Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Mám počkať, alebo mám odísť?

majuska23988
1. júl 2015

Slobodna mamicka,doma "peklo", novy priatel. Priatel chce aby sme sli byvat k nemu (byva sam,s malou si rozumeju) problem je vsak vidim v tom,ze sme spolu kratko (mesiac) ale situacia doma ma nuti ponuku prijat. Co by ste na mojom mieste urobili vy???Pripadna vlastna skusenost potesi. Dakujem.
PS: "mudre" komenty si nechajte pre seba,stojim len o nazor.

sissy27
1. júl 2015

@majuska23988 tak ja by som po mesiaci ani nezoznamovala dieťa s novým priateľom, nie sa ešte k nemu sťahovať... a ani neviem, čo si predstaviť pod pojmom "doma peklo" - bijú ťa, berú ti jedlo?
ja osobne by som riešila "ako sa osamostatniť", nie "ako sa zavesiť na krk" niekomu inému...

puklica13
1. júl 2015

Aky je rozdiel medzi mudrym komentom a nazorom? Inak suhlasim s komentom vyssie...pi mesiaci by som sa teda nestahovala k nikomu...

moni244
1. júl 2015

@puklica13 "múdry" koment je ten, čo nenapíše nič k veci, len rýpe, názor, poradí, pomôže, neodsudzuje 😉

moni244
1. júl 2015

@majuska23988 ja na tvojom mieste riešim samostatné bývanie a neženiem sa z dažďa pod odkvap

sissy27
1. júl 2015

@puklica13 múdry koment je ten, ktorý odporuje názoru zakladateľa témy, prípadne obsahuje konštruktívne riešenie, názor je ten, ktorý so zakladateľom súhlasí a vyjadrí ľútosť...aspoň tak som to odpozorovala tu na diskusiách 😀 - a to všeobecne, nie (len) v tejto diskusii, nech to zas neberie niekto osobne...

annaanna
1. júl 2015

@sissy27 presne...

janinah
1. júl 2015

Tak odišla známej dcéra sl. mamička k novému priateľovi,nedopadlo to dobre,tiež mala mladá doma "peklo" a to spočívalo v tom,že ju rodičia nútili k zodpovednosti,k dokončeniu školy.....takže možnosti /v tomto poradí/
1.osamostatniť sa len ty a dieťa
2.ostať doma a urovnávať to "peklo"
3. počkať ako sa vyvinie vzťah a sťahovať sa až keď si budeš istá,že neurobíš ďalšiu chybu v živote
čo si veľmi dobre rozrátaj a rozmýšľaj sú financie

margotka112
1. júl 2015

Ja som so svojím už manželom takto začala jeden úžasný vzťah. Po dvoch mesiacoch chodenia sme si našli spolu podnájom a už sme spolu 5 rokov. A pokial to chce on sám,tak to nieje vešanie sa na krk iným,tak isto máš určitý príjem,a vie o tom.Takisto vie o tvojej sitácii s tvojou rodinou. Možno v ňom nájdeš skutočnú oporu,to ti velmi doprajem.

bodka13
1. júl 2015

@majuska23988 v čom spočíva to peklo ? kedy vypuklo ? alebo sa iba rodičom nepáči,že sa chceš vrhnúť do neznáma a spáliť sa znova...lebo ak si doteraz u nich tak ti asi=určite pomáhali a pomáhajú 😉
Mne sa zdá veľmi skoro presťahovať sa k priateľovi s ktorým sa poznáš mesiac- sú to len stretnutia na hodinku/dve a možno bol celodenný výlet ale to nie je ako žiť s niekým,zdieľať domácnosť, hospodárenie a hlavne by som si uvedomila,že mať pekný vzťah s dieťaťom hodinu denne je iné ako s ním byť každý deň minimálne 12 hodín , tým myslím tvojho priateľa

bodka13
1. júl 2015

@margotka112 nepíšeš či máš alebo si bola v tom období slobodná mamička ...a ono v tom je rozdiel, teda pre mňa by bol lebo to už nie som iba ja ale ja a dieťa 😉
ale je super, že sa darí aj takýmto štartom vzťahov , teším sa že si spokojná a šťastná s priateľom 🙂

majuska23988
autor
1. júl 2015

@margotka112 ano navrhol to on. Prijem samozrejme mam ale nie dostatocny na to aby som si mohla platit sama najom,skolku,stravu ... preto zvazujem tuto jeho ponuku aj ked aj mne samej sa to zda skoro ale doma to zacina byt neunosne.

majuska23988
autor
1. júl 2015

@bodka13 "peklo" spociva v psychickom trapeni,nadavkach (aj pred dcerou)... Nehovorim,ze mi nepomahali alebo nepomahaju ale davaju mi pocitit,ze sme im na tarchu (na domacnost prispievam). S priatelom sa poznam uz vyse pol roka ale mesiac sme spolu. A nie nie je to len o vyletoch... Ja uz mam co to prezite a vsimam si podstatne detaily,nemam "ruzove okuliare" a viem co obnasa zivot v spolocnej domacnosti. No a spolocne byvanie navrhuje on,ja sa nikomu na krk nevesiam len ginancna situacia mi nedovoluje najst a platit najom a vsetko s tym spojene.

evkakorcek
1. júl 2015

@majuska23988 Ja by som nešla. Ako veľmi môžeš poznať po mesiaci nejakého človeka? a tiež mi nepríde ok, ked ťa k sebe on po mesiaci volá bývať! Davaj si pozor aby si sa nesklamala. Doma to začína byť neunosne, ale je to predsa tvoj domov. Nie si u cudzích. A teraz ked volá niekto k sebe bývať, človek ktorého ani nepoznáš tak prikývneš??? Ideš seba a hlavne dcerkuvystaviť celkom dosť značnému riziku..... 😒

bodka13
1. júl 2015

@majuska23988
ako nechcem byť zlá alebo rýpať ...ako to chcete riešiť s financiami - môžeš sa na nákladoch na byt +strava+drogéria podieľať polovicou a zvládneš pokryť aj náklady na škôlku a dcéru zo svojho platu ? či platiť bude priateľ? ...toto sú veľmi dôležité veci pri ktorých často dochádza k nedorozumeniam
a ešte ma napadlo, ak vám vzťah náhodou nevyjde kam sa vrátiš ? od rodičov netreba odchádzať hrrr a buchnúť za sebou dverami... treba sa zamyslieť aj nad tým,čo to urobí s dcérkou - nový ujo/kamarát, nový domov , babka a dedko už nie sú ...pre ňu je to tiež dosť náročné a to nehovorím o tom, čo by to s ňou urobilo keby vzťah nevyšiel :-/

jana_eyre
1. júl 2015

@majuska23988 s mojim teraz uz muzom sme spolu zacali byvat od prveho rande.. bol to teda moj dlhorocny kamarat, dlhsie sme sa nevideli, raz stretli v mhd vymenili nove cisla, pozval ma von odprevadil domov a uz neodisiel - tento rok sme mali 10te vyrocie..

ak by byvanie s nim ti ulahcilo zivot, preco nie? jedine co zo zaciatku neuponahlaj su prilisne zavazky, ktore by ta mohli nejako zdrzat pri odchode ak by sa z neho vyklul nejaky zahadny blazon.. ako sa vravi, risk je zisk..

majuska23988
autor
1. júl 2015

@bodka13 je ine riesit tieto veci na polovicu a ine keby som mala platit vsetko sama.Ano polivicu zvladnem a urcite sa nenecham "vydrziavat" vzdy som si na seba vedela zarobit. Ak to nevyjde tak si budem hladat najom,toto sme uz s priatelom riesili a nie nevyhodi ma dovtedy na ulicu. Znie to mozno ako klise ale nie je to chrapun a ani pubertiak.

bodka13
1. júl 2015

@majuska23988 všetko si v kľude premysli, s priateľom sa porozprávaj, dohodnite si pravidlá a proste všetko, aj jeho prístup k tvojej dcérke...doma s rodičmi by bolo dobré uhrať to na mier, ísť=chodievať aj po odsťahovaní k nim na návštevu aby dcéra neprišla o starých rodičov, proste udržiavať dobré vzťahy, možno to teraz tak necítiš ale rodičov budeš ešte potrebovať .... môžeme ti tu radiť a varovať ťa, aj tak urobíš to čo cítiš 🙂 len nezabudni že musíš cítiť za dve = za teba a malú 🙂

majuska23988
autor
1. júl 2015

@jana_eyre byvanie s nim by mi urcite ulahcilo zivot,teda po psychickej stranke urcite. Dieta a ani iny zavazok neplanujem a on to dobre vie a respektuje. 🙂

majuska23988
autor
1. júl 2015

@bodka13 ano samozrejme,ze nechcem odchadzat rozhadana a nevravim ani,ze hned. Mala ich ma rada a urcite by som ju nepriprava o babku a dedka kedze starych rodicov ma len s mojej strany. A s tym byvanim vaham hlavne koli malej,inak by som bola nadtahovana uz davno. Si e si s priatelom rozumeju ale predsa ...

lajlilinka
1. júl 2015

A keď to s ním nevyjde? Tak potom čo? Vzťahy s rodičmi na bode nula...kde pôjdeš vyplakavat? K nim? Na sociálku? 😠

jana_eyre
1. júl 2015

@lajlilinka kam pojdu vyplakavat vsetky, ak im nevyjde vztah? keby takto uvazoval kazdy, vztahy nema nikto s nikym..

ja napr. mamu uz nemam, otec invalid ci psychicky, alebo fyzicky - tiez by som asi nemala kam ist vyplakavat, keby mi muz povedal zbohom.. vtakom pripade je predsa jedno ci si s niekym 10r. alebo 1mesiac..

bodka13
1. júl 2015

@majuska23988 čo tak skúsiť ísť k priateľovi na pár dní /nocí = na víkend ? postupne by si zvykol on, ty , malá a aj vaši by videli že to bolo dobré rozhodnutie ....poznajú rodičia tvojho priateľa ?

nela1916
1. júl 2015

@majuska23988 Poznám ten pocit, že doma peklo (už len z tej rodinnej ponorky a rozdielnych názorov), vypadnúť hoci aj zajtra. Ale nemôžem s tebou súhlasiť. Dobre som ťa pochopila, že s priateľom síce neplánuješ záväzok, tj. vážny vzťah, ale berieš ho ako príležitosť sa niekam presťahovať?

Nezdá sa ti, že je to tak trochu akoby "niečo za niečo"? Ty budeš predstavovať ženský element v jeho domácnosti a za to dostaneš pokoj od rodiny. Resp. aby si mala pokoj od rodiny, musíš sa presťahovať k mužovi. Mne sa to zdá trochu ponižujúce, lebo za normálnych okolností by si muža pravdepodobne spoznávala aspoň o pár mesiacov dlhšie, ale teraz proste konáš zbrklo a ponáhľaš sa na prvé miesto, kde ťa pozývajú.

Takisto ani po polroku nemôžeš vedieť, aký je to človek, hlavne aký to bude otec z dlhodobého hľadiska. Nedávno tu písala jedna, čo sa tiež takto presťahovala k mužovi, po čase má peklo prezmenu uňho a mama ju už doma nechce. takže nádych a rozmýšľaj!

alaguema
1. júl 2015

@majuska23988 ak je doma peklo, tak do podnájmu, hoci aj maličkého. Ak by si sa vedela finančne podieľať na bývaní a prevádzke domácnosti s priateľom v bežnom byte, tak by si mala zvládnuť aj privát sama s dcérkou, aj keď v skromných podmienkach. A nech ukáže čas, ako na tom s priateľom budete. Nasťahovať sa s dieťaťom k prakticky cudziemu človeku s malým dieťaťom je podľa mňa nerozumné. Brala by som to ako poslednú, úplne zúfalú možnosť. A moja osobná skúsenosť - ešte ako slobodná a bezdetná som sa nasťahovala k vtedajšiemu priateľovi, z ktorého sa časom vykľul žiarlivec a násilník. Záver si urobíš sama.

jana_eyre
1. júl 2015

inak este som chcela len podotknut /hoci teda vidim, ze moj nazor je tu mensinovy/ ze najlepsie cloveka spoznas v spolocnej domacnosti..

tak isto je vela ludi, co nemaju inu moznost ako sa odstahovat do podnajmu s niekym, kvoli financiam - castokrat su si to uplne cudzi ludia a tam je predsa tiez to riziko, ze spolubyvajuci nebude uplne ok..

ruthmaria
1. júl 2015

@jana_eyre

draha, ale autorka temy sa nejde stahovat k dlhorocnemu kamaratovi

jana_eyre
1. júl 2015

@ruthmaria draha, ale v kazdom pripade je to snad zakladatelkyna vec a rozhodnutie.. /tiez predsa pise, ze ho pozna dlhsie/

a len tak pre zaujimavost, kedy je "normalna" doba na stahovanie sa k priatelovi? co vsetko ma par absolvovat, aby to bolo vhodne pre okolie?

jana_eyre
1. júl 2015

@ruthmaria a este pre zaujimavost - muz bol moj dlhorocny kamarat v mojom veku od 16 do 18rokov, zit sme spolu zacali, ked som mala 21 a on o dva viac - to sa za ten cas tiez mohol zmenit a uz nemusel byt ten, ktoreho som poznala, alebo sa mylim?

koniarova
1. júl 2015

Je sakra veľký rozdiel, sťahovať sa k jednomesačnej známosti sama a sťahovať sa s malým dieťaťom. Ja by som si to veľmi dobre rozmyslela. Boli ste už spolu všetci traja aspoň 24 h? Vie priateľ, čo obnáša domácnosť s malým dieťaťom?

alaguema
1. júl 2015

@jana_eyre áno, súhlasím, najlepšie človeka spoznáš v spoločnom bývaní, ale to je výsada slobodných a bezdetných. Mamy by sa mali zoznamovať opatrnejše, keďže všetko s tým spojené, môže dosť zásadne ovplyvniť život ich dieťaťa.
A spolubývajúci je niečo celkom iné, než partner. To vníma aj dieťa.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli