,t ak neviem kde skoncim.... Dovtedy som sa brala ako totalna citlivka a neschopna....
Ked som to porozpravala dr., povedala mi, ze som velka osobnost so snahou bojovat. Cely zivot mi bol vltkany do hlavy opak. Mam nizke sebavedomie.... Otazka znie.... Myslite si, ze mam byt na seba hrda, ze som to zvladla bez alkoholu, drog? Liecim sa stale, som stastna, no stale neviem rodicom odpustit to, ze mi vobec nepomohli a otocili sa mi chrbtom

lejlla
18. okt 2015

myslim ze si mala dobru oporu v manzelovi a mozes byt na seba pysna...aj na manzela ze ste to spolu dali 👍
prajem vela zdaru!

veroninna1
18. okt 2015

Ahoj, si silna osobnost to je jasne. Tes sa z toho co si aj s manzelom dokazala, zabudni na krivdy, ved kazdy nejake mame, skus rodicom odpustit, nemysli uz na minulost, ale uzivaj si o ze si stastna, prajem vsetko dobre 🙂

katrin21
18. okt 2015

nebud na seba hrda, bud so sebou spokojna. 🙂 fakt...
kazdy sme jedinecna bytost, kazdy sa ma mat rad taky aky je . Ze ti tvoji rodicia ublizili je zrejmé, ale odpusti im, prijmi to, neries to viac, netrap sa nad tym.. SU akí su, robili co vedeli, asi to inak nevedeli.... bohuzial. Ale ked to prijmes , ulavi sa ti...
mas dobreho partnera, to je super...

kuk status zo vcera 22,20
https://www.facebook.com/pavel.baricak?fref=ts

http://www.martinus.sk/?uItem=215000&z=32UH7T&u...

vikusss
18. okt 2015

aby si sa vysporiadala s depresiu a zobrala to tak ako to je je potrebne odpustit ak to dokazes potom si ozaj mozes povedat ze si hrda na seba... ja som si presla niecim podobnym a v podstate stale prechadzam ked sa vradim na par dni domou k nasim take to nevinne terorizovanie ktore ti psychiku uplne rozhadzu.... cistý teror.... ja sa stale neliecim nemam na to cas a tak sa snazim odusvat na vedlasjiu kolaj ale cim dalej tym castejsie sa mi vracaju stavy ked mam chut skoncovat zo vsetkym.......

jeannna
18. okt 2015

Zivot nie je vzdy jednoduchy. Niekto si to zle vyberie v detstve, niekto v strede zivota a niekto ma tazku starobu. Ber to tak, ze najtazsie obdobie zivota mas uz za sebou a co ta nezabije, to ta posilni. Ked si vyhrala boj s depresiou, bezne tazkosti v zivote budes zvladat lavou zadnou, ako pises, aj s podporou manzela. A svojim rodicom casom odpustis, podla mna si neboli vedomi toho, ako velmi ti ublizuju. Prajem Ti v zivote uz len vsetko dobre 🙂

libertine
18. okt 2015

sila dospelosti je aj v tom, ze rodicom odpustime ich chyby. najma tym, ze pochopime aj ich pribeh. tapat stale v problemoch sposobenych detstvom je v dospelosti komplikovane. postavila si sa tomu, a preto mozes byt na seba pysna. bojujes, a preto mas byt na co hrda. najma v tom, ze nebudes musiet svoje bolesti prenasat na dalsie generacie, ako sa stalo tvojim rodicom. lebo ak sa z teba stane spokojny clovek, budes odovzdavat lasku a radost a nie traumy, ako ti, ktori sa zamotali do negativnych sposobov riesenia situacii. pokracuj dalej, robis to najlepsie, co mozes.
rodicov proste pochop v tom, preco sa rozhodli konat tak, ako konali - nevedeli inac, nemali silu, nechceli... bola to ich cesta a takto to dopadlo. kvoli niecomu su taki, aki su. ale ty ides svojou cestou.

melany_s
18. okt 2015

je fajn čítať tu príspevok, ktorý pre zmenu končí dobre. áno môžeš byť na seba hrdá, to čo si dokázala, by dokázal málokto v tvojej situácii. prajem veľa síl do ďalšieho života 😉

bonaqa2013
18. okt 2015

rodičom odpusť, v minulosti sa tieto stavy neliečili, to len v súčasnosti sa čoraz viac ľudí lieči a nehanbí sa ísť za psychiatrom. ak si to zvládla je to super a buď rada že máš vedľa seba človeka, ktorý ťa podporil a chápe ťa.

magmolatus
19. okt 2015

Ano samozrejme že máš byť na seba hrdá. Drž sa partnera, je fajn že sa máš o koho oprieť.

nela1916
19. okt 2015

No vieš, často zvykneme okolie (našu negatívnu rodinu, etc) dškaredo preceňovať. A ľudia toho často toľko potliachajú iba z vlastnej slabosti, lenivosti zamyslieť sa, neschopnosti pochopiť, upadnutosti do ponorkového stereotypu. A v rodinách sa to tak občas stáva, ľudia sa tak zacyklia vo vzájomnej kritike a vo vzájomnom podceňovaní atď, že prídu až do stavu, že sa vzájomne vlastne vôbec nepoznajú.

Povedala by som, že máš byť so sebou spokojná. Veci si riešila, ako si vedela a mohla. A to, čo ti rodina pokecala, by som brala ale sporiadnou rezervou, um, asi nič iné nevedeli. Inak aj moja mama je ten prípad, ktorému všetky problémy musíš podstrčiť na zlatej tácke a ešte s vyrytými písmenami, inak nepochopí,, ešte aj po rokoch sa čuduje, keď jej hovorím o tom, ako mi bolo z istých vecí v detstve zle, napr. kým ona riešila všetok materský chaos (práca, peniaze, aké mlieko, čo uvariť, čo s kiahňami), ja som riešila svoje skryté psychické nezrovnalosti. Každopádne, keď už teraz vieš, ako sa to nemá robiť, ty určite budeš chápavejšia matka.

julca15
19. okt 2015

Určite môžeš byť na seba hrdá. Je veľmi ťažké sa z takých problémov dostať keď sa nemôžeš spoľahnúť na rodinu, ale ty si príkladom, že sa to dá. Držím Ti palce a nech Ti to s manželom stále takto dobre klape, že ťa pochopí a podporí. Samozrejme , že to platí aj naopak.

katuliacik
19. okt 2015

rozhodne ano!

alaguema
19. okt 2015

Podľa mňa človek nepotrebuje byť hrdý (to je len také mastenie si ega), ale skôr spokojný, vďačný a vyrovnaný. K tomu prvému aj poslednému, potrebuješ odpustiť rodičom.

mircalla
19. okt 2015

Urcite ano - nizke sebavedomie si mala ale najma kvoli rodicom. Ja by som im vnutorne odpustila, ale nepestovala by som s nimi ziadne vztahy, nerobilo by ti to dobre. Obklop sa ludi, co ta podrzia a podporuju ta, nie, co ta davaju dole

ivec16
19. okt 2015

zmier sa s tym co bolo aj ked to nebolo dobre, aj to zle spravilo z teba takeho cloveka akym si dnes, mozno prave to spravilo z teba silnu osobnost, odpusti a budes sa citit este lepsie, ked to prijmes ako to je... kazdy sme nejAky a rodicia ti urcite vedome ublizit nechceli. vela stastia do zivota zelam

womankc
19. okt 2015

samozrejme ,že áno! Treba urobiť hrubú čiaru odpustiť krivdy, to je sakra ťažká vec, ale človeku sa skutočne uľaví až potom . Tiež som nejaké tie krivdy prežila a dlho ma to ovplyvňovalo ,aj poznačilo možno natrvalo, ale postupne po milimetrových krôčikoch si veľa vecí uvedomujem , spracovávam....

digysa
19. okt 2015

Uz le to, ze si si pocas depresie dokazala najst spriaznenu dusu a zalozit rodinu, by si mala byt na seba hrda! Po tomto vsetko to "pomastenie ega" skutocne potrebujes..
A rodicom odpustis iba vtedy, ked sa stretnete a vsetko, co mas na srdci im otvorene povies.

Len tak sa odpustit neda.....treba sa "vyrozpravat", porozpravat a hlavne nech aj oni vedia, ako ti ublizili.

meggie83
19. okt 2015

Jasne ze mas byt na seba hrda,lebo si to dokazala...vydrzala si cele tie roky sama,zacala si sa liecit,nasla si si manzela a mas rodinu...to prve bolo tazke pre teba ako jednotlivca,to druhe zase chcelo vrece odvahy a sily,manzel bol ako odmena v malom a deticky dar...vies ako to teda nebude vyzerat u cas doma teraz,drzim palce nech sa ti dari aj nadalej a snad raz dokazes aj odpustit..posiem ♡

qtinka29
19. okt 2015

vieš ako sa hovorí....rodinu si nevyberieš,ale priateľov a manžela áno....gratulujem k dobrému výberu......odpustiť rodičom môžeš,ale aj tak nezabudneš.......držím palce.... 🙂

bianca
19. okt 2015

tlieskam 😵

arabellka
19. okt 2015

tiez si myslim,ze co bolo uz neries. Uzivaj si zivot s dobrym muzom ktory pri tebe stal v tazkom obdobi a je nadalej .....a nech sa vam dari 😉

ewisam
19. okt 2015

Parada, len tak dalej. Nech sa vam dari 😉

doty1
19. okt 2015

Hovorí sa, že každý z nás je obeť svojich rodičov 😉 Neviem či môžeš byť na seba hrdá (ak to tak cítiš, tak asi áno) - mne by sa asi viac pozdávalo byť so sebou spokojný, to je asi väčšia "pecka".
"Odpustiť" rodičom je strašne ťažké a komplikované, občas to trvá strašne dlho, ale prináša to veľkú úľavu. Veľa šťastia.

lenbea
19. okt 2015

Rodičov už nerieš. Teraz máš manžela, nový život, liečiš sa, hlavné je, že Ta má rád aj s chorobou a je pri Tebe. Rodičia nezvládli výchovu a ani si to nepriznajú. raz po čase im možno odpustíš, teraz sa tým nemusíš zaoberať. Jasné, že máš byť na čo hrdá, ked si to zvládla bez drog, alkoholu,...

janickacrazy
20. okt 2015

Možeš byť na seba hrdá, že si to zvládla. Niektorí ľudia majú veľmi zastarané názory na depresiu, napr. podľa mojej mamy depresia neexistuje! Že vraj si to len ľudia vymýšľajú a sú leniví a ona v živote žiadnu depresiu nemala a tak si myslí,že ani ostatní ju mať nemožu asi. Ja som mala poporodnú depku a neželám ju nikomu, moja mama samozrejme ma vobec nepodporila, len mi vynadala, že som lenivá a nemám povysávané a nič nestíham pri náročnom bábatku, ktoré non-stop revalo skoro celé dni. Rodičom sa snaž odpustiť, minulosť aj tak už nezmeníš. Sústred sa na súčasnosť.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli