Mama nenávidí otca po rozvode .
Dobrý deň,
Ste tu znalé ženy, matky, priateľky s najmä manželky. Rada si prečítam váš názor, pretože ja sama sa neviem odosobniť a zaujať racionálny postoj k veci.
Začnem od začiatku
Naši spolu žili vždy u svokrovcov - rodičov mojej mamy. Otec odchádzal preč na turnusy, mama bola 10r na materskej s nami doma. Malá dedina (ani nie 150 obyvateľov), nesocializovaná, jedináčik, vkuse kontrolovaná rodičmi (vkuse sa musela hlásiť kam ide, volali jej, kde je tak dlho či nevie že má deti, prečo toľko nakupuje, prečo toto, prečo hento.....). V 40tich sa ešte skrývala, aby ju nevideli fajčiť. Moji rodičia mali vyčlenené v dome iba dve izby - spálňu a obývačku; otec spal v obývačke, my 3 deti s mamou v spálni.
S otcom mali dlhodobé nezhody, vkuse sa hádali, vyústilo to k tomu, že si nervy vybíjali na nás deťoch - hádkami, bitkami.
Nechcem tu veľmi rozoberať dopodrobna všetky situácie, ale keď sme dospeli všetci traja, rozviedli sa.
Mama si našla priateľa, otec priateľku.
Zdalo sa, že bude všetko v poriadku, ale vôbec.... začnem s otcom
Po rozvode sa začal o seba starať, začal dobre vyzerať, chodí do kina, do divadla, má veľa známych, kúpili si byt, auto, aj on, aj jeho priateľka sú pohodoví, majú nás radi a najmä neriešia minulosť.
Naopak moja mama
Išla bývať iba do podnájmu, vždy bola typ človeka, ktorý sa rád poľutoval, nikdy nešla k lekárovi nech každý vidí, že ona to vydrží, nechala si zoperovať koleno a na druhý deň schválne nastúpila do práce, aby videli, že to dá a najmä.....aby to mohla pri každej príležitosti spomenúť.
Dostala dosť vážnu chorobu imunitného systému, jej priateľ je kamionista, chodí preč. Tak ona celé dni sedí v byte na balkóne a fajčí, kvôli chorobe je aktuálne PN a občas nezabudne poznamenať, že nemá ani na chleba (opakujem, stále fajčí, jej priateľ detto).
Vždy mala reči takého typu a preto som po škole odišla z domu cez pol republiky, chvalabohu, darí sa nám, máme dcéru, bývanie, nesťažujeme sa.
Teraz sa vlastne dostávam k problému
Mama otca nenávidí. Áno, má reči typu :"Veď ja som šťastná, že sa o vás zaujíma" a pritom to tak vôbec nie je. Je pravda, že pri jej chorobe môže mať depresie, ale ako sa k nej zachovať?
Poviem to takto. Raz do mesiaca chodíme za ňou (býva na východnom Slovensku). Chodíme na vlastné náklady, čo je pri rodičovskom dosť ťažko, keďže je to od nás zo stredu k nej cez 300km. Otec žije v Bratislave. S ním sa vidím sporadicky.
Ale akonáhle sa mama dozvie, že sme sa videli, je oheň na streche.
Príklad z dneška
Videla na fotografiách, že sme sa boli kúpať.
Otec, jeho priateľka, ja s partnerom, naša malá a jeden z mojich bratov (išiel do Viedne do práce, tak sa pristavil).
Začala mi písať nenápadne nejakou otázkou, potom "keď nemáš čas nechaj tak", následne sa spýtala, či u nás dnes pršalo (vedela, že sme neboli doma) a keď som jej neodpovedala poslala mi tak citovo vydierajúcu správu, že je šťastná, že spolu dobre vychádzame, že nám vždy chýbala kompletná rodina a konečne ju máme len v nej nie je ona, že sa mám poďakovať otcovi za splodenie a to, že sa o nás nestaral je už vec druhá, že keď mi robí problém kvôli financiám chodiť za ňou nemám si robiť starosti, lebo jej nedovoľuje zdravotný stav prísť za nami a praje si, aby to dlho netrvalo (narážala na smrť.....a odsťahovaní sme 4roky, chorá je posledný rok a aj tak tu nechodila). Ešte chcem podotknúť, že veľkú rolu v tom zohráva asi aj môj dedko, mamin otec, ktorý jej ani po rokoch neodpustil rozvod. Otec bol jeho pravá ruka, nezaujímalo ho, ako spolu žijú... Prakticky mamu vydedil, neželá si, aby niečo zdedila po jeho smrti, je kresťan (čo sa absolútne vylučuje s jeho správaním ale budiš) a podľa neho mu prisahala na večnosť. Nezaujíma ho ani to, že môj otec je šťastný už s inou, že je spokojný, má normálny život...
Mama asi upadá do depresie. Ak nastane takáto situácia, dokáže preplakať celé dni. Ja neviem, čo robiť. S otcom vychádzame dobre, zaujíma sa o našu rodinu, vnučke dá všetko, čo jej na očiach vidí, vždy nás rád privíta, vyhostí, ozve sa, je šťastný, že nás má a že si naozaj dobre rozumieme. Prakticky keď sme s ním, všetko je skvelé.
Mama by bola najradšej, ak by sme prerušili kontakty, ak by sme uznali, že sa o nás nestaral (lebo chodil pracovať do zahraničia), keby som naňho stále nadávala a jej ďakovala. Ale to nejde. Poďakovala som nespočetnekrát.
Aké vidíte riešenie?
Prestať sa stýkať s otcom? Dať teda za pravdu mame?
Alebo jej klamať? To nejde, zamotávam sa do toho.
Či ju úplne odignorovať? Bojím sa o ňu, keďže má možno aj tú depresiu, nič si neprizná, nebude sa liečiť a aby si neublížila.
Mám ich rada oboch. Takisto moji súrodenci. Tí sú takisto vrieskaní za každý jeden ráz, keď sa s ním stretnú.....
Už neviem čo robiť, trvá to viac ako 3 roky.
Aký máte na to názor? Ako by ste sa zachovali vy? Rozumiem, že je mama všetkým poznačená, ale neviem či môžem očakávať, že sa niečo zmení.
@nika3136 povaha tvojej mamy podobná mojej. Strašne sebaľutovací typ, stále prestrihy. Otcovi robila peklo zo života keď žil. Mohla za to doba, spôsob života, že sa brali mladí neviem ... Strašne sa bojím že budem raz ako ona. Máme trochu iné problémy, ale ja som ten typ čo všetko rieši a snaží sa vyriešiť a poviem ti doplácam na to iba ja a moja rodina a strašne ma to fyzicky vyčerpáva. Aj tak neviem pomôcť. Ale poradím tebe, lebo druhým sa dobre radí, lepšie ako sebe: Vyhľadať psychológa a dobrého okamžite navštevovať. Presťahovať ju k Vám, aspoň cez týždeň, v Blave máte isto lepšie platy aj pre ňu. Chodiť s ňou ku kaderníčke, na všetky tie príjemné výlety. Porozprávať sa aktuálne s jej priateľom. Porozprávať sa s otcom - však on ju pozná asi tiež dobre, nech poradí čo robiť. A hlavne veľa trpezlivosti a dobrej vôle z tvojej strany a strany tvojich súrodencov. Viem čo prežívaš ...
Moja mama ma velmi podobnu povahu - rada ma citovo vydiera, lutuje sa. Nechce sa mi velmi rozpisovat, ale v kratkosti, mne sa najlepsie osvedcili tieto jej prejavy ignorovat. Proste nereagujem, odvediem rozhovor inde.
@nika3136 prestan sa snazit, prestan ju zo vsetkych sil podporovat. dokonca riadit svoj zivot podla nej, aby ti nemohla lutostivo vycitat tie "krivdy", co na nej "pachas".
ty mas pocit, ze jej pomahas, v realite ju len podporujes v jej zaujme upriamenom na vlastnu osobu. okolo ktorej ona citlivo vyhodnocuje vsetko, co sa len suchne.
je to asi tak, ako ked vlastnemu decku pomaly beries pero z ruky, aby si za neho dopisala riadky v prvackom zosite, lebo jemu to nejde.
v skutocnosti jej tym iba robis priestor na vacsiu a vacsiu lenivost a zameranost na svoje problemiky a boliestky, ktore riesi ako pupok sveta.
nemusi totiz nic vacsie riesit, snazit sa.
navyse si zvykla, ze tento system fnukania a hrania "hrdinky" dokonale funguje. uz ma svoje stale publikum, ktore nan ucinne reaguje.
jednak je sebecka ako male rozmaznane dieta, jednak ziarliva (na svojho ex).
moj nazor je, ze najviac by ju potesilo, keby sa jej chodil ospravedlnovat tvoj otec a uznaval, ako hrdinsky vsetko zvlada a znasa "rany" osudu. myslim, ze to je to co ju najviac zerie.
chcela by ocenenie, docenenie, ale nie je ochotna pren nic realne urobit.
lebo, vid vyssie, si vyvinula ucinny nahradny system fnukania, ktory jej ako-tak to ocenenie prinasa (skacete okolo nej. ty, a zrejme aj ten jej novy priatel).
ked sa na nu vykasles a prestanes riadit svoj zivot okolo nej, len aby ona bola spokojna, tak sa dostavia strasne vycitky, co si za dceru, ako ti vsetko dala, ako si ju sklamla, a ze teraz uz moze pre vas umriet, ze by ti vsetko bolo jedno, ani na pohreb by si jej neprisla, atd, atp.
a horsie citove vydieracky.
vsetko preto, ze uz sa naucila, ze citove fnukanie na teba fungovalo. takze prva snaha automaticky je pritvrdit. lebo veri, ze ta to zlomi a privedie spat k poslusnosti.
ked to doteraz funogovalo, nebude ochotna sa hned tak toho systemu vzdat.
kludne budes najhorsia.
mozno zahlasi aj, aze nma dceru a uz ta nechce vidiet. ak sa totiz zacnes snazit, tak zisti, ze to stale funguje, len treba vytrvat a byt na teba este vycitavejsia.
asi ako male decko, co je naucene si veci vynutit placom. ked konecne zacnu rodicia odmietata, tak sa nespamata hned. naopak, spusti co raz hlasnejsi ryk, lebo jednak to doteraz fungovalo a jednak iny sposob nepozna.
ty ale nie si povinna si jej lasku zasluzit a kupovat snahou pomahat jej. aby ti ju vydelovala podla aktualnych nalad.
nie si povinna sa obmedzovat v stretavani s otcom. nie ty, ale ona sa musi naucit akceptovat, ze to tak bude a musi sa naucit to spracovat.
ona sa musi naucit, ze k nej pojdes a veci pre nu urobis vtedy ked su potrebne. a tie, co su potrebne. zvysok si musi ona zabezpecit sama. nie je ani stara, ani bezvladna na posteli.
takze chce televizor na stenu - musi si to zariadit.
chce toto a hento - musi si to zariadit.
lebo to su talafatky.
treba jej vymalovat - pridete vypomoct.
to je dolezita vec.
je sice uz dospela, ale v podstate je na vas, aby ste ju doviedli k dospelosti.
a to sa inak, ako odmietanim skakania podla jej fnukania neda.
(nemusi sa to uz ale podarit.)
@evkano1402 presne to sa zacina diať... len mala je ako medzi dvoma kameňmi. Na jednej strane nechce sklamať mna a na druhej strane ked nespi u mamy tak hned ma smsky typu ako sa ma a preco neprišla a jej je smutno, proste vydieranie. A vtedy mam pocit akoby som ju doma týrala alebo co. A ďalšia vec deti vsetko nasavaju ako špongia. Napríklad ide s mamou na nakup a mama zbadá nejaku v babu v minisukni a hned povie, ze je to stetka. A decko este nevie vyhodnotiť niektore veci takze ked ide so mnou a zbadáme zenu v sukni tak mala tiez automaticky ze boze mami ta teta vyzera ako stetka. A ja potom musim hodinu vysvetľovať ze nie kazda teta v krátkej sukni je stetka. Proste nasakuje vsetky tie negatívne veci od mamy. Preto asi najjednoduchšie je odstrihnúť sa.
@nika3136 ona sa nikdy nezmení ako niekto písal potrebuje pritiahnúť pozornosť a čím iným ako sa ľutovať.Ono je to aj tým, že je jedináčik a rodičia ju nenechali dospieť kontrolovali....ako áno mala to ťažké kto nemá?najlepšie je nenechať sa zatiahnuť do týchto debát mne, keď začne mama niečo podobné vždy sa spýtam či má aj niečo pozitivne, že toto počúvať nechcem.Mala by chodiť k psychologické psychiatrovi to je normálne histrionska porucha
Ty sa nemôžeš rozdať, myslieť na ňu, aby bola spokojná taký človek nie je spokojný nikdy sama vidíš s tým stojanom na televízor a pod.....budeš sa trápiť a aj tak nič z toho ...
@mrkvicka060 podľa mňa nie si studený čumák, len si si takto ochránila svoje psychické zdravie. Úplne super si to vyriešila.
@nika3136 ja si myslím , že chyba môže byť aj v tom, že sa stále o ňu niekto staral. Najprv bývala u rodičov, potom si je pomáhala Ty. Nenaučila sa byť samostatná, hlavne psychicky. Ja som tiež rozvedená a mám ťažké srdce na bývalého, ale neskutočne sa teším, keď si niečo v byte urobím nové. Práve preto, že je to môj výsledok. Tvoja mama je ťažká povaha, moja bola podobná. Mala vzásade dobrý život a napriek tomu bola stále nespokojná. Otec dobre zarábal, pomáhal doma, v podstate ju doopatroval a stále mu nadávala. Tiež sa mi s ňou ťažko komunikovalo, neboli sme si blízke a bolo mi nepríjemné, keď na otca nadávala. Pritom on je pohodový pracovitý človek, ktorého má každý rád. Niekedy som rozmýšľala prečo je taká a na nič som neprišla. Keď zomrela, aj mi bolo ľúto, že som s ňou bola málo, ale strašne mi vadilo jej rýpanie. Keď sa na to pozriem z pohľadu rozvedenej ženy, ktorej bývalý partner ublížil, tak ju trochu chápem. Ona proste na neho žiarli, že má dobrý život zatiaľ, čo ona až tak nie. Len ja by som sa snažila žiť ďalej a neriešiť minulosť. Hlavne, keď má iného partnera. Problém je, že je stále sama a nemá žiadnu činnosť. Podľa mňa jej niečím treba zamestnať hlavu, aby nemyslela na blbosti. Nechcela by psíka? Alebo navštevovať nejaký kurz? Aj zdravotne by jej bolo lepšie, kedy bola pozitívne naladená. Ak máte dobrý vzťah, na rovinu jej povedz, že je Ti to nepríjemné a bojíš sa, aby si tým neprivodila nejakú chorobu. Kľudne spomeň aj rakovinu, to ľudí vystraší. Psychika robí veľa. Mne po rozvode prešla astma. Možno by nebolo odveci ísť k psychológovi.
@nika3136 Nie je problem v tom ze mama skratka vo vnutri v sebe otcovi pripadne svokrovcom alebro rodicom neodpustila ? Otcovi, ze chodil na tyzdnovky a ona bola stale sama na deti cele dni u svokrovcov v dvoch izbach...rodicom ze stale ju kontorlovali, skrata ze cely zivot nezila slobodne ale vzdy niekoho pocuvala a musela sa prisposobit...to ju cele poznacilo a este aj vnutorne zozieralo a prehlbovalo v nej hnev a nenavist, frustraciu z necschopnosti a nemoznostu nieco zmenit...a mozno nevie ani odpustut sebe ze nic neurobila aby to bolo lepsie ale vsetko tym svojim hnevom zhorsovala...ale ja vasu mamu trosku chapem...len asi je tam uz aj ta psychika narusena, mozno by sa jej zisli aj nejake antidepresiva a poriadny psycholog a poctiva praca samej so sebou
Tvoja mama citovo vydiera. Vidi, ze to na vas zabera, tak to robi. Pokial bude mat pocit, ze tym nieco dosiahla, tak nikdy neprestane. Je trpitelka a vyziva sa v tom. Vzdy bude mat nejaky problem a ked nie, vytvori si ho, aby mohla vsetkym ukazat, ake to ma tazke. Toto je zacarovany kruh, z ktoreho niet uniku. Tvoja mama odmieta prijat zodpovednost za krachnuty vztah s otcom. Neveri, ze v tom mala tiez svoj podiel viny, ze len otec je ten zly a koli nemu ona trpi. A preto ju aj trapi, ze je on stastny. Tvoja mama musi neustale pocut, aka je vyznamna v tvojom zivote a ako velmi ju milujes a ked sa jej to nedostava, tak ma detinske vybuchy hnevu. A ked jej to aj vyznas nejakym pre teba symbolickym darcekom, tak ona ostava chladnou, aby ti nedala najavo, ze toto je to, co chcela pocut. Lebo ona bude stale ziadat viac a viac. Ona sa vo vas len pokusa vyvolat sebalutost. Ako aj s tym kavovarom. Chcela ho, ale ked ho dostala, tak ho nepouziva, aby si sa ty mohla trapit a lutovat. Presne to ona chce. Aby si sa lutovala, kolko ta stalo a co si obetovala, aby si jej ho mohla kupit. Aby si videla, co vsetko obetovala vam detom a ze vy ste povinne splnit jej vsetko, co ona teraz chce a sucitili ste s nou. A takto to bude aj s autom. Vsak peniaze ma, ked ide na dovolenku, cize to nieje take, ako sa prezentuje. Ale nemala by si sa nechat stiahnut touto hrou, emocionalnym vydieranim, lebo ona je majster v tom, aby ta donutila citit vinu za to, kolko casu a lasky na vas obetovala a za jej zle rozhodnutia. Ty nemusis trpiet jej chyby. Takze sa treba obrnit, stanovit si pravidla a mamine narazky prepocuvat. Kludne si vypnut mobil, ked si s otcom, neodpovedat, travit cas s nim a potom cas travit aj s mamou. Ale ignorovat jej trpitelske spravanie a poznamky. Mama bude urcite mat reci a bude hladat slova, ktorymi by ta ranila a mohla si ta tvojou sebalutostou pritiahnut. Ty vsak nesmies povolit. Viem, ze ti jej je luto a sucitis s nou, ale presne o toto jej ide a cez to ta ovlada!!!
@vendulka80
viem si to predstavit.
Ked ju ignorujem, tak hovori v tretej osobe moje dcere, pozri tvoja mama sa na mna hneva (je urazena atd.) a jedine, co robim ja, ze chcem ostat pokojna a nevyvolavat hadky a v dietati este vacsi zmatok.
Prepac, ze to po viem narovinu, ale takymto babkam nejde o vnuca, ale o samu seba, aby oni (babky) vyzerali skvele.
je to choroba duse - narcizmus -bez ohladu na dobro maleho dietata
@0silvia0 no vidis. A v rodine som ten neprisposobivy odľud... Co uz
@mrkvicka060 nech, aspoň si psychicky odolný odľud. Ostatní, čo ti to hovoria, sú psychicky zmanipulovateľní nestáli ľudia.
@moonlight1210 napísala si to skvelo.
Ďakujem
@nika3136 mama sa citi vo svoje role obete komfortne, lebo ju pozna, vie ake ma jej rola mantinely, co na ludi posobi a co nie. Boji sa vykrocit z tejto pre nu znamej zony, lebo inu nepozna. Za tymto vsetkym je strach. Strach z neuspechu a zlyhania, z neoblubenosti...Tuto rolu sa naucila uz ako dieta, tak bude velmi tazke to zmenit. Pomoct moze dobry psycholog, ale najskor uprimny rozhovor s mamou. Rozhodne neukoncuj vztah s otcom, len mame vysvetli, ze to, ze mas dobre vztahy aj s inymi ludmi neznamena, ze ju nemas rada.
@nika3136 rozumiem Ti, mám podobnú mamu, myslím si, že je to aj psychické ochorenie, obmedzila som s ňou kontakty na minimum. Po dlhých rokoch, to už nedávam, nemám nato energiu a ničí ma to. Aj mi je to ľúto, lebo je to mama. Ale inú cestu som nenašla
U nás je to podobné. Akurát ta naša si nikoho nenasla a pochybujem ze by vôbec hľadala. Ten uzlík nervov a chodiaca sebaľútosť by asi ťažko niekoho zaujala.
Tiež kyda na tatka akurát že nemá ani poriadne co. Úplne sa opustila a už sa nespamatala Jednak je to už 14 rokov a druha vec je ze odišiel keď sme boli všetci dospelí.
Tiež ju všetci ofukovali a chodili po špičkách - ved ju opustil chlap.
Viem ze je to zle, že človek trpí ale keď stali všetci pri nej mohla sa nejak otrepať. Miesto toho spehuje a vyzveda od mojich detí ci náhodou neboli u starkeho....
Myslite, ze bude mk fungovat aj o 40 rokov, ked vase dcery budu pisat o vas to iste, co vy teraz o vasich matkach? Myslite si, ze dalsich 40 rokov nepoznaci vasu psychiku a budete take vyrovnane, ako ste dnes? Verte mi, ze sotva.
@nika3136 podľa mna koník prežije všetko 😀
@janickacrazy to som si kedysi myslela aj o bravíčku 😄
@nika3136 a čo skrachovalo? vôbec neviem, čo sa s ním stalo 😝
Nie je nic horsie nez citove vydieranie. Viem o com hovorim. Tiez sa s tym zial stretavame. Ale netreba tomu velmi podliehat z tvojej strany.
Mama riesenie ma len jej sebalutost je silnejsia no to by mala riesit s dr a nie takto. Nici zivot nadalej sebe. I vam ☹
A este chce nadalej nicit aj vztah medzi tebou a otcom? Tak ako ona navzdy bude mama. Aj on tvoj otec. Mozno nieco zanedbal nie svojim pricinenim. Mozno prave rozvod s mamou mu umoznil byt sam sebou a robit veci a stykat sa s vami mu je teraz lepsie.
Niekedy je lepsie ignorovat alebo byt prisnejsi. Resp neskakat ako mama hovori a na tie jej vylevy nereagovat ☹
Kym ona sama nebude chciet so sebou nieco spravit tak ty nespravis nic len sa budes viac a ciac trapit.
@nika3136 no tazko toto.. ja ked si predstavim byt 10 rokov doma s rodicmi ako dospela osoba starajuca sa o 3 deti, prakticky bez muza, tak ma hroza chyta. To musi byt napor na psychiku! Tak sa ani necudujem Tvojej mamine, ze ma predstavu, ze jej muzovi vsetko nejak "lahko" preslo a zase sa ma len dobre, kym ona sa nevie odputat od minulosti a "spravne" sa rozhodovat a byt uzrozumena so svojim konanim. Co Ty mozes urobit, je uznat jej, ze to mala tazke a zdoraznit, ze teraz je cas zit, tesit sa a uzivat si, zivot mame len jeden. Mozno navrhnut psychologa, ktory by jej pomohol nahliadnut na situaciu z ineho uhla.. Za danych okolnosti by som sa stretavala a kontaktovala oboch rodicov. Co by som zmenila, su moje ocakavania. Napr ked nieco darujes, spravis, tak to sprav preto, lebo chces...neocakavaj, ze matka bude nosit privesok, pouzivat kavovar, dakovat za prerabku bytu..bude sa Ti lahsie zit..
@nika3136 "A mne sa naozaj nechce čítať ako sa vyhráža smrťou"....na toto je taky pekny citat "Raz, v jeden den, vsetci umrieme, ale dovtedy este ostavaju dni kedy zijeme a je len na nas ako s nimi nalozime" ...takze by som to mame pripomenula, zivot ma len jeden tak naco si ho zneprijemnovat a premarnit rozmyslanim o smrti? S otcom by som sa normalne stretavala, a mamine reci "neutralizovala"...nic by som neskryvala, a hovorila veci tak ako su...ano boli ste spolu, ano je vam dobre...na citovo vydieracie SMSky by som odpovedala len nejako kratko, v zmysle nech ide k lekarovi ked sa citu horsie, nech sa setri a pod.
Na začiatok ti prajem veľa síl a trpezlivosti. Mamina ta jednoducho vydiera, a psychicky by ta zničila, keby si sa nechala. Píšeš ze ma autoimunitne ochorenie, ak sa bude sama utapat v negatívnych myšlienkach, zlobe a nenávisti, jej stav sa nikdy nezlepší, psychika veľmi ovplyvňuje imunitný systém, viem o com hovorím. Potrebuje psychológa, aké komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Ako navrhovali dievčatá vyššie, o otcovi sa s ňou nerozprávaj, hneď ju zruš a hotovo. S otcom kontakt určite neprerusuj. Mama si proste bude musieť zvyknúť, že máš svoj život, a a hotovo. Drz sa.