Mám pocit, že manžel je chronický klamár

Ahojte, chcem sa sem troška vyspovedať. Mam pocit ze môj manžel je chronicky klamár. Po určitej dobe nášho manželského vzťahu začal skoro vo všetkom klamať. Keď mu napr počas dňa zavolám ze kde je alebo co robí tak niekedy povie pravdu a niekedy klame ze ma dôležitú prácu alebo niečo, lebo sa bojí ze ho budem otravovať aby skočil po niečo do obchodu alebo tak.. (mne sa nedá len tak ísť, mame malinke deti a auto ma on) taktiež večer keď už nieje v práci a ma ísť domov a zavolám mu ze kde je tak povie ze ešte pracuje a ma veľa prace ale ja viem ze je niekde s kamarátmi lebo počujem v telefóne okolie a aj jeho hlas.. Taktiež niekedy ide so švagra a spolu si otvoria fľašu.. To by mi ani nevadilo lebo nieje to vkuse ale on mi do mobilu povie ze mu isiel pomôcť robiť niečo, pritom nikdy s nim nič nerobí... Nie nevolám mu každú chvíľu, cez deň mu zavolám možno 2x do týždňa keď naozaj niečo súrne sa deje alebo niečo potrebujem vedieť alebo sa opýtať alebo kúpiť... Večer mu volám iba vtedy keď domov neprichádza z prace lebo samozrejme sa bojím ci sa niečo nestalo. Keď príde tak sa ho opýtam kde bol a tak a on vkuse zatlka a klame. Taktiež aj ďalší deň, ja keď mu poviem kde bol a co robil tak sa začne smiať ale aj tak ďalej klame a zatlka,
A prizná sa až po niekoľkých dňoch. Naposledy sa to stalo v piatok, bol u toho švagra a otvorili si fľašu, ja som to vedela hneď keď mi zavolal ze mu ide niečo pomôcť.. Bolo mi to jasne. Keď po 3 hodinách stále neprichádzalo zavolala som mu kedy príde a povedal ze za 15 minút, samozrejme mal dosť vypite ale už som sa nechcela hádať tak som si išla ľahnúť s deťmi. Prišiel o 4 hodiny a na ďalší deň že samozrejme on nepil a nič.. Od toho piatku je ako vymenený. Na všetko co sa opýtam mi povie ze sa nemám starať alebo ze to nemám riešiť. Švagor mu napísal ci našiel kľúče od nejakej motorky a on mu odpisoval ze nie a keď som sedela pri nom tak som samozrejme videla tie spravy a povedal ze mu nemám pozerať do mobilu a neriešiť co nemám. Ja som sa ani nič nepýtala. A v ten deň mi aj hocičo vykríkol ze som neschopná a tak.. Od vtedy mam strašnú nechuť sedieť vedľa neho a taktiež si aj ľahnúť do postele vedľa neho. Akoby už vo mne niečo vyhasol. Sme spolu už dlho no doteraz sa to nikdy nestalo. Cítim sa tak zvláštne akoby som ho už nepotrebovala. Včera sme spolu vecerali spoločne s deťmi a deti obsadili stoličky a ja som si nemala kde sadnúť tak mi hovorí ze si mam k nemu na koleno sadnúť no ale mne to prišlo úplne odporne, príde mi už blbo keď sa ma chytí alebo dotkne niekde. Ja nechápem, ako by bol vedľa mňa cudzí človek. Prosím vás je to normálne? Z tých jeho slovných útokov a klamstiev za poslednú dobu som už nejaká vyčerpaná ale aj keď mu povie ze z neho začína byť chronicky klamár tak sa len zasmeje na tom. Kedysi mi hovoril všetko aj to co ma vôbec nezaujímalo a zdôveril sa zo všetkým. Teraz nepovie ani to co by mal a keď aj tak polovica z toho je klamstvo.

normálne to prizná až po pár dňoch...
.