Mám strach o otca

lagatta
4. apr 2017

Zdravím. Trápim sa pre môjho otca a tak trochu aj moju mamu. Boli sme 4 súrodenci, ja som najstaršia. Mladšiemu bratovi diagnostikovali v novembri leukémiu. Bojoval statočne. Žiaľ nečakane nás pred troma týždňami opustil :( sme z toho nešťastní a rodičia sú zdrvení. Môj brat bol jeho najlepším priateľom a jeho pravou rukou. Bojím sa o otca a neviem ako mu mám pomôcť. Nemá prácu, celý deň len rozmýšľa nad bratom, nemá financie. Neviem ako mu pomôcť a čo pre ňho urobiť. Bol s mojim bratom stále. Každý jeden deň bol pri ňom v nemocnici. Odovzdal sa úplne pre svoje deti. Mama je úplne na prášky. Hádže ich do seba doslova. Nedokáže bez liekov fungovať. Hovorím jej nech ide k psychológovi, ale ona nechce ísť. Celý deň plače kvôli nášmu bratovi. Utápa sa v smútku, ale zároveň so sebou ťahá aj ostatných pozostalých a takto sa to celé iba komplikuje. Ona má prácu, takže pracuje, ale akonáhle skončí, zase sa utápa v smútku. Neviem ako pomôcť doma. Neexistujú nejaké podporné skupiny, ktoré by pomohli prekonať toto obdobie?

jana_eyre
4. apr 2017

je mi velmi luto, cim si vasa rodina prechadza.. je to ale velmi cerstve, rodicia sa s tym musia vyrovnat a to trva velmi, velmi dlho.. nie je nic horsie ako strata vlastneho dietata.. pomoze len cas, ked si dokazu zvyknut na to, ze uz tu ich syn nie je.. chapem, ze im chces velmi pomoct.. ale najlepsia pomoc asi bude, objat ich a povedat, ze si tu pre nich... asi sa nic viac robit neda.. drzte sa..

pribinak
4. apr 2017

Je to príliš krátka doba, 3 tyzdne, smútok je uplne primeraný, prisli o dieta, cudne by bolo keby nesmútili a tvárili sa, ze vsetko je OK a ze vsetko dobre zvládajú
Je to prirodzene, ze cítia bolesť a nudia si najst cestu ako sa s tym vysporiadať
Ked chces, chod ty k psychologicke a porad sa co ty mozes pre nich urobiť ci im nejak pomoct
Nemusia ist nevyhnutne oni

janinah
4. apr 2017

ostali ste traja súrodenci,nepíšeš,kde bývate či pracujete....niekto by mal byť s nimi doma čo najviac,treba im venovať svoj čas,vytiahnuť mamu do cukrárne,otca na prechádzku do lesa....aj lieky pomôžu,ale treba to kontrolovať,mala by si sa poradiť s psychiatrom /psycholog nevie veľa o liekoch a nemôže ich predpísať/...chce to čas..moja teta tragicky stratila 28r. syna,pomáha rodina,okolie,vnúčatá....neostať sám....ked tvoj otec nezamestnaný ostane sám doma,všetci odídete do práce,do školy,tak čo má robiť? len smúti a smúti....

terezka1947
5. apr 2017

musite im pomoct vy....zajst k nim castejsie...a bude to trvat dlhsie.....aaale,da sa to spolocne zvladnut...tu momentalne mozte vy-deti pomoct viac ako lekar......a ked lekar,tak az ako dalsia instancia...ked sa dostanu z prvotneho smutku,chce to cas,umrelo im dieta,je to ine ako ed umrie brat,e....co samozrejme nechcem umensovat bolest
mamka sa tak trapila po smrti ocka....aaa,dostala sa z toho-s nami,detmi...a veru,lahke to nebolo...ale zvladli sme to-aj bez liekov,no niekomu aj tie lieky mozu pomoct-ale asi momentalne najviac pomozete vy=deti-svojim casom

lagatta
autor
5. apr 2017

Nie je to lahke. Ja som este mimo SR, vratime sa, ale az v juni. Sestra chodí ešte do školy a brat do práce. Neviem ako môžem teraz pomôcť :( cítim sa ako tiger v klietke. Celá tá situácia je príšerná. Toto nikto nečakal a naraz sa to stalo a človek sa cíti byť veľmi krehký.

mandala77
5. apr 2017

@lagatta mne príde, že odbornú pomoc by si mala vyhľadať Ty. Máš veľmi spoluzávislé správanie. Pamätám si Tvoj nick a ohľadom tohto si založila minimálne tri témy. Neviem kde si, ale môžeš v zahraničí nájsť svojpomocné skupiny (aj u nás sú), coda - spoluzávislí, DDA - dospelé deti alkoholikov alebo z dysfunkčných rodín, sú aj skypové, takže nemusíš nikam chodiť.

lagatta
autor
5. apr 2017

@mandala77 aký máš problém so mnou? Aj keby som založila milión tém, snažím sa pomôcť. Nevieš kto som a čo som zač a ideš má odsudzovať? Tu nerozprávam o alkohole, ale o problémoch, ktoré sú teraz aktuálne a neviem ako mám pomoct

mandala77
5. apr 2017

@lagatta a nezistila si, že zakladanie tém na koníku nie je v Tvojom prípade účinné? Ty môžeš pomôcť len sebe, za nich nie si zodpovedná. Okrem toho žiješ v zahraničí. So smrťou sa každý musí vysporiadať sám. Pozri si niečo od Elisabeth Kubbler Ross, ona popísala fázy zomierania, ale ony sa dajú stiahnuť na akúkoľvek životnú situáciu. Vyrovnať sa s nečakanou smrťou nejde zo dňa na deň a budeš si Ty aj rodina prechádzať rôznymi fázami. Ty môžeš riešiť jedine seba, lebo len na to máš dosah.

lagatta
autor
5. apr 2017

@mandala77 áno v tomto smere máš pravdu. Ale tu ma trápi aj to, že si otec nevie nájsť prácu. Chcem mu pomôcť veľmi, ale sama neviem ako môžem. To je situácia, ktorá trvá už dlho a namiesto toho, aby sa to zlepšilo, tak sa to len zhoršilo. Berie to ťažko. Keby mal financie, možno by to bolo o trošku lepšie. Takto je bez peňazí a sám s bolesťou. Má nefunkčné manželstvo. Proste všetky tieto problémy, ktoré sa kopili, sa objavili teraz a zrazu to vyzerá, že ich má človek tak veľa, že sa z toho nedá dostat

mandala77
5. apr 2017

@lagatta ale je to v prvom rade jeho problém a nie Tvoj. On je dospelý, zodpovedný za seba. A Ty mu pomôcť nemôžeš. Tvoje nálady, správanie nemôže byť závislé od toho, čo on robí či nerobí, ako sa cíti. Čiže namiesto toho, aby si Ty riešila ako pomôcť všetkým dookola, rieš to, ako pomôcť sama sebe, aby si do toho nebola úplne vnorená. Požiadal Ťa o pomoc, alebo Ty máš potrebu to riešiť? To je to, na čo poukazujem. Nájdi pomoc pre seba. Nikomu nikdy nepomôžeš, ak mu budeš pomáhať zo svojej prázdnoty a snahy zaplniť tú ich alebo z nutkania, že musím ich zachrániť a je to všetko iba na mne.

lagatta
autor
5. apr 2017

@mandala77 asi áno, mas pravdu :( ja som taký človek, vždy som sa snažila čo najviac pomôcť a o to je to teraz ťažšie, že som úplne bezmocná v tejto chvili

evina313
5. apr 2017

https://www.lpr.sk/ - určite poskytuju poradenstvo

lalinko2010
5. apr 2017

@lagatta Ale tu ma trápi aj to, že si otec nevie nájsť prácu. Keby mal financie, možno by to bolo o trošku lepšie. Takto je bez peňazí a sám s bolesťou - mňa zaujalo toto. máš pocit že keby otec mal peniaze tak by bolesť znášal lepšie? to nemyslíš vážne.
s bolesťou sa musí každý vysporiadať sám, niekto je silný a zvládne to ale niekto nie a nedokáže to a ty mu nijako nepomôžeš. ak by požiadal o pomoc teba ako by si mu pomohla? keby si mala veľa peňazí tak mu ich dáš a myslíš že všetko sa vyrieši?
stratil syna s tým sa musí vysporiadať sám.

lagatta
autor
5. apr 2017

@lalinko2010 vravim o trosku lepsie. Je ine vyrovnat sa so stratou a ine nemat zaroven ani na chlieb o tom hovorim

lalinko2010
5. apr 2017

@lagatta nebolo by o trošku lepšie. on sa tým musí vyrovnať v hlave, pozbierať sa, ver že peniaze nezachránia nič.

mysicka36
5. apr 2017

Práca by mu pomohla, ale nie kvôli financiám, ale hlavne preto, že by musel mať nejaký režim. Dochádzať do práce, komunikovať s ľuďmi, proste riešiť pracovné úlohy. Ale ako bolo spomenuté, toto si musí vyriešiť on. On prácu asi teraz ani nehľadal, keď sa staral o syna. No teraz zrazu nemá čo robiť, ostal v takej bubline.

juliet86
5. apr 2017

@lagatta takze.... liga proti rakovine, liga za dusevne zdravie, centrum pre rodinu kvapka, dalej vseobecny ti moze predpisat zadara sedenia u psychologa. Dalej k psychiatrovi dobremu. Na urade prace tiez maju poskytnut socialnu pravnu aj psychologicku pomoc. Je na urade prace registrovany? Moze si spravit kurz moze ist na aktivacne prace. Plus na urade prace si vybavit mimoriadny prispevok z umrtia pripadne od obce ziadat. Napr mestska cast ponize formou obedov zadarmo. Mozno invalidny dochodok ci predcasny dochodok..... atd. Treba hladat pomoc kde sa da.v prvom rade nech cas pomoze zo zranenia.

mandala77
5. apr 2017

@lagatta vieš, ono je to dosť o kontrole, aj keď to nerobíš vedome. Chceš to mať doma pod kontrolou. Skús si zohnať knihu Skoncujte so spoluzávislosťou. Potrebuješ pochopiť, že on je dospelý, svojprávny a zodpovedný za seba. To je jedna vec. Druhá je tá, že Teba to, čo sa deje doma úplne deptá a to je ten problém, ktorý by si Ty mala riešiť alebo sa k nemu postaviť. Ty od neho nemôžeš chcieť aby začal chodiť k nejakému odborníkovi. To je ako so závislým, pokým to sám necíti a nie je pripravený, neurobíš nič. Ale ak to, ako on žije, má taký dopad na Teba, potrebuješ pomoc Ty. Si v zahraničí a sama vidíš ako Ťa ovplyvňuje dianie v rodine.
Keď budeš doma, bude to ešte horšie, lebo budeš mať pocit, že to tam musíš nejako zachraňovať. Pokým si to v sebe neporiešiš, že nie si za nikoho z nich a ani za to, ako žijú zodpovedná, budeš mať problém aj keď budeš na konci sveta. Pokým ich správanie bude Teba tak silno ovplyvňovať, dovtedy máš problém v prvom rade Ty.
Bratova smrť len viac zviditeľnila problémy v rodine, ktoré tam boli už aj pred tým.

lagatta
autor
5. apr 2017

@mandala77 uplne suhlasim. Zaujimavy postreh a nepovies, ze nie je pravdivy. Ono tym, ze rodicia spolu bojoval a superili navzajom, som sa ja musela zucastnovat ich hadok a sporov a tam to asi zacalo. Otec si urobil zo mna svoju pravu ruku, ja som sa neskor osamostatnila a tak si urobil svoju pravu ruku z brata. Ja som medzitym pochodila cely svet a nebola schopna najst nikde svoje miesto. Takze toto ma svoju logiku. Momentalne som hrozne zdeptana lebo aj ked som bola u nich doma, mama kricala na mna, ze preco sa smejem, ked mi umrel brat (to bolo po asi 2 tyzdnoch od jeho smrti). Zial, ja s tym nic neurobin, neviem preco sa to stalo

obsadenemeno
5. apr 2017

@lagatta zaujimave, ze riesis len otca..... a mama na praskoch je akoze ok?
A ked pises, ze ona taha vsetkych pozostalych.....kde? Otca nemusi, ten je v tom hlboko sam..... mozno keby tvoji surodenci co su doma skusili povedat rodicom ze haloooo, este mate dalsie deti, aj my sme stratili brata, chcete stratit aj nas? Ale skor si myslim, ze je to este vsetko prlis cerstve a chce to cas. A asi aj odbornu pomoc. Kazdy sa vyrovnava so smutkom inak. A ty osobne to nemozes urobit za nich.

mandala77
5. apr 2017

@lagatta písala som Ti to už v prvom príspevku, kde som spomenula svojpomocné skupiny. Tvoji rodičia s alkoholom asi problém nemali, ale rodina bola inak dysfunkčná, je to jasné z toho, čo píšeš. A to Ťa ovplyvnilo a aj preto, máš v sebe to zachraňovanie tak silno. Pozri toto: http://www.cs-dda.eu/ alebo mám jednu knihu na túto tému v pdf. Dozvedieť sa o tom, že ako na Teba vplývalo detstvo, že prečo v dospelosti si aká si - je celkom oslobodzujúce. Aspoň porozumieš trochu sebe. A je cesta ako z toho von. A začína to práve pripustením si práve tej bezmocnosti, ktorú si spomenula.

janinah
5. apr 2017

@lagatta píšeš,že otec si nevie nájsť prácu.....brigáda by nestačila? mám dom po otcovi na dedine a neviem nájsť slušného muža ,ktorý by mi tam kosil,hrabal...a zaplatila by som ho....keby mi nejaký sused ponúkol pomoc,tak ho na rukách nosím.....tak otec nech sa popozerá okolo seba či niet roboty.....netreba len na "riaditeľské miesto" čakať,aj menšia robota sa ráta a korunu /pardon, euro/ získa aj za to kosenie .....

lagatta
autor
5. apr 2017

@janinah tu nejde o to. Jasné aj brigáda by stačila. Nevie o niečom takom. Keby si bola niekde, kde je on, určite by rád urobil túto prácu.