Mám chlapa - mamičkára

Ahojte, s priatelom byvame u jeho rodičov už 4ty rok. sme spolu 5 rokov, počas prvých mesiacov vzťahu som otehotnela a tak si nás prichýlili k sebe.
No môj priateľ je veľký mamickar a ja sa s tým akosi neviem vyrovnať. Zo začiatku som to nebrala vážne, potom som si z neho robila srandu kvôli tomu že je na nu tak naviazaný, potom ma to rozčuľovalo a teraz už mám v sebe pocity od hnevu, zlosti po ľútosť samej seba. Hoci veľakrát si ma zastane, pomáha mi presadiť si svoj názor, veľakrát sa s mamou aj pohada keď jej na mne niečo vadí, alebo ju upozorni keď niečo prezenie... no skoro vždy da viac na nu ako na mna, pocuva najskôr jej rady až potom tie moje, aj keď mu Radim dobre tak aj tak ide za nou a keď mu aj ona povie to iste čo ja, urobí to až vtedy. Môj názor mu ako keby nestačí. komunikuje viac s nou ako so mnou, veľa krat sa stalo že niečo dôležité som sa dozvedela ako druha pretože to utekal povedať najskôr mamičke až potom mne. Veľa krat som mu povedala že ma to trapi, predsa som tu preňho aby sa zdôveril mne a nie najskôr jej. Tiež jej hovorí vsetko o našom vzťahu, vie o každej jeden hádke ktorá vznikla kvôli mojej chybe (keď urobí chybu on, s tým sa jej nepochvali a vtedy sa tvári že vôbec nie sme na nože.) dokonca jej povedal aj o tom ako často mame sex... mna veľmi rozčuľuje že takto rozoberá naše sukromie a neraz som mu ppvedala aby to nerobil no nerešpektuje ma. Keď príde z prace, prvé si sadne do obyvacky ku mame a rozpráva jej zážitky z prace. Neviním za to svokru, ona ho veľakrát posiela za mnou, no bohužiaľ je to v ňom. On bude radšej s nou ako so mnou. Je to podľa mna chore a neviem čo viac mám urobiť aby to takto nebolo.
A taká mala príhoda z dnes, jeho mama ma veľmi rada jedno jedlo z fastfoodu, takmer vždy jej ho donesie domov keď ide okolo. Mne nekupuje nič aj keď vie že aj ja by som si rada dala. Aj keď ma vždy ponúkne no ja vždy poviem že nechcem pretoze viem že to kúpil s úmyslom že je to pre jeho mamu. Dnes som sa však konečne odhodlala povedať že ano, rada si dam. Ostal ako keby som mu dala facku. Potom sa začal smiať že či to fakt chcem že to nie je dobre že mi to isto nebude chutiť a takto ma od toho začal odhovárať pretože to bolo pre jeho mamu. Išlo mi o ten princíp že na nu mysli a chce jej dopriať to jej obľúbené jedlo a mne nekúpil nič. Dokonca ho svokor upozornil že prečo nekúpil aj mne keď to mám rada aj ja. Naschval som to zjedla a s akou chuťou :D ale predsa som jej polku odložila. Baby je mi jasne ze teraz mi asi napíšete že takéhoto chlapa by ste poslali kadelahsie ale ja som hlupa a lubim ho. Navyše mame už dieťa a ja nemám kde inde ísť. Vlastne ani neviem čo mienim týmto prispevkom, možno sa chcem len trochu vyliat že mám to trapi a neviem ako to zmeniť.