Mám počkať, alebo mám odísť?
Slobodna mamicka,doma "peklo", novy priatel. Priatel chce aby sme sli byvat k nemu (byva sam,s malou si rozumeju) problem je vsak vidim v tom,ze sme spolu kratko (mesiac) ale situacia doma ma nuti ponuku prijat. Co by ste na mojom mieste urobili vy???Pripadna vlastna skusenost potesi. Dakujem.
PS: "mudre" komenty si nechajte pre seba,stojim len o nazor.
@jana_eyre presne tento nazor ma aj priatel. 🙂
@ruthmaria aj mna zaujmaju odpovede na otazky co polozila @jana_eyre. Dakujem. 🙂
@majuska23988 to je síce fajn, ale prvoradý nie je priateľ a čo si myslí, alebo chce, ale prioritné by malo byť tvoje dieťa. Inak, ozaj nechápem, načo si vlastne tému zakladala, keď si už evidentne rozhodnutá. Prišla si si pre odobrenie? Nepotrebuješ ho 😎
@jana_eyre urcite nebudem presviedcat ani hovorit malej,ze priatel je jej otec. Na svoj vek (3,5) je dost mudra na to aby tieto suvislosti chapala. Oslovujeho bud menom alebo ujo a len na nej zalezi,kedy a ci ho bude volat "ocko" no kazdopadne jej bude primerane veku vysvetlovane,ze on nie je jej pravy ocko.
@koniarova kto povedal,ze sme mlady??? 😀
@majuska23988 Uvažovala si aj nad tým, čo keď to nebude fungovať? Vrátiš sa s prosíkom domov?
@alaguema nie nie som rozhodnuta,keby som bola tak konam a neziadam pomoc resp.nazor vas ostatnych mamiciek. 🙂
@koniarova domov sa isto nevratim.a aj toto sme uz s priatelom riesili a myslim,ze som to tu uz spominala.
@jana_eyre len pre info ja mam 27 a priatel 33. 🙂
@jana_eyre Fajn, tvoj názor ti neberiem, ale dokelu, nedávno tu písala tá osoba, čo sa k priateľovi presťahovala po štyroch mesiacoch, to jej tu všetky písali, aká bola blbá, a ako si za pokazený život môže sama. A teraz čo. Podľa mňa je ale sakramentský rozdiel, ak je vzťah, no teda fajn, povedzme, "osudový" a medzi dvomi to tak iskrí, že sa teda od seba už neodtrhnú (aj keď to sú podľa mňa čisté hormóny a úspešnosť takého vzťahu naozaj nemôžeš dopredu predpokladať a ani tu ti nikto nedá záruku, že to výjde, a že sa z partnera vykľuje vzorový otec a manžel), a keď je baba do rozhodnutia dotlačená okolnosťami, možno by s tým človekom za normálnych okolností ani nešla bývať, lebo by po roku zistila, že sa k sebe nehodia, ale berie to ako prvú príležitosť odísť od rodičov. A okrem toho, je to strašne drastický experiment na dieťati, takíto "neodskúšaní odčimovia" už narobili veľa škôd. A čo keď to s týmto partnerom nevýjde, príjme ďalšiu ponuku na nové sťahovanie?
@nela1916 a ako správne odskúšať otčima? 😉 veľa škody narobili aj originál biotatkovia a to je ešte horšie si myslím
poznám kočku, čo to mala doma dusné,s chalanom chodili spolu posledný rok na strednej, v máji zmaturovala,v júli bola svadba, išli bývať od začiatku sami a sú spolu už viac ako 10 rokov,zosobášený a dve deti
...takže je ozaj ťažko povedať a poradiť ...
Skúste ju netlačiť svojimi komentármi do pozície prosíkajúcej sa rodičom či sťahujúcej sa od frajera k frajerovi 😉
@bodka13 to sú také argumenty na hlinených nohách...áno aj rodičia, dokonca aj bio matky narobili veľa škody...a to je dôvod na to, aby človek ľahovážne zbalil kufe a dieťa a presťahoval sa k cudziemu chlapovi??
Nikto ju nikam netlačí, akurát sú tu ženy, ktoré sa na to pozerajú pragmaticky. Ja tiež poznám ženu, ktorá sa s bábom presťahovala k chlapovi po pol roku známosti a sú spolu dodnes. Takých prípadov by sa určite našlo viac, ale to nie je vôbec žiadna záruka, že vždy to tak musí byť. Navyše, mne to pripadá ako čisté zúfalstvo - po mesiaci.
@alaguema všetko má aj pre aj proti ...tiež keď som sa vydala po dvoch rokoch chodenia, nevedela som ako dopadne náš vzťah po pár mesiacoch spoločného bývania ....takže je to hop alebo trop 😉 sme spolu skoro 17 rokov manželia a čestne priznám, že nie raz to už bolo naozaj kritické
mesiac tvoria pár ale ako kamaráta ho pozná pol roka .... napísala na začiatku
Je možno zúfala, ale riadi sa svojimi pocitmi a tie klamať nezvyknú
@bodka13 Nikam zakladateľku netlačíme, myslíš, že ona sa dá? 🙂 by som nepovedala.
A veď zakladateľka ako dôvod sťahovania uvádzala "peklo doma", nie osudovú lásku, takže som napísala názor na celú situáciu.
No ono je fakt, niekedy neodskúšaš, taká "odskušávka" mmanipulátora vie trvať aj roky a aj tak občas nemáš istotu, ako to druhá strana myslí. NO bezohľadu na pozitívne prípady - veď aj motyka občas vystrelí - páčilo by sa ti, keby ti tak napríklad ešte za starých detských čias mama oznámila, že sa sťahujete k tomu dobrému ujovi, čo ste spolu boli na prvej prechádzke štyri mesiace dozadu? Mne teda nie! Alebo dieťa musí znášať všetky mamine nepremyslenosti? Samozrejme, následky môžeme len hádať (možno tá motyka fakt vystrelí a bude to doživotne šťastný pár), ale tu skôr ide o princíp. Som za to, aby tí traja spolu trávili poriadne veľa času a až keď si budú istí, môžu sa posunúť o level vyššie.
@alaguema presne tak, len inými slovami povedané to, čo som sa pokúšala povedať ja. 🙂
S tými rizikami je to tak, ani skok do prázdna zo šiesteho poschodia vždy nekončí tragicky, no občas zabíja práve prvé poschodie. Vo veci je princíp a zdravý rozum. A áno, kroky z čistého zúfalstva s premyslenosťou veľa nemajú.
@nela1916 príklad max. pritiahnutý za vlasy... myslím a zdá sa mi podľa opisu situácie ,že sú v kontakte pravidelne a nie raz za 4 mesiace ...vo veku jej dcéry by som vedela akurát tak poplakať si za babkou a dedkom, lebo s nimi nebudem už každý deň a nie vyjadriť svoj názor či to chcem alebo nie
myslím, že naše rozhodnutia ju veľmi neovplyvnia ale komentáre "vrátiš sa s prosíkom k rodičom" a "keď to s týmto partnerom nevýjde, príjme ďalšiu ponuku na nové sťahovanie?" na mňa pôsobí urážajúco ...ale to je môj subjektívny pocit, možno niekomu inému to príde obyčajné konštatovanie
@bodka13 No prosík k rodičom by som si konštatovať nedovolila, len tu bola práve taká osoba, čo s tým prosíkom aj prišla a rodičia už ani počuť, tak hm, po takejto krátkej známosti (mne sa nevidí ani ten pol rok) naozaj nemôže vedieť, s kým ide bývať a či je teda pripravená aj na alternatívu, že to nevýjde. ň
Možnosť prijatia ďalšej ponuky mi napadla kvôli tomu zbrklému konaniu, teda nevieme, koľko vzťahov už zakladateľka mala, ale toto je naozaj také čerstvé, že mnoho ľudí po prvom mesiaci ani nevie, aký vzťah sa z tej novosti vyvinie a či im to vôbec vydrží a či sa k sebe hodia a možno spolu neprekonali ani pol krízy, a ona sa už ponáhľa zareagovať na prvú ponuku na spoločné bývanie. Vo mne to budí dojem takého že "je mi jedno, kam, ale len aby som vypadla". Ale možno sa mýlim.
NO a keď už príklady, mala som známeho, ktorý sa tak tiež presťahoval k priateľke, pravdepodobne v tom tiež bola snaha odísť z domu, takže chvíľu bol macher, lebo on už mal relatívne vlastné bývanie a my ešte nie - to bolo za starých študentských čias. Po pár mesiacoch to skončilo, baba ho vyhodila, tuším sa museli aj vzájomne "majetkovo vysporiadať", lebo medzi tým si stihli nakúpiť pár spoločných drahých vecí do domácnosti. Skrátka to skončilo ako riadna životná kríza a chalan časom aj tak radšej riešil vlastné bývanie a vzťahy si už potom budoval ako samostatný človek. Neskôr sa priznal, že ju vlastne ani neľúbil, ale no neviem, chcel zabiť samotu, tak evidentne to bolo vzájomné.
@bodka13 Jaj a ešte to dieťa, no ospravedlňujem sa za tvrdšie vyjadrenie, ale takýto postoj k dieťaťu, aký si vyjadrila, mi pripadá mierne arogantný. Vieš také, že "však ono je to ešte také nič, nemá ani vlastný názor, tak nech si zvyká na moje zúfalé kroky", prepáč, s týmto nemôžem súhlasiť, ani keby na to boli celé vrecia argumentov. A to vôbec nezastávam názor, že sa treba podvoliť každému vrtochu dieťaťa, ale stále si myslím, že toto je proste experiment.
@nela1916 nerozumiem teraz - ja mam akoze nejako zodpovedat za to, co tu kto komu pisal? ja tu nikoho neposudzujem, neodsudzujem - nemam tu potrebu ani pri zene, ktora sa k muzovi prestahovala po 4roch mesiacoch.. zakladatelka sa pytala na osobnu skusenost, ja ju mam len tam nefigurovalo dieta..
keby som sa v tom case niekoho pytala, mozno tiez by mi vsetky predpovedali ako si skazim zivot, ze mu ide iba o byt, ze keby to bolo za normalnych okolnosti, tak to tak neriesime..
/len pre objasnenie, bolo to pol roka po smrti mojej mami, ktora zomrela mesiac po mojej mature.. zila som sama v novom byte z dedicstva 4ri mesiace , okrem roboty som nemala ziaden iny zaujem alebo hobby, vikendy som travila sama, kamaratky sa kamsi vytratili.. po tomto opise by mi asi kazdy predpovedal, ze len vyuziva moju situaciu s bytom, po rozchode s jeho priatelkou - rozisli sa asi pol roka dozadu.. obaja sme ale vedeli, ze chceme vazny vztah, sadli sme si povahovo tak ako v puberte, prekecali sme celu noc a vedeli sme ze proste chceme byt spolu, nech to uz dopadne akokolvek.. dokonca sme sa spolu hned aj vyspali, za co by ma niektore oznacili za k..vu.. a predsa sme spolu ostali na par beznych nezhod, ktore sme vyriesili sme boli vzdy radi, ze sme spolu, zacali sme stavat, prisiel syn, potom svadba, potom dcera a ja si lepsieho muza predstavit pre seba neviem/
moja sestra zistila po dlhorocnej znamosti a par rocnom spoluziti, ze sa k sebe nehodia a to tam bolo uz aj dieta, jej partner vzorovy otec teda nebol - v com je to ine?
a okrem toho, kto pise o tom, ze zakladatelka planuje z priatela urobit hned a drasticky otcima? zena, ktora ma dieta a najde si priatela musi automaticky a prehnane konat a robit z noveho muza otca svojho dietata? to je trocha urazajuce podla mojho meritka, nepoznas zakladatelku ani priatela, nemozes predsa vediet aki su to ludia, ako reaguju, ake maju zivoty..
a predsa zakladatelka uz napisala, ze ho pozna dlhsie ako jeden mesiac, jeden mesiac iba tvoria par..
Mudre komenty? Po mesiaci? Tak sa potom nepytaj nic.
@nela1916 to nebol postoj k dieťaťu, to som zhodnotila svoju detskú reakciu ...napísané je ."vo veku jej dcéry BY SOM VEDELA AKURÁT tak poplakať si za babkou a dedkom, lebo s nimi nebudem už každý deň a nie vyjadriť svoj názor či to chcem alebo nie" ...nie je tam napísané, že dieťa zoberiem a presťahujem bez rozhovorov a vysvetlení
... našťastie toto nie je o nás ...je na zakladateľke aby si utriedila myšlienky , pocity, možno si niečo z toho napísaného tu aj vyberie, alebo jej to trochu pomôže pri rozhodovaní či začne viac zvažovať riziká
Byť na jej mieste tak najskôr si urobím poriadok v sebe, potom rozhovor s priateľom a zváženie všetkých pre a proti+vysvetlenie čo obnáša bývať s dieťaťom pod jednou strechou a potom to najdôležitejšie :rozhovor s rodičmi 🙂 ubezpečiť ich že to nie je akcia "za to just" ale že je čas skúsiť žiť oddelene s niekým koho mám rada a kto má rád nás dve ,hoci im sa to možno dá skoro ale ja=my to tak cítime a chceme ....
a týmto som už asi aj vyčerpala všetky svoje myšlienky a nápady ,ako vyjadriť svoj názor ...takže @majuska23988 rozhoduj sa srdcom ale nezabudni pritom počúvať aj rozum 🙂
@jana_eyre Máš pravdu, to naozaj nemôžeme vedieť, o čo tomu chlapovi ide a to by som sa ale nikdy nepokúšala hádať, lebo taktiež neuznávam "konšpirácie z ničoho". Možno mu nejde úplne o nič, možno o všetko a možno má len neúnosnú povahu a nezvláda krízové situácie a možno jeho názor na výchovu dieťaťa je niečo v zmysle "biť, koľko sa doňho vprace" alebo naopak, možno to bude ten najlepší otec a partner na svete. Háčik je v tom, že v tejto fáze to zakladateľka ale naozaj nemôže vedieť, ako nemôže vedieť ani to, či to bude dobrý partner pre ňu a či ju jeho zlozvyky časom nebudú vytáčať do nepríčetna - aj polrok mi pripadá pomerne otázny - a len tak "skúšať a triafať" ešte s dieťaťom mi pripadá veľmi riskantné práve pre ten skrytý potenciál, ktorý treba dlhšie odhaľovať. A spoločné bývanie predsa už je istou formou záväzzku, takže sa stále pýtam, čo zakladateľka urobí, ak to časom prestane klapať.
vyskusaj a uvidis 🙂 Drzim paste