Mama mi nechce pomáhať s deťmi

@sardinka333 toto pokladam za zdrave vztahy, a prave toto nie je az takou samozrejmostou

@lilitela tvoja dcera ma asi s babkou pekny vztah, ked chcela, aby ostala, to znamena, ze sa maju rady, ale nechapem tvojej poslednej vete, je napisana dost s despektom, preco ti vadilo, ze si babka chcela vylozit nohy a byt doma?

Dnes sa na vzťahy zabúda, dnes kope každý sám za seba, pritom tu v každej druhej téme je zdôraznené ako sa má budovať vzťah medzi manželmi , ako je potrebné aby spolu trávili čas aj osamote bez detí aby stále cítili tu spolupatričnosť.
Medzi starými rodičmi a vnúčatami to už neplatí ? Tam vzťahy asi z neba padajú. Chcieť po dieťati vrúcny vzťah k niekomu koho vidí asi tak na 2 krát do roka na dve hodiny je nereálne. Spoločne strávený čas buduje spomienkový optimizmus.
Ja sama za seba hovorím že mám 4 deti , niekedy ich mám plné zuby a teším sa na čas kedy si v kľude prečítam knihu , pozriem telku alebo pôjdem len tak niekde kde za sebou nebudem ťahať rákos detí . Čo však neznamená že už sa budem venovať len a len sebe, zaradím tam aj svoje vnúčatá , budem sa snažiť nájsť si čas na ne, ale nie preto aby som pomohla deťom ale preto aby som pomohla sebe, aby som mala vzťah s vnúčatami , zážitky a aby mali na mňa pekné spomienky, také ako mám ja na svoju babku .

@maminuska nádherne napísané 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 mňa irituje už ten názov témy - mama mi nechce pomáhať s deťmi....mama nie je povinná pomáhať, ona si už svoje deti vypiplala, ale úprimne, ak dcéra maminu pomoc nezneužíva a neberie materstvo a rodičovstvo systémom - mám dieťa, ste tu všetci od toho, aby ste mi pomáhali....tak musí byť pre každú normálnu babku nesmiernou radosťou prispieť k starostlivosti o drobca.
Presne tak, ako píšeš, ak sa záujem babky o vnúčatá zúži na povinnú hodinovú návštevu v deň ich menín a narodenín, tak je to pre dieťa v podstate cudzí človek. Nie je ľahké nájsť rozumnú mieru, aby aj babka nebola na obtiaž, nesnažila sa nahradiť dieťaťu matku, alebo naopak, aby mama dieťaťa nebrala to, že je matkou iba ako pár hodinovú zábavu denne a potom hodí dieťa na krk babke....ale ak je medzi mamou a dcérou úprimnosť a komunikácia nepokrivkáva, tak to určite vyriešia k spokojnosti všetkých.

@sardinka333 My dve sa zhodneme akurat v tom, ze sa nezhodneme. Tot vsio k Tebe. 😉

@simmonnetta to, že sa treba dnešným deťom v jednom kuse venovať a vymýšľať im aktivity si vsugerovali dospelí....oberajú deti o možnosť využiť svoju fantáziu, zahrať sa aj s kamienkami, vymyslieť si pravidlá na naháňačku, skrátka zabaviť sa samé.

Mamy nemusia pomahat, nie je to ich povinnost. Hoci moja mama pomoze vzdy ked ju poprosim a ona moze...zas na druhej strane ja som mala vyborny vztah so starkou a chodila som jej aj so sestrou pomahat ked ona potrebovala a my sme boli starsie...to je druha strana mince. Ak by starka kaslala na nas ako vnucky nechodila a nepomahala by so jej....nebola by mi taka blizka- a nebola by to moja povinnost...takisto.

@ajana1 Tak ono neviem ci extrem...ako to tu citam, tak asi ani nie. Len mna to mrzi preto, lebo mama mi toho sama od seba strasne vela naslubovala - ako mi pomoze s detmi, bude sa starat, ze ani do skolky ich nebudem davat, ze sa na to uz velmi tesi, ked bude na dochodku...a realita je zial ina. Keby mi to sama slobodne neslubila, tak to od nej ani necakam. Az neskor som pochopila, ze chcela tym dosiahnut to, aby s nou niekto ostal byvat a bala sa, ze odidem aj ja z domu a zostane sama. Ale aj tak sa to stane - kupili sme si s mm byt a stahujeme sa za par mesiacov, takze ma to nebude uz tak hnevat, ze hoci jej staci vyjst hore jedno poschodie k vnucencom, nechce sa jej. 🙂

Raz som čítala v jednom časopise, pred mnohými rokmi, takú zaujímavú úvahu z biologického pohľadu, že ženy sú plodné len približne do 50 ky, na rozdiel od mužov, aby si plnili svoju biologickú funkciu babičiek. V článku to bolo odôvodnené tak, že naše deti, v porovnaní s inými cicavcami, sa rodia veľmi nezrelé a dlho nezrelé ešte ostávajú. Relatívne samostatné sú až od veku približne 5 rokov a dovtedy môže mať matka biologicky aj ďalšie tri deti. V minulosti žili ľudia viac spolu – aj štyri generácie v jednom dome. Prababičky, ktoré boli už nevládne, sedeli a kolísali najmladšie pravnúčatá v kolískach. Ľudia si pomáhali a budovali si vzťahy. Pamätáte na Babičku od Boženy Nemcovej? V rodine to nie je o povinnosti ale o empatii a porozumení. Bohužiaľ, ak je niekto sebec a nevie sa vcítiť do iných, ťažko sa to dá zmeniť. Všetko je o ľuďoch. V rodine to však ani nefunguje tak, že tri krát a dosť, príbuzným dávame šancu vždy znovu a znovu aj keď vieme, že to nikam nevedie. To sebectvo sa však aj tak neoplatí – človek si nevybuduje vzťahy a ostane sám aj keď má kopu príbuzných. Ja som mala jednu prababičku a jednu babičku, ktoré sa o mňa starali a neskôr som ich s láskou navštevovala. S jednou babičkou som si bohužiaľ nevybudovala vzťah, navštevujem ju, ale skôr z povinnosti a veľmi zriedkavo.

@sardinka32 máš zlu skusenosť...mama ti nemala nič slubovať a takto ťa zavádzať to bol od nej zlý a nefér krok. Mama to iste časom pochopí, ale možno už bude neskoro. Aj ked odpustiť sa dá vždy, je to ťažké ....ja som musela vela prekusnuť, moja mama mala svojho času problémy s alkoholom, nechať s nou dieťa bolo nerealne, ona zaspala na gauči ...no, to je na dlho, každopádne odpusitila som jej, nikdy som sa neotočila chrbtom aj ked mi vela krat emocionálne ubližila, obvinovala ma z vecí ktoré som neurobila...Dnes máme ovela lepšie vztahy, voláme si, navštevujeme sa, mama mi pomaha ako može, nikdy nepovie nie - ale ja mam v sebe taky radar že viem kedy je vhodné tu pomoc pýtať a kedy nie. Tiež som mala svoje predstavy ako by to mohlo vyzerať. No, boli to len moje predstavy ako som ja mamu chcela ,,prerábať,,. Mama je mama, nech je aká chce, vždy chcem pri nej stať, aj ked ma mnoho jej nazorov ,,vytača,, a s vela vecami nesuhlasím ....ale akosi sa stále držím toho biblického ,,cti otca svojho a matku svoju aby si dlho žil na zemi ,,. (keby mi to išlo lepšie - furt mám nedostatky)

@sardinka32 takze tak trochu pomsta, ale uplne to chapem, mlada rodina ma byt sama

@jalimag Pomsta nie, utek...potrebujem sa sustredit na svoj vlastny zivot, manzela, deti...tu to nedokazem, premahaju ma tu negativne emocie castejsie ako by som chcela. A ano, svata pravda - mladi maju byvat sami, nikdy to nerobi dobrotu toto viacgeneracne byvanie.

@sardinka333 Tak tak, z toho prameni ten moj hnev a rozcarovanie...este ale nie som v tom leveli ako Ty, ze si to dokazala prekusnut. Ale je to asi sposobene aj tym, ze byvam s matkou v jednom dome a teda denno denne to mam pred ocami...co mi bolo slubene a co sa realne plni. Je fajn, ze si sa uz dokazala tak odosobnit a zlepsit vztah s mamou. Snad sa to niekedy aj mne podari.

@oli18 píšeš, že si tam denne aj 7 hodín. Myslím, že každý potrebuje súkromie. Aj mamina s bábätkom. O manželovi nehovoriac. Možno si ty myslíš, že im ťa každý musí závidieť, len či si to myslia aj oni. Sú to delikátne veci, ľudia väčšinou majú problém mame/svokre povedať "prepáč, ale potrebujeme byť aj sami". Stačí prečítať zopár príspevkov (je ich tu kopec), kde to ženy rozoberajú. Lezie im to nervy, ale nie sú dosť asertívne, aby to vhodne dali najavo. Ja by som doma nechcela na 7 hodín denne ani sestru a mamu, s ktorými mám super vzťah. Dlhodobo môže taký premrštený záujem poviesť iba ku problémom.
A nechápem, prečo píšeš, že našťastie nemáš nevestu. Myslíš, že zaťom nemôže nič vadiť?

Hmmm...ani neviem, čo k tomu povedať....spomenula som si na obdobie spred skoro dvoch rokov...bola som na rizikovom tehotenstve (v druhom až treťom trimestri), mali sme rozbitý dom, lebo som sa privydala k manželovi tak sme chceli aspoň jedno poschodie prerobiť, aby sme mali svoju kuchyňu a obývačku...ako tehotná (na rizikovom) som si sama robila nákupy, ťažké som to nosila v dvoch taškách, keď mm mohol tak išiel na aute, ale nie vždy sa to dalo, varila som si sama, všetko chystala a potom aj upratovala...a to si skúste predstaviť keď máte dom rozbitý a bez dverí...všade prach, špina...zvládli sme to za 3 mesiace, no a moja mama mi bola pomôcť 1x poumývať dlážku...svokra čo to pomohla, no tiež to nebolo nič extra...v poho, veď som chcela prerábať, no nie....???? potom sa nám šťastlivo narodil syn, ktorý reve a mrnčí vkuse, neprespal ešte ani jednu noc, prvé mesiace som bola aj 10x v noci hore, čo stále vrieskal...kým som bola tehotná sa mi mama narozprávala ako mi bude chodiť kúpať, veď to nemá ďaleko...no hádaj koľko krát bola???? ANI JEDEN RAZ.... no a keďže je malý taký ako je tak jej ho veľmi k nim domov nenosím, asi by to mali o držku (a trošku aj chápem že si chcú s otcom oddýchnuť a mať svoj kľud) a tým pádom ani nie je malý na mojich rodičov veľmi zvyknutý, takže tak...no a svokra mi tiež povedala, že ona bude radšej koberce prášiť a drevo rúbať ako jeho baviť.....toť vsjo....čo mám robiť....som na neho sama ale veľmi mi pomáha môj manžel, ktorý dva dni pracuje a potom je dva dni doma...to asi pán boh tak zariadil...

@andy48 Veru, dneska aspon jeden Otcenas daj, aby si sa podakovala za mm. 😉 Moj dojde domov, ked uz deti su v pyzamach a idu spat. Ale tak zas mame v zivote tolko trapenia, kolko dokazeme uniest...ci tak nejako sa to hovori. Moj dochadza daleko do prace, ale kedze chce byt s detmi aspon pol hodku - hodku denne a nie len cez vikend, tak sa neda nic ine robit. Aspon kym su taketo male.

@andy48 je smutné, že sa tvoji najbližší k tebe takto chovajú, ty to ber tak, že tiež by si sa musela nejako zariadiť, keby si žila v zahraničí. No myslím, že toto by malo byť obojstranné, tebe deti podrastú, budeš mať veget, no tvoja mama aj svokra budú o dosť staršie a zrejme budú s nejakou pomocou počítať. To by som sa teda ja osobne netrhala....Čo do mňa moji rodičia vložili, to som im veľmi rada vrátila a stále vraciam, tiež som vnímala, ako sa oni starali o mojich starých rodičov z jednej i druhej strany. Ak by som im bola ľahostajná v zložitých chvíľach môjho života, tak by som teraz vôbec nemala výčitky svedomia, keby som si žila svoj život a ich nechala žiť ten ich, bez nejakého zvláštneho záujmu.....mne moja mama nevarila, nežehlila, ani svokra, dieťa mi strážili len keď sme išli niekde na ples, alebo na svadbu, brala som to tak, že som dospelá, rozhodnutie mať dieťa bolo mojím slobodným rozhodnutím, tak sa oň aj postarám, ale veľmi si vážim, že mi pomohli a podržali ma v ťažkých chvíľach môjho života. Rodina a pekné rodinné vzťahy boli a sú mojím veľkým bohatstvom a veľmi si to vážim, lebo nikto z nás nevie, čo ho čaká o týždeň, ani na druhý deň a pomoc od najbližších poteší.

@sardinka32 z celeho srdca ti to prajem aby si jej dokazala odpustit aj ked ťa ešte ,,milion,, krat naštve! Ona možno ani netuší ako ti ubližila. Zase v tomto mam ja vyhodu, že ked už ,,vidím mraky,, že mama ,,vystraja,, tak beriem deti a ideme domov, proste nie sme v tom. A možno prave to bude dobre že odidete aj mama si dufam uvedomí čo stratila a ty budeš na to tiež pozerať podla mna s väčším nadhladom, nebudeš to mať pred očami a vo vysledku sa tie vzťahy zlepšia.

A čo sa týka tej pomoci čo rodičia naslubuju - aj mne moja mam rozprávala ako ,,mám ist do roboty, že ona sa bude starať,, - ani nedopovedala a hned som vedela že pri jej povahe, zvykoch to je nereálne a ani by som to nechcela nakolko chvala bohu nemusím ist nutne do prace skor ako skončí RD. Ja si vždy hovorím ked len 5% z toho čo narozprava aj realne urobí tak to bude supeer! Proste vedela som vždy že mnoho su len sluby a velkohubé reči. Aj ked zase na druhej strane mi mama pomože ale iste nie v takom meritku ako sa povodne zastrajala. Aj pre mna do buducna, do vztahov s detmi, alebo aj inými ludmi, je to taka vystraha že neslubovať to čo nemožem splniť lebo to velmi naruší tie vztahy.

@sardinka333 Dufam v to aj ja, ze mojim odchodom sa to medzi nami casom trochu utrasie - najma kvoli mojim detom, aby mali babku. Snad este nic nie je stratene...pozri sa, ved aj my dve sme sa nakoniec pochopili, hoci v uvodnych prispevkoch si mi riadne nalozila. 😉 Mne pomohlo do tejto temy prispiet, vypisat sa a aj precitat si, ako to maju s mamami a svokrami, co sa starostlivosti o vnucata tyka, ine zeny. Ziskala som trochu nadhlad, tak snad mi to dlhsie vydrzi...aspon kym sa odstahujeme. 😀

@andy48 hlavne nie je potrebné zatrpknúť voči vlastným deťom a merať im rovnakou mierou ...však ani mne nikto nepomohol a tak ani ja nepomôžem . Takto dnes reaguje množstvo babičiek .
Máš svoju skúsenosť a tak budeš vedieť ako sa bude cítiť tvoja nevesta alebo dcéra a ak budú chcieť tak im na základe vlastnej skusenosti pomôžeš pri zachovaní aj svojich záujmov.
Ja som sa kedysi zaprisahala že nebudem ako moja mama a snažím sa to dodržiavať a pevne verím že to dodržím aj vo vzťahu k svojim vnúčatám . .

@sardinka32 ak môžem, tak tu napíšem ako žena, ktorej by sa teoreticky mohlo stať, že o nejaké dva, tri roky bude babkou. Ak to mladým nebude prekážať, veľmi rada budem kočíkovať, jašiť sa s vnúčatami, postrážim, ak budú chcieť ísť mladí do kina, na ples, ak bude dieťa choré a mladí si už nebudú môcť brať OČR a pod. To však neznamená, že by som tam chodila denne, ani keby bývali oproti. Výnimkou bude, ak by ochorel jeden z nich a ten druhý nestíha, alebo nejaká záťažová situácia - zlomená noha, maľovanie, sťahovanie. Rada ich pozvem na obed, ak sa budú napr. vracať s dovolenky a nebudú mať doma ani nakúpené. Ale ani náhodou by som v ich rodine nerobila kuchárku, opatrovateľku, nevláčila deti denne po krúžkoch a pod. ani by som nenahrádzala ich matku.

@timea7 nemáš dcéru pre môjho 16 ročného syna ? 😀

@maminuska dcéru nemám, ale ponúkam syna - vie variť, piecť, prať, v zúfalstve aj ožehlí, nakúpi, pokosí, ponatiera, iba do jeho izby je dobré ísť v zváračskej kukle, aby ťa nevykotilo 😝 😝 😝 😝 😝 😝 ale inak strážim deti aj známym, susedom, to vieš profesionálna deformácia....alebo že by už babkovský syndróm? 😀

@timea7

Presne tak si predstavujem aj ja, ze mladym pomozem ale odtial potial. Ked vidim ako niektore babky vyslovene kmitaju okolo vnucat a deti, je mi z toho nanic. My sme boli vzdy samostatni tym ze sme zili v zahranici, nemali sme nikoho a nie je to zla vec, aj ked sme hundrali sem tam ale zase my sme rodicia, naucili sme sa spoliehat sami na seba a nezneuzivat rodicov.
Nehovorim ze teraz ked sme uz na Slovensku ze nam nasi nepomozu ale nie su blizko takze len sem tam a ani by som to si to nedovolila aby som ich vkuse otravovala.

@peneloppe my sme bývali asi 12 km od jedných aj druhých, ale brali sme to tak, že toto je naša domácnosť, naše dieťa, je na nás, aby sme sa o to postarali. Rodičov radi privítame na návšteve, nepotrebujeme, aby k nám lietali s hrncami, chodili žehliť a pod. Samozrejme je iné, ak sa narodí dieťatko postihnuté, tam je to úplne o inom.

@timea7

tak to ste dobri ze tak blizko a predsa ste boli samostatni, Urcite su aj babky ktore chcu pomahat neustale ale to je aj o zvyku ako to v danej rodine chodi. My sme nemali blizko starych rodicov takze pomahali minimalne, navyse mali statok takze nedajboze odist do mesta k detom, ani len na par dni. Takze moji rodicia sa tiez museli zariadit podla toho a zvykli ze su na nas sami.

@peneloppe Moja mama bola mojou najlepšou kamarátkou, my sme skôr išli spolu na dámsku jazdu, ako by som si z nej robila slúžku a svokru mám super. Radi sme sa navštevovali, ale s mierou, neskôr sme si postavili dom kúsok od jedných aj druhých, no neexistovalo, aby boli u nás nasáčkovaní denne, rešpektovali naše súkromie a my sme sa snažili rešpektovať to ich.

No tak aj ja prispejem. Mám otca už na dôchodku, mamu tiež, ale popritom pracuje, ale je už o 9tej doma. Bývame od seba 100km. My k nim chodíme asi tak 8 krát do roka, len na otočku na jeden den. Oni ku mne, až RAZ do roka, na narodeniny mojej dcéry, inak vôbec. Vlaky majú zadarmo, nič iné na práci.
Svokra má jediného syna a až donedávna jedinú vnučku. Teraz už aj vnúčika. Tá je tu AŽ 2 krát do roka 😀 Mám s nou akurát starosti, lebo musím všetko poupratovať aby sa blýskalo a uvariť pre nu a jej mamu. Lebo prídu sa najesť, na kávu, rozprávajú len o sebe a tým to skončilo.

Pred cudzími sa vychvalujú fotkami našich detí a aké sú babky, čo im kúpili. Ale ani jedna sa neprizná, že na ne v skutočnosti kašlú, lebo to nie je o darčekoch, ale o tej babkovskej pozornosti. Okrem toho, nedostávajú žiadne pozornosti ako iné deti, ked sa babička zastaví s čokoládkou či nejakou drobnosťou. Moje deti u mojich rodičov a ani u svokry ani raz samé nespali. Nikdy sme nemali možnosť ísť manželom niekam večer von, ani len do kina. Stále sme s detmi. Nemám žiadnu pomoc, ked niečo potrebujem vybaviť, zastúpi ma muž. Inak je všetko viacmenej na mne. Ked sme mali zdravotné problémy, mne nikto neprišiel a to som odpadala, ako mi bolo zle. Oddych nepoznám. Donedávna som sa sťazovala, že by babky mali pomáhať a podobne. Nie kvôli povinnosti, ale snád je normálne pomôcť svojim deťom s ich deťmi, alebo hádam by aj mali mať nejaký záujem o svoje vnúčatá, len tak, prirodzený, že "chceme byť s nimi a povenovať sa im". Nikdy by som si nedovolila ich žiadať o každodennú pomoc, aby mi deti niekam zanášali (aj ked ja to vidím všade, ako babky chodia pre deti do škôlok, ako ich majú doma, kým matka nezohnala škôlku alebo ich berú von, či na prázdniny). Ale že samé od seba ich nenapadne, že "čo robíte, dobehla by som vtedy a vtedy pozrieť deti", respektíve aj na moje pozvanie, že tu môžu prespať, v podstate len neúprimné sluby a nakoniec výhovorky, prečo teraz nie.

Čo dodať. Babky mojich detí sú ale úplne "na h...o". Ked som videla, ako kolegyna s radosťou proste "CHCE" strážiť synovi dieťa, ako ich posiela na wellnes, že si užije vnúčika, alebo úplne prirodzene ho berie na prázdniny, tak mi bolo až do plaču. Nie kvôli tomu, že by som si chcela šunky vyvaliť, ale ide mi srdce puknúť, akoby moje deti ani za to nestáli, za tú pozornosť a prichádzajú o tú lásku babičkovskú, ktorú ja som zažila, pretože na rozdiel od generácie našich rodičov, nás naši prarodičia strážili, brali na prázdniny a venovali sa nám. 😔

A viete čo tak zamestnáva mojich a mužovich rodičov? Jedných gauč a televízor a druhých dovolenky a plesy. Tak im prajem veľa zdravia, budú ho potrebovať, lebo ja sa budem venovať svojim deťom a ked budem v ich veku, budem tiež taká unavená a bude k nim chodiť tiež RAZ do ROKA 🙂

@sharmana
Tak to je fakt skoda ze sa k tomu postavili takto. Poznam viac takych starych rodicov ze len sedia pre telkou a cumia do debny. Namiesto kvalitne straveneho casu s rodinou, s detmi, s vnucatami.
Smutne.