icon

Mama nenávidí môjho manžela

avatar
emmina1978
4. aug 2014

Baby poprosím o Váš názor. S MM sme sa zoznámili kedˇ mala moja dcérka rok a pol. Bola som slobodná mamina (ex priateľ sa so mnou rozišiel vlastne kvoli mojej mame). S mm sme sa stretávali kedy sa dalo, po roku sme sa rozhodli začať spolu bývať. Dom v ktorom som bývala s mojou mamou a ockom bol a je môj. Iba môj, kúpený za moje prostriedky, proste moji rodičia so mnou bývali. Keďže sme chceli začať s terajším manželom spolu žiť, tak sme kúpili mojej mame a ockovi dom o cca 100 mt od nás, na jednej ulici. A tu je kameň úrazu. Dom pre mamu sme nakomplet zrekonštruovali (okna, podlahy, kupelna, nový nábytok, nová elektronika. nová kuchyňa..) asi cca mesiac pred dokončením maminho domu zomrel ocko. Ocko bol už 5 rokov na posteli, starala som sa o neho hlavne ja, ležiaci pacient, plienky atď..Keď sa už teda mama mala presťahovať do nového domu, začala mi mierne vyhadzovať na oči, že ju z domu vyhadzujem a odkopávam....ona totižto mala takú predstavu, že budem bývať s ňou do konca jej života a budem sa o ňu starať. lenže o ňu starať sa nie je treba. má 63 rokov, nemá žiadne vážne choroby, iba zvýšený tlak. bývať sme s ňou nechceli iba preto, akú má povahu. je proste stále depresívna, nič nespraví, nechodí ani do obchodu, všetko robím ja, nemá kamarátky. jej denný program je sledovať tak maximálne tv a to je všetko. Keď má niečo uvariť tak sú to maximálne tak špagety, tvrdí že jej nič iné nechutí a nič iné nemôže zjest. Veľmi som sa ešte za slobodna snažila ju vtiahnuť do života, ale ona nechcela. Berie už možno aj 25 rokov lieky lexaurín, vo veľkých dávkach, nič jej nezaberajú, proste je na nich závislá. Ďalším dôvodom prečo sme kúpili aj ten dom pre ňu bol môj brat, lebo bol vo väzbe a kam by sa vrátil? ku nám domov? boli by sme tam moja rodina, mama a brat? veď by sme sa ani nepomestili. Dovtedy, kým sa nevrátil brat som jej platila aj všetky náklady ako elektriku, vodu a plyn. teraz keď je bracho už doma, tak som to prestala platiť, nech si hospodária samy. a tu sa začali problémy. Mne ich nehovorí, povie mojej sestre. ako nenávidí mm, lebo keby nemám jeho tak doteraz žijem s ňou atď. už mi to začína liezť na nervy, neustále do mňa za kadečo rýpe, kričí po mojich deťoch. niekedy mám 100 chutí jej povedať aby k nám teda nechodila keď jej moje deti tak vadia, čo robia... MM si chce adoptovať moju staršiu dcérku. Mama je zásadne proti tomu, vraj nech malá dedí po tatovi, nech dostávam výživné (ex sa s nou nestýka, ani raz ju nevidel, nechce ju a teraz sa mi vyhráža že keď si mm neadoptuje malú tak pôjde na súd a vyžiada si úpravu styku a bude nám robiť cez ňu zle) Ale ja si myslím že problém nie sú peniaze, ale len to, aby nás s manželom prosti sebe rozoštv)ala. Pretože mm malú chce osvojiť a ona to nevie preglgnúť, chce aby som ju poslúchala. ale ja som vydatá a mám už svoju rodinu. je nehovorím že si ju nevážim, ale šťastie mojej dcérky je mi prednejšie ako jej dôvody. proste mm z duše nenávidí a nenávidí a nenávidí!!!
Spravila som chybu že som chcela bývať s mm a deťmi sama??? Je na tom niečo až tak zle? alebo sa očakáva od každého najmladšieho dieťaťa že bude robiť sluhu a opatrovateľku matke keď ešte nie je treba??? Ocka som doopatrovala ja, môžem povedať že takmer poslednú plienku som mu prebalila ja (zomrel na druhý deň v nemocnici). Nikomu to nevyčítam, bol to ten najlepší ocinko na celom svete...Som naozaj tak zlá aj s mm že sme ju vyhodili z domu? Hoci išla do fungl nového, kúsok od nás, keď čokoľvek potrebuje som hneď u nej? Normálne mám sto chutí sa odsťahovať z dediny preč a žiť svoj vlastný život! Veď my vlastne ani na predlžený víkend bez jej scén nemôžeme odísť! Tri dni pred odchodom som s nou bola každé poobedie na pohotovosti čo mala akože vysoký tlak (150/90) z toho že odchádzame na liptov....hoci vedela že na tie dni bude s nou moja sestra... už som baby zo všetkého zúfalá, čakáme tretie a ona ma stále zaťažuje s jej poznámkami atď. prosím poraďte čo robiť...

Strana
z4
avatar
emmina1978
autor
4. aug 2014

@jerryjanka to vážne? To je mi moc ľúto... A chodil aj na psychiatriu? Myslíš že tie lieky čo by jej dal psychiater by pomohli?

avatar
jerryjanka
4. aug 2014

@emmina1978 veru chodil a bral aj lieky, ale toto čo stvara tvoja mam už nnie je na antidepresiva ale skôr na antipsychotiká, tam sme sa my nedostali ☹

avatar
emmina1978
autor
4. aug 2014

@jerryjanka to neviem čo je... Myslíš že ju to zmení? Nebude oťapená?

avatar
jerryjanka
4. aug 2014

@emmina1978 ťažko povedať, neviem neskušali sme to nestihli sme

avatar
emmina1978
autor
4. aug 2014

@jerryjanka a ako sa dostal na psychiatriu? Vieš mama raz sestre povedala že si siahne na život kvôli jednému pre nás banálnemu problému... Ale potom počkala či to povie nám súrodencom a ako zareagujeme. Vyslovene sestre povedala tri dni nato že dúfa že to povedala aj nám. Nebavili sme sa ja a ten najstarší brat a týmto chcela docieliť nech sa mudibríme.. Tak teraz neviem či to bola z jej strany vychcanosť alebo nie..

avatar
pamira
4. aug 2014

@emmina1978 Ked to tak tu vsetko citam je mi smutno.Co by som ja tak dala za to keby moji rodicia zili.Tiez mi najprv zomrel ocko a o par mesiacov mamka,asi zo zialu,srdce jej nevydrzalo.

avatar
pamira
4. aug 2014

@haslerka27 Silne slova z tvojich ust ze by si niekedy svojich rodicov vystrelila na pluto.Kde je tvoja ucta?

avatar
heni79
4. aug 2014

@emmina1978
Čítam túto diskusiu a nedá mi nezareagovať na tvoje posledné obavy.
Ak sa by sa chcela naozaj zabiť, nehovorila by o tom, ale urobila to!
Ona sa tým vyhrážala, čakala na vašu reakciu. Či vás tým dostane tam, kam chce. Ak to zafungovalo, bude to používať stále.

Iný prípad je, ak sa niekto o samovraždu pokúsi - napr. poje lieky a pod.. a ešte v poslednej chvíli niekomu zavolá. A zachránia ho. To psychológovia hodnotia ako volanie o pomoc.
Ale to, čo predviedla ona, je pokus o vydieranie.

No za dr. choďte, nič tým nepokazíte.
A či by nebola z liekov otupená? A teraz vari nie je? Lexaurin nie sú lentilky! Aj to jej môže spôsobovať tú apatiu.

avatar
emmina1978
autor
4. aug 2014

@pamira to je mi ľúto... Naozaj. Aj mne ocko zomrel. A ver že nie je dňa kedy si na neho nespomeniem..ja tu neriešim že mamu nechcem, ja chcem aby bola ´normálna ´ vieš koľkokrát som ako dieťa závidela kamarátkam ich mamy? Ako sa s nami rozprávali, mohli sme sa u nich hrať... Ja som si nesmela kamarátky vodiť domov. Ani súrodenci. Mama si to neželala... Keď boli prázdniny tak sme museli byť doma zavretý s ňou len aby nebola sama... Aby sme ju neopúšťali. Tak som sa dívala z okna na deti z činžiaku ako sú na piesku alebo si stavajú stany. Iný chodili na kúpalisko, my sme išli málokedy..a keď už som sa vrátila tak bola na mňa ofučaná lebo ona bola doma sama...A xy príkladov by som napísala...

avatar
emmina1978
autor
4. aug 2014

@heni79 je otupená, ma spomalene reflexy, častokrát nechápe význam toho čo jej hovorím.. Ale ako ju dostať na psychiatriu keď sama nechce???

avatar
heni79
4. aug 2014

@emmina1978
Pokiaľ neohrozuje okolie, či samu seba, nemôžete ju dať odviesť násilím.
Práve preto by som sa šla poradiť za jej obvodným lekárom, najprv bez nej.
Inak, ten lexaurin jej predpisuje kto? To nie je voľnopredajný liek, či? A pokiaľ dobre čítam jeho príbalový leták, nemá su užívať dlhšie ako 8-12 týždňov.

Inak, čím viac píšeš o detstve ... tvoja mama mala byť na psychiatrii už dávno. Jedna vec je jej povaha - je to zjavne dosť sebecká a egocentrická osoba - no reakcie, aké opisuješ, nie sú v poriadku.
A ona ešte navyše svoje problémy "riešila" liekmi. Ach jaj. A píšeš, že brat je ochotný to riešiť, ten, čo žije s ňou. Tak sa spojte, nenechávaj si všetko len na svojich pleciach.

No na druhej strane sa nedaj ani vydierať. A ako píšu baby, neiformuj ju o podrobnostiach svojho rodinného života v takej miere. 😉

avatar
ukulela
4. aug 2014

@emmina1978 mama ta citovo vydiera - toje jasne kazdemu a aj tebe (150 /90 nie je teda tlak na infarkt ...)
sadnite si vsetci traja surodenci najprv sami a skuste najst riesenie,chodte zamaminym lekarom, pytajte sana jej stav (lexaurin 25 rokov - tiez nienormalne) a rieste liecbu ... a potom sipred mamu sadnite spolu a vysvetlujte. nedajte jej sancu vas / ta vydierat ...
a ked jej ozaj vadia tvoje deti a ziape po nich u TEBA DOMA, tak jej pokojne povedz, nech ide k sebe domov,ze tam ma tichoa basta. postarala si sa o otca do jeho poslednych chvil,mamu si zabezpecila byvanim, nemas ziadne zavazky voci nej uz. nie si jej jedine dieta. nech na rieseni jej stavu participuju aj surodenci.

avatar
emmina1978
autor
4. aug 2014

@heni79 lexaurin kupuje u nás v lekárni... Dve balenia týždenne 3,5mg/60 tbl...:( bez predpisu, len tak)..

avatar
emmina1978
autor
4. aug 2014

@ukulela chcela s nami bývať, no deti jej vadia. My sme vraj všetci štyria sedeli na ľavici a počúvali ju. Žiadne skákanie, behanie ako ´dnešné decká.."

avatar
lillika
4. aug 2014

@emmina1978 Ahoj.Obvodneho lekara z toho vynechaj,chod rovno k psychiatrovi.Najlepsie by bolo,keby s tebou isiel aj brat

avatar
emmina1978
autor
5. aug 2014

@lillika myslím že obvodná by ju mohla nejakou obkecávačkou dostať za psychiatrom. My ju tam dobrovoľne nedostaneme určite..

avatar
ukulela
5. aug 2014

@emmina1978 fu. ked bez predpisu a tolko rokov, to je pruser ... by ma zaujimalo, ci obvodna/ostatni lekari kam chodi, to vedia - ved to moze byt nebezpecne :( ries to s lekarmi. mas pravdu, ze k psychiatrovi ju nasilu nedostanes ... preto to rieste vsetci traja surodenci spolocne. ked je na teba mama taka "vysadena" tak nech zatlacia na nu brat a sestra ... mozno ozaj budešs musiet s nou obmedzit styk, aby sa spamatala ... to ze neznasa tvojho muza, ze neznesie ani vnucata, to nie je dobre pre teba ani pre tvoju rodinu. aby ti ju to pomaly nerozbilo :(
treba mame vbit do tej lexaurinom zaprdenej hlavy, ze jej tabletky robia zle - ci to uz dokazete vy, deti, alebo lekar, to neviem ... urcite si rezim, kto sa jej kedy bude venovat. ale neber uz celu zodpovednost za jej zivot na seba - mama je 60nicka, este relatibvne mlada a ma kopu rokov pred sebou. toto ne je situacia, ked sa musis na stare kolena o nu postarat - mama sa musi dat dokopy a zit dalej. moja starka ma 85 a okrem navstev lekara s nou nie su ziadne problemy.

avatar
pilinka1
5. aug 2014

@emmina1978 mna len napada..nabudúce, ak niekomu povie, že sa chce zabiť, treba zavolať zachranku, pretože v tom momente sa stáva nebezpečná pre seba a je hospitalizácia na psychiatrii možná aj bez jej súhlasu..otázka je, či si ju tam aj nechajú, ale minimálne ju psychiater vyšetrí a ak bude mať aj tú informáciu o užívaní lexaurinu v takých dávkach, možno stým aj niečo urobí. Len je otázka, či niečo také prizná aj pred záchranármi..

avatar
sissmiss
5. aug 2014

@emmina1978 aha, takze mamina je zavisla. No. Fuha. Co s tym. Mala by ist na liecenie ale to by malo byt dobrovolne. Ten lexaurin jej predava nejaka dobra dusa...kedze vies kde to kupuje, mas moznost- pojdes tam, skusis najskor po dobrom, ze mamina tam kupuje lexaurin a ze bez receptu a berie ho tak ako ho berie a je zavisla aby jej ho nepredavali. Ak to nepomoze, normalne by som ich nahlasila. Blbe je ze takych zmrdov je dost co jej to budu predavat dlhodobo a seru na to ze je troska a ze jej tym pomahaju akurat do hrobu. Takze to ze jej nepredaju jedni nemusi znamenat nic. Ale aspon na take prerusenie tahu by to mohlo stacit, a dalsi budu mozno seriozni a nepredaju jej a to uz bude agresivna takze v dalsej lekarni moze narobit bordel a tu svoju davku preto nedostane. Je to cele postavene na vode ale mohlo by to zabrat. Nieco spravit treba.

avatar
marce63
5. aug 2014

@emmina1978, ja som si rodičov vždy vážila, žiaľ otec, ktorý bol fantastický človek, už nežije, moja mamina je staršia od tvojej o viac ako desať rokov, vzhľadom k svojmu veku má problémy s tlakom srdce a podľa počasia aj s pohybovým aparátom. Takže viem, aké je to, keď má človek vo vyšššom veku zdravotné problémy.
Otca sme opatrovali po mozgovej príhode pol roka, bol ochrnutý a ležal. Viem sa vcítiťdo tvojej situácie, keď si sa musela pozerať každý deň ako tvoj milovaný otec trpí. No to čo vystrája tvoja mama, je absolútne neúnosné a choré. Nečakajte so súrodencami, kým sa to zhorší, alebo dôjde k nejakej hraničnej situácii! Musí sa liečiť u odborníka, ako ti dobre radí macamac, treba sa poradiť s psychiatrom, ak ju tam nemôžeš doviesť, treba hladať s odborníkom riešenia. veľmi si sa snažila a určite si sa nádejala, že sa niečo zmení. Nezmenilo sa a tvoja mama ako ukážkový manipulátor, sústavne úspešne používa svoje overené argumenty/ vysoký tlak, stdce atď./ a vy tým pádom máte zábrany konať, aby sa jej niečo nestalo. Uvedom si, že manipulovať a využívať tvoju dobrotu môže len do takej miery, do akej sa dáš! Ty máš malé deti, si tehotná a následky môžu byť pre teba fatálne, bolo by veľmi smutné, keby celej tvojej rodine až to otvorilo oči. Všetky svoje rodinné záležitosti týkajúce sa vás s partnerom a detí, odteraz riešte výlučne medzi sebou.
Mame oznám, že ju budeš navštevovať ty, pokiaľ ti to dovolí tvoj stav nezabudni jej zdôrazniť, že sa nesmieš rozčuľovať a podobne. Ak to nebude akceptovať, jednoducho neprídeš! V žiadnom prípade ju nevolaj k deťom kôli nákupom, ak chceš mať zdravé deti, vylúč tieto pre ne stresové situácie/ vzhĺadom k jej správaniu/. Nákupy si dohodnite spolu s manželom. veď v dnešnej dobe nemusíš ráno bežať do obchodu.
Môžete si urobiť nákup na niekoľko dní. Mamu nechaj, nech si nakúpi sama a tak isto pripraví jedlo, ak má nejaký vážny problém s pohybom, nech v tomto osloví tvojich súrodencov, pretože doteraz si len ty robila maximum a je rad konečne aj na nich. Toto oznám súrodencom aj mame, ak si nechceš zničiť zdravie aj svoju rodinku, skutočne to oznám a nediskutuj. Veľa šťastia.

avatar
emmina1978
autor
6. aug 2014

@pilinka1
@sissmiss
@marce63
@ukulela
@lillika
@heni79
tak baby dnes som bola za jej obvodnou. budúci týždeň ju mám dotiahnuť akože na krv. krv jej sestrička zoberie a potom s výsledkami na druhý deň k lekárke. Na tajňasa sme sa dohodli že sa ju pokúsi presvedčiť aby išla na k psychiatrovi. nie je riešenie že by sme zakázali v lekárni jej predávať lexaurin, pretože by tam mohla robiť scény a tak...skúsime to z tejto stránky 😉

avatar
sissmiss
6. aug 2014

@emmina1978 bloknut ju na cas od drogy pomohlo jednej zavislej ktoru poznam. Nebol tam sice lexaurin ale iny liek, no pointa je rovnaka. Az ked bola chvilu cista tak si dokazala uvedomit ze ano, zase je v riti. Ale aj tak to nestacilo na dobrovolne skoncenie s tym, ale aspon ju dokazali donutit ist na liecenie. Teraz je uz cca pol roka cista.
Tej vete uplne nerozumiem, ze bloknut jej prisun drogy nie je riesenie lebo by vyvadzala v lekarni. No ak by vyvadzala, to je prave ziaduce, pretoze by sa to uz riesilo inak ako dobrovolne. Takto ju k psych.donutit nemozes, no ak bude agresivna, su na to aspon nejake paky. A bacha na psychiatra aby nedostala akurat lexaurin v bledomodrom a slapala dalej. Odporucam ti zavolat si na cpldz do ba a skusit sa informovat ako dalej. Nemas skusenost ako jednat so zavislym, ludia odtial ti mozu pomoct. A co sa tyka jej vztahu k teba a inym...na pozadi tychto udalosti je to cele jedno, ona je stale na drogach, je zavisla, jej potreba drogy sa stava primarnou, takze nejake city k vam su pre nu uz 25rokov nepodstatne. Zazrak bude ak sa po tolkych rokoch toho zbavi a neverim ze bez nasledkov. Ak by si chcela mozem sa ti na to blizsie spytat.

avatar
heni79
6. aug 2014

@emmina1978
Tak držím palce, aby to vyšlo. Aby sa mama po rokoch dala do normálu. Hoci, bude to iste na dlho, ak sa vôbec niečo pohne. Ona je kombinácia ťažkej povahy a závislosti na liekoch. 😝 No horor. Ja sa až čudujem, ako dlho ste to dokázali zvládať. Najmä ty!
A inak ja si myslím, že s tou jej nenávisťou voči tvojmu mužovi to nie je nič osobné. Aby si mi rozumela, to nie je o tom, že nenávidí jeho, ako konkrétneho človeka. Ona nenávidí to, čo on predstavuje. Ak by bol tvojím manželom ktokoľvek iný, aj toho by nenávidela. Lebo ťa berie od nej, z tvojej podľa nej primárnej úlohy - starostlivosti o ňu. Neviem, či ti takáto úvaha v niečom pomôže, ale možno aj áno. Chyba nie je vo vašom prijímači. 😀 😀 (tak na odľahčenie.)
Ach jo, máš to ťažké.

Ozaj, čo povedala dr. na to, že mama roky berie lexaurin? Vedela o tom, či nie? Síce, ak aj vedela, asi to neprizná. A dali ste o tom spísať u dr. aj nejaký záznam. A ešte mi napadlo, keď vás mama preháňa na pohotovosť v "vysokým" tlakom (tie hodnoty, čo si písala, boli hraničné, ale nie až extrémne vysoké), tam uvádza, aké lieky v ten deň užila? Alebo to uvádzaš ty, ako sprevádzajúca osoba? A že ich užíva denne už roky? Lebo to je dosť podstatná informácia aj pre tých lekárov.

avatar
fliacik
19. nov 2024

Autorka, ani nevieš, ako Ti rozumiem. Tiež som si zažila svoje, moja mamka tiež nenávidela môjho muža od okamihu, ako mi vstúpil do života. Robila všetko preto, aby nás rozdelila a to Ti bolo iné psycho u nás doma. Bola som z toho tak zúfalá, lebo naozaj to nešlo ani po dobrom ani po zlom, že som dokonca chodila na psychoterapiu. Psychologička bola úplne skvelá, vždy presne predpovedala, čo bude nasledovať, že si mamka začne vymýšľať a nafukovať rôzne ochorenia, len aby upútala na seba pozornosť. Tiež boli vyhrážky samovraždou, výčitky, ako sa pre mňa v detstve obetovala, psychické vydieranie a nátlak, aká som nevďačná, ako sa chcem na ňu vykašľať, cielene skresľovala informácie a klamala okoliu, len aby som z toho ja vyšla ako tá zlá a ona ako obeť. Nikdy nebolo dobré, čo som urobila či povedala, buď po mne kričala, alebo ma týrala nekomunikáciou. Odsťahovali sme sa s mužom ďaleko, časom prišli deti, ale nikdy sa to nezlepšilo. Veľa som o tom čítala, počúvala psychologické podcasty , snažila sa pochopiť, čo a prečo sa deje a prečo mamka nemôže byť "normálna", hoci bratovu ženu brala v pohode a čokoľvek povedal, bolo sväté. Vyšlo mi z toho, že asi mala poruchu osobnosti, pravdepodobne narcistickú. Narcisti sa zvyknú hrať na obete a sú presvedčení, že si od všetkých zaslúžia špecifický prístup. Vedia dokonale manipulovať a citovo vydierať ľudí, len aby dosiahli svoje. Viem, že nechceš mamku odstrihnúť zo života, ale mne fungovalo jedine selektovať informácie a obmedziť kontakt, hoci mi to bolo nesmierne ľúto. Prišla som totiž na to, že ak sa mi deje niečo zlé, mamku akoby to tešilo a rozprávala o tom všetkým, ak som sa z niečoho tešila, mamka akoby "závidela" a vždy mi nejako musela pokaziť radosť. Neustále kritizovala každý môj krok. Aj pri deťoch sa vždy snažila so mnou akoby súťažiť, dokazovať sebe a najmä okoliu, že je lepšia ako ja. Vždy im kúpila, dovolila aj to, s čím som ja vyslovene nesúhlasila. Mamka nedávno náhle zomrela, veľmi mi chýba a je mi ľúto, že sme posledné roky jej života prežili v takom tichu a napätí, mohli sme spolu zažiť toľko pekného, ale akokoľvek som sa snažila, z jej strany to proste nešlo. Ak by si niekedy chcela popísať, kľudne sa ozvi. Mám zážitkov na román a presne viem, ako sa cítiš. Od mamky ale nečakaj nejaké uznanie či vďaku za to, čo si robila alebo robíš. Nikdy jej nebude dosť a nikdy sa jej nezavďačíš. Vždy prehliadne tisíc Tvojich dobrých skutkov a upne sa na jednu nepodstatnú vec, ktorú si podľa jej predstáv neurobila alebo neurobila správne. Títo ľudia sú extrémne egocentrickí a sebeckí, vzťahovační. Čokoľvek urobíš, hodnotia zo svojho uhla pohľadu, nikdy nevidia to, čo cítiš Ty, alebo ako to na Teba pôsobí. To ich nezaujíma ☹

Strana
z4