Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Mám problém s rodičmi

tattrankaa
14. nov 2014

Ahojte dievčence,

som tu nová, viem, že táto stránka patrí skôr mamám a deťom, ale chcem sa len vyrozprávať z mojej situácie a neviem na koho sa už obrátiť.
Pred 4 rokmi som spoznala svojho nastávajúceho manžela. Mali sme teraz v septembri svadbu. A v tom je celý pes zakopaný. Po svadbe sa cítim nesvoja. Neznášam slovo svadba, rodina, mladá pani, nevestička, manžel, deti. Strašne sa cítim pri tom podráždená. Viem, že svojho priateľa veľmi milujem. Veľmi ma priťahuje, dobre si rozumieme, rozmýšľame v istých veciach spoločne.
Pred svadbou sme si tiež rozumeli, občas sme sa poškriepili, ale nikdy sme sa nehádali dlhšie ako 15 minút. Potom sme sa udobrili (to si veľmi cením na našom vzťahu, že sa vieme udobriť). Až prišla SVADBA... Mám pocit, že som vec, že som len niekto, kto sa musel vydať, aby nezostal na ocot v očiach rodiny :( Je mi z toho veľmi smutno. Mám pocit, že rodina si potrpí na tradície, na isté normy, ktoré sa u vydatej žene praktizujú (deti, zmena priezviska, atď.). Mňa tieto veci neskutočne vytáčajú. Viete cítim sa ako zahodená handra - však už nezostanem rodičom na krku. Oni sú z toho celí vytešení. Mňa to bolí. Ja mám aj strach - celý život mi moja matka s dedom rozprávali, že zostanem na ocot, že si nájdem alkoholika, že som nemožná ( málo jem, veľa jem a ešte si musím viac naložiť). Nikdy som nemala šťastie na chlapov - je pravda, že som chodila s mužmi, ktorí neboli na mojej inteligenčnej úrovni ( skôr takí jednoduchší). Myslela som si, že na nijakého chlapa nemám. Až raz sa ukázal môj terajší manžel. Pozval ma von, začali sme spolu chodiť. Pre mňa veľa znamená. Je to môj prvý domov, môj prístav. Začala som sa rozvíjať, chodiť von, hľadať si kamarátky. Mala som vtedy 24 rokov a prvý krát som bola vonku do pol noci. Mala som prísnu výchovu a strach z matky, ktorej sa dodnes bojím. Finančne sme na tom tiež doma neboli dobre. Ja sa nechcem sťažovať. To nie - už len konštatujem.
Teraz mám skôr aj ten problém, že v mojom živote je strach - frustrácia - držím si od manžela odstup - stále psychický odstup - ale to nie len od neho, ale aj od iných ľudí. Momentálne mi mama hovorí, že môj manžel má neznesiteľnú povahu ako svokra a že bude ako ona a nebude to dobré. Mne je z toho ťažko. Matka využila situáciu keď manžel bol na služobnej ceste. Neskutočne mi tým ublížila. Radi by sme sa osamostatnili, ale ja mám chorobný strach si vziať hypotéku, mám strach, že to nebudeme vedieť splácať. Manžel na mňa tlačí, aby sme riešili osamostatnenie - aj ja to chcem riešiť, ale neviem ako - jedine nejaký podnáájom. Som strašne zúfalá a frustrovaná zo situácie. Ako tlakuje aj moja aj manželova strana na nás. Samozrejme vyvoláva to len medzi nami hádky a rozbroje. Naposledy som sa s ním chcela rozviesť. Už mi to bolo jedno. Už som chcela mať pokoj.
Ďalším problémom je - že som si nechala svoje priezvisko. Moji rodičia to nevedia. Oni by to nepochopili. Stále ma oslovujú manželovým menom. A ja to neznášam. Mám pocit, že už neviem kto som, že som stratila svoju identitu a samú seba.
Prepáčte, že som sa tak rozpísala, ale potrebovala som to zo seba dostať.
Ďakujem

elienka
18. nov 2014

@tattrankaa Všetko tu už bolo povedané, v skratke - poslúchni manžela a odíď preč z nadvlády tvojej rodiny, hoc aj do podnájmu, veď ste len dvaja, dobre by vám bolo aj v garzonke. Tam vklude premyslite svoje možnosti a potom choďte do hypotéky.

koala7
18. nov 2014

@tattrankaa mozes sa na to priezvisko pozriet aj z druhej strany. nove priezvisko = novy zivot = nova Ty, svoja Ty, stastne vydata Ty, VY dvaja rodina ;)

zuzka1.
18. nov 2014

@koala7 presne toto ma napadlo - nova ty, zena tvojho muza, si jeho a on je tvoj, lubite sa, ked uz tu ti nepomoze laska, tak uz neviem co.dlhodoby tlak zo strany matky je otrasny hnusny, ale si sikovne a rozumne dievca, uz len to prekonat, mamku poslat do prdele, skus aspon v malickosti, - ja neviem, ked ti vytkne jedlo alebo niecopodobne. postupne pridavaj, pojde to, neboj sa, a hlavne hypoteky sa neboj, ale ak to nevies proekovnat, najdite si podnajom a postupne zistis, ze peniaze z podnajmu mohli ist na hypo.krok po kroku to pojde,

0silvia0
18. nov 2014

@tattrankaa ale tvoj pohľad na manželstvo: byť vydatá, mať zmenené priezvisko, aby to bolo čo najviac vidieť... nie je zdravým pohľadom... neviem, či si tento postoj odpozerala od rodinných príslušníkov, alebo ti ho viac-menej vštepili, ale skús si nájsť na manželstvo zdravší náhľad. V manželstve sa dáva, v manželstve sa odovzdáva, v manželstve sa z dvoch stáva jeden, manželstvo je úžasná inštitúcia, keď funguje ako má. Tvoj manžel sa do teba zamiloval pre tvoje kvality, možno si bola pre neho posledná neskazená duša medzi množstvom dnešných prehnane sebavedomých preafektovaných mladých žien, ty si bola pre neho tá vyvolená a pravá, tak sa mu snaž odovzdať aj duševne a zdielať s ním to, čo máš ukryté v trinástej komnate. Ja som bola tiež taká osoba, ktorá som si veľa vecí zbytočne pripúšťala, veľa vecí som zbytočne riešila a tiež nie som majsterka preciťovania citov, ale... naozaj veľa týchto rôznych tráum som pustila za hlavu až vtedy, keď som všetkým ľuďom, ktorí mi kedy ublížili (vedome aj nevedome) odpustila. Jednoducho som odpustila, preťala negatívne spomienky a viac som sa k tomu nevracala. Aj ty to dokážeš, ale musíš odísť a potom sa pomaly ale isto začneš liečiť z nepríjemných pocitov a zážitkov z minulosti. Musíš hlavne urobiť prvý krok a odísť z toho hrozného prostredia plného nezdravých rečí, potom bude všetko dobré.

tattrankaa
autor
19. nov 2014

@0silvia0
@zuzka1. hej, musím odísť, ale ako to mám spraviť? Mám strašný strach odísť - aj keď neviem z čoho...som asi divná...a pritom chcem odísť, len sa bojím. a nebojím sa toho, že budem samostatná. Skôr sa bojím manipulácie zo strany matky, deda..z toho mám reálny strach. Už teraz sa ku mne správa ako k psovi, je urazená...mne to ubližuje - a ja nechápem prečo...☹

0silvia0
19. nov 2014

@tattrankaa treba sa k tomu postaviť vecne a bez emócií. Predniesť tvoje a manželovo rozhodnutie tak, aby manipulácia zo strany deda a matky nebola možná. Skús si predstaviť, ako ti budú raz rozhodovať o tvojom budúcom dieťati, ako ti budú neustále radiť a poúčať ťa... ak sa chceš oslobodiť z ich vplyvu, jednoducho nemáš inú možnosť. Už ťa zdeptali a vycicali dosť, v tomto prípade neber žiadne ohľady, lebo budeš ich obeťou do smrti alebo až do psychického vyčerpania.

eri28
19. nov 2014

@tattrankaa urcite navstivit odbornu pomoc, skus sa porozpravat z muzom co si o tom mysli.TO ze si zmenis priezvisko nestratis urcite samu seba ani svoju identitu, ale to je tvoja vec.Ani ja som nemala lahku vychovu a pocas skoly som navstevovala psychologicku na to nic zle nie je.Skus odpustit rodine, a odpustat kazdy den.Mozem ti poradit mne pomohlo, ze som odisla do zahranicia, ale nema kazdy taku moznost, ale urcite sa odstahuj.

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@0silvia0 máš úplnú pravdu. dnes ráno sme spali u nás doma a matka začala kričať - zobudila ma či nemám zo svadby svietniky, lebo ona (urazená) mi včera klopala na dvere a aj keĎ sme sa rozprávali - sme ju nepočuli...ale my sme boli takí vyčerpaní, že sme zaspali pri zapnutom svetle ! dnes ideme pozrieť nejaké byty na podnájom...na Vianoce by sme chceli byť sami. Lebo bývať v kufri auta a chodiť po rodičoch je ZLÉ... a navyše moja matka ja na niečo urazená..dokonca aj vtedy keď jej nedvihnem mobil - lebo učím ☹ Môj manžel to okomentoval tým, že nepozná sebeckejšiu osobu ako moja matka

nelina1
20. nov 2014

@tattrankaa Tvoj životný príbeh mi pripomína výrok jedného muža, ktorému rodičia ničili a riadili život aj v dospelosti, ktorý na svoju adresu povedal: Som vo svojom živote herec vo vedľajšej úlohe.
Tvoja matka ťa od malička deptala. Bohužial si k Tebe doteraz nevypestovala vzťah, nemá Ťa rada. Má potrebu šliapať po Tvojej sebaúcte, ponižovať Ťa. To nie je prejav lásky. Veľakrát sa stáva, /hlavne u matky a syna, keď si tento nájde životnú partrnerku, robí svokra rozbroje smerom k neveste, keď si chce pripútať syna k sebe a nechce sa o syna deliť s nevestou/.
Tvoja matka útočí na Tvojho manžela, nie preto, že nechce o Teba prísť a preto, že sa bojí o svoje miesto v tvojom živote, ale preto, že neznesie aby si bola šťastná. Neznesie, aby si bola šťastná v svojom živote a závidí Ti, že Ťa Tvoj manžel miluje. Ako si sa z malého dievčatka menila, dospievala menila sa na ženu ona necítila hrdosť na Teba, ale cítila ohrozenie / z Tvojej krásy, z toho, že si môžeš život zariadiť inak ako ona/ Rozvýjaj si svoj vzťah so svojim manželom. Buduj si svoju rodinku a nemrhaj silami, kde to nemá význam, lebo toto sa nezlepší. Tu máš nádej na šťastný život a čo najskôr odíď od ľudí, ktorí Ťa len deptali. Ak sa bojíš, že to fin. nezvládnete na začiatok si prenajmite malý bytík a šetrite. Odíď. Keď odídeš nebude To pre Teba a Tvojho manžela ľahké tiež, pretože tvoja matka príde o niekoho na kom si mohla vybíjať roky svoje komplexy a na kom si mohla dokazovať svoju moc a s tým sa tiež tak ľahko nezmieri.
Možno je niekomu kto žil v šťastnej rodine ťažké pochopiť, že sú rodičia, ktorí nemilujú svoje deti, alebo ich ničia, ale bohužiaľ nie všetci mali to šťastie mať milujúcich rodičov.

0silvia0
20. nov 2014

@tattrankaa super, že ste sa s manželom rozhodli byť na Vianoce sami, výborné rozhodnutie 🙂 Uvidíš, z akého iného uhla pohľadu budeš vidieť po čase svoju matku, tým, že sa budete menej vídať, tá jej manipulátorská naviazanosť na teba bude slabnúť a nebude mať na teba taký dosah ako teraz. Veľmi ti držím palce a želám ti, aby si konečne po boku svojho manžela spoznala, čo je to skutočné zdravé domáce prostredie 🙂

sisaa
20. nov 2014

@tattrankaa bojis sa odist, lebo by ta mohli manipulovat, ale ked s nimi zostanes, tak to budu robit tak ci tak. Cize mas ovela vyssiu sancu, ze ak budes sama, tak ich vplyv klesne. Ak sa ti bude chciet pocuvat ich rady, tak ich navstivis alebo oni teba, ak nie tak zavres dvere od bytu a mas pokoj.

nanervy_2
20. nov 2014

@tattrankaa radsej hypoteku ako znicene manzelstvo vdaka rodine. a dobry psychoterapeut na znovuziskanie sebavedomia, z tvojho clanku len tak srsi malo sebadovery... 😒 nezabudni, najprv je manzel, potom nic, potom 3 kopky sena a az tak tvoja rodina, nech ti mama vravi co chce... daj na manzela a zariadte sa po svojom

lapalma
20. nov 2014

@tattrankaa - čo na to tvoj otec? prečo je v domácnosti dedo? máš súrodencov? - je mamino manipulátorstvo smerované len na teba alebo je taká aj k ostatným ? pripomína mi to silno príbeh jednej baby, ktorá po smrti otca sa stala bábkou v rukách matky na desaťročia...úplne zdeptaná osobnosť, neurotická, smutná - a matka panovala a rozkazovala...a rozprávala o nekonečnej láske k dcére...na smiech to bolo...

margieamatusko
20. nov 2014

Co sa tyka priezviska, ja som si nechala obidve. Je to znacne komplikovane, najma pri podpisovani 🙂 Ale vydavala som sa po tridsiatke a so svojim priezviskom som bola jednoducho zzita a nevedla som si predstavit, ze sa budem predstavovat ako niekto iny. Tak som ostala aj manzelova aj svoja....

orlik4
20. nov 2014

@tattrankaa ja chcem len k tomu prenajmu vs.hypoteke. ked si vezmes, ze budes platit dajme tomu 500eur mesacne na prenajom alebo budes vo svojom a platit 200 eur na energie a 300 mesacne na hypoteku, tak pri hypoteke mas aspon nadej, ze raz bude byt tvoj. a ked nahodou nebudes vediet splacat, tak ti ho zoberu. ale pri podnajme ti ho zoberu tiez. takze tam vlastne nejdes do rizika. skus to zobrat viac pragmaticky 😉
ALE, ked sa velmi bojis, tak prenajom je aspon prvy krok. ja by som sla radsej do hypoteky, ale ked sa date do prenajmu, tak to urcite bude aspon maly krok tym spravnym smerom
ohladne citov ti radit nejdem, vsetko tu uz bolo povedane. drzim palce!

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@nelina1 čo je smutné, táto moja životná cesta ma priviedla na to, že nechcem mať deti. Vlastne držím si odstup od detí. Mám z nich neskutočný stres a nechcem byť matkou, lebo mám pocit, že nič necítim ☹

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@0silvia0 vieš, niekedy si vyčítam, že som nepodarená dcéra...že za všetko môžem ja, že ja zlyhávam...je mi zo seba zle. Našťastie mám dobrý vzťah a celkom dobrú prácu - nebyť jej - asi už nie som tu.
Veľmi mi pomohol jeden človek z práce. Všimol si ma - a snaží sa mi pomôcť ako to ide. Spolu s mojim manželom a manželovými kamarátmi sa so mňa stáva iný človek - chodím von, hľadám si kamarátky ( čo som pred tým nemohla mať). Mám pocit, že prežívam pubertu 🙂

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@lapalma môj ootec je pod papučou, stále mu matka rozkazuje, vzdal sa aj kariéry a stále sa obhajuje, že to bolo dobré rozhodnutie...no hold, mohol by byť už dnes univerzitným profesorom - pre jeho neskutočnú inteligenciu. ☹ Dokonca sme museli bývať so starými rodičmi, babka mi ochorela keď som mala 7 rokov - starala som sa aj o ňu aj brata. Brat bol malinký mal asi tak nie rok. Matka sa vždy na všetko sťažovala, všetko muselo byť po nej. Tĺkla ma za úplne všetko. Stačilo keď som zle povysávala ☹ Keď bola ešte babka - tak tá sa so mnou aj učila aj ma poľutovala. Potom keď ochorela a zomrela, nebol nikto kto sa ma zastal. Teraz len môj manžel. Mám aj brata - ten je mamin maznáčik - ona na ňom dosť lipne, avšak brat na ňu dosť kašle Myslí si, že to nie je zdravéé. S bratom mám veľmi dobrý vzťah, sme kamaráti. Spolu všade chodíme, aj manžel ho má rád. Sme dosť kamaráti. Brat odišiel študovať do BA. Ťažko som to prežívala. S bratom spolu držíme a pomáhame si ako sa dá. Som rada, že ho mám. Síce je odo mňa o 8 rokov mladší, ale je to môj veľký brat a ja som jeho menšia sestra...On spolu s manželom sú pre mňa najdôležitejší ľudia a svete.

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@orlik4 ja viem, už sme mali aj vybratý byt, ale zľakla som sa toho - vieš - neskutočne sme ako rodina istý čas trpeli biedou - a s manželom nezarábame nejako extra veľa ( okolo 1000 eur). Bojím sa, aby sme to zvládli aj šetrili aj mali niečo zo života ☹

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@margieamatusko ja sa pobyhujem vo vedeckom svete - teda som vedkyňa, mám publikácie, a pre mňa je to priezvisko dosť o tej identite. Vieš - za svojho priezviska som sa dosť o seba pobila. O to čím som dnes aj s tým prerodom do dnešnej podoby..preto je pre mňa to priezvisko také dôležité. Navyše nemám rada svokrovcov ( ale to je o niečom inom, hlavne svokra - pre mňa je to jeden lakomý, vypočítavý držgroš)

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@sisaa asi by som ich nenavštívila...s nimi sa porozprávať nedá

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@nelina1 presne čo si mi napísala si myslím aj ja - avšak si to len myslím, prečo tak koná...nemá ma rada...a je mi z toho smutno, lebo ja nechápem, čo som jej spravila...

jaaaj - a ona vždy mi hovorí, že to má za to - tú jej obetu, za to, že ju len ohováram a nemám rada...potom ma to mrzí, ale ja mám svoj život..

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@nelina1 ešte ma napadla taká vec - na bratovi si nikto z rodiny komplexy a hnev nevybíjal. Vždy som to schytala ja...neviem prečo...ale ja som to vydržala..aj keď to bolo ťažké...nemala som nikoho...potom v poslednom ročníku na VŠ prišiel manžel...skoro som odpadla keď ma niekto pozval von. Manžel to mal ťažké - v živote som nebola si sadnúť s nikým, nemala som peniaze, šaty...a čo je najhoršie na rande som sa nesnažila...chcela som ho uchrániť od svojej rodiny - žiaľ, manžel sa nedal odbiť a vybral si ma

luvika
20. nov 2014

@tattrankaa vyhladaj odbornu pomoc a to nemyslim v zlom,ale naozaj.Po precitani tvojej temy vidim problem v tom,ze mas komplexy a pocit mozno menejcennosti kvoli detstvu a vychove tvojej mamy/rodicov. Za normalnych okolnosti zena po vydaji nema taketo pocity. Chod cim skor, lebo ak mas vedla seba cloveka,ktory za to stoji,bola by skoda o neho prist. Tvoj drahy ta v tom istotne podpori.

sisaa
20. nov 2014

@luvika keby si citala aj prispevky tak zistis, ze psychologicke chodi

katarinnak
20. nov 2014

@tattrankaa Ty si sa podala na otca? NEviem aky ma vztah mama k otcovi, ale nebude to tak ze jej ho pripominas? Chova sa k vam dvom asi rovnako

luvika
20. nov 2014

@sisaa no vidis 🙂 a chcela som najprv napisat,ze necitala som predosle prispevky ;) dakujem za upozornenie. No v kazdom pripade verim,ze psychologicka,manzel a osamostatnenie sa casom prinesu pokoj.Drzim prsty.

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@luvika
@sisaa hej, chodím k psychologičke - už dlhšiu dobu ( viac ako 3 roky). Veľmi mi pomohla. Nebyť jej - tak sa asi zcvoknem. Manžel ma v tom dosť podporuje, dosť sa o tom rozprávame. Ja vlastne mám šťastie, že mám takého dobráka za manžela..

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@katarinnak áno, som vedkyňa po otcovi, mám podobné povahy - on je tiež dosť podobný ako ja...Lenže na rozdiel od mojej mamy - sa mi vždy venoval...☹ aj ako maličkej aj potom v puberte. Vedeli sme sa dosť dobre porozprávať o vede.

katarinnak
20. nov 2014

@tattrankaa Tak mi z toho vyplyva ze mamina vas proste oboch nema rada...u otca svoje dosiahla, kedze sa vzdal kariery, nenechaj sebou rovnako manipulovat. Drzim palce a prajem vsetko dobre.