Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Mám pocit, že som nanič mama

lukihomamina
24. mar 2014

Ahojte baby,
chcela by som sa s Vami poradiť, prípadne podeliť o Vaše skúsenosti. Mám pocit, že som nanič mama, že nezvládam svoje dieťa. Mám synčeka starého 2 roky a 7 mesiacov. Bolo to naše vytúžené a dlhoočakávané dieťatko. Už počas tehotenstva som sa snažila naštudovať si o deťoch a výchove čo najviac, navštevovala som rôzne kurzy, počúvala rady starých mám....proste chcela som byť dobrou mamou. Od jeho prvého dňa som robila všetko pre to, aby sa mal malý čo najlepšie a zahŕňala ho svojou všetkou láskou. Lenže môj syn mi vo svojom veku prerástol cez hlavu. Jednoducho neviem si s ním rady. Je panovačný a agresívny. Nič nepomáha. S manželom sme už niekedy zúfalí....nepomáha ani dohováranie, ani objatie, ani úplatky...ani keď mu dám po zadku alebo udelím nejaký trest (pošlem ho do izby)...proste nič. Už som si kúpila aj odbornú literatúru na túto tému, ale proste nič nezaberá. Má chvílky, keď je zlatý a dá sa s ním...ale prídu chvíle, ked je ako malý čert a ja neviem, čo s ním. Najhoršie je, že sa z neho stáva bitkár...bije ostatné deti a je to pre mna velmi nepríjemné. Prosím o radu skúsenejšie maminy.

guinevre
24. mar 2014

Nemyslim si, ze si nanic mama, snazis sa tak najlepsie ako vies. Ja tiez rozmyslam, ze co keby som mala deti, co ked to nezdvaldnem, co ked to olutujem, prave preto, lebo sa mi zda, ze by som nemala az tolko trpezlivosti, ale mozno sa aj mylim. Neskusali ste sa porozpravat s detskym psychologom? Urcite by vedel ako pomoct.

marikaema
24. mar 2014

Ahoj,ja mam 2rocnu dcerku. Chvalabohu ja tento problem nemam,nakolko od malicka som ju ucila co smie a ak neposluchla tak sem-tam som jej letmo supla na zadok alebo nechala ju vyplakat sa v izbe. Skus mu nieco nedat co ma rad,neviem
ci este spava v postielke alebo v posteli. Mne ked mala je zla tak ju dam do postielky,sice tam place aspon 10 minut stale ale potom ju to prejde a hned je dobra. Ked si pyta sladke alebo nieco co lubi tak jej to nedam pokial nesedi pekne na gauci aspon 5 minut a caka. Uplatkami nic nedosiahnes,iba ze bude horsi. Hlavne nenechavaj aby ti do vychovy zasahovala rodina,tvoje okolie. To je najhorsie lebo mali potom predtebou nebude mat ziadny respekt. A ako si aj pisala ze ho posles do izby,tak ho nepusti dovtedy pokial sa ti neospravedlni. Mne mala nevie este normalne rozpravat ale ked idem prenu do izby tak ma hned zacne hladkat,pusinkovat a povie mi "pepáč moja kásna mami"🙂-samozrejme aspon ja tomu tak rozumiem ale tak este mam tu svoju hatlaninku🙂)

marikaema
24. mar 2014

@guinevre Suhlasím stebou,ak je to uz take zle tak by bolo najlepsie zacat navstevovat detskeho psychologa

marikaema
24. mar 2014

@lukihomamina Ty sa urcite nemozes podcenovat a mysliet na seba ze si zla mamina. Kazda znas chce pre svoje dieta len to najlepsie.

denkaajejdeti
24. mar 2014

@lukihomamina Ahoj,
určite nie si nanič mama, len si ho zahrnula tzv.opičou láskou a teraz v období vzdoru sa to naplno prejavilo. Rodičia niekedy v domnení (najmä pri prvorodených), že robia pre svoje dieťa to najlepšie, keď mu znesú aj modré z neba a nikdy mu nepovedia rázne a jasné nie (určenie mantinelov), tak potom sa "šéfom" rodiny stáva dieťa a to je zúfalá situácia, pretože ani nie 3 ročné dieťa nemôže určovať pravidlá rodiny, na to sú tu jednoznačne rodičia. Na tvojom mieste by som zašla za skúsenou psychologičkou, pretože tých chýb si spravila viac a chce to vedenie niekoho, kto vie ako na to. Je fajn, že si si to uvedomila teraz a chceš to riešiť - pretože sú aj takí rodičia, ktorým to dopne až keď je dieťa v puberte a nevedia si s ním dať už vôbec rady.

ivett1
24. mar 2014

@lukihomamina ahoj, tak nemyslím, že je to hneď na psychológa...nenapadlo ti, že by to mohlo byť aj to slávne tzv. druhé "obdobie vzdoru"?...
dcérka mala toto "milé" obdobie vo veku 2 roky a trvalo cca 8 mesiacov...zato náš mladý muž začal tak okolo 2 a pol roka a trvalo mu to s prestávkami do 3 a pol roka ... vždy, keď sme si už vydýchli, že už je to konečne za nami, tak zasa nás prekvapil nejakým prejavom hnevu a výbuchom zlosti...
skús si prečítať diskusie tu vo fóre na túto tému, len si daj do "vyhľadať na fóre"...(ten obdĺžnik) obdobie vzdoru a ...mrkni na to...😉 držím palce a pevné nervy
aj tu je jedna "stará" diskusia...
https://www.modrykonik.sk/forum/staram-sa-o-dietatko/obdobie-vzdoru-u-dietata-ako-si-s-tym-poradit/

lukihomamina
autor
24. mar 2014

ved ked baby, ja mu tiež od začiatku hovorím, čo sa patrí a čo nie......viem si povedať aj nie (a manžel je v tom ešte ráznejší)....ale asi máte pravdu....malý nám mal viacero zdravotných problémov aj bol na operácii už .....a aj týmto som si odvovodnovala to, že som mu často ustupovala....bolo mi ho lúto a tak som ho nechcela trápiť este viacej a teraz sa to obrátilo proti mne....a ja už často nevládzem.....len ked ja akosi nedôverujem týmto našim psychologom ...lebo čo počúvam skúsenosti (teda najma dospelých ludí) čo boli u psychologa , tak sorry za výraz ale že im "prd" pomohol.....preto som sa radšej obrátila na maminy, že či nemáte nejaké svoje tipy......

lukihomamina
autor
24. mar 2014

ivett1 dakujem za linky

marikaema
24. mar 2014

@lukihomamina tak to pozname aj my...my sme boli tyzden v nemocnici na pozorovani lebo si buchla hlavicku mala do stola,mala aj teplotu a aj grckala ale chvalabohu nic vaznejsie tak sme sa rozmaznavali,zaspavali na rukach a podobne...to bolo pred 3 mesiacmi a mala kazdy den aspon raz-dvakrat mi povie ze ma horucku,si chyta hlavu ze pali a boli. Tak ju musim zobrat na ruky a hojdat ju🙂)))

denkaajejdeti
24. mar 2014

@lukihomamina Dobré je, že to chceš zmeniť a dať veci na správnu mieru. My sme nikdy nepotrebovali pomoc psychologičky (máme tri deti a zatiaľ sme všetko zvládli sami a iní ľudia nám vravia ako sme to urobili, že máme také super deti - výborne sa učia, sú spoločenské, priebojné, ale pritom slušné a empatické 🙂 - som na ne hrdá 🙂 ), ale teraz to podstatné pre teba - pretože najmladšia sa narodila predčasne, tak sme si dali obzvlášť záležať na depistáži a pre istotu sme absolvovali takmer dvojhodinové posedenie u výbornej psychologičky, ktorá má už cez 60 rokov, takže skúseností na rozdávanie 😉. A bola som milo prekvapená prístupom mladej psychologičky, ktorá im robila depistáž v škôlke (výborný odhad dieťaťa, aj analýza jeho schopností a osobnosti). No a to zvlášť dohodnuté stretnutie so staršou psychologičkou (pretože som si nebola istá, či ju dať alebo nedať v septembri do školy) bol zážitok nielen pre dcérku ale aj pre nás. Nejde o to, že nás aj malinkú vychválila za príkladný prístup, ale dala nám toľko podnetov na zamyslenie a toľko tipov ako niektoré veci ešte vylepšiť, že až 🙂. Okrem toho sme utŕžili aj jednu kritiku - a to na tému porovnávanie súrodencov 😉. My sme si tiež s malinkou užili svoje, mesiac bola v inkubátore a veľká bola ako manželova dlaň 🙂, keď sa narodila - tiež sme mali k nej taký ochranársky postoj a stále sme ju porovnávali so staršími súrodencami. Nerobili sme to tvrdo či okato, ale predsa to v nás bolo - a nikto z nášho okolia si to nevšimol, pretože je o nás známe, že deti vedieme láskavým spôsobom, no s rovnakými pravidlami pre všetkých. Jej stačil 2 hodinový rozhovor na to, aby odhalila to, o čom som ja niekedy potajomky 😀 rozmýšľala.
Skús sa predsa len popýtať mamín vo svojom okolí, resp. mamín z Trnavy tu na MK, či nepoznajú nejakú takúto dobrú dušu - my sme za tou "svojou" vycestovali z Nitry do Zlatých Moraviec.
Držím ti palce, aby si svojho syna vychovávala naďalej s takou láskou.

lukihomamina
autor
24. mar 2014

@denkaajejdeti ahoj, dakujem za Tvoj príspevok.....ja viem, že moja otázka bude trochu pritiahnuta za vlasy....pretože odpovedať na nu sa nedá dvoma ani piatimi vetami....ale prosím Ta ako ste zvládli, tak skvelo vychovať Vaše deti.....myslím nejaké konkrétne príklady v konkrétnych situáciach...dakujem

lyzzy
24. mar 2014

@lukihomamina ...samé ,,múdre" knihy,príručky,návody,brožúry a rady.Môžeš vykúpiť celé Panta Rhei ale chýba ti jedna vec,ktorú tam nekúpiš.Inštinkt,materinský pud a snaha prestať byť najlepšia.
Veľa zdaru ti prajem!

lukihomamina
autor
24. mar 2014

@lyzzy ahoj, dakujem za tvoj príspevok....myslím si, že materinský pud mám silný a určite nemám snahu byť najlepšia ...to nikdy ani zdaleka nebudem ....

bleee
24. mar 2014

@lukihomamina www.detskypsycholog.sk Ak nemáš chuť či odvahu na osobnú návštevu psychológa, skús aspoň online poradňu. Ja som bola na tom podobne, vobec som netušila, čo robím vo výchove zle, prečo je vždy doma bordel, nech robim hocičo. Sú to už 2 mesiace čo mi psychologička poradila a z odstupom času môžem povedať, že je to so synom lepšie ale hlavne ja som viac v pohode

iveta71
24. mar 2014

Ja si myslím, že je to jednoduché - tak veľmi si sa snažila byť dobrá mama a dať mu prvé aj posledné, že si ho totálne rozmaznala.

lyzzy
24. mar 2014

@iveta71 ...pekne.Tak som presne myslela tu snahu byt dokonala.Palec hore!

tilda
24. mar 2014

Nic v zlom,ale podla mna je to tak trochu diagnoza dnesnej doby. Maminy nastuduju kopu knih a potom ak to nejde podla navodu,su nestastne a maju pocit zlyhania...ver si viac,ber maleho aky je,hlavne nech citi ze aj ked jeduje,tak ho lubite rovnako. Na knihy kasli a pocuvaj ako pisu baby svoj instinkt;) (a ano,toto je hrozny vek/tiez som si vravela ze bud skoncim ja v blazinci alebo mala v domove,ale po dvoch rokoch trucu ju to preslo;) pekny vecer!

denkaajejdeti
25. mar 2014

@lukihomamina Ahoj,
myslím, že najlepšia rada je - nepočúvaj žiadne rady 😀 .
Ale nie - je to úplne jednoduché - uvedom si, že ty si mama, ktorá je tiež len obyčajný človek, ktorý robí chyby, ale podstatné je, že svojho syna ľúbiš viac ako seba. Viem, že mnohé maminy s tým nebudú súhlasiť, ale to je moja pravda a pravda je to, čomu veríš 😉. Takže u mňa sú na prvom mieste deti, potom som ja a potom môj muž. Ale nemyslím to v rozmaznávaní, ale akosi v srdci -pocitovo. Akékoľvek rozhodnutie robím vždy v prvom rade s ohľadom na svoje deti - a nie je to niečo, čo som si predsavzala, proste som to tak cítila. Nie je to o tom, že s dieťaťom chodíš na x krúžkov, kupuješ mu kopec hračiek, čítaš o výchove kvantum kníh, tráviš čas len s malým,....ale o tom, že si tu pre neho vždy, keď to potrebuje a že si mu vzorom - pretože rodičia sa často obávajú toho, že ich deti nepočúvajú, ale mali by sa báť toho, že deti ich stále či chceš alebo nechceš pozorujú 😉.
Keď som čakala prvé dieťa - pred takmer 16 rokmi 🙂 , tak som si kúpila tiež knihu (riadnu buchlu, ale skutočne fajn kniha) o výchove od Penelope Leachovej "Dieťa a ja" a odvtedy mám aj predplatený časopis Dieťa nielen pre rodičov - to sú moje overené zdroje informácií, ktoré ma nikdy nesklamali. Ostatné veci som po prelistovaní pár strán odložila bokom - samá vata a nič podstatné. Aj tá jedna kniha a jeden druh mesačníka o deťoch a rodine všeobecne mi na dopĺňanie rôznych informácií úplne postačuje 😉, ale slúži len ako inšpirácia alebo skôr ako zdroj tém pre naše rozhovory s tatinom detí 🙂 - asi ide aj o to, že nestačí len čítať, ale najmä sa o tom podebatiť s druhým rodičom a potom nájsť tú vlastnú cestu a tej sa držať. Brať to ako akési nakopnutie k zamysleniu, nie slovo Božie 🙂.
Dieťa je dar a čistý list, to aké je, je len zrkadlom vzťahu rodičov k nemu. Aj príliš veľa lásky (najmä tej nezdravej - opičej) škodí. Asi ste naučili syna najmä brať a nie dávať 😔. No je ešte stále formovateľný a nič nie je stratené.
Nedá sa v skratke opísať návod ako vychovať deti 😉 - ak to chceš naozaj zmeniť, tak si v knižnici požičaj časopis Dieťa nielen pre rodičov a tuším minulý alebo predminulý rok sa rozoberala každý mesiac téma VZŤAHOVÁ VÝCHOVA - my keď sme to s mužom pravidelne každý mesiac čítali, tak sme sa len smiali, že presne to praktizujeme, len sme nevedeli, že sa to tak volá 😀. To je celé naše tajomstvo úspechu.....Aj kopec iných mamín do redakcie písalo, že to je presne to, čo intuitívne robili a nevnímali to ako akýsi psycho-terapeuticko-pedagogický prístup k výchove dieťatka.
Dieťa "hnevá" najmä vtedy, keď skúša kde sú mantinely/hranice a snaží sa ich posunúť vo svoj prospech - ide len o to, či ustúpiš, pretože deti potrebujú lásku, pozornosť, no aj jemné vedenie - predsa len si o kus staršia a skúsenejšia ako on, takže ty si ten, kto určuje pravidlá - ale musí to byť taká zlatá stredná cesta, nie tvrdý diktátorský prístup.
Keď sme sa boli teraz poradiť ohľadom školskej zrelosti najmladšej dcérky, tak nám stará pani psychologička povedala - že každé dieťa sa narodí ako kus dobra a je len na rodičoch, aby to v ňom nezničili, pretože žiadne dieťa nechce byť zlé - chce byť ľúbené. A veľa problémov videla v tom, že rodičia deťom dovolia pozerať TV, hrať sa na PC či tabletoch a nenormálne málo sa s deťmi rozprávajú či čítajú pred spaním rozprávky alebo každý deň hrajú niečo - domino, pexeso, človeče,.... Stačí, ak má dieťa pol hodinu denne na elektronické hry či internet - aj náš najstarší si s tým úplne vystačí, samozrejme, keď robí do školy projekt, tam má neobmedzený prístup k informáciám.
Ja som si brala vzor zo svojej rodiny, v ktorej moja mama bola tá prísna a dosť často nás bila za nepodstatné veci (nič strašné, ale pre dieťa je aj facka či buchnát do chrbta ponižujúci) - ocino naopak - v živote na nás nezvýšil hlas a o nejakom fyzickom treste nemôže byť ani reč 🙂. A hádaj koho som mala a dodnes mám radšej, kto o mne vie všetko a s kým sa dodnes chodím radiť, keď mi je ťažko ? Otec bol pre mňa prirodzeným vzorom a autoritou, bol trpezlivý a nikdy nepovedal nie, keď sme chceli byť s ním - majstrovali sme s ním v dielničke ( akopec vecí pritom nechtiac vyliali, zničili, zlomili,....a nikdy nás za to nepotrestal, ale vždy ukázal ako na to), chodili na ryby (my sme chytali žaby do siete 🙂 a zamotávali mu silóny 😀), na túry, plávať,.....a mame sa nikdy nechcelo, radšej glancovala byt ☹ a potom bola nervózna z toho, keď sme prišli domov šťastní, ale podľa nej špinaví.... 😢. Ja si z detstva pamätám najmä otca a jeho vymyslené príbehy, somarinky, ktoré vymýšľal, aby nás zabavil cestou autom na výlety, pretože nám bývalo se sestrou v aute zle....
Mohla by som písať ešte veľmi dlho, ale aby som ti pomohla, stačí, aby si vedela, že tvoj syn potrebuje mamu, ktorá si verí a stojí za svojim rozhodnutím, mamu, ktorá je aktívna a optimistická, mamu, ktorá chápe jeho drobné prehry aj zlé nálady, ale zároveň sa s ním teší z každého aj keď malého úspechu... a je úplne jedno, či má necelé 3 roky alebo bude mať 30.
Niekde začať musíš - kúp si knihu od Leachovej, zožeň si časopis Dieťa - tie čísla o vzťahovej výchove, zájdi na kus reči za dobrou psychologičkou, ktorá miluje deti a rozumie ich svetu alebo choď na kurzy efektívneho rodičovstva (myslím, že ich organizuje Úsmev ako dar, v BA - z Trnavy to nemáš ďaleko a stojí to za to - tam sa práve rozoberajú konkrétne situácie a hľadá sa to miesto, kde robíš chybu v prístupe či komunikácii). Nikto múdry z neba nespadol, niekto to má v sebe akosi prirodzene, niekto sa musí ešte trošku priučiť, ale dôležitá je tvoja vôľa - pretože kde je vôľa, tam je cesta 🙂.
A nemysli si, že ja chyby nerobím - robím a kopec, ale keď prídem na to, že som niečo prepískla, tak sa dieťaťu ospravedlním a poprosím ho o prepáčenie s tým, že mu vysvetlím čo ma k zlému rozhodnutiu/pomýlenému názoru viedlo a s dieťaťom potom hľadáme spôsob ako sa tomu do budúcnosti vyhnúť, aby sme náš vzťah posunuli zasa o kus ďalej.
Je to náročné, ale zároveň krásne a pre mňa je to niečo, čo mi dáva zmysel a každé ráno s úsmevom vstať, aj keď niekedy by som najradšej prespala celý deň 🙂. Pretože bez detí je život síce jednoduchší, ale s deťmi je oveľa krajší.
Prepáč za chyby, píšem v rýchlosti a iste som kopec vecí nenapísala, ale snáď ti to aspoň v niečom pomôže 😉.
Prajem ti krásny deň strávený v spoločnosti toho najdôležitejšieho 😉.
Denisa

dobromila
25. mar 2014

@lukihomamina - to ako keby som o sebe čítala - pri prvorodenom.....Tiež som si myslela, ako tu niektoré píšu, že dieťa je ako čistý list, ale mýlila som sa. Mám viac detí a môžem porovnať - pri rovnakom prístupe reaguje každé ináč. Samozrejme, sú nejaké základné rámcové pravidlá, ktoré treba vyžadovať, ale prístup a metódy treba dopasovať na mieru osobnosti dieťaťa. V skratke - prvorodený vzdorovitý, záchvaty vresku, ubližovanie súrodencovi, škodoradosť....ale má aj veľa dobrých vlastností - často milo prekvapí atď. Druhorodený - hotový anjel - zopár výstupov bolo až po "vyškolení" starším.
Inak ja som toho tiež prečítala habadej od Konceptu kontinua, cez Penelope Leach - Dieťa a ja, Výchova chlapcov, Deti potrebujú hranice, Štastní rodičia, A dosť, 5 dní ktoré zmení vaše dieťa... a najlepšie mi z toho všetkého vyšla kniha Respektovat a být respektován - tú si nechávam doma na priebežné štúdium - čím budú deti staršie, tým viac sa z nej bude dať aplikovať. A hlavne, je to o tom, zmeniť celkový štýl komunikácie nielen s dieťaťom, ale s celým okolím, počnúc manželom...Kľudne mi napíš do IP nejakú konkrétnu situáciu - ak chceš - môžme sa nad ňou spoločne zamyslieť.

denkaajejdeti
25. mar 2014

@dobromila Ahoj,
aj ja vychádzam zo svojej skúsenosti viacnásobnej maminy a ten čistý list je myslený presne tak, ako si to napísala aj ty, ale inými - vlastnými slovami. Veď to je na tom krásne, že každý ma na to svoj pohľad. Áno - každé dieťa je iné, je individualitou už od prvých okamihov na tomto svete - je to dar a zároveň čistý list, na ktorý "píšu" najskôr iba rodičia, neskôr aj blízki, potom okolie, kamaráti,.....to všetko utvára človeka a zároveň ostáva sám sebou. "Čistý list" je v tom, že vzťah rodičov ku dieťaťu je od prvého momentu sled akcií a reakcií, pri ktorých sa naučia spolu komunikovať a rozumieť si. Každý deň sa mama "podpisuje" na svoj "list" - dieťa svojim prístupom a každé dieťa je pritom zároveň originál, pretože už na začiatku sú tie listy síce prázdne/čisté, ale nie rovnaké - aj keď majú jednu mamku a ocka 🙂 .
Aj keby si mala 10 detí, tak každé bude iné, každé potrebuje individuálny prístup, ale každé bude zároveň pri narodení "čistým listom", na ktorý bude život písať rôzne príbehy - na začiatku to bude najmä o dvoch ľuďoch - o MAME a o DIEŤATI. Ako bude dieťa rásť, tak na ten list sa budú podpisovať noví a noví ľudia, ale rodičia budú stále tí prví. Na konci života bude na tom liste popísaný celý príbeh, niekedy so smutným koncom, no zväčša to dopadne dobre a u niektorých výborne - ale stále je to o tom, ako to na začiatku "nastavia" tí, ktorí ten list/príbeh popísalí prví.
Len toľko k téme "čistého listu" 😉.
Denisa

stefka33
25. mar 2014

Ak si ozaj zúfalá a nevieš kde robíš chyby, dohodni si skutočne termín v pedagogicko-psychologickej poradni. Je to bezplatné a bežne si tam chodievajú mamičky pre rady. Psychologička ti pomôže pomenovať problém ako nezaujatá osoba. Ja som bola milo prekvapená. Mali sme problém v kolektíve (šikana). Psychologička nám veľmi pomohla. Presne nám pomenovala, čo sa deje, kde je problém, povedala ako to chce riešiť. Mám síce staršie dieťa ale stretala som tam bežne mamičky s 3-4 ročnými deťmi.

sedem
25. mar 2014

@denkaajejdeti dakujem za inspirativny prispevok, je nad cim premyslat 😉

denkaajejdeti
25. mar 2014

@sedem Ahoj,
som rada, ak som ťa v niečom inšpirovala. Na 100% platí, že to čo ľuďom dávaš, sa ti dvojnásobne vracia - či už dobré alebo zlé. A vidím to nielen vo svojom živote.....
Prajem pekný slnečný deň.
Denisa

lukihomamina
autor
25. mar 2014

@denkaajejdeti ahoj, veľmi pekne Ti dakujem za príspevok....ked som ho tak čítala, tak som sa zamýšlala, čo s manželom robíme a čo nie.....my spolu velmi vela komunikujeme a predovšetkým o malom....malý je pre nás na prvom mieste....telku mu dovolíme denne pozerať len 30 minut....každý den sa s ním hráme a skutočne veeeľa čítame....lebo malý miluje knižky....čo sa týka hračiek, hned na začiatku sme si povedali, že mu nebudeme kupovať veľa, že radšej peniažky budeme šetriť na aktivity, ked bude starší (ak by chcel robiť nejaký šport).....každý den ho zapájam do domácich prác, učím ho modliť sa a manžel ho učí aj cvičiť 🙂 .....nechcem sa obhajovať, pretože viem, že určite teda robím niekde chybu...ale vážne netuším kde......jediné čo ma napadá je asi to, že často meníme prostredie....stále sme bud u nás doma alebo u jednej babky alebo u druhej....malý je na jednom mieste maximálne mesiac a už cestujeme......že by bola tam chyba??? aj ked aj tam presne robíme to, čo som už spomínala.....ale možno predsa len babky majú na neho aj iný vplyv.......ale každopádne dakujem ....skúsim si pohladať ten časopis aj tú knihu, čo si mi napísala.....a možno je to fakt len také obdobie vzdoru, ktoré snád prejde. 🙂 ešte raz dakujem a prajem celej Tvojej rodinke všetko dobré

denkaajejdeti
25. mar 2014

@lukihomamina Babky mávajú na deti často priam zhubný vplyv 😀 . Ale vážne, môže to byť aj tým, že často meníte prostredie a malý tak nikde nie je doma na 100%. Viem si predstaviť víkend u babičky, ale mesiac nie. Asi sa predsa len trošku inak správate, keď ste s malým sami a keď máte okolo seba "komparz" 😉 v podobe blízkej rodiny. Starí rodičia majú iné požiadavky na vnúča a nechcem napísať, že ho rozmaznávajú, ale aj to je dosť možné. Úplne stačí už len to, že on nevie jasne identifikovať niekoho, kto mu "velí"/určuje pravidlá - to by ale musel posúdiť niekto nestranný.
Skúste to zmeniť a k babkám nechodiť na také dlhé obdobia - buďte sami a každý druhý víkend navštívte jedných starých rodičov. Aspoň na istý čas a potom uvidíš, či to má nejaký efekt.
Tento čas využi na nastavenie pravidiel a tie s mužom dodržiavajte, trestom pre malého môže byť váš nezáujem/ignorovanie, keď robí čertovinky 😀 . Rodičia robia často chybu, že si deti všímajú najmä vtedy, keď neposlúchajú a deti sú rodení cirkusanti a veľmi rýchlo pochopia, čo im na 100% zabezpečí pozornosť rodičov. Takže, venuj sa mu tak ako doteraz, ale keď sa začne správať nevhodne povedz mu primerane veku, že toto sa nerobí a odíď do inej miestnosti s tým, že sa vrátiš, resp. budeš sa s ním opäť hrať, keď s takým správaním prestane. Ale za svojim si stoj, bez násilia ale jednoznačne, aby nebol zmätený tvojim správaním.
Ak je to obdobie vzdoru, tak s pravidlami ho jednoduchšie zvládneš a neboj, bude lepšie 😉, aj keď v puberte ťa čaká 2.kolo a to je ešte náročnejšie 😀.
Verím tomu, že to zvládneš, len ver tomu, že ty aj tvoj manžel ste dobrí rodičia a aj keď malému nevyhoviete vo všetkom, tak je to len pre jeho dobro - pretože v škôlke by s takýmto správaním mal nemalé problémy. V MŠ som mala 3 deti a každý rok v každej triede bolo z cca 24 detí možno max. 2-3 takéto problémové, agresívne.....a učiteľky sa zhodli na tom, že po skúmaní čo je za tým, sú tam vždy dva faktory - buď to rodičia, ktorí dieťa zahrnuli opičou láskou (bolo vymodlené, vytúžené, všetkými hýčkané, považované okolím priam za anjelika, ktorému sa musí splniť každé želanie...) alebo druhý extrém - dieťa, ktorému matka dávala všetko potrebné pre život, len nie svoju lásku a pozornosť....
A ešte rada na záver - malinký bude mať už tri rôčky, ja by som začala vážne premýšľať nad súrodencom 😉 a možno aj viacerými - pomôže to nielen synovi, ale aj vám ako rodičom - výchovu budete brať za pochodu, akosi prirodzenejšie a s nadhľadom. Viem o čom píšem - my sme mali 6 rokov jedináčika a až potom prišla dcérka a po ďalších troch druhá dcérka. Viem porovnať (aj keď deti by sa porovnávať nemali 😉) ako by synovi prospelo, keby mal súrodencov aspoň o 2-3 roky skôr.
Denisa

Tu začni písať odpoveď...

Odošli