Mám problémy so sestrou
Ahojte. Mam sestru, s ktorou sme mali celý život super vzťah az kým sa jej nenarodila dcéra. Ja mam tiež syna o niečo mladšieho a ona začala byť odvtedy neskutočne nepríjemná, vždy keď sme sa stretli, štekala po mne ako po psovi, nedalo sa s ňou vydržať. Som mladšia a vždy som sa jej snažila vyhovieť, ale potom mi došli nervy. Napríklad som jej celá rada povedala, že môj syn je dobrý a skoro vôbec neplače a ona mi šplechla, že podľa nej to nie je normálne. Jej dcéra je strašne uplakana. Sestra je vkuse nervózna, nedarí sa jej finančné. začala byť podráždená keď som povedala zo srandy nejaké veci, zo srandy akú sme mali celé naše životy. Napr som pri jej plačúcej pár mesačnej dcére, ktorú nechala spat a išla do záhradky, povedala, že no kde je ta macocha co ta tu nechala. Ona sa neskutočne osopila, čo si to dovoľujem. Samozrejme nikdy by som to nepovedala pri dieťati, ktoré už rozumie slovám. Ale toto bola len sranda. Úplne sa zmenila. Spýtala som sa jej ci ma nejaké problémy a ona reagovala či by som si to želala. Nakoniec sa mi vysmiala za zdravotné problémy, jej priateľ, neskutočne drzý človek, vkuse sfajčeny z trávy sa ku mne dlhé roky správa ako debil, napr sa spýta ako sa mam lebo je slušné sa to opýtať. Som z toho sklamaná a od toho jej výsmecu sa s ňou už nebavím a nemyslím si, že to ešte niekedy dokážem. Nič zlé som jej neurobila ale už nemienim nechať ju skákať mi po hlave. Nerozprávame sa už pol roka, mali sme v rodine aj pohreb a ani sa mi tam nepozdravila. Som z toho smutná ale vinu necítim. Žiaľ ona asi tiež nie. Mam pocit, že celé je o to o tom, že ešte nedávno hovorila ze ona deti nechce z dôvodu, že už má svoj komfort, ale niekto sa o ňu postarať musí. Nakoniec to dieťa má a tvrdí že ma najšťastnejšie obdobie v živote, ale nevyzerá to tak. Dalsia vec, naši rodičia aj jej muž strašne chceli chlapca.. A mam ho ja. Som z toho celého smutná
Wow, ja sa tvojej sestre necudujem, skor ju obdivujem, ze toto tvoje spravanie znasala 30 rokov! Spominas tu slovicko drza... mala by si sa ist pozriet do zrkadla
Tie co napisu to, co sa autorovi nepaci, tak tie “rypu”, no tak to tu byva.
Vies, pravda niekde uprostred byva, ale ty, javi sa, vobec nepripustas moznost, ze si spravila nieco nespravne/zle. Lebo sak “sraaandaa...” no ako pre koho asi. Skusala si sa aj ospravedlnit za tu srandu? Ci len cakas co bude.
Obidve su to hluposti, lenze rozdiel je, ze ty si v takom rozpolozeni, ze to vies zobrat ako srandu (predsa kazdy vie, ze neplacuce dieta je uplne v pohode, zavideniahodne ;)) ale ona je v rozpolozeni, ze je to dyka do srdca
Keď ja som jej ju opatrovala kým ona nerobí nič iné len ju celé dni uspava kojenim, aby mala pokoj a mohla sa venovať svojim veciam.
@hederamonstera zneistit sestru že ma psychicky zdravé dieťa je stokrát horšie. A keby sa možno tomu dieťaťu venovala tak neplače. Ja som so synom nonstop a možno preto ze ma lásku, že sa hráme, zabávame, preto neplače. Co ma robiť to chúďa keď ju len núti spať celé dni
@beata_k ona sa môjho syna ani nedotkla. Nulový záujem. Snažila som sa jej byť oporou ale prečo mám znášať z jej strany len zlo a útoky? Požičala som jej 10 tisíc, ona mi nebola schopná ani postrazit dieťa na pol hodiny keď som potrebovala.
Proste sa od nej odstrihni,neries,netrap sa,odstrihni sa od nej.Taha ta dole a sprava sa takto lebo ti zavidi.Dobre pocujes zavidi ti ako zijes.Zavist je najhnusnejsia z vlastnosti a od takych ludi prec lebo ti len zle budu do zivota priat.Odstrihni sa od nej,ked pochopi ako sa spravala vrati sa sama ak nie tak si nic nestratila.
@maminkadeticiek neni co závidieť. Tiež mám starosti, tiež bývam unavená, tiež sa niekedy povadíme s mužom, život ako každý iný...
Môj názor, ale teda nevidím vám do toho - áno, sestra má problémy a hnevá sa, možno jej teraz všetko lezie na nervy (hlavne keď má z popisu asi dosť náročné dieťa), je frustrovaná. Keď si porovná tvoje dieťa (tvoj aktuálny život?) a svoje(svoj), tak sa možno hnevá, prečo to nie je naopak. Kde sa stala chýba... A prečo... Neviem aké sú tie deti malé, ja by som jej dala proste čas... To čo si jej v rámci srandy povedala, ju možno riadne zabolelo, lebo možno si nechtiac trafila klinec po hlavičke. Možno má výčitky, že jej dcéra je preto taká uplakaná lebo rona robíniečo zle/nemá na ňu trpezlivosť, čert vie. Staršia je pre mladšiu vždy tak trochu vzorom, a teraz to možno vníma tak, že jej mladšia sestra si vie s vlastným dieťaťom poradiť lepšie ako ona, ktorá bola vždy tá šikovnejšia, múdrejšia, atď. A celé to vníma, že to proste nie je fér. Možno má aj problémy s priateľom, ktorý huli a neviem čo, ťažko sa jej možno pozerá na teba, keď máš trebárs usporiadaný vzťah, spokojné a nenáročné dieťa, atď... Neviem ale poradiť ako si spraviť cestičku späť k sestre 😟. Hlavne ju nesúď, neškatuľkuj... Pevne verím, že časom sa bude mať lepšie a potom bude pokojnejšia a aj váš vzájomný vzťah sa dá do poriadku. Zatiaľ možno ju len počúvať a moc by som svoje dieťa pred ňou nevychvaľovala, to len v podstate prilievaš olej do ohňa. Ja osobne sa nad to viem povzniesť keď kamarátkina malá už kaká do šerblíka a vie chodiť a neviem čo ešte, no niekoho sestru to môže skôr rozčuľovať, že čo sa toľko chváliš, a vezme to akoby si jej dala nepriamo pocítiť že jej dieťa je nešikovnejšie/horšie, atď. Každopádne,, skús sa vcítiť do jej kože a podľa toho reaguj a komunikuj, možno to pomôže...🤷
Sorry za preklepy (to niekoho sestru tam nemalo byť, malo tam byť iba sestru, atď)
Vidis, teba boli, nevies zabudnut, ze nazvala tvoje dieta nenormalnym. Ju isto zabolelo, ze si ju nazvala macochou. Ked nedokazes utisit svoje dieta, je to strasny napor na psychiku. Vycitas si, ci robis veci dobre, ci ma vsetko, ci ho nieco neboli, ci to, ze si sa v 5. mesiaci strasne nahnevala/zlakla/rozrevala nesposobilo traumu,....a takato poznamka uplne cloveka vykolaji. A uprimne. Aj mne ked niekto povie, ze jeho dieta neplace/zahra sa samo 15 min, zaspi same v postielke poviem, ze to nebude normalne. Ale nie je to myslene, ze dieta je chore, ale jednoducho mame, ktorej dieta stale place, nespi, je jej nonstop v patach tieto veci pridu ako nenormalne, hotova utopia.
Ak ti na sestre naozaj zalezi a chcela by si s nou opat dobre vychadzat, zahod aj ty za hlavu vsetku zlost, porovnavanie deti, partnerov,...
Skus jej napisat list, ze ta mrzi, ako ste dopadli, ze pre teba je najblizsia bytost a velmi ti chyba. Ze by si bola rada, keby ste problemy spolocne prekonali. Ak sa neozve alebo ta odmietne, aspon budes vediet, ze si pre vas spravila, co sa dalo.
@0silvia0 Hm, musím uznať, že máš asi pravdu. My, mamy jedináčikov, odkedy sme ich porodili, tak počúvame len: "Kedy bude druhé?", "Teraz ešte bračeka/sestričku!" a podobne. A keď nedajbože povieme, že druhé nebude (pričom je úplne jedno, či nebude, lebo nechceme, alebo sa už nedá), tak máš vidieť tie reakcie. Niektorí jedinci dokonca môjho syna ľutujú! Takže sme asi nonstop nastavené na "sebaobranu". Lebo spoločnosť je nastavená na dve deti, v ideálnom prípade z každého pohlavia po jednom. A matka, čo má len jedno, je podvedome považovaná za karieristku, prípadne lenivú, alebo sebeckú.
A to nehovorím o mamičkách, ktoré chceli viac detí, ale už sa druhé nepodarilo. Tam je to jedináčikovstvo asi ešte citlivejšia téma.
Akoze mňa by tiež dosť nahnevalo, kebyze mi place dieťa a sestra ma názve macochou. By som ju asi na mieste poslala do teplých krajín slovami, že nech sa ukludni - raz možno bude mať rovnaké dieťa z ktorého bude totálne na prášky,, a nie tu púšťať svoje "vtipné" hlášky.
Nič vtipné na tom nebolo a nie je.
@lenkakravcova bola to sranda ale keď tak nad tým rozmýšľam, tak keď ju nechá plakať a rieši si svoje, tak som nebola až tak vedľa.
Čo si svoje rieši? Píšeš to opakovane. A pritom si napísala, že ho celý deň koji a uspava. Takže čo? Dovolí si ísť na záchod? V kľude sa najesť? Presurfovat sociálne siete, aby sa odreagovala?
Hm. Premyslala som ako Ti napisat, aby si to nebrala osobne a poradit ako urovnat vztahy so sestrou. Po tvojom poslednom prispevku asi toto: tvoja sestra robi dobre, ze sa od teba drzi. Je unavena a vycerpana a ty nemas pre nu ani stipku pochopenia. Vies co? Ja som znama tym, ze si strielam z druhych a najma zo seba. Dokonca aj tazke situacie zvladam s humorom. Ale vsetko ma svoje hranice a treba vediet kedy to nie je vhodne. Aj moj syn, ktoreho lubim nadovsetko na svete ako babatko vobec nespaval, casto plakal. Bola som unavena, vycerpana, na pokraji sil. Ked sa to opakuje den co den, noc co noc tak mas nervy napnute ako struny. Kazda jedna poznamka hoc ako vtip myslena ma strasne zabolela a nasrala. Vies preco? Lebo mi nebolo vobec do smiechu. Absolutne. Dokonca boli dni kedy som si vecer uvedomila, ze ved ja som sa na maleho za cely den neusmiala... Unava, unava, unava. Snazis sa byt tou najlepsou mamou ale jednoducho toto dietatko je z tych co proste do dvoch rokov nespalo. A vtedy vtipna poznamka o macoche je ako iskra, ktora vedie k vybuchu. Vies co mne pomahalo. Nie poucovanie, ani vycitky, ani vtipne poznamky, ale pokoj. A slova ako:" Si vyborna mama. Niektore deticky su jednoducho narocnejsie. Vidim, ze si unavena. Ako by som ti mohla pomoct? Mam ostat? Pomozem ti s niecim? Mam odist? Chces mat pokoj? Vidim, ze to mas narocne. Je to len docasne." Ale ja ked citam tvoje vyjadrenia tak citit z teba strasny hnev, ba priam az nenavist. Akoby si sa so setrou nechcela uzmierit ale hladas tu podporne komentare k tvojej nenavisti. Budem rada ak sa mylim. Ale ak nie. Nechaj sestru zit svoj zivot a ty si svoj. Ak chce clovek vztahy napravit tak sa to nerobi vycitkami. Treba zacat od seba a popremyslanim ci som niekde nespracila chybu ja. Hoc neumyselne. Sme ludia. Stava sa to. Ospravedlnenie nie je prejavom slabosti. Pravenaopak. Dokazu to len silni ludia so srdcom na spravnom mieste
@h2 chapem, ze tieto reci nema nikto rad, a kazdy mame citlivost na podobne reci inak vyvinutu. Ale su to len reci, vzdy tu boli a vzdy aj budu. Treba sa naucit s nimi zit, lebo ludia v ramci komunikacie riesia druhych velmi radi. Ci je to o pocte deti, ci o pohlavi deti... my sme boli napriklad tri sestry a moj otec bol povazovany za menejcenneho muza, lebo splodil "len" dievcata. Dalej zeny, ktore maju len chlapcov, celia blbym reciam, ze juuuj, posledne sa hadam dievcatko podari... Ked ma niekto deti nebodaj 3 a viac, tak im je davane najavo, ze su pomaly socky, ktore si nevedia davat pozor. Takze toto vobec nie je o jedinacikoch, ale o tom, ze ludia radi komentuju to, do coho ich nic nie je. A nasou ulohou je to naucit to zvladat bez prehnanej precitlivenosti. Mame na to cely zivot, takze sa to da❤️
U mna zasa sa deti neriesili, lebo ja som to vychytala, zhodou okolnosti som zapadla do niekym vymyslenych spolocenskych noriem a porodila som deti dve a dokonca chlapca a dievca. U mna sa riesila vaha odjakziva. Stale do mna tepali baculky, ze som chuda, ze nemam ani cici ani rici. Cize ja som nesplnala vahovu normu matky po detoch. Lebo matka ma mat velke brucho, velke kozy a velku rit asi. Ja som bola vzdy tenka a baculkam to akosi vadilo, mna tie reci iritovali.
Teraz mi to je tak jedno, nech mi vsetky baculky sveta vylezu na hrb🤪
Podľa mňa máš právo byť nahnevaná, mňa by to tiež ranilo, ale myslím si tiež, že tvoja sestra je nešťastná. Musis je dať čas, kým pochopí, že týmto správaním nič neporiesi. Podľa mňa je prekážajú tieto veci:
- závidí ti pohlavie dieťatka (keďže jej priateľ a rodiča túžili po chlapčekovi)
- žiarli, že máš tiché, dobre dietatko (lenže kľudná mam, kľudne dieťa - nemusí to tak byt vzdy, sú aj také detičky, ktoré sú od narodenia také)
- možno nie je spokojná so svojím priateľom, keďže ako píšeš je stále zhuleny.... Podľa mňa žiarli, ak tebe manžel pomôže so syncekom a jej priateľ kašle na ich dcerku
- do toho zla finančná situacia
- a co je najdôležitejšie - NESTOTOZNILA SA S ROLOU MATKY! Áno, je to hnusne napísané, ale myslím si, že ak bola spokojná bez deti a prišla dcérka a "zničila" jej jej komfort, tak si vlastne nezaujmom o dieťa nahrádza nervy z toho, že sa stala matkou.
Ja si myslím, že keď jej dcérka podrastie, tak to bude lepšie a aj váš vzťah sa dá dokopy. Chce to veľa času. Držím palce. ❤️
Držím ti palce ale tvoj vzťah so sestrou nevidím ružovo,je pekne mať sestru ale ona si zjavne žije svoj vlastný život a ty si pre ňu akokeby nejakou sponzorkou ktorú sem tam musí znášať pre prípad keby ti tie peniaze nemohla pravidelne splácať?je to niekedy smutné ale je to tak niekedy tieto vzťahy sa snažíme nasilu udržať a žijeme v nejakej minulosti v spomienkach na krásne detstvo,lenže naše deti majú teraz prežívať pekné detstvo a nechať si ničiť svoj život takými ľuďmi by som si nedala, pretože ty máš istotu vo svojom vzťahu svojom živote a tvoja sestra nemá keďže má aj nejaké finančné nároky ktoré nestíha s mužom pokryť , takže mať vo svojom živote ľudí ktorí nás psychicky takto zaťažujú je lepšie ich v živote radšej nemať,neukázala by som že som sama a ešte ma musí niekto využívať len preto žeby som sa psychicky od tej samoty nespustila,to radšej sa fakt venovať len dieťaťu a odstrihnúť sa naozaj od takých vzťahov.Aby sa človek cítil že niekam patrí tak to fakt za to sa neplatí ničím,úprimne vzťahy sú nezištné.
napíšem Ti za seba, prvý syn bol dosť náročný,8- 10x hore do 1,5 roka. Bola som vysťavená, nevyspatá, večne nervózna.Návšteva u zubára bol pre mňa doslova wellnes. S mužom sme sa hádali, ani z bábätká som sa netešila. Večne stres a plač 😔
Stačilo aby mama ma začala kritizovať a poučovat vnímala som to ako zlyhanie. Chýbala mi podpora, slová typu si dobra mama, neboj je to len obdobie, robíš to najlepšie ako vieš...Skús byť k sestre viac empaticka, neporovnávať deti, neriešiť čo všetko ty pri dieťati stíhaš, priznaj, že občas aj ty máš toho dosť a ze aj tvoj chlap vie byť sem tam lenivý. Až tak nemusíš pred ňou hrať na madam dokonalú kľudnú supermatku.
Možno nájdete spoločné veci, ktoré vás vytáčajú rovnako na svojich chlapoch a zasmejete sa na tom.
Prestaň ju kritizovať čo má, ako má. Vypočuj ju a buď jej oporou.
Život je príliš kratky na to, aby sme mali neurovnane vzťahy. Nielen, že sa oberas o sestru, ale aj svojho syna o sesternicu. Prejavom zrelosti človeka je aj odpúšťať, priznat si chybu a vediet sa ospravedlniť, za to cloveku “huba” neupadne. Píšeš, že si z toho smutna. Keby si spravila krok k urovnaniu vztahu, tak tým pomozes aj sebe. Na tvojom mieste by som jej napisala spravu, že tá mrzi, že si sa nesprávala viac empaticky, že to muselo byt pre ňu narocne mat uplakané dieťa a že sa jej ospravedlnujes, ak si ju neúmyselne zranila.
Že ju máš rada a chceš ju mat naspäť v svojom zivote.
Píšeš, že ti kamaratky psychologicky povedali, že preto je taká, že sa trápi. Som veľmi prekvapena, že ti nepovedali, že jej máš pomôcť. Na tvojom mieste konám a necakam roky.
@taga proste koník, 90% super ženy a zvyšok si musí rypnúť,, aby cítili že žijú.