Mám odísť?
Potrebujem počuť názor niekoho úplne nezaujatého...Som vydatá takmer 11 rokov,spolu sme 13 rokov.Obaja pochádzame z rodín zo strednej vrstvy,máme 2 súrodencov,sme najstarší z detí.Máme 2 synov vo veku 10r. a 6mes.V podstate som môjho muža zbalila ja,po dvoch rokoch chodenia a plánovania budúcnosti som otehotnela.Na naliehanie svokrovcov sme sa zobrali a všetko vyzeralo krásne a ideálne.Hneď po svadbe sme bývali mesiac u mojich rodičov a potom sme sa presťahovali do podnájmu.Ja som bola doma a manžel zarábal,nemali sme veľa ale boli sme šťastní.Svokrovci aj moji rodičia sa do ničoho nestarali,boli sme na všetko sami.Po roku ale majiteľ bytu chcel viac za nájom a tak sme hľadali iné bývanie.Byt sme našli v našej rodnej dedine,obaja sme z tej istej.Ešte stále to bolo fajn,aj keď už manžel začal vystrkovať rožky.Navzájom s mamou sme si pomáhali,ja som jej navarila a doniesla si "domov",cez víkendy sme jeden deň išli k svokrovcom na obed,druhý k mojim rodičom,tiež aj na Vianoce.Stále sme nič poriadne nemali okrem starého auta,telky a dieťaťa.Po roku sa majiteľka bytu rozhodla vrátiť bývať do bytu a my sme hľadali nové bývanie.Tentoraz sa nič nenašlo a aj keď s nevôľou,odišli sme bývať ku svokrovcom.Malo to byť prechodné a dočasné bývanie,kým niečo nenájdeme...Ja som sa s malým nejako zabavila,chodili sme von,varila som pre celú rodinu,nakupovala..Syn sa pomaly dostal do škôlkárskeho veku a ja som hľadala prácu.Bola som celá bez seba,keď sa podarilo,aj keď - bola som 4 roky na pošte ako doručovateľka.Syn chodil do škôlky v mieste trvalého pobytu.V tom čase si manžel zmyslel,že potrebujeme poriadne auto.Pôžička išla na moje meno,všetky peniaze do nového auta.Stále sme bývali u svokrovcov.Chvíľku na to manžel začal pracovať na živnosť.Keď som zaviedla reč na bývanie,všetky moje snahy stroskotali.On ako živnostník nemal šancu,ja sama s príjmom do 400€ tiež nie.Vraj mám vydržať.Nejako som to prežívala,chodila som predsa do práce,syn do škôlky,celé dni sme poriadne neboli doma a prišli sme sa vlastne k svokrovcom vyspať.Keď bol syn chorý,mal ho kto strážiť.Muž do mňa stále hučal,aby som si hľadala lepšie platenú robotu,aby sme mohli ísť stavať.Žial,toto sa mi nepodarilo.Našla som si najprv robotu poisťováka,po 2 mesiacoch som s tým sekla a potom som našla len na pol úväzku.Pomaly išiel syn do školy a muž dostal ultimátum,že musíme ísť preč,aby mal on svoj kútik a pokoj.Nestalo sa nič.Moja vlastná chyba,priznávam.Nezobrala som sa a neodišla,nechala som sa ukecať.Vraj aby som vydržala rok.Po roku a pol som si našla lepšie miesto,s priemerným platom do 450€.Vďačná aj za to.Lenže po roku a pol som zostala tehotná.Dieťa som chcela dať preč,ale zasiahla celorodinná rada a bábo som si nechala.Muž dostal ďalšiu podmienku,aby sme sa odsťahovali.Ja som s nadšením pozerala byty,lebo na dom by sme hypotéku nedostali,telefonovala a dohadovala obhliadky..Po 3 mesiacoch mi muž zahlásil,že on do bytu nepôjde,jedine do domu a chce stavať,to bude najlacnejšie.Tak som to prehltla,celú moju námahu a sklamanie.Mladší syn sa narodil,muž bol vo vytržení.A to bol asi koniec..Stále bývame u svokrovcov,v jednej izbe s 2 ďeťmi,hračkami.Okrem nás tu bývajú aj švagor s neterou a druhý slobodný švagor.Aby toho nebolo málo,zariadil aj šteniatko pre staršieho syna,lebo to mu sľuboval už 3 roky..A ja už mám toho všetkého plné zuby.Svokrovcov,švagrov,spoločného bývania.Stále mám niekoho v izbe,či švagra alebo svokru,nemám pokoj,súkromie...Muž sa tvári,akoby sa ho to ani netýkalo.Stále je na živnosti,viac doma nie je ako je.Všetko je na mne,nákupy,lekári,starostlivosť o deti.On zarába..Peniaze dostanem ak si ich pýtam,aj to s tým,či sa má otriasť ako oslík..Už od neho radšej ani nič nepýtam.Ak je treba,synovi kúpi botasky či iné,ale drahé.Veď to stále len napr.60€,ktoré mám ja ako rozpočet na týždeň...Už ani nesexujeme,nemám chuť.Aj tak som sa o ochranu starala len ja,brala som antikoncepciu..On nepôjde do podnájmu,ani nikam inam.Ja som síce niečo našla,ale na to mať nebudem.K rodičom by som mohla ísť,ale to ma budú živiť?Čo ak mi nedá peniaze na deti?Neviem,čo urobiť.Zostať či odísť?Som psychicky na dne,už ďalej nevládzem. ☹
No pekne.
A ešte otázka: Kam chceš odísť?
@renula05 podla mna tam vidim zasadnu chybu, rodina naliehala aby sme sa zobrali, rodina naliehala,aby som si nechala dieta atd..pre mna je svadba a tie veci s dietatom dolezite, riadim sa tym, ze zit na poriadku, ale ked to chcu ti dvaja a nie rodina a ostatni...plus dalsia zakladna vec, neboli ste za x rokov schopni nejak poriesit byvanie, ale to je vasa spolocna vec, ja chapem aj financie, ale rodina nebude fungovat pokial sa nebudu spolu venovat sebe vo svojom...na hromadke sa tazko zije...no ja vidim ako hlavny problem pasivitu tvojho muza a aj scasti tvoju, ze si to nie si schopna vziat do ruk...vidis, ze tvoj muz sa k nicomu nema proste jemu je to jedno, ma kde byt a robi si svoje... ja by som sa na tvojom mieste osamostatnanila, tu chvilu preckala u rodicov a hladala byt financie atd...na dieta ti zo zakona platit musi, ak nie tak sup ho do basy...poinformuj sa na uradoch a vsade na co mas v tejto situacii narok..proste ries a zaujimaj sa...nebud ako sa vravi, ze kam ma polozia tak tam som...ake zazemie chces dat detom, ked sa tlacite v jednej cimre...proste treba sa konecne od podnajmov a toho vsetkeho odrazit...daj jasne muzovi na javo co cchces...bud moze ostat alebo makat na tom s tebou...no ja by som s takym chlapom neostala....
Rodina na všetko naliehala, ale v prvom rade ste mali o tom rozhodovat vy dvaja. Vy ste par, vy tvorite rodinu. A ak nie si takto stastna, co sa Ti ani necudujem, porozpravaj sa s muzom a daj mu ultimatum. Ak nepomoze, odid. Vyzivne platit musi. Ved by mu to sud stanovil. Aj to, ze ty ako jeho manzelka si musis pytat peniaze? Podla mna by tie peniaze mali byt spolocne. A co je to za chlapa, ked za tolke roky nedokaze poriesit nejake byvanie? Keby ste aj zacali bytom. Na zaciatok lepsie ako byvat po podnajmoch, kopu penazi dotoho a to ste mohli uz splacat uver. A vo vasom manzelstve nerobi dobre ani to, ze nemate sukromie. Mozno rozhovor pomoze, ak nie tak odist. Drzim palce
Stále som dúfala,že sa zmení.Že potrebuje niečo,aby sa rozhýbal,keď to vedel na začiatku.Pred 10 rokmi bol zodpovednejší ako teraz.On deti zbožňuje..Preto nechcel ani
počuť o potrate,a ja som to po prvom ultrazvuku tiež už nedokázala.On sa predsa na svet nepýtal a nedala by som ho za nič na svete.Vedela som,že to ľahké nebude,viem čo mám doma.Ale až takú nevšímavosť som od neho nečakala.Môžem ísť k mojim rodičom,ale to ma majú živiť aj s deťmi?Ja som chcela byť s ním a s deťmi,stále k nemu niečo cítim.Ale on je natoľko tvrdý,že pochybujem že pôjde za nami.Pred týmto krokom mám obrovský strach.
@mrvenica4 ale vies nemozno za seba nechat rozhodovat inych a pasivne sa prizerat tak fajn...to je myslim vvseobecny problem zien, nie vsetkych, ale pocetneho mnozstva mysliet si sa niekto zmeni, ze bude lepsie atd...a to, ze napisala, ze sa stara o ochrau, lebo jemu je vsetko vlasstne jedno ma dorazilo..keby bola z tych menej rozumnych tak uz sa v tej izben netlacia 2 ale aj 5 deti..prosto pozbierat sa a ist dalej snazit sa ist dopredu...a presne dalsi prispevok autorky vypoveda o tom, ze cakala a cakala...
@renula05 napriek všetkému ho stále miluješ? ťažké to máme, my ženy :( ale z jeho strany to nevyzerá, že by chcel túto situáciu s bývaním riešiť ... mali by ste sa porozprávať ako to ďalej riešiť, aj vzťah aj bývanie...ved donekonečna nemôžete žiť v jednej izbe preboha...s dvomi detičkami... 😒
Áno,čakala som,dúfala som..Myslela si,že mu na nás záleží,nielen na mne.Akosi neviem len tak hodiť za hlavu 13 rokov,čo sme spolu..Mama zostala s otcom aj napriek horším veciam,psychickej chorobe a teraz majú krásny vzťah.Nie som naučená len tak utiecť a nič neriešiť.Spolu v dobrom aj zlom.Horšie veci som musela zvládnuť ako toto,ale už nevládzem.Ako budem zvládať všetko sama?Čo to urobí so starším synom?Ako sa mám úplne osamostatniť,nikomu nevisieť na krku?Ja som da rozhodla,že si ho zoberiem,chceli sme to obaja.Tiež aj deti som chcela,aj keď prišli v nesprávnom čase.Nie som nezodpovedná,mám prácu keď sa rozhodnem vrátiť po čase.Ale mám STRACH,čo ak to nezvládnem?Čo budú jesť moje deti,ak ich otec na ne nedá peniaze?Viem že všetko mať nebudem.Potrebujem povzbudiť,nie súdiť.Vykecať sa,poradiť.Chcela som vedieť ako to vidia iní,keď ja v tom žijem.Viem že moja rodina ma podporí,ak sa rozhodnem odísť,pomôžu ak to bude treba.A okrem obvinenia,že si za to môžem sama ešte počúvam aj obvinenia od neho,že kvôli mne nebyvame.Lebo nezarobim 1000€,lebo keď som bola doma so starším som do hypotéky ísť nechcela keď mi zostalo 3000Sk na jedlo,oblečenie aj benzín do auta.Odvtedy som zlá ja..
@renula05 Naraz sme písali. No tak máš odpoveď. Nemáte na to a chceš bývanie. No to je ťažko. Viem aj podľa seba, že ak chýbajú financie začína to obviňovanie navzájom. Ty jeho a on Teba.
Asi vydržať, potom sa obaja zahryznúť do roboty a poriešiť bývanie.
Inak ja som s manželom 25 rokov a vlastný byt máme asi 11 rokov. Takže???
@renula05 Možnože že chce niečo lepšie a teraz to nevie vyriešiť tak to necháva tak. Keď ho naštveš tak to hádže na Teba. Standartní situace.
Však ale na montovaný dom tiež potrebuješ prachy, či ten zadarmo? Si len frustrovaná, máš malé deti, situácia sa nemení. Lenže teraz to aj tak nevyriešiš. Keď pôjdeš do roboty do dobrej roboty, keď budú väčšie decká tak sa to možno pohne.
A to je jeho podnikanie? Je šanca, že časom bude zarábať viac, alebo keď sa splatí auto?
@natalym ak splatí auto,bude to lepšie.lenže ja už som chorá z toho čakania...stále počúvam,vydrž rok,potom začneme s tým,s tamtým.a stále nič,nič sa nedeje.čo sa týka stavby,on má svoju predstavu a s tou sa nedá pohnúť.on chce len murovaný dom,nič iné,žiadna iná alternatíva pre neho neexistuje..mne už by bolo úplne jedno,či by bol drevený,montovaný,aj keby lietal...preto som navrhla mobilný dom,boli by sme sami aj keď v maringotke..po takmer 9 rokoch pobytu u svokrovcov som zrelá na psychiatriu.
@renula05 pre zaciatok len rada ohladom toho, ze "Už od neho radšej ani nič nepýtam".
robis chybu.
uz si ju urobila aj s byvanim, a robis dalsiu.
peniaze si pytaj. nehladaj vyhovorky, ze vsak z nich plati niektore vydavky a ked treba nieco kupit, tak dava.
uvedom si, ze ake pravidlo dovolis zaviest, take bude platit.
a sama vidis, ako sa potom take pravidlo tazko lame.
si MD, prijem klasicky od statu a mizerny (z platu postarky tipujem ziadna slava) a ty prikyvujes, ze su to jeho peniaze, tak nech si o nich rozhodne sam? (ano, prikyvujes, lebo sa das odbit, das sa odradit, presne ako s tym byvanim. vsimla si si?)
su to VASE peniaze. aj tvoje prijem z MD aj jeho z podnikania. takze si ich pytaj. mas na to pravo.
presne to bude platit naopak, ked on nahodou krachne a ty si najdes dobru pracu. tiez bude tvoju mzdu povazovat za SPOLOCNE peniaze, aj keby bol rok na urade prace a nemal uz podporu. necakaj, ze bude chodit usluzne pytat, ci mu das a vysvetlovat ti, naco to potrebuje a da sa niecim odradit. nie, peniaze su spolocne, on chce pristup k uctu, vyberie si, kolko prave chce a na co chce. tak by to bolo.
a co bude gol? ze ta ani nenapadne, mu nedat, ci frflat, ako on tebe.
sice to bude svedcit o tvojej dobrej povahe.
ale aj o tom, ze ty si lahky terc, ktorému sa da skakat po hlave.
proste on musi stale zit s tym, ze peniaze su spolocne, bez ohladu na to, kto z vas prave kolko zaraba lebo su. lebo ste rodina.
takze nie, ze sa iba dotknuto stiahnes, ked frfle. ale mu zas a znova pripomenies, ze dava rodine a neukrajuje si predsa od ust. tak nech na to nezabuda.
a prestan sa riadit pravidlom, ze ked vodu raz v hrnci pomiesas, bude sa uz navzdy krutit.
to robis tiez.
@renula05 Lenže vieš tebe by bolo jedno aký dom, ale vy na to nemáte. To je zásadná vec. Na to treba peniaze. A čo sporenie? Máte nejaké? Tvoríte si nejakú rezervu? Čo pozemok na dom? Ten máte, alebo ako?
Peniaze si od neho pýtaj, lebo si zvykne, že nepýtaš a potom čo. No musíš to nejako vydržať asi nedá sa nič robiť. Aj mňa vždy sralo keď sa veci nehýbali, ak sa len trošku pohli tak už to bol lepší pocit. Mne pomohlo, že som si našla brigádu, upratovanie na 2 hodiny. Dobré na hlavu, peniaze potešia a si v inej spoločnosti. Hoci mám normálnu robotu na plnú úväzok. Potrebovala som to hlavne kvôli hlave.
@renula05 tak, ako ti písali vyššie, za vás a najmä za tvojho muža vždy rozhodovali iní. Ty si ho zbalila, do svadby vás dostrkali, do druhé dieťa ste neplánovali....veľkou chybou je, že nehospodárite spolu, ty nemáš absolútne prehľad o jeho príjmoch, on o vašich výdavkoch, celé zle. Ja by som si s ním sadla a povedala mu, že takto žiť ďalej nechcem a nebudem, som ochotná pre naše manželstvo urobiť maximum, ale očakávam to isté od neho. Trvala by som na spoločnom hospodárení, na odsťahovaní sa za každú cenu, stačil by vám malý byt. Ak nie, pôjdeš bývať k mame, nemieniš sa s dvomi deťmi a mužom tlačiť v dome plnom ďalších ľudí. Otázkou je, či by si mala u mamy viac priestoru, či si vychádzate. Nepíš, že by ťa mala mama živiť, máš predsa materskú, manžel by bol povinný ti platiť na deti a myslím, že aj na teba. Aj to mu pripomeň, že ani momentálne jeho peniaze nie sú len jeho peniaze, ale vaše. Držím ti palce, aby si ho dokopala k nejakému činu.
@renula05 vies len take to cakanie na zazrak si myslim, ze uz bolo dlho, este beriem,ze vacsina mladych rodin sa rozhybe tazsie do tych 3-5 rokov dietata, lebo riesis skolku alebo tak, ale potom sa da riesit vela veci dieta v skole atd..vy mate zasadny problem, ze nehospodarite spolu a tvoj muz sa hra na zivnostnika, lebo hrat sa na svojom piesocku za cenu, ze sa niekde tlacime s dalsimi a mam male deti...nezodpovednost...ako baby povedali porozpravajte sa a dajte si jasne pravidla...ako to v dobrom a zlom je fajn, len stava sa to frazou, ked jeden dava do toho vsetko a druhy nic..a uz prosimta necakaj ako dobre nechces zahodit roky za hlavu, ale precitaj si temu jednej paci co vcera zalozila. ona 60 muz alkoholik, tym chcem povedat, ze nefungoval v rodine tak ako ma...cize ako tvoj.... cakala kym deti vyrastu, kym sa polepsi atd. a hop ma 60, stale vo zvazku s nim vedoma, ze uz nevladze, ale stale zvazuje ved ho na stare kolena neopusti...tak pozor na to cakanie....
na 90% je toto tvoja chyba,dovolila si,aby sa tak správal,nepovedala si na začiatku,že dosť,stačilo podnájmu,stačilo bývania so svokrovcami..a nekonala si už vtredy rázne a rýchlo....a nepýtať od muža peniaze? to čo má byť? ak sám nedá,tak stojím pri ňom dovtedy,kým nedá...a život v jednej izbe 4ria ľudia? a ešte si nevieš zariadiť,aby ti tam neliezla celá rodina?ani trochu sa nečudujem,že si nervozna....a bojíš sa odísť,lebo by ťa živili tvoji rodičia?niečo také,že treba pýtať peniaze od muža hoc aj cez súdy ti nenapadlo? mysli aj na jednu vec- staroba príde ani sa nenazdáš,on bude mať niečo ušetrené ,peniaze na rodinu nemíňa,a ty čo? pásť sa pojdeš?deti budú samostatné ,ty stará a bez príjmu /ani náhodou nečakaj dôchodok od štátu,toto skrachuje/,mysli,dievča,
každý psycholog ti povie,že kde už nefunguje sex,tak nádej na záchranu vzťahu je mizivá..
zober si papier a spíš si pozitívaaj negatíva vášho vzťahu,hned sa ti ukáže ako žiješ 😒
môžeš skúsiť manželskú poradňu,ale veľké šance tomu nedávam
ty aj s deťmi si už dávno mala byť preč,on za vami buď príde,alebo nech si žije ako vie...
a prečíta si Timravu Ťapákovcov,to je o vás...
myslím, že tvojmu mm to úplne vyhovuje tam kde ste. Je pri rodičoch, má tam aj svoju rodinu.... Pre neho ideál. Na výber veľa nemáš, si na MD, príjem na figu....Ale ten mobilný dom - nad tým by mohol troška porozmýšľať, lepšie ako teraz....
@renula05 to "super" auto bude uz nejaka 7r. sunka nie? kym splatite bude treba brat dalsie dobre auto na leasing. Ti co nemaju na nic, t. j hlavne vlastne byvanie si casto kompenzuju tym, ze si kupia auto aby ostatni videli ze aspon na nieco je. Lenze, auta len peniaze beru, nikdy sa na aute neda zarobit ako keby si kupila dom, opravila a predala ze drahsie. Namiesto auta ste mali byvat vo velkom meste kde auto netreba a bud v tom podnajme alebo vlastnom byte. Poznam vela bohatych ludi ktore vlastnia starsie auta alebo si kupia horsiu znacku alebo lacejsie aj napriek tomu, ze vlastnia par domov/bytov a maju dobry prijem. A uz ked sa podnika tak tak, aby bolo na tn leasing a podnajom aspon, inas skoncit zivnost a hladat nieco lepsie.
Ja som kupila ojazdene auto za 200, vrazili sme donho s muzom este asi stovku a nevymenila by som ho za nic. Treba sa prikryvat takou perinou na aku mas, to plati hlavne pre muza. A vies vobec, kolko on zaraba? Samozrejme, ze treba poriesit samostatne byvanie, ale ked mmentalne na to nemate, zatat zuby, nasporit volaco. Svagrovia nemozu postrazit decka na nejaku hodinu denne? Aby si semtam nejaku brigadu poriesila?
Ďakujem za vaše názory.Nečíta sa mi to ľahko,o svojich chybách viem a snažila som sa urobiť všetko pre záchranu seba tohto manželstva.Napriek tomu,ako sa ku mne muž správa ešte k nemu niečo cítim,keď vidím ako zbožňuje deti,chcela by som aby sme boli spolu ako rodina..Preto som chcela mať aspoň mobilný dom,keď na normálne bývanie nemám.Kde sa zatvoria dvere od zvyšku rodiny a budem "sama".Bola som ochotná zostať bývať u svokrovcov vo dvore,keď odísť nechcel.Týmto ja v diskusii končím,čítaním príspevkov sa cítim 3krát horšie ako keď som sem napísala.Ďakujem ešte raz za vaše názory a rady!
@renula05 vies co som si ja ziarlivec hovorila, ked som citala knihy od plzaka prave o tejto tematike? ze tolko svinstva na obhajobu kurevnikov som este necitala (sorry za vyrazy).
ono to chvilu trva, kym nielen pozries do zrkadla a uvidis svoju pravu tvar, ale kym sa ju naucis prijat a dalsiu dlhu chvilu, kym ju budes chceit zmenit.
takze dufam, ze to "citim sa 3krat horsie" znamena, ze si zacala premyslat, ako to zmenit. a nie ako pred tym zavriet dvere a vytesnit to z hlavy. neriesit, nechat plynut tak, snad zasiahne vyssia moc a splni ti zelania.
upinat na sa stare istoty, hoci mizerne istoty, ale okukane a dobre poznane, vedie k tomu, ze ak neurobis nic ty, urobia nieco ti ludia okolo teba. a urcite to nebude tebe po voli. urobia to sebe po voli.
kto na sebe necha orat, na tom orat budu. bez vynimky.
uc sa povedat si svoje a stat za tym.
ja som toto videla u jednej kamosky, potom u druhej a nakoniec som to teda skusila sama (a to som placha nerozhodna osoba - to som na sebe musela zmenit). funguje to. nie je to lahke, ale funguje to. kym neotvoris zobak, nikto nevie, co si k tebe smie dovolit, a tak si dovoli to, co uzna za vhodne sam.
ako som povedala: kto na sebe necha orat, na tom orat budu. bez vynimky.
tak sa potom nediv, ze mas pocit, ze cely zivot na nieco len cakas a cakas ako taka cakanka.
drzim palce.
@renula05 podla mna by si sa mala najskor venovat sama sebe. Myslim tym to, aby si sa najprv zbavila strachu, ktory ta zvazuje, posilnila svoje sebavedomie. Z tvojich riadkov mam silny pocit, ze ty vlastne nezijes zivot podla svojich predstav, lebo mas strach si tie svoje predstavy presadit. Ze ak budes na nich trvat, tak stratis muza, financne zazemie atd. (pozri na svojho muza, on si svoje presadit vie, zije si vlastne uplne spokojne, vobec ho netrapi, ze by mohol o teba prist - urcite na to ani nepomyslel, lebo z toho nema strach a ty si si to bremeno strachu nabrala na svoje plecia. Ale my zeny k tomu mame sklony, no skodime si tym sami sebe.). takze vyraz do kniznice, popozeraj motivacne knizky (alebo nabozenske na tuto tematiku - podla tvojho zamerania) a pomaly sa nechaj viest zivotom s vierou, ze vsetko dobre dopadne. To je totiz zaklad - mat vieru, ze vysledok bude pozitivny (aj ked niekedy to tak nevyzera, a prideme na to az s dostupom casu). Nedovol vlastnemu strachu, aby ta zosnuroval natolko, ze budes takto zit dalsich desat, dvadsat rokov a to len z imaginarnej obavy, ktoru mas v hlave. Ak nadobudnes sebavedomie, sama budes velmi dobre vediet, co mas robit. Ale je to tvrda praca na sebe - ale oplati sa!!
@hradnapani Ďakujem,myslím že presne toto potrebujem.Kým som žila s rodičmi a otec mal problém,riešili sme to s mamou my a nikto sa nepozeral na to,čo taká 15 ročná šťanda potrebuje.Nemohla som pozerať na seba,keď okrem mňa tu boli ešte brat aj sestra mladší.Keď sme sa zobrali,tiež som sa snažila,aby bol on spokojný,potom syn aby dostal čo potrebuje.Ja som bola vždy na konci a stačilo mi máličko.Teraz je maličký druhý a znova tam nie som ja tá hlavná.Vždy bol niekto viac,kto potreboval pomoc.Mama nás zle vychovala,nemyslíme na seba lebo je to sebecké a nepekné.
@renula05 velmi smutny príbeh... No neviem,chlap,ktory za 11rokov nebol schopny vlastneho byvania (a napriek tomu si dovolil lepsie auto) asi nebude nikdy schopny postarat sa vam o vlastne byvanie.....neviem si predstavit byt v tvojej kozi...plny dom ludi,ziadne sukromie,dve deticky... Najlepsie co by si mohla urobit je,postarat sa o to byvanie sama..odist od neho a zariadit si život po svojom...sukromie je na nezaplatenie..zo zaciatku to bude asi tazke,ale urcite to zvladnes, drzim strasne palce