Mám rakovinu kŕčka maternice a žijem v šoku
Cítim veľké sklamanie, ani nie smútok, skôr zhrozenie, šok. Vlastne to ani neviem opísať. S manželom sme spolu už 5 rokov, z toho 2 roky manželia. Máme ročné dieťa a cca pred rokom, po pôrode mi začali nejaké gynekologické problémy, vyšetenia nič neukazovali, resp. gynekológ nenašiel nič nezvyčajné a záver bol - hormóny. Dnes som zistila, že mám rakovinu kŕčka maternice. Hrozne som sa zľakla aj keď ma lekár uisťoval, že je to v štádiu, kedy je veľká pravdepodobnosť, že sa z toho dostanem. Aspoň nejaká útecha, som silná, musím byť, veď mám rodinu. Ale to sklamanie nie je z tejto choroby ale z môjho manžela. Oznámila som mu to, nepovedal ani slovo, chápem, že bol v šoku, nečakala som, že ma začne ľutovať, vie, že to nemám rada, ale on sa po chvíli postavil, vzal si pár vecí a odišiel. Vypol mobil. Ešte som ho takého nevidela. Nikomu som to zatiaľ nepovedala len jemu. Hrozne som sklamaná, čakala som aspoň objatie a slová ako MY TO ZVLÁDNEME. Už je preč 5 hodín. Ja viem, že sa vráti, ze to musí spracovať.
Prepáčte za výlev, musela som to zo seba dať von.
Dievčatá, ďakujem za podporu. Nenapísala som tu všetky detaily, pretože si nemyslím, že je to potrebné opisovať do detailov. Ja som mala všetky spomínané vyšetrenia, to, že som včera spomenula, že som sa to DNES dozvedela neznamená, že o tom, že je tam možnosť rakoviny viem jeden deň...je to pár mesiacov, čo to riešim, nikomu som to nevravela pokiaľ som to nemala na papieri, ale stále som dúfala, že to bude OK, ja som rodila v zahraničí, tam tá starostlivosť bola taká, aká bola. Ale o to tu nejde, proste je to dané, tak to má byť, my to zvládneme, verím tomu.
A manžel sa nevrátil. Ale napísal, že po práci príde a porozprávame sa.
Fuha tak toto si neviem predstavit. Moj manzel by neodisiel nikdy v zivote ani z hadky ani z nicoho a uz vobec nie po takejto sprave. A neospravedlnuj ho ze on to musi spracovat- to moze ale v danej chvili tam ma byt pre teba. Mrzi ma to a prajem ti aby liecba zabrala a vsetko dobre dopadlo
Tak toto je moc, že neprišiel.
tak možnosť rakoviny, alebo rakovina potvrdená histologicky po konizácii? lebo tu už hovoríš iba o možnosti rakoviny a to je veľmi veľký rozdiel. V príspevkoch hovoríš iba o kolposkopii, z tej sa zistiť rakovina nedá, tá ti dá iba podozrenie. Verím, že v tvojom prípade je to iba podozrenie, alebo predrakovinový stav, zatiaľ to z toho čo popisuješ tak vyzerá.
@lienocka2808 píše ze ma za sebou všetky spomínané vyšetrenia, tiež som sa Pýtala
@mk22 ale tam už píše inak ako na začiatku citujem: "to, že som včera spomenula, že som sa to DNES dozvedela neznamená, že o tom, že je tam možnosť rakoviny viem jeden deň" tu už hovorí iba o možnosti rakoviny, kdežto v úvodnom príspevku je, že má rakovinu.
@lienocka2808 ženy sa pýtali, či má za sebou konizaciu, výsledky biopsie..
@mk22 tak potom nerozumiem formulácii možnosti rakoviny, a v úvodných príspevkoch spomína iba kolposkopiu. Veľmi veľa žien si tieto pojmy zamieňa, a zhoršenú cytológiu, alebo biopsiu považuje za rakovinu. bodaj by to bolo tak ako píšem, že má iba prekancerózu
Moj muz by v rakej situacii tiez povedal nieco ako "my to zvladneme" a presne z takychto pre mna zbytocnych reci ja mam nervy. Ja by somsa zachovala podobne ako tvoj muz a to som zena. Predstav si, ak by to bolo nedajboze naopak....tak by tu chudak on pisal, ze si sa mu hodila do narucia so slovami, bude to ok...chapes co chcem napisat. Kazdy prezivame smutok jnak, dokonca niekto by sa mohol zacat "rehotat" , to neovplyvnis.
@lienocka2808 Áno, v úvodnom príspevku píšem, že to mám potvrdené a napísala som, že po kolskopii, ale ja som to myslela tak, že ten primár z onkogynekológie, ku ktorému chodím mi to oznámil, možno som to zlé sformulovala, za čo sa ospravedlňujem, bola som zmätená, smutná, sklamaná. Mám úplne všetky vyšetrenia za sebou.
@lienocka2808 Možnosť rakoviny tam bola pred pár mesiacmi, včera sa potvrdila. Len som to nechcela v úvodnom príspevku rozpisovať úplne celé. Tak to bolo myslené. A osobne si myslím, že nie je dôvod spochybňovať to, čo mám na papieri. Mňa skôr trápi to, že od včera som svojho manžela nevidela. Vieš, ja som už pred tehotenstvom mala isté gynekologické problémy, cysty na vaječníkoch, operáciu za sebou, možnosť otehotnieť skoro nulová, dostala som sa z toho, upravilo sa to, manžel o tom od začiatku vedel, vedel aj to, že možno nikdy deti mať nebudeme, ale viem, vedela som, že túži mať vlastné deti. Pôrod bol hrôzostrašný, ja a aj dieťa sme ležali dlho na JISke, aj z toho sme sa dostali. Vážne sme si prešli už viacerými "zlými" vecmi v živote, čo sa zdravia týka. Ale ustáli sme to. Máme dieťa, tešíme sa z neho. Keď manžel videl ako trpím počas tehotenstva, keď videl ako prebiehal pôrod, že ma tam ratovali, že to mohlo dopadnúť veľmi zlé, tak z neho vyšlo, že ľutuje, že ma istým spôsobom do tehotenstva "pritlačil", lebo ja som s tým chcela trocha počkať, že on si nemyslel, že tehotenstvom budem takto trpieť. Od toho momentu by bol stále za zadkom, pomáhal, staral sa, veľakrát vravel, že má výčitky, že som si tým všetkým musela prejsť. Každý deň ma pohladil, pobozkal, vyspevoval aká som úžasná matka, s akom ľahkosťou a úsmevom všetko zvládam. Preto som možno čakala inú reakciu od neho. Ale ako som spomínala, nemám mu to za zlé, počkám do večera kým príde z práce a porozprávame sa.
chápem. Ak to máš potvrdené, len som celkom z textu nevedela, veľa žien si to zamieňa. Čo sa týka tvojho stavu, verím, že ti to zistili skoro a vyliečiš sa. Čo bude teraz nasledovať? už máš po konizácii?? Chápem, že ťa sklamala reakcia partnera, podla toho čo píses asi si z časti dáva za vinu tvoj stav. Ak sa doteraz správal k tebe pekne, pomáhal ti, to je dôležité. Verím, že to bol iba jednorazový skrat a spamätá sa.
@ahhola to myslis naozaj vazne?...v takom svete je teda velmi smutno..nemam manzela len na usmevy,radosti a stastie...
Tak dufam, ze ked do rana neprisiel, tak ze vam bol vybavovat nejaku dovolenku 😳 lebo inak to je uz trosku moc, ze celu noc bol prec, mna by porazilo..
@majla87 ja by som sa už poriadne bála, ale snáď autorka pozná manzela lepšie .
Po tom odchode som myslela že je to blb, po tom čo neprisiel celu noc si myslím že je to chrapunsky blb.
Držím palce nech všetko dobre dopadne.
Autorka, všetko dobre dopadne. Aké máš štádium? Ako vyšla histológia? Bude nutné odstránenie maternice? Muž sa zachoval ako posledný chrapúň.
😦 Autorka, je mi to veľmi ľúto. Túto diskusiu som tu videla už v noci a hovorila som si, že ho aj chápem, že to musel ísť rozchodiť. Ale to som si myslela, že je už dávno doma! Že v takejto situácii nepríde celú noc domov a nechá ťa trápiť sa ešte aj kvôli nemu, ako keby si nemala dosť starostí sama so sebou, tak to ani neviem, ako by som nazvala. Aj keby mu bolo akokoľvek zle, aj keby najviac zo všetkého potreboval byť sám, tak v takej chvíli idú tieto jeho pocity bokom. Lebo tá chorá si ty. Mal tu byť pre teba. Neviem si predstaviť, ako to chce dnes po príchode domov vysvetliť. A kde vôbec bol celú noc? U rodičov asi nie, ja byť jeho mamou, tak ho otočím vo dverách a pošlem za tebou.
@h2 👏
tiez by ma zaujimalo kde celu noc bol a aj jeho vysvetlenie. ako ja chapem ze je to sok. zazila som si to s manzelom. jeden vecer prisiel od lekara a rakovina v 3 stadiu. na druhy den okamzita operacia. doma 10 mescne dieta. tiez mi nebolo vsetko jedno ale neviem si predstavit opustit ho a ist to spracovavat na celu noc prec. je mi to luto.
okrem spracovania diagnozy musis spracovavat este aj toto.
chapem ze to bol asi skrat pretoze pises o nom pekne ale aj tak. dost silne kafe ☹
@pipistrel13 v akom svete? Moja rakovina, moja vec. Kto potrebuje, nech vytrubi do sveta a prple detaily na fb. Nakoniec je človek aj tak sam, len s nou, s rak🦂. Keď mu tečie zieravina do žíl, keď preblvka týždeň, keď kupuje parochňu. Mala som takých manželov rovesníkov pred očami, ona mu zvestovala každý detail zo svojho boja, on všetko zobral na vedomie a ukladal v priečinku, Nespravodlivosť. Ona 20 rokov v remisií, on infarkt. Ona vdova, 15 rokov. 🥀🥀
Ako si dopadla? Prišiel manžel?
@ahhola ak je vsetko tak tvoje,netreba ist do vztahov,nielen manzelskych,ale ziadnych😉
Zeny riesia problemy hovorenim o nich, muzi ich riesia zalezenim do jaskyne a rozmyslanim o nich - chce prist na riesenie sam - iba vtedy sa citi silny a ze ma veci pod kontrolou..
v kazdom pripade sa nelakaj, kazdy z nas denne produkuje aj rakovinove bunky, lenze imunny system ich vacsinou znici. zameraj sa hlavne na sebauctu a sebalasku..
a ak si otvorena aj takemuto nazoru, napisem slova od Louise Hay: "Rakovina zvyčajne znamená hlboké zranenie, dlhodobú zášť, hlboké tajomstvo alebo smútok, ktorý v nás hlodá. Človek v sebe nosí nenávisť a cíti nezmyselnosť." - ked sa odstrani pricina, zmizne nasledok..
prajem vela stastia
raz mi jedna psychologička povedala, že ľudia sú sklamaní z druhých, pretože tí nereagujú tak, ako ľudia očakávajú. Každý zvláda situáciu inak. Možno to bol taký šok pre neho, že potreboval byť sám a spracovať to. Držím palce, nech to zvládneš.
@yanka8952 Prepáč, ale s tým nemôžem súhlasiť a príde mi to dokonca až nevhodné voči ľuďom s rakovinou. Že je to preto, že cítia nenávisť a stačí, že ju prestanú cítiť a rakovina zmizne. Vieš o tom, že rakovinu majú aj malé deti? Aj tí najlepší a najláskavejší ľudia? Ona si totiž nevyberá. Napísať toto je ako napísať, že si ten človek za to môže v podstate sám. Ale tak to nie je.
Nechcela som sem ešte písať, pretože to všetko ešte spracuvávam a po pravde som v ďalšom šoku. Prišiel, posadil si ma, zahral také divadlo, že aj špičkový herec sa môze skryť, povedal mi, že ho to mrzí, dlhšie plánoval sa so mnou porozprávať a povedať mi, že stretol niekoho iného a plánoval ma opustiť, ale že tou informáciou, čo som mu povedala sa všetko zmenilo, že ma neopustí, že bude pri mne, pri synovi, ktorý mimochodom má zdravotné problémy, lebo pri pôrode nastali komplikácie a nemal dostatočne okysličený mozog, a blá blá blá. Opýtala som sa, kde bol v tú noc, či pri tej novej, tak sa priznal, že áno, že bol sa s ňou porozprávať, že ma nemôze opustiť, že ona to chápe.
A chápem to aj ja, preto som mu povedala, že nech si pobalí všetky, ale všetky veci a nech odíde za ňou. Plakal, slzy tiekli potokom, prosil. Nepomohlo. Mám svoju hrdosť, mám sebaúctu a nebudem mu v šťasti a láske brániť. Odišiel a ostala som sama so synom. Nebudem klamať, poplakala som si, pokričala som si.
fuha, tak toto som necakala. Rozhodla si sa spravne. Drzim palce uplne vo vsetkom. Si silna zena, obdivujem ta.

kym nemas vysledky histologie tak by som to rodine nehovorila
a chlap len asi musel predychat