Možno to bude úplne subjektívne, ale chcem sa spýtať vás ostatných. Žili by ste s mužom, ktorý vám bevie byť oporou? Myslím takého, ktorý vás za 10 rokov spolužitia neobjal, keď vám bolo ťažko. Keď plačete, bočí od vás. Keď vidí, že sa niečím trápite, nechá vás bdieť aj celú noc a ide spať. Keď sa vám pôrod skomplikuje a vidí, že už meliete z posledných síl, sadne si a zapne telku. Ktorý na ľuďoch hľadá chyby, radšej je sám, úplne. Bez širšej rodiny, kamarátov. Ale je v práci šikovný, zodpovedný, perfekcionista. Môžte sa na neho v praktických veciach spoľahnúť, svoje deti má rád a vychádza s nimi. Ale vám nie je vôbe oporou. So všetkým sa trápite sami a z optimistu sa časom stáva depresívny človek s úzkostnými stavmi. Odišli by ste alebo zostali? Napriek deťom?
Popravdě neviem ake máš velké dietky ale odist od seba - najviac trpia děti. Strašne mi pripominas moji sestru. Zažívá to iste. Zial má jednu velku nevýhodu, že po řidičáku nemá zamestnanie a v malém meste je to bieda. ☹ Jej děti 3,9 R.si od Ježíška priali len zdravie pře celu rodinu a aby sa oni dvaja nejako zohrali aby boli rodina. Keby si čítala ten list Ježíškovi... Vyhrkli slzy aj mne. Ich otcovi trošku došlo...
@linj no veď toto, nikto sa nezmení, len sa vyfarbí, tak on sa vyfarbil. Jasné, že na vzťah sú dvaja a obaja robia chyby. Komunikujte spolu, všetko si povedzte, čo ako a prečo. Spýtaj sa ho, čo vo vás má? Ako to cíti? Čo pre neho znamenáte? Ak už toto všetko prebehlo a on nič, tak asi šoková terapia - zbaliť sa a odísť, aj s deťmi, no a potom uvidíš, čo bude robiť....
nuz,vzala si si podivina kt.k tebe vobec nepasuje. S takym budes tazko stastna.poradit zial neviem a to ze si urobila chybu uz vies. vela stastia prajem pri rozhodovani o vasej buducnosti
@linj mám to podobné. Som však veriaca a Boh mi je oporou a silou. A dáva mi lásku k mm aj nečakane. Veľa sa v tomto manželstve učím a naberám iný pohľad. Stávam sa empatickejsou k iným a túžim, aby mm našiel pravdu a lásku, ktorú nemal v detstve, a preto sa správa, ako sa správa. Žijem pre jeho optimistické chvíle, ktoré bývajú. Vzala som si ho, aby som mu dávala, čo potrebuje. Občas nevládzem, vyrevem sa a pomôžu butlave vŕby.
@linj
za mna vidim dve moznosti:
1.
pokial som si ho takého vzala za manzela a teda VEDELA SOM DO COHO IDEM, tak áno, kedze som mu dobrovolne slubila, ze ho berem takého aky je a to na cely zivot.
2.
pokial by sa takymto clovekom vstal pocas vztahu, tak NIE. Pre mna chlap musi byt oporou, musi byt muzom.
@libawet sokova terapia? ...a co potom, z introverta sa stane extrovert?...alebo z ciernovlaseho blondak?....pretoze manzelka si to uz rozmyslela a uz sa jej taky nepaci?...trochu rozumu a zodpovednosti za svoje rozhodnutia v zivote, trochu tolerancie voci chybam inych, trochu viac lasky a pochopenia, trochu ubrat z vlastnych poziadaviek, zacat najprv od seba a potom mozme chciet nieco od inych...tu uz podla vsetkeho ide proti nemu aj jej rodina...ved nech sa rozvedie a potom napise, ci to bolo dobre
@21 poviem takto, ja osobne zatial som nepoznala par, kde by sa povaha prejavila az pocas manzelstva. Vzdy to bolo vidiet, len zalezi aj od dotycnej, ci ma otvorene oci, ci si vsima spravanie budúceho manzela... netvrdim, ze zmena k horsiemu nemoze zacat, ale velmi vela pripadov je uz jasných pred vstupom do manzelstva. Len velmi vela zien zial uvazuje stylom, ze svojou "laskou" partnera zmenia, plus svadbou, plus dietatom.... Zatial co poznam vo svojom zivote nefunkcne manzelstva, uz pred vstupom do nich to bolo jasne, ze to nebude nic moc.
@linj ale určite treba nájsť kompromis nech vie, že od neho niečo ocakavas , ale zázraky nečakajte.Jemu to nie je prirodzené.Kolko ste vlastne spolu?
Môj muž mi tiež nie je oporou, ale ja to neočakávam čo to je vlastne byť oporou?Možno aj tvoj od teba očakáva úplne niečo iné ako mu dávaš?
Mne otvoril muž oči, keď mi povedal, že len čo príde z roboty som zduta ledva mu odpovedám stále výčitky čo mal a nemal spraviť, že pozná len robotu a domov nemá žiadne športové koníčky pivo nič....A minule som prišla do spálne čítal si správy na mobile a hneď vystrelil, že ide teda povysávať ako sme sa dohodli.Vieš čo prišlo mi to úsmevné aj trápne, že som doma ako harpya.Toto som nechcela a dávaj pozor nikomu sa nepáči byť stále kritizovaný.A pravdepodobne aj tvoja mama či rodina naňho pozeráte cez prsty.
@zuzicek88 ako sa prejavuje byť oporou?Autorka čo by vlastne mal muž spraviť aký byť, aby si bola spokojná?Ty si mala pri pôrode niečo vysnívané ako sa má správať no nesplnil to.urcite to mal uz x krat vytknute.
Ani môj nemá rád, keď cele leto u nás niekto vysedáva stále niečo organizujem ja som typ aktívny extrovert on by nedbal, keby sme spravili jednu grilovačku za leto.ale má takých istých rodičov a poviem Ti za tie roky sa zmenil je viac spoločenský aj, keď povie dúfam, že tam skoro zase niekam nepôjdeme už ma to nebaví stále niekam loziť🙂)
Áno, treba si uvedomiť, že naozaj existujú manželstvá s omnoho väčšími problémami. Naozajstnými.
@eliska13 Oporou moze byt roznymi sposobmi. Vypocut, objat, poskytnut pomocnu ruku, akokolvek. Ale nie ignorovat, ze jeho partner nieco zle preziva. Uprimne, ruku na srdce (aj ostatne damy), nevadilo by vam, keby vam zomrela mama a muz by vas smutok a vase volanie o pomoc ignoroval?
Ano, bol taky uz davno. Ale vela veci sa prejavilo az v manzelstve a najma pri detoch. Ked uz su starosti. A pri zlych situaciach.
Neviem, na jednej strane som rada, ze zastavate aj nazor, ze a vydrzat a nestazovat sa (kedze je to tiez riesenie), ale zasa mi pride divne obhajovat takeho necitliveho cloveka. Nie je citlivy ku mne, nie je citlivy k svojim rodicom, k nikomu. Surodencov uraza, sefa neznasa. Parkrat sa uz dokonca vyjadril na ukor ludi alebo zvierat tak, ze som skoro odpadla (co by s nimi spravil, to nechcem rozoberat). Ja som naopak citlivy clovek, pomaham komu mozem a sucitim s ludmi, ktori prezivaju nieco zle. Je to tazke sa zladit s takym clovekom. Rokmi cim dalej tym tazsie.
@linj vadilo by mi to, lenže Ty si si ho takého zobrala, tak asi si mohla čakať, že aj takýto zostane, ľudia sa nemenia, ale to sa opakujem.
...šokovú terapiu som navrhla ako už naozaj posledné riešenie, ako kričanie o pomoc@malabiba - pretože, keď autorka príspevku vedela, koho si berie, keď skúšala všetko možné a nepomohlo nič, tak ako už ozaj ako to posledné a tiež neverím, že sa jej partnerovi rozjasní a otvorí oči, lebo nie je taká povaha, to si len autorka myslela, že sa zmení, keď prídu deti a bla, bla, bla....
@eliska13 vies,ja som vydata tri a pol roka a za ten cas sme si uz presli vselicim,manzelovi zomrel ocino na rakovinu,ja som mala vaznu operaciu nohy,4 krat som potratila babo,manzel ma vzdy podrzal,niekedy pomoze objatie,necakany vylet,boztek so slovami milujem ta hned po prebudeni,ked sa nepohodneme a povie mi,aj tak ta lubim,niekedy naozaj pomoze malo,aby sa clovek citil lepsie,aby vedel,ze nech sa deje cokolvek,ten druhy stoji pri nom.Inak ani moj manzel nie je extra spolocensky typ,ale to neznamena,ze ked nas rodina,alebo neaka moja kamoska pozve na navstevu nejde,lebo jemu to nechyba,ked on mal 40 neako moc sme neoslavovali,lebo on si nato nepotrpi,nechyba mu to,no ked som mala 40 ja,mala som naozaj krasnu oslavu a so vsetkym mi pomohol
@linj ešte napíšem toto : môj manžel je môj úplný protiklad/totálny realista a praktik ( a vekom a časom som nadobudla dojem, že protiklady k sebe aj tak nepatria )- ja som romantik ( no s nohami na zemi, tak som sa nazvala 🙂 ) s praktickými črtami plný emócií ( môj muž je emotívny asi ako jeho vyjadrenie na konci filmu Titanic, kde sa už všetci topia - " no ako u nás v lete v Senci " ), ale : je to muž do života, je mi neskutočnou oporou nie ani tak v citoch ako v tej realite života - čo som až vekom pochopila, že je dôležitejšie na to, aby som aj ja tú realitu zvládla - že síce je pekné snívať a pozerať na mesiac, no musím mať čo jesť a kde bývať, aby som sa na ten mesiac mohla s úsmevom pozerať.
@linj to je vsetko individualne...ja som manzela pri porode nechcela, pretoze vela veci vnima inak ako ja a mna by tam z neho porazilo 😄...on by tam hadam aj zivot polizil za mna....aj teraz presne viem, co s nim ma a nema vyznam riesit...nie preto, zeby mi nebol oporou, prave naopak, vsetko hrozne preziva tak ako ty a ja beriem lavou zadnou a nekomplikujem