Mama má prehnaný strach o svoje zdravie
Poraďte prosím, fakt som už zúfalá.
Podľa mňa má moja mama problém, ktorý odmieta vidieť, a ktorý negatívne ovplyvňuje ostatných členov našej rodiny, aj moje deti. Tie sú dôvodom, prečo píšem sem.
Potrebujem vedieť, či toto prežíva niekto ďalší. Či to naozaj preháňam ja, alebo to skutočne nie je v poriadku.
Ide o to, že moja mama sa odmieta stretávať so mnou, mojimi deťmi, pretože sa bojí, že od nás ochorie. Nesmieme prísť na návštevu s akýmkoľvek soplíkom, kašľom, kýchaním už dlhšiu dobu (cca rok). Ale od korony je to naozaj už extrém. Dnes napríklad prišli naši na "návštevu", cestovali cez 60km, mali sme ísť do parku. Lenže začalo pršať. Všetci (ja, mm, deti, môj otec) sme považovali za najrozumnejšie, že teda pôjdeme k nám.
Lenže moja mama to nedovolila. Že máme prísť dolu ku vchodu, kde postojíme v daždi a porozprávame sa.
Dcéra (10r), keď to počula, že nejdú starkí hore, a že celá návšteva, na ktorú sa tešila, sa odbaví postojačky pred vchodom, bola taká sklamaná, že odmietla ísť dolu. Musela som jej dohovárať, vysvetľovať... to isté s mužom. Že on dolu nejde, lebo je to smiešne.
OK, tak sme sa s deťmi obliekli, navliekli rúška, zišli dolu, mne bolo z celej situácie tak smutno, že som sa nemala chuť ani rozprávať. Tak rodičia hneď, kto ma nahneval, čo mi je, dokonca začali dcére dohovárať, že ma má poslúchať.. Tak to už ma nahnevalo, že ešte dcéra bude za zlú. A povedala som, že toto mi nepríde normálne, že prídu na návštevu, ale stojíme v rúškach! von v daždi.. Že neviem ako dlho to bude trvať, a že by ma zaujímalo, kedy sa budeme môcť normálne stretávať.... tak samozrejme, moja mama sa urazila, odišla do auta a bolo vybavené.
Dodávam, že celú korona karanténu sme sa nestretávali. Nikde v interiéri sme spolu neboli snáď od Vianoc. Lebo "mama sa bojí, že ochorie"...to je univerzálna odpoveď na všetko.
Ale ako to mám ja vysvetliť deťom?
Mama má astmu a CHOCHP, viem, že to nemá ľahké. Ale ten chorobný strach, či úzkosť, jej určite nepomáha to prežívať.
Som lekár a naozaj si myslím, že by v tejto sfére potrebovala odbornú pomoc.. ale ako, keď akýkoľvek náznak berie ako urážku, kričí, že z nej robím idiota atď?
Keď som sa jej opýtala, kedy by sme s deťmi (jej jedinými vnúčatami) mohli prísť ku nim na dom, aby mohli behať po záhrade, tak mi povedala, že keď budeme mať so sebou negatívne testy na koronavírus. Je to podľa vás normálne? Čo by ste robili?
A ako pomôcť otcovi? Ktorý by s mojimi deťmi chcel byť, hrať sa s nimi, ale nemôže, lebo moja mama mu potom vyčíta, že napr.s mojou dcérou robili z vŕby píšťalku, a on si ju dovolil obliznúť po mojej dcére?! (a tým moju mamu potenciálne ohroziť nejakou chorobou)
Doteraz som sa snažila ju brániť, deťom dookola vysvetľovať, prečo sa starká bojí, prečo musíme mať rúško, keď sme s ňou, ale už prestávam vládať a vidieť v tom zmysel...
Ahoj, my to máme s mojou mamou podobné ☹, ale našťastie zatiaľ nie až takýto extrém, že úplne sa bojí stretávať. Stretávame sa vonku s našimi hlavne. Ale tiež k nim na návštevy minimálne, oni k nám tiež tak. Moja mama zase je až chorobne poriadkumilná - slušne napísané...všetko dezinfikuje, vkuse upratuje, teraz cez koronu o to viac. Mne a hlavne staršej dcére je ľúto (mala 3 roky a plne si to uvedomuje už), že nemôžeme k nim hocikedy vybehnúť na návštevu. To je vždy, práve upratujem, práve som doupratovala, narobia mi bordel, idem radšej s vami von atď....a keď sme s ňou vonku vkuse deťom ruky chce utierať, dezinfikovať - až s vreskom utekajú od nej, zakazuje im pomaly vonku všetko, že to je špinavé kopec bacilov a ktovie kto sa toho predtým chytal, vkuse šomre - tak s ľútosťou musím napísať, že som radšej ak sme len s mojim ocinom vonku ☹. Ona je dlhodobo nezamestnaná (ale môžu za to všetci naokolo len ona nie - však ona pracovať chce 🙈), ale už dávno vieme, že jej to tak vyhovuje lebo má svoju rutinu a upratuje kedy chce. Keď moja sestra s malou teraz u nej museli pár mesiacov bývať, tak sa jej to celé narušilo a bola na prášky, nervná z tej situácie. Je hrozne úzkostlivá, citovo sa snaží vydierať a manipulovať, na nepohodu reaguje krikom alebo sa oduje a trieska dverami presne ako tvoja mama. K psychológovi ju nevieme dostať to nám vykričala, že sa jej chceme zbaviť a zamknúť ju na psychiatrii a že to my nie sme normálny, keď nevidíme aká je všade špina a pod. "milé" veci. Každý jej ubližuje len ona je chudiatko obeť, po novom si vymýšľa čo všetko je jej. A tie zdravotné problémy, čo má (nie sú nejak závažné) zveličuje, aby ju ľudia poľutovali. Prekrúca udalosti, čo sa kedysi stali tak aby ona vyšla z toho ako tá dobrá. No proste toho veľa je, takže viem sa vžiť do toho, čo prežívate.
No a aby nám nebolo málo, tak mužova mama -zas má zdravotný problém ale nerieši ho, lebo lekárov nemá rada, takže tam chodíme len občas lebo jej je vkuse zle (mám ale podozrenie, že u nej to spúšťa psychika lebo sa vkuse bojí, že sa niečo zlé stane)...už niekoľko rokov umiera - jej slová, ale k špecialistovi ani za nič...🙄. Tiež je úzkostlivá ale ešte viac ako moja mama, manipulatívna neskutočne ak nie je po jej tak koniec, sa oduje, teraz už skoro 3 roky k nám normálne neprišla, lebo raz sme jej povedali, že teraz sa nám návšteva nehodí, či by sme sa nedohodli na iný deň...problém je že manipuluje dokonale, takže ak nejde ona nejde k nám ani jej muž, ani jej sestra lebo ona nechce...proste psycho obe starké. A deti z toho smutné. Ja vážne nechápem, čo to je za generáciu, toľko ľudí z nej má podobné stavy, čo poznám.
Tu by si mal otec dupnut a povedat, ked nechces ist na navstevu so mnou idem sam a hotov. Co je to za chlapa ved to je chore
Ahoj, ja som asi pred tyzdnom navstivila psychologicku, pretoze moja mama je v paliativnej onko liecbe a nechce jest, nebojuje... myslela som, ze budeme rozoberat, ako to JA mam riesit a ako jej pomoct, nakoniec sa to zvrtlo na to, ako nechat mamu ist... ako jej to sprijemnit na poslednej ceste. Dost ma to sedenie oslobodilo, lebo uz to nebolo o
mne a mojej vine, ale o tom, ako sa s tym vysporiadat sama. Pokial iny clovek nechce, tazko s tym nieco poriesis. Musis zmenit postoj sama v sebe. Aj moju mamu choroba zmenila, z najuzasnejsej babky na svete sa stal clovek, ktory sa zameral len na seba, na deti sa uz ani neopyta, ani na milovane zvierata doma (je v nemocke momentalne).
Tvoja mama je nieco podobne, ma zavazne diagnozy plus narcisticka povaha. Odporucam teda pre TEBA paychologicku, nech ta usmerni ako to spracovat sama v sebe a vyrovnat sa s touto tazkou situaciou.
Uz len to, ze ta to cele trapi, z teba robi tu najlepsiu dceru🌷
@vamajka ja mám takého svokra ustupi, lebo babka by sa hnevala:(to sú také choré vzťahy.Ja som roky tolerovala jej vrtochy povedala, že príde v sobotu o 13 neprišla neozvala sa odišli sme z domu samozrejme, že muž ju čakal a, keď večer volal prečo neprišla, lebo robila knedľu a dlho to trvalo🙂)to sú ľudia, ktorí si myslia, že svet sa točí okolo nich.Alebo povie, že príde poobede a zrazu o 10 je tu.Iba raz som sa ozvala s úsmevom, ale výčitkou už 4 r sme sa nevideli a konečne je v rodine kľud a nemusíme riešiť čo ako povedala a myslela a nemusím sa hádať s mužom prečo jej niečo nepovie.Vsetci sa jej boja😀choré
@vamajka no ja to bohužiaľ chapem, prečo si nedupne. Lebo to, čo by mu rozprávala, keď by sa od nás vrátil...to by si nepriala ani nepriateľovi. Kričala by, plakala, nerozprávala sa s ním, vyhrážala by sa.. bol by sebec, necitlivý, nerešpektuje ju, nechápe ju, ak ona do mesiaca ochorie, určite za to môže práve tá jeho návšteva u nás.. Citovo vydiera, manipuluje, celé zle.
chudak otec to musi byt riadny dobracisko, ze s nou vydrzal az doteraz
@vamajka povie, že ju chce ohroziť a ona zomrie to nevysvetlis.Pritom sama si robí zle nebratim liekov a pod....
Autorka koho by to netrápili mama je mama, ale kvôli tomu sú zvady v celej rodine.Ak sa vyhráža samovraždou manipuluje odmieta žiť normálny život je to zle a to určite nie je len počas korony a pod...z otca si spravila obeť, ktorá bude všetko znášať.To oni potrebuju, ale tu je cesta len psychológ psychiater čo ona odmieta a si zase na začiatku.Tvrdohlave manipulatívne osoby vidiace iba seba moja svokra kde nie je stredobod pozornosti tam urobí nejakú scénu.Ci v práci, v rodine a nakoniec je sama len chudák svokor, ktorý ju miluje trpí jej vrtochy, lebo všetci jej majú plné zuby, keď som počula ako manipuluje môjho syna babička príde k Vám bývať a budeš sa o mňa starať som myslela, že ma porazí.A babička ešte ani 60 tku nemala a je úplne zdravá
@ckatka budem citovat autorku - "Keď mama vidí, že sa stane niečo podľa nej neprípustné, (napr.otec objíme moju dcéru), tak obviní všetkých, že ju nik nerešpektuje, nechápe. Ak jej začne človek vysvetľovať, že jej požiadavky sú neprimerané, tak začne kričať, plakať, trieskať dvermi, (ak sú po ruke), a nakoniec ostane urazená a s otcom sa bude doma hádať, dokedy ona uzná za vhodné."
Tebe sa zda, ze toto robi kvoli svojmu strachu o zdravie? Nechcem autorkinej mame krivdit, ale strach o zdravie je podla mna len pridruzena/dalsi dovod na prejavovanie manipulatorstva. Bohuzial, podla mna sa dostavaju veci az do takych rozmerov, ked zacina clovek s manipulatorskymi sklonmi prejavovat svoje poziadavky a okolie (v tomto pripade najma manzel) im ich radsej plni, nez by sa dostalo do konfliktu. Samozrejme, mamino spravanie nie je uplne jej vina, ved nikto si psychicke crty nevybera, ale vekom a bez korigovania okolim sa len zhorsia.
Nikdy som sa do diskusii este nezapajala, ale toto ma naozaj zaujalo. Podla toho co som precitala naozaj suhlasim s tym, ze mama ma dost problem s manipulaciou, na druhu stranu viem pochopit jej obavy. Som sice mlady clovek, ale za posledne 2 roky som si presla dost narocnym obdobim po zdravotnej stranke a skutocne velkym sklamanim k lekarskej komunite a nasmu zdrav. systemu, k comu sa samozrejme pridruzila velka nedovera. Pisem to preto, pretoze to cim som si presla by pochopil len clovek co si tym tiez sam prechadza, a zrejme tak podobne to bude aj u vasej mamy. Naozaj nikto kto si tym nepresiel sam nepochopi co sa dokaze v nej odohravat. Je skoda, ze odmieta odbornu pomoc, ale ak ma na to podobny nazor, ci skusenost ako ja tak sa jej necudujem. Kazdopadne mozno by boli aj ine formy pomoci vhodne. Kedze predpokladam, ze so strachu nechodit do cakarni ju tam nikto nedostane.. (okrem toho ze nechce o psycholog. ani pocut) skusit s nou dat rozhovor a navrhnut jej nejake onlinu poradnu/terapeuta?, alebo neviem aky ma vztah k literature, ale existuje vela knih, ktore by jej mohli pomoct po psychickej stranke pochopit pricinu jej ochorenia (mozno by sa spociatku urazila, ale za pokus darovat jej taku literaturu by mozno nebolo odveci) napokon aj po fyzickej...a napokon kedze pomoc lekara odmieta, cize lieky na uzkost a pod. by zrejme aj tak casom nebrala, mozno by za vyskusanie stalo pouzitie cbd oleja (aj ked neviem aky ma vztah k alternative..). tiez netusim ci sa smie pri chcop (ale urcite sa to da zistit), myslim ze keby mohla, vedelo by jej to pomoct aj s imunitou aj so strachom a pod...ja len take navrhy k tomu co tu este neodznelo...
Pokial ide o vasho otca a vas strach o neho, tak je to pochopitelne, nikto z nas ho tu nepozna, ale podla mma by bolo dobre si prijat to, ze je to dospely clovek, ktory sa rozhoduje sam za seba. Rozumiem vasim obavam o neho, vychadza mi z toho ze je velky dobrak, avsak nesie zodpovednost sa svoj zivot a okrem toho, ze sa s nim porozpravate a vypocujete si ho, je zodpovedny sam za to rozhodnutie, ze radsej ako k vam a detom na navstevu ostane s vasou mamou, aby sa vyhol zbytocnym konplikaciam. Je to jeho rozhodnutie a vy zan nenesiete zodpovednost. Je zbytocne sa tym podla mna trapit, lebo to cloveka len zatazi.
@brita7777 ďakujem veľmi pekne za názor a pochopenie, budem sa snažiť to riešiť čo najmenej.