Mám priateľa, ale milujem jeho brata

Mám problém..mám "priatela" teda niesme až v takom zvezku žeby to bolo niečo úžasné, možno si poniektore budete mysliet ze som si snim zacala len preto aby som sa dostala blizsie k jeho bratovi to urcite NIE!! Náš vztah nieje taký ako by som chcela, s predchadzajuceho vztahu kde bol alkohol kde peniaze sli len na cigarety palenku psychicke tyranie atd..neviem sa spamatat s toho ešte teraz..on ked videl ze som slobodna stastne rozvedena zavesil sa na mna ako kliest mam 26 rokov on 31 pride mi to tak ako keby si nevedel najst partnerku rovnu sebe..a pritom jeho brat je rovnako stary ako ja ideal mojho zivota tichy skromny chalan s nadychom anjela stale si prezeram jeho fotografie, jednoducho sa mi paci..nepije nefajci nemina peniaze na zbytocnosti, ma rad svoj klud a cistu hlavu presne ako ja...sadneme si vo vsetkom dnes sa mi dokonca o nom snivalo neviem odtrhnut oci od neho prejde kolo mna no nemozem si pomoct tak velmi by som mu to chcela povedat co knemu citim ale nemozem ☹ pritom ho tak potajomky milujem a verim tomu ze ho nikdy nebudem moct mat...spolocne zaujmy aktivity vsetko kazdu sekundu by som chcela stravit snim trapim sa uz vyse mesiaca kvoli tomu je mi fakt nanic.. ten sucasny "priatel" teda jeho brat je divny nechava prespavat u seba svoje byvalky vraj nemaju kam ist ved jasne ked sa ozeru pri kazdej party tak sa ani necudujem stretava sa s byvalymi kavicky a ja keby som chcela ist na kavu tak nema peniaze musi ist tam tam tam prednejsi su mu ini ludia udajni priatelia kamaratky a ja som sa musela vzdat vsetkeho aby on mal hlavu napokoji. Zmenila som to pretoze sa budem venovat aktivitam ktore bavia mna..je to fakt divne s jeho strany