Mama mi nechce pomáhať s deťmi
Chcem sa opytat, ci ziadam od mojej nezamestnanej mamy tak vela, ked chcem, aby mi prisla aspon raz za cas k detom. Napr. ked som chora, alebo ked malujeme, alebo ked si chcem umyt okna. Stacilo by mi fakt len raz za cas, mame pred domom ihrisko, mohla by ist tam, malá sa pekne sama vyhra a syncek vacsinu casu este prespi. Alebo keby isla somnou na nakupy. Ale ona ma vzdy milion vyhovoriek, ze u nas na kopci fuka, ze jej ide serial, ze u nas sa nie je kde prejst (nechce sa jej slapat do kopca). Ked jej to poviem, tak na to len odvrkne, ze jej nikto nepomahal (ja si z detstva pamatam hlavne to, ze sme boli od rana do vecera u starych rodicov, alebo bol a ucil sa s nami stryko - otcov mladsi brat... no ale nevadi), ona si svoje deti vychovala, ona si potrebuje oddychnut, ona ma dost roboty okolo domu, a ze mi pomaha az dost, ine matere nepomozu nic... Ked vidim, ako kamoskam mamy pomahaju, tak mi to je luto. Zehlia im, umyvaju okna, casto deti strazia, ked su chore, tak su tam cele dni. Toto by som od nej nikdy nechcela. Ked pride k nam, tak to na 20 minut a z toho 10 minut sedi na facebooku alebo telefonuje a vzdy pride vecer okolo pol osmej, ked vie, ze deti idu spat... Ked potrebujem ist k lekarovi s jednym z deti, tak pride, to nemozem povedat, alebo ked my prideme tam, tak ich obcas zoberie na prechadzku, ale mam pocit, ze to robi kvoli tomu, aby susedia videli, aka je super babka, aj ked niekto vola, tak hned vravi, ze "mam kopec roboty, mam tu deti....", akokeby som tam ja nebola a starala sa ona o ne. Svokra, ked pride, tak mi riadne pomaha, ked vidi pradlo v susicke, ulozi ho, povysava mi, atd atd, aj ked sa s nou "hadam", ze nemusi, ze bohate mi staci, ked da pozor na deti .. Len skoda, ze byva riadne daleko a pride len raz za cas....
Fakt chcem privela? Ako vam pomahaju vase mamy? Dakujem za precitanie a vase skusenosti
No zvlastne, ja nepoznam taku babku, co by mala taky nezaujem pomoct s detmi, hlavne ked je to tvoja mama, deti nie su problemove a navyse je nezamestnana... Moji rodicia by chceli malu stale a ked s nou ku nim pridem na vikend, tak oni sa venuju a mna posielaju, nech si idem pospat alebo na nakupy atd. 🙂 A ked mama pride ku nam, tak sa chyta vsetkeho, posklada pradlo, umyje riad... To skor od svokry by sa dal cakat taky pristup, akoze aby si dokazovala, aka je dolezita a ty aka neschopna. A este smutnejsie je, ze pred vnucatami dava prednost primitivnym serialom 😒
@anitram_m Niekomu zehlia, varia, upratuju? Mama byva 50 km od nas, maleho si berie tak 2 krat za mesiac na pol-1 den,pretoze chce byt s malym,nie ze ja potrebujem pomoc, lebo chodi do skolky
Ak nepomaha viac, nic s tym neurobis, podla tvojho prispevku to nie je, ze nepomaha vobec, bud rada, ze aspon daco, na druhej strane mam kamosky, co im stare matky ani vnucata nepridu pozriet
svet nie je len cierno.biely, ani ludia, kazdy je iny, verim, ze su zeny, ktorych jedinou naplnou zivota je zit pre deti, vnucata, kde ich zmyslom je varit, nakupovat, obskakovat, pratat, hrat sa s detmi. Je to v poriadku, je to ich slobodna volba, ale su aj zeny, ktore nevidia celozivotny zmysel v tom, aby zili iba pre deti. A dokonca su aj zeny, ktore vobec nechcu deti. Kazdeho je to slobodna volba, tak to ma byt. Ale nechapem, preco zadavatelka, a jej podobne, silou mocou chcu, presviedcaju, ake su to zle zeny-babky, ktore si chcu zit svoj vlastny zivot.
a este, nikto tu nespomina manzelov. Ak je matka s detmi tak unavena, a nestiha, nech sa paci, je tam este jej manzel. tak nech laskavo pomaha. A babky, nech si uzivaju vnucata tak, ako same chcu
@simmonnetta ja som váš prvý príspevok pochopila tak, že vychovala som ťa a teraz mi daj pokoj
to o čom ste napísali teraz akceptujem, veď tak to má byť, aby mama bola tu pre deti a tým nemyslím upratovať im a byť ich otrok, ale proste byť tu keď ma dieťa potrebuje
ja tiež nemám namysli, aby mama bola celý život slúžka pre svoje deti, ale proste niekedy sú situácie napr. ako u nás kedy nemôžem byť doma s mojím chorým synom a vtedy ocením ak mi ho príde svokra (moja mama ešte pracuje) opatriť, neviem si predstaviť, že ho dám cudziemu človeku, ktorého by videl, len raz za pár mesiacov keď je chorý, bohužiaľ v dnešnej dobe ak chceme ako rodičia zabezpečiť rodinu, netolerujú PN, OČR všetci zamestnávatelia, hold to je realita, tak neviem či chcem až tak veľa a či by to pre mňa moja mama alebo svokra nemohla urobiť (našťastie moja svokra s tým problém nemá a som jej za to vďačná)...ja ich nezneužívam a ako som písala vyššie každá má svoj život a ja to akceptujem a prajem im to, ale sú situácie kedy tú mamu potrebuješ a keby sa mi obrátila chrbtom asi by ma to bolelo
ja svoje dieťa neberiem ako príťaž, tiež som ho mala až keď sme si zariadili bývanie, prácu a čo to našetrili, ale teda neviem či v dnešnej dobe sa dá každému zabezpečiť tak aby si postavil dom, alebo kúpil byt bez hypotéky, bol doma 3 roky, alebo platil hypotéku, náklady na dieťa a to všetko z jedného platu a bez pomoci rodiny(pomoc nemyslím ani finančnú ani upratovaciu)... ale to je asi na inú diskusiu
som rada, že máte takú šikovnú dcéru ktorá toto všetko zvládne a ešte vás nebude otravovať keby niečo potrebovala a aby vám dala priestor
a práve preto si vážim moju mamu, že keď sa niečo zomele je tu pri mne a ochotná mi pomôcť (nie upratať, ani aby som si mohla vyložiť nohy ale život prináša rôzne situácie a práve vtedy viem, že tu je a stojí pri mne) ale to sa už opakujem, lebo som to písala o pár strán vyššie čo si myslím o fungovaní rodiny a dúfam, že raz aj môj syn bude pyšný na mňa ako som ja na moju mamu, moju starkú a moju svokru, lebo to sú ženy s veľkým Ž a som nesmierne vďačná osudu že ich mám
@simmonnetta
pekne napísané a naplánované, len nezabúdajte, že život vie byť potvora a neviete čo prinesie vám alebo vašej dcére....môže sa stať, že nestihne si vytvoriť pracovné alebo finančné zázemie a bude matkou....takisto sa môže stať že ostane sama s dieťaťom ako ste písali, že sa tak stalo vám....a čo potom? keď bude potrebovať postrážiť dieťa alebo pomôcť s ním, poviete nemám čas lebo idem ku kozmetičke?
ja si myslím, že zakladateľka nie je závislá na inej pomoci, nechcela od svojej matky aby sa venovala vnúčatám každý deň, nechcela zo svojej mamy mať slúžku v domácnosti....skôr jej ide o vzťah medzi babkou a vnúčatami, o spoločne strávené chvíle....a úprimne povedané, pre mňa moja rodina a deti, moja mama a súrodenci znamenajú omnoho viac ako posedenia s kamoškami alebo vzdelávacie kurzy...radšej strávim voľné chvíle s nimi, pretože človek nikdy nevie kedy naše spoločné stretnutie môže byť zároveň aj posledné....
Nechcela som reagovať, keďže čítam, že sú tu supermamy, ktoré v noci umývajú okná - ako potom vyzerajú, neviem, na nákupy si vlečú deti - neviem si síce predstaviť, kam by som dala 4mes. dieťa, resp. jeho áno, do nákupného košíka v detskej sedačke, ale čo potom s kartónmi mlieka a plienok čo bežne kupujem, resp. pri mraziacich boxoch a chladničkách by som ho asi zatlačila medzi vedľajšie regály...., v banke medzi stĺpmi naháňajú deti, lebo sa trhajú o leták.... ale nedá mi, prepáčte 🙂 Toto je fakt "krásne" napísané: "Takze ano, dcera bude moct kedykolvek prist, stale bude u mna doma, ale nebudem prisposobovat moj zivot vnucatam, ktore urcite budu u mna vitane." Takže, vnúčatá, choďte k babke, ona bude síce na dovolenke, ale nič si z toho nerobte, sú u nej vítané 😀 😀
To ako kedby som o svojej mame citala len s tym ze s nou stale byvam a zobere mi maleho len vtedy ked sa idem osprchovat navyse si ani nic nepam. a ani nevie o malych detoch,. ked som sa jej spytala ako ma mohla vychovat tak povedala ze to robil moj oco ona na to nemala nervy :D :D .... su aj take no..
@lara1981 Tak vies su vseliake mamy, napr. ja som chodila na tie nakupy aj s malym od narodenia napriek tomu, ze som byvala u mojich rodicov a moja mama mi nikdy nepostrazila maleho, ked vedela, ze idem na nakup, manzel bol v zahranici. Postrazila mi ho len ked som sla do nemocnice na prehliadku po sestonedeli a este raz ked som odpadla vonku a musela som ist do nemocnice a tvarila sa tam ako naramne starostliva babka. Ja som si v tej nemocnici neskutocne oddychla mozem vam povedat. Bola som total vycerpana a dala som si zavazok sama pre seba, ze ja teda mojim detom pomozem s vnucatami, ked bude treba.
Fíha tak mne mama pomáha veľa, nie preto, že jej držím nôž pod krkom, ale preto, že sama chce a považuje to za normálne. Tým, že som dokončila VŠ, mám rodinu a prácu, predsa neprestala byť mojou mamou a moje deti sú aj jej rodina a má o nich záujem. A to ešte sama stále pracuje, ide v pohode aj ku kaderníčke, do solárka, na nákupy, kávičku. Ja s manželom jej takisto pomáhame, ak treba a svokre takisto. Je smutné, že sme sa dostali k tomu, že matky musia zaplatiť cudziemu človeku za chvíľkové postráženie detí, lebo nikto iný v rodine sa nenájde, alebo má tisíc výhovoriek. Ja teda rozhodne mojim dcéram s ich deťmi pomáhať budem ak budú potrebovať a chcieť, a ak budem fyzicky vládať a psychicky stále pri zmysloch 😀
@denduska tak to v dobrom závidím..
@janickacrazy neboj sa, aj ja som si myslela, že budem všetko sama zvládať, nepotrebovala som nikoho pomoc, bola som hrdinka, pokiaľ mi v jednom nákupnom centre 3mes. syn nedostal taký zápal, že som nad ním 3 dni sedela a viac revala ako on, lebo som nevedela, čo sa s ním deje + pokiaľ švagrinú s malou dcérou ( mala rok) nechceli vnútri okradnúť a potom ju ešte k autu sprevádzali dotyční. Hodinu stála pred vlastným autom a veľkým nákupom a bála sa otvoriť auto a začať dávať dovnútra nákup. Od tej doby keď mám možnosť deti odovzdám a vybavím si veci. Ja viem, že sú matky aj také, aj také. Ale nehrajme sa na hrdinky, tvrďme, že je to normálne, keď rodič nepomôže - však to niektoré ani nepotrebujeme - a potom od vyčerpanosti kričíme na deti, v obchodoch ich naháňame, na prechádzkach ich držíme a trháme, keď idú pomalšie....Však sa s tým denno-denne stretávam. Aj ja by som vedela vychovať dieťa aj bez pomoci, len s tým rozdielom, že by som bola nervóznejšia, chudšia, menej usmievavá, viac kričala a podľa mňa by som si rodičovskú ani neužívala. A či by sa to oplatilo, no neviem.
@drama_queen ďakujem, aj keď určite to nie je všetko ideálne, aj sa riadne posekáme niekedy, ale také, žeby som naozaj potrebovala pomoc a ona by mi povedala sorry dievča nemám čas ani chuť..tak to fakt nehrozí a dúfam sa to ani nestane 😕 A z mojej strany takisto. My sme bývali 5 rokov 300 km od akejkoľvek rodiny, s dvoma malými deťmi a to na dedine Pánubohu za chrbtom, užila som si sama dosť a som zvyknutá všetko robiť doma sama, a preto si to teraz veľmi cením, lebo občasná výpomoc padne veľmi dobre.
A ešte niečo, a už končím 😉 :podľa mňa preto sa rozpadne aj každé druhé manželstvo, že sa ľudia naháňajú a miesto toho, aby sem-tam poprosili o pomoc a úsmevom zvládali každodenné starosti, si chcú dokázať akí sú sebestační a potom od vyčerpanosti zabúdajú na vzájomnú toleranciu a slušnú komunikáciu.
@lara1981 100 bodov 😉 Malo by to byť normálne, v rámci rodiny ja pomôžem tebe, ty mne. Mne tu moje deti nikto nenasťahoval proti vôli, ja som ich chcela, ja sa o nich starám ako viem, chodím s nimi k lekárovi, venujem sa im, umývam ich, prebaľujem...je celkom možné (aj pravdepodobné) že aj ja to budem na staré kolená potrebovať, dokonca aj to prebaľovanie 😒 a dúfam teda, že mi nejakým spôsobom pomôžu ony alebo vnúčence....veď to predsa nie je žiaden výmenný obchod, ale prostá láska, úcta, zodpovednosť.
@denduska tak pri troch deťoch sa tá pomoc určite hodí 🙂 my žiaľ nemáme žiadnu pomoc od našich..bývame v zahraničí, ku nám neprídu a keď prídeme my tak pomoc žiadna, ochota..môj otec a svokor sa alibisticky vyhovoria že "oni nemajú vzťah k deťom", hotovo! Záujem sa skončil. Moja mama tiež žiadna sláva, v čase keď nepracovala a bývali sme od seba hodinu cesty tak sa ani neunúvala a keď už prišla tak len hľadala zámienku ako skôr odísť..
Jasné že sa na to dá časom zvyknúť a hlavne, na čo sa tým trápiť, bojovať s veternými mlynmi..ale mňa to mrzí kvôli deťom. Nie pre mňa, ale pre nich je prítomnosť a čas strávený so starými rodičmi pridanou hodnotou..O spoločných zážitkoch ani nehovoriac.. ☹
Jasné že sa dá zaplatiť opatrovateľka, výpomoc. Čo ale z toho má? Oddýchne si keď odíde od detí, odmena je v podobe peňazí. Mama, svokra čo z toho majú? Oddýchnú si keď odídu od detí ale s príijemným úsmevom na perách. Boli s vnúčatmi, dcére pomohli. Pomohli, nie slúžili. A o tom to celé je.
@drama_queen veru, to je veľmi smutné, keď sa starí rodičia nezaujímajú..veď s deťmi podľa mňa aspoň psychicky trošku omladnú a niektoré tie detské otázky, aspoň čo produkuje naša najstaršia, veru zamávajú aj mojím otcom, je sranda ich dvoch počúvať, podľa mňa v živote toľko nemusel rozmýšľať 😀
Škoda, že niektorí výpomoc považujú za nútené práce a nie obojstranne hodnotne strávený čas..o ktorý by sa mali biť, lebo nikdy nevieme či sa ešte uvidíme.
pripájam sa...nevravím,že moja mama nepomáha,ale iba vtedy,ak je to ozaj nevyhnutné...a to spolu bývame v jednej domácnosti...nakolko prerábame,s mužom sme dosť unavený a práve minulý týžden sme si mali ísť opekať s jeho kolegami..spýtala som sa ,či nám ho postráži,že sa potrebujeme trošku odreagovať..jej odpoved mnou otriasla:načo sme chceli dieťa,ked chceme chodiť kade tade... 😢
podotýkam,že naposledy sme s mužom boli sadnúť asi pred rokom..všade s malým,či dovolenka,nákupy,návštevy...
preplakala som celý den 😒
z opekačky nebolo nič,šli sme síce obaja aj s malým ,ale raz jeden behal po malom ,raz ja..takže žiadne odreagovanie ☹ ☹
@denduska presne, ako nútené práce..zaráža ma aj keď v podobných diskusiách tu vidím že sa to hneď stočí na to že "deti sme si nerobili pre starých rodičov ale pre nás", "nie sú tu aby vám chodili pomáhať, alebo upratovať" a pod...to predsa nikto nevraví, aby toto robili..ale nevidieť vlastné vnúča pomaly celý rok a nemať žiaden alebo len minimálny záujem..to je ich vizitka 😒
@nastasja25 podobne, takto reagoval svokor keď sme chceli ísť mužovmu naj kamošovi na svadbu a to sme mali len malého ešte..dodnes mám dosť keď si na to spomeniem 😖
@lara1981 Vies ja som o pomoc poziadala, lenze moja matka ma odmietla, ze naco ved chod aj s nim a pritom je doma na dochodku a je vitalna, nema zdravotne problemy. Pravidelne som napr. v parku stretavala jej kolegynu, ktora ma aj zdravotne problemy ledva chodi s kocikom s vnucatom a vravela mi ved ked mozem aspon trochu pomozem. Podla mna by to malo byt normalne v ramci rodiny si pomahat, no hold nie vsade je to idealne.
Ja napisem uprimne ze nebyt mojej mamy tak neviem. U mna materska je bohuzial iba teoreticka....S manzelom podnikame a aj ked som doma som v praci nonstop ☹ Mama ma malu skoro kazdy den, skoro... ako ano napocuvam sa potom toho habadej a mnohe musim prekusnut ale som rada ze pomoze. Moja mama je na ciastocnom invalidnom ma zdravotne problemy a velku obezitu takze je to pre nu dost namahave ale na strane druhej je to jej jedine vnuca /a dalsie ani nebude/ a miluje ho velmi. Svokrovcov mam v inom meste ale ak treba hlavne svokor nam chodi pomahat. zehlit a minuly rok nam aj umyl okna.... Ak ti mama nechce pomoct asi bude taka povaha a moc s tym nic neurobis. Ja by som to urcite riesila opatrovatelkou, studentkou ktora ti pride vypomoct na par hodin. Ono to nestoji az tak vela co som pocula. 😉
nikdy som netvrdila, ze som nepotrebovala pomoc. Naopak, ja som potrebovala 2x viac pomoci, pretoze som bola na dceru sama. Musela som to riesit "pestunkami", vacsinou to boli moje kamosky, ktorym som za strazenie platila. Dieta som zverila do ruk ludom, ktorych som poznala, neznamym by som sa bala. Bolo to v obdobi, ked uz som chodila do prace, a kedze som musela mat plat taky, aby pokryl vsety vydavky, + aby som mohla dcere zabezpecit rozvoj, vylety, vzdelanie, mala som sa co obracat. Mama so sestrou ziju 1000 km odmna, ak sme tam raz za cas boli, alebo oni u nas, kazdy si velmi uzival spolocne straveny cas.
Ale nikdy ma nenapadlo mame vycitat, ze preco sa nepristahuje ku mne, aby mi bola po ruke.
a ak by som tu mala bezplatnu pomocnicku, nosila by som ju na rukach, aj keby to bolo len raz za mesiac.. je to velky benefit, a velmi si vazim kazdu pomoc. babkam prajem, nech si uzivaju zivot, s vnucatami, so mnou, ale v prvom rade, aby babky boli spokojne a tesili sa, zasluzia si to, dakujem mojej mame, ako ma vychovala, co vsetko pre mna spravila, ako pre mna zila, a stale sa tesim na stretnutie s nou a ona s nami, aj ked pestunku z nej nemam, a ano, som supermama, aj s problemami, ale viem ich riesit, a som hrda na to
dakujem za srdiecko neviem komu 🙂
inak prispevky citam, len nestiham odpisovat
Myslím že je normálne ked mama pomáha a je nenormálne ked nepomôže ked to dcéra potrebuje. Ja až raz budem stará budem svojej dcére nápomocná do chvíle kým tu ešte budem aj z posledných síl. Moja mama sa starala o 3 deti a chorú matku teda moju babku ktorá mala sklerozu multiplex teda nechodila. Stále pomáha mne s dcérou ked chcem íst do obchodu aj s malou sama mi povie nechaj ju doma ja ju postražim čo sa budeš trepať po obchodoch aj s malou. A to je pracujuci človek ktorý fyzicky dre v lese (ženy z dedín určite vedia o aku prácu sa v lese jedná) zoberie mi ju von na prechádzku,do pol roka mi spávala ona s malou pretože sme mali problém zo spánkom ale to tu nejdem rozpisovať proste mala mi nespala den či noc spala 5h za celých 24h keby som nemala mamu tak to nezvládnem a zrútim sa. Nezrútila by sa žena ktorej by bolo jedno prečo jej dieta stále plače prečo nemôže kludne spinkat a ja niesom stých ktoré nechaju dieta pol hodinu plakat a potom chúda od únavy na pol hodinu zaspí. Ja budem svojej mamine za toto do konca života vdačná a až bude potrebovat raz pomoc ona odomna tak potom sa to znova zopakuje z mojej strany pretože to je moja povinnosť.
Mám najlepšiu maminu na svete a tiež by mi bolo lúto keby mi vlastná mama nepodala pomocnú ruku ked to potrebujem.
@anitram_m Fuha, ked to citam, bud stastna, ze ams aku taku pomoc!!! MOja svokra? Ta by mi ani riad neodlozila, deti spolu nevezmu, vyhovorky, ze je unavena z prace, ale kazdy druhy vikend idu niekde relaxovat... Malu mi bola 2x kocikovat, a to ma uz skoro 3 roky. A mamka? Je po 2 cievnych mozg. prihodach, tak som stastna, ze funguje sama a ze obcas s niecim pomoze, obcas znamena raz za tyzden, dva... Moj pohlad z toho, co pises, je ze privela ocakavas.

@simmonnetta tiez si to tak predstavujem. Doprajem detom seberealizaciu a deti mne tiez.
Rovnovaha.