Mám problém s rodičmi

tattrankaa
14. nov 2014

Ahojte dievčence,

som tu nová, viem, že táto stránka patrí skôr mamám a deťom, ale chcem sa len vyrozprávať z mojej situácie a neviem na koho sa už obrátiť.
Pred 4 rokmi som spoznala svojho nastávajúceho manžela. Mali sme teraz v septembri svadbu. A v tom je celý pes zakopaný. Po svadbe sa cítim nesvoja. Neznášam slovo svadba, rodina, mladá pani, nevestička, manžel, deti. Strašne sa cítim pri tom podráždená. Viem, že svojho priateľa veľmi milujem. Veľmi ma priťahuje, dobre si rozumieme, rozmýšľame v istých veciach spoločne.
Pred svadbou sme si tiež rozumeli, občas sme sa poškriepili, ale nikdy sme sa nehádali dlhšie ako 15 minút. Potom sme sa udobrili (to si veľmi cením na našom vzťahu, že sa vieme udobriť). Až prišla SVADBA... Mám pocit, že som vec, že som len niekto, kto sa musel vydať, aby nezostal na ocot v očiach rodiny :( Je mi z toho veľmi smutno. Mám pocit, že rodina si potrpí na tradície, na isté normy, ktoré sa u vydatej žene praktizujú (deti, zmena priezviska, atď.). Mňa tieto veci neskutočne vytáčajú. Viete cítim sa ako zahodená handra - však už nezostanem rodičom na krku. Oni sú z toho celí vytešení. Mňa to bolí. Ja mám aj strach - celý život mi moja matka s dedom rozprávali, že zostanem na ocot, že si nájdem alkoholika, že som nemožná ( málo jem, veľa jem a ešte si musím viac naložiť). Nikdy som nemala šťastie na chlapov - je pravda, že som chodila s mužmi, ktorí neboli na mojej inteligenčnej úrovni ( skôr takí jednoduchší). Myslela som si, že na nijakého chlapa nemám. Až raz sa ukázal môj terajší manžel. Pozval ma von, začali sme spolu chodiť. Pre mňa veľa znamená. Je to môj prvý domov, môj prístav. Začala som sa rozvíjať, chodiť von, hľadať si kamarátky. Mala som vtedy 24 rokov a prvý krát som bola vonku do pol noci. Mala som prísnu výchovu a strach z matky, ktorej sa dodnes bojím. Finančne sme na tom tiež doma neboli dobre. Ja sa nechcem sťažovať. To nie - už len konštatujem.
Teraz mám skôr aj ten problém, že v mojom živote je strach - frustrácia - držím si od manžela odstup - stále psychický odstup - ale to nie len od neho, ale aj od iných ľudí. Momentálne mi mama hovorí, že môj manžel má neznesiteľnú povahu ako svokra a že bude ako ona a nebude to dobré. Mne je z toho ťažko. Matka využila situáciu keď manžel bol na služobnej ceste. Neskutočne mi tým ublížila. Radi by sme sa osamostatnili, ale ja mám chorobný strach si vziať hypotéku, mám strach, že to nebudeme vedieť splácať. Manžel na mňa tlačí, aby sme riešili osamostatnenie - aj ja to chcem riešiť, ale neviem ako - jedine nejaký podnáájom. Som strašne zúfalá a frustrovaná zo situácie. Ako tlakuje aj moja aj manželova strana na nás. Samozrejme vyvoláva to len medzi nami hádky a rozbroje. Naposledy som sa s ním chcela rozviesť. Už mi to bolo jedno. Už som chcela mať pokoj.
Ďalším problémom je - že som si nechala svoje priezvisko. Moji rodičia to nevedia. Oni by to nepochopili. Stále ma oslovujú manželovým menom. A ja to neznášam. Mám pocit, že už neviem kto som, že som stratila svoju identitu a samú seba.
Prepáčte, že som sa tak rozpísala, ale potrebovala som to zo seba dostať.
Ďakujem

katarinamarkova
14. nov 2014

@tattrankaa si so svojim manzelom stastna? - ano - neries blbosti.
- nie - nemyslim si 🙂
vobec nie je podstatne to ako teba, ci jeho, ci vas vztah vnima niekto iny....podstatne je to ako to vnimas ty, on, vy dvaja.
manzel velmi dobre vie, preco by ste sa mali osamostatnit 🙂 ...ostala by si mozno konecne trosku viac sama sebou.
neprenasaj blbe reci, pocity inych do vasho vztahu.

mpg
14. nov 2014

Keď si písala, že vieš že svojho partnera veľmi miluješ, rozumiete si, veľmi ťa priťahuje tak si myslím, že je na škodu veci, že po svadbe si to ďalej neprehlbujete. To, že mama hovorí, že má neznesiteľnú povahu, to možno pre ňu, tým by si sa nemala dať ovplyvňovať.
S tým osamostatnením, to záleží aj od toho kde pracujete, ale keby ste sa osamostatnili tak by vám rodina toľko nehovorila a ako si urobíte, tak budete mať. Treba skúsiť /aj keď riziko je vždy/ a ak sa obaja budete snažiť, tak určite si vytvoríte niečo pekné a na tradície budete myslieť len okrajovo.

bonaqa2013
14. nov 2014

keď takto dlhšie budeš rozmýšľať a všetkého sa báť, tak budeš za chvíľu alebo na prášky, alebo prestaneš zaujímať svojho manž. resp. zostaneš sama - však kto by chcel večne umrnčanú ženu..... Užívaj si života kým si mladá a nehľadaj starosti aj tam kde nie sú....

stefka33
14. nov 2014

Prestaň všetko analyzovať a nasaď si do hlavy pragmatické uvažovanie. Nájdite si maličký bytík na prenájom čím skôr. Vyskúšajte si žiť sami.

xfenix
14. nov 2014

odist prec od stresu, osamostatnit sa. Ked do Teba hudli do teraz, budu aj nadalej a z toho nic dobre nekuka. A rozvod po dvoch mesiacoch manzelstva? Trochu urychlene zavery.. hlavu hore, zapnut zdravy sedliacky rozum a neanalyzovat ftakoviny. 🙂

ada274
14. nov 2014

@tattrankaa toto je na riesenie u psychologa. Matka ta ovladala a ponizovala v detstve a uspesne to robi doteraz. Uloha c. 1 vymanit sa s pod jej vplyvu, vzburit sa, budovat sebauctu a bojovat za svoj zivot a buducnost s chlapom, kt. Si si vybrala. Ako kus handry sa citis pretoze sa tak asi citis cely zivot, svadba to nesposobila.
Nasla si muza, kt. Ti pomohol a chce ta taku aka si. Takze si zasluzi, aby si sa ho pred matkou zastala a jasne jej vymedzila hranice s tym, ze si nezelas, aby sa o nom tak vyjadrovala. Co sa bytu tyka, nemaj strach, ak bude najhorsie predate ho. Predpokladam, ze k tomu nikdy nedojde, ale ak ti to psychicky pomoze, stanovte si zalozny plan. Jednoznacne sa osamostatnite a budujte svoj zivot podla svojich predstav. Nato ale musis pochopit, ze zivot mas vo svojich rukach, nie v matkinych.

mala_hobitka
14. nov 2014

@tattrankaa Moja zlata ty sa potrebujes dostat od tvojej mamy. Je to chore. Matka nematka, clovek ma pravo (a istu povinnost k sebe samemu) odstrihnut zo svojho zivota ludi, ktori mu ublizuju. S manzelom chodte do podnajmu, dalsie sa uvidi.
Nech si hovori kto chce co chce, co vy dvaja spolu dokazete je len na vas. Vy si musite verit - nielen jeden druhemu ale musite aj verit obaja svojim schopnostiam. Drzte spolu - ako par, milujuca sa dvojica.

Hlavne neurob chybu, ze sa tolko nechaj zdeptat matkou ze ti to manzelstvo pokazi. Zle by si v takom pripade dopadla, to mi ver.

0silvia0
14. nov 2014

@tattrankaa celý život ti niekto kecal do života, bola si poddajný človek, tolerovala si toho veľa u svojich rodičov. Podsúvali ti svoje myšlienky, tlačili ťa do niečoho, s čím si vnútorne nesúhlasila. Myslela si, že po svadbe sa to skončí a ono to neskončilo. Matka má potrebu s tebou ďalej manipulovať a ty si držíš psychický odstup aj od manžela, lebo sa podvedome bojíš, že manipulácia príde aj z jeho strany. V tomto ti rozumiem, je to tvoj obranný postoj, pretože za celý život máš tlačenia do teba celkom dosť, čo sa ani nečudujem. Preto ti lezú na nervy slová nevestička, mladá pani atď., pretože ty vieš, že tí, ktorí ťa do tohoto tlačili dosiahli konečne svoje a ty sa hneváš, že si im vlastne nevedomky (tak to vyplynulo) urobila radosť, ktorú si im ani nechcela urobiť.
Poodstrihuj sa od rodiny, potrebuješ si konečne vyskúšať, aké je to žiť po svojom a bez tlaku okolia, bez toho, aby ti každý hovoril do života. Tvoj manžel má pravdu, uvidíš, ako inak budeš vidieť svoju rodinu, keď s nimi prestaneš žiť. Uvidíš ich inými očami a oni časom pochopia, že už nemajú dosah na teba a už vôbec nemajú právo tlačiť ťa do niečoho, o čom chceš rozhodovať sama.
Tak to vidím ja, ale možno je to celkom inak 🙂

majka99999
14. nov 2014

@tattrankaa aaaa,ty mas verziu mojej matky... pojdes na taku skolu, lebo co by povedali ludia, kevy si sla na inu... kedy sa uz vydas a budu vnucata... vecne ovladanie typu ze si mam umyt zuby a namalovat sa (neznasam make up a podla mna ho nepotrebujem) a teraz je moj manzel (ktory sa teda nenecha ovladat a od pluc povie svoj nazor) zrazu neznesitelny (on je cholericky, ale tak snazi sa). neznasam tie sproste tradicie, pravdupovediac, neznasam kvoli svojej rodine aj vianoce. Pomoze len odist, nebude to 100 % vyslobodenie, ale urcite ti to prida na emocionalnej stabilite. Pohnevat mamu si nemusis, len sa snaz vybudovat novu rodinu s manzelom.

majka99999
14. nov 2014

@tattrankaa PS keby si vedela, ci som sa napocuvala, ze naco nam do tohto sveta bude druhe dieta (ja mam starsieho brata, tak neviem naco mali mna), ze mam ist do prace pomaly na druhy den po porode, lebo my sme boli v jasliach od pol roka a zijeme... ak raz budete mat deti, len si opakuj, ze ty si matka a vies, ci je pre ne dobre

dari226
14. nov 2014

Nemilujem ta preto ,ze si taky aky si ,ale preto ,ze ja som taka aka som ked som s tebou-podla mna ked toto pre teba plati s tvojim manzelom tak netreba riesit manzela a pocuvat zvysok rodiny ,ale pozerat sa dopredu a ist novou cestou s manzelom
reci budu stale a hadky tiez to patri k tomu,ale vzdy pride zase to krasne svetlo na konci tunela a hadka bude uz len tienom 🙂

tattrankaa
autor
14. nov 2014

@dari226 veľmi ho milujem - hlavne preto čo som, keď som s ním. ten človek pre mňa by dal aj svoj život. Miluje ma takú aká som, nevadilo mu, že som si nechala svoje priezvisko - lebo sa na to necítim ( skôr sa cítim, ako nehanebnica, že som si nechala to svoje). A aj napriek tomu sa ho trochu bojím - skrz tie tradície a konzervativizmus mojej rodiny...bojím sa, aby mi manželstvo nekrachlo.

tattrankaa
autor
14. nov 2014

@majka99999 presne, bolo to ale ešte oveľa horšie, rodičia ma celý život porovnávajú s inými ľuďmi, vypestovali vo mne chronický strach a stres, ktorého sa neviem zbaviť.Matka manžela neznáša, lebo on sa jej nebojí, ale vidím, že aj on má chudák toho dosť. Manžel ju nenávidí za to, čo mi spravila. Za to, že mi nevysvetlila ani čo je to menzes. Kebyže mi to nepovedia v škole - ani neviem. ☹ je to smutné, ale je to tak...Nikdy som nemohla ísť von, ako sedemročná som sa starala o ťažko chorú starkú. Dedo ma šikanoval: tvrdil mi, že som sa nemala nikdy narodiť. Keby nie je jeho a ešte jedného dobrého starého učiteľa z VŠ - som úplne osprostená, nesocializovaná. Neviem sa rozhodnúť, som veľmi utiahnutá. Psychicky veľmi trpím. Chodím aj k psychologičke. Veľmi mi pomohla, avšak strach z matky zostáva a nedá sa to zabudnúť...Čo je najsmutnejšie neviem sa tešiť, neviem snívať...žijem z dňa na deň. Svadbu sme mali pre cirkus rodiny a dodnes mám zo svadby traumu.

tattrankaa
autor
14. nov 2014

@0silvia0 ďakujem za tvoju radu. Som rada, že manžel nie je jediný, kto to takto vidí. Aj ja to tak vidím - napriek tomu som nešťastná čo mi hovorí. Kedy mienime spolu žiť ako manželia? on je zlý, bude po jeho matke, ona je čudná. Mám pocit, že to robí naschvál - chce asi aby som sa rozviedla. Neviem. Ona ma vie tak strašne rýchlo odzbrjiť - aj napriek tomu, že som na strane manžela - skrátka mnou manipulje. Je to nechutné ☹

tattrankaa
autor
14. nov 2014

ďakujem Vám ostatným, za Vaše cenné rady. Viete, ja viem problém pomenovať, viem, že manžela milujem, viem, že matka je taká - napriek tomu mám z nej stres, strach. Bojím sa, aby sa mi niečo nestalo. Naposledy, keď sme riešili svadbu - chceli sme maličkú, niekde v horách - som veľmi vážne ochorela. Ťahá sa to so mnou až doteraz. Skrátka som si ľahla a už sa nepostavila. Až o 3 mesiace s väčšenou slezinou ☹

tattrankaa
autor
14. nov 2014

Ďakujem Vám z celého srdca - aj za súkromné správy. Toľko povzbudenia som dávno nezažila. Prosím, odpíšem aj na správy čo mám v IP pošte, ale som už uťahaná a zajtra ideme s manželom na víkend - svadobnú cestu. Snáď sa aj porozprávame aj sa povdzbudíme, ak sa vrátim, odpíšem Vám. ešte raz ĎAKUJEM

tova
15. nov 2014

@tattrankaa paci sa ti alebo nie, osamostaneni ste mali byt uz davno. Chces nieco dokazat tak treba vziat hypo a postavit sa sam na vlastne nohy a nie vycucavat od rodicov, a pritom sa tam clovek stale citi nie v svojom a podriaduje sa pravidlam. Dokaz aj sama sebe maz uz okolo 30r. ze si viete s manzelom samy platit najom/ hypo, byt nezavisly od rodicov, pracujete, a stretavat a davat rodicom vase informacie mozes len ktore chces, nikto ta nebude mat pod kontrolou.

lauricka
15. nov 2014

@tattrankaa ak nechces zaslapat a rozkopat svoju sancu na stastny zivot s manzelom - na com dost uspesne pracujes, zajdi si za psychologom a pories sa trosku, OK? Zajst za psychologom nie je absolutne nic divne a ak Ti je zivot mily, tak chod, lebo sa z toho nevymotas nikdy. Drzim palce.

panidia
15. nov 2014

@tattrankaa Ahoj tatranka.Velmi dobre ti napísala katarínka,hned prvý príspevok hore,úplne sa s ním stotožnujem.Najdoležitejšie je to ,že sa lúbite s manželom a držíte spolu.To samostatné bývanie by bol najlepší krok na začiatok,určite to bude tažké,ale kedže máš manžela v ktorom máš oporu,myslím že sa nemáš čoho bát.Mala by si sa dostat spod kontroly a dohladu matky.Ja ludí pri ktorých sa necítim dobre a manipulujú mnou vypúštam zo svojho života,žijeme len raz a nemienim ho strácat s tým kto mi za to nestojí.A už vobec sa nezaoberaj čo si myslia a povedia iní ludia,je to tvoj život a rob si tak aby si ty bola spokojná a štastná .Velmi ti-vám držím palce.

moonlight1210
15. nov 2014

Tatranka, ty velmi chces robit veci po svojom, ale nemas odvahu za ne niest zodpovednost. Bude ro asi tym ze si cely zivot bola riadena, tvoj nazor bol nepodstatny a ak si nejaky mala tak bol podla rodiny chybny.
Preto mam pocit ze niektore veci chces urobit tak akosi bezhlavo, akosi iba "na just". Len aby si ich urobila.
Myslim ze priezvisko by si si aj zmenila, ale islo o vzdor voci rodine a ich ocakavaniu tradicie. Ktory sa im ale teraz bojis prezradit.
Aj svadbu by si mala aj si ju uzila. Ale tym ze ta rodina akoby predbehla v udalostiach, znechutila sa ti.
Aj by si sa osamostatnila, len zase kedze je tam natlak aj od rodiny ze mladi by sa mali osamostatnit, vnutorne sa vzpieras.
Citis sa ako handra, lebo cokolvek chces, len co ta s tym "predbehnu", uz mas pocit ze iba ides posluchnut co oni chceli. Potom sa chces vzopriet a ak si aj najdes nejaky sposob ako sa vzopries, citis zan vinu, hanbu a vlastne sa v konecnom dosledku snazis, aby sa o tej "vzbure" nedozvedeli.

Tvoj muz si vzal psychicky labilnu zenu. Nie som si ista ci vie co ucinil a ci to zvladne, lebo Jedna s tebou ako s psychicky normalnou. Ty na to este nemas jednat ako bezna normalna zena. Ocividne sa vzpieras vsetkym hlavne z principu, lebo cely zivot ta rodina ovladala ako babku. A ty by si uz just a just rada konala po svojom.
Kazde posluchnutie ti dava pocit bezcennej pouzitej veci. A to mam dojem bez rozdielu, ci tvoja rodina nahodou aj trafila podstatnu vec (osamostatnenie - je fakt dolezite pre vas dvoch), alebo zas iba ta smeruje k veciam co su podla nich dolezite (svadbu, nech si na poriadku a pocestna). Proste tebe chyba pocit: JA som sa rozhodla a konam PO SVOJOM.
Pre tento pocit, ked ho nevies dosiahnut, rezignujes a dokonca ked ho ziskas u manzela, si ochotna sa aj rozvadzat.

Nemala by si u seba nechat vyhravat pocit, ze sa iba prisposobujes. To ta nuti robit kraviny (kolkokrat myslis, ze manzel bude ochotny pocuvat ze sa ides radsej rozviest? Je to citove vydieranie, nech to myslis akokolvek. Raz ti povie: dobre. Pasivne prikyvnes a v dusi budes zavyjat od bolesti.). A citi sa potom vinna.
Mala by si zacat rozlisovat medzi rozumnymi radami a tymi zvysnymi, ktore su len nazor ostatnych, ze tak by to bolo podla nich najlepsie.
Ludia si bezne davaju medzi sebou rady a prijimaju rady. Kazdy si ich vyhodnoti podla seba a podla toho si z nich nieco vezme. Niekedy posluchnu dokonca do bodky. Neznamena to ze su handry co sa prisposobili.
Ani ty nie si.
Skus si najst drobnosti v ktorych si urobis po svojom. Nic velke, ziadne velke gesta ako to priezvisko. Len drobnosti, kde budes mat odvahu povedat, ze toto bude po tvojom a bodka. Nauc sa za ne niest zodpovednost, nebat sa ich robit a prestat citi vinu, ze mama ci kto iny by to urobil inak, lebo tak by to bolo "lepsie", "spravnejsie" a "ty tomu nerozumies", atd.
Potom prejdi k vacsim veciam.
A vzdy rozlisuj medzi dobrymi radami a zbytocnymi radami. Nevzopri sa kazdej bez rozdielu len z principu. To je prave to detinske, co aj inych presvedci, ze si nesposobila rozhodovat. Ze ta treba vodit za rucicku.

Mama ta mize manipulovat voci manzelovi, ale aj moze mat vynimocne pravdu s tym ze raz bude ako jeho mama. Tvoj muz moze mat povahu svojej mamy a v tebe vycitil skvelu korist zeny, ktoru si vymodeluje na obraz svoj. Lebo si zatial taka aka si.
Nesebavedoma, prisposobiva, ustupciva, vela veci sa obavas a rada sa nechas viest za ruku.
A nemusi mat pravdu. Len ta moze chciet dostat spat pod svoj vplyv na ktory bola u teba zvyknuta. Ze si poslusne dievcatko bez svojho nazoru.
Toto ale rozlisis az ked zacnes u drobnosti a naucis sa stat za scojimi rozhodnutiami bez pocitu viny, ale aj bez tvrdohlaveho "a just", a ked sa naucis postupne rozlisovat medzi dobrymi radami a prijat ich bez pocitu prisposobivej handry a nepotrebnymi radami, ktore s vdakou odmietnes bez pocitu hanby.

Este nerob zavery. Pracuj na sebe, uc sa byt sama za seba. Uc sa zmierit s tym ze neexistuju iba dobre a zle rozhodnutia, ale kazde prinasa aj svoj opak. Takze nech sa rozhodnes akokolvek budes musiet ratat s tym ze tam bude aj vyhoda aj nevyhoda. A nedaj si tie nevyody oplieskat o hlavu ako ukazku tvojho hlupeho rozhodnutia. Ved si o nich vedela a prijala si rozhodnutie spolu s tym rizikom. A co?

Este dostanes asi mnohe polena pod nohy, ked ti budu chciet donuit ustupit. Napr ze tak si rob po svpjom, a nechod pytat pomoc az ti to zle vypali a podobne. Zneistovanie v rozhodnutiach, vypocitavanie iba tych najhorsich scenarov, opakovanie ze ty na to nemas, ty to do konca nedotiahnes, ty si neporadis a ako chces, porad si teda iba sama, atd.
Preto zacni s drobmostami. Tam si poradis aj sama.

A skus nenechavat nad sebou vitazit pocit, ze sa iba cely zivot prisposobujes. Lebo takto nevedomky manipulujes aj sama sebou. Pre svoj pocit mozes just odmietat aj dobre rady, mozes sa just vzdat manzela, mozes just urobit naozaj hlupe chyby.

veronkarisko
15. nov 2014

Dievča moje, ty máš.dovrzanu psychiku z výchovy....určite navštív psychológa! Myslím to v dobrom samozrejme. Si ininteligentná baba, tak si nepokaz manželstvo

lucinocka
15. nov 2014

@tattrankaa zvykni si , ze svokra svokru nikdy mat v laske nebude,vzdy jedna sutazi pred druhou, na tie reci by som na na tvojom mieste vyprdla, ty mas stat na muzovej strane, on je teraz tvoja rodina, on ma byt na prvom mieste. Odstahova sa od hitlerovskej matky a uvidis jaky budes mat zrazu v zivote klud a ako sa uvolnis...ja som tiez stale nervozna ked sme u nasich, alebo ked je u nas svokra...

lapalma
15. nov 2014

Autorka...matka aj rodina napáchali na tvojej psychike obrovské škody, stratila si identitu aj sebavedomie. Jediným riešením je okamžité odsťahovanie a odstrihnutie od rodiny, tvojou rodinou je manžel a prípadné vaše deti. Nenechaj sa zneisťovať a šliapť po sebe, stoj si za názorom a rozhodnutím - miluješ manžela, vzala si si ho a bodka !!!! Nepochybuj o svojich rozhodnutiach napr. s priezviskom...ži si svoj život a nie život okolia. Ver, že ja presne viem, ako sa cítiš...a aj čo je treba urobiť, aby si sa dostal do normálu a bola šťastná 😉

tanapeta
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
janaochi
15. nov 2014

môj názor je ako @veronkarisko , tvoja psychika na tom nie je dobre. Tú rieš ako prvú.
@tattrankaa

cacianka
18. nov 2014

viem že sa chceš a musíš rozhodnúť sama, ale tou psychologickou pomocou, prípadne aj psychiatrickou by si si pomohla viac, ako keď sa dáš manipulovať matkou a hocikým iným. čo najviac sa odstrihni od nezdravého okolia, od narušených ľudí, osamostatnite sa a potom si riešte svoje veci, a nie aby ich riešili za vás iní, iba keby ste si nevedeli v niečo pomôcť, vtedy požiadajte o radu - ale odtiaľ-potiaľ. Máš veľký strach, obavy, kto dnes nemá problémy, ale sme ľudia a vieme ich riešiť, niekedy pomaly , niekedy rýchlo, každý svojim tempom, ale ked ich nebudeš riešiť ty a tvoj manžel, a dopustíš nevhodný plyv, tvoj manžel sa časom možno aj začne podobať na svoju matku, aj keby si neviem ako nechcela ani ty ani on. Asi ste boli obaja svojprávni ked ste mohli uzatvoriť svadbu, tak sa tak správajte aj teraz, ako samostatní mladí ľudia, ktrorí si nedajú rozbiť svoj vzťah, život a budúcnosť. Osamostatnite sa čo najskôr a vyhľadaj aktívnejšiu odbornú pomoc. mne osobne to veľmi pomohlo v jednom období života.

koala7
18. nov 2014

@tattrankaa ahoj tatranka, podla mna cely problem tkvie v tvojom podvedomi, mas nasadene v hlave ze manzelstvo je nestastny zvazok, kto ti to preboha vstepil do hlavy ze si vezmes neschopaka? zaujimalo by ma aky vztah ma tvoja matka s tvojim otcom, lebo stastna matka svoju dceru takto nezdepta. navrhujem preto 1. spoznanie samej seba 2. naucit sa byt stastna sama so sebou 3. otvorit sa manzelovi a dovolit mu lubit ta.
V prvom rade sa odstahuj od matky, cim dalej tym lepsie. Zminimalizuj kontakt. Zacni sa venovat viac sma sebe, skumaj co ta robi stastnou: ked sa venujes nejakemu konicku? ked napecies dobry kolac? ked spoznas novych zaujimavych ludi? Rob to co ta robi stastnou. Otvor sa manzelovi. Skus byt k nemu uprimnejsia, pozitivna, skus mu urobit radost malickostou, nechaj sa od neho rozmaznavat. Vybrali ste si sami seba navzajom, aby vam spolu bolo dobre, mate pravo na stastny spolocny zivot. Nemysli na minulost, netrap sa buducnostou. Skus sa spravat kazdy den ako by bol iba tento den ziadne potom a pred tym

koala7
18. nov 2014

@moonlight1210 ty vzdy trafis klinec po hlavicke

tattrankaa
autor
18. nov 2014

ďakujem Vám za Vaše rady - máte úplnú pravdu. Len ťažko sa to realizuje. Ja mám vlastne veľmi veľa strachov, neviem byť sama sebou. Mám stres z manželstva. Môj pohľad na manželstvo je: byť vydatá, mať zmenené priezvisko, aby to bolo čo najviac vidieť...lenže ja to tak nedokážem. Manžela mám rada a našťastie manžel je fajn a má ma rád. Veľmi mi pomáha prekonať tie veci z minulosti.
Viete - je to ťažké do 23 rokov byť zavretá doma, nemať priateľov, peniaze, matka mi šliapala na päty za každým rohom. V škole na strednej ma 8 rokov šikanovali a vštepovali pravé ,,ideológie" - typu žena čo nosí čierne prádlo je štetka a podobne ☹
mne vlastne matka s dedom hovorili, že si nájdem muža ako moja teta - alkoholika, debila, vydierača - lebo som bola podľa nej nemožná tak ako tá teta, ktorú neznášala.
Dedo ma zase kontroloval v podobe toho - koľko zjem, aby som nebola ani moc tučná ani chudá. Viete si predstaviť, že ráno to bol boj o prežitie - dostať sa do kuchne a nemať za pätami deda, ktorý Vám čumel do taniera? ja sa sama sebe čudujem, že som ako tak normálna a viem si to priznať, ale ťažko sa mi bojuje.
Mimochodom s manželom sme boli na predĺženom víkende - a bol naozaj medový. Boli sme plávať a aj sme poturistikovali. Keď sme prišli k nám domov - ten pocit, že prišiel a objal ma a povedal mi, že mi ďakuje za výlet a že je rád, že môže pri mne byť...Len ja to neviem tak precítiť. On sa mi dosť otvára a to len ja som taký chladný psí čumák ☹

tattrankaa
autor
18. nov 2014

@moonlight1210 čo sa týka toho priezviska- ja si ho chcem nechať - nie je to z trucu - je to o pocite identity - veľmi dlho sa v živote hľadám...☹ a zmenou priezviska by som bola ešte viac zdeptanejšia ☹