Máme ostať na dedine, alebo sa vrátiť do mesta?
Ahojte milé žienky, idem sa vás spýtať na váš názor. Dopredu sa ospravedlňujem za dlhú správu.
Som z Bratislavy a prežila som tu celý svoj život. Pred 3 rokmi keď som čakala 3. bábo sme kúpili menší dom v malej dedine asi hodinu od BA, ktorý sme chceli využívať na víkendy. Bol to taký kompromis medzi mnou a manželom. Ten túžil bývať v dome, ale v BA sme si ho dovoliť nemohli a ja som zase chcela zostať v BA. Tam máme 4 izbový byt. Po veľkej prerábke domu sme tam v lete 2021 konečne začali chodiť na víkendy a v podstate sme tam boli celé leto. Manžel sa ma počas leta spýtal, či by sme sa tam neskúsili presťahovať, skúsiť život na dedine, aké by to bolo pre deti a tak. Ja som dosť váhala a dlho sme to riešili, ale potom sme sa dohodli že to skúsime na rok a keď sa nám nebude páčiť, tak sa vrátime do BA. Muž robil z domu a ja som bola na materskej tak po tejto stránke to bolo v pohode. Najstarší syn nastúpil do novej školy, dcéra do škôlky a ja som zostala doma v novom dome s malým bábom. Deti si zvykli veľmi rýchlo, aj muž, ale ja som si zvykala ťažšie. Je to malá dedina a chýbala mi socializácia, aj keď nejaké maminy som spoznala a snažila som sa s nimi stretávať. Ale stále mi veľmi chýbali moje blízke kamarátky z BA, blízka dostupnosť služieb a zistila som, že na dedine sa musí za väčšinou vecí dochádzať autom, ako v meste, kde som si väčšinu vecí vybavila viacmenej na pešo.
Asi po pol roku sme si uvedomili, že tento dom je pre nás 5 malý (na víkendy stačil, ale na každodenný život veľmi nie) a vyvstala otázka čo s tým. Ja som sa chcela vrátiť do BA, ale manžel mi povedal, že on vidí ako je tu deťom dobre, a že on by radšej hľadal väčší dom tu niekde v okolí, možno bližšie k mestu. A že on sa už do BA vrátiť nechce, že náš byt je podľa neho pre nás 5 tich nedostačujúci a on chce zabezpečiť deťom priestor a slobodu. Brala som to dosť ťažko, keďže dohoda bola že to na rok len skúsime. Nakoniec sme začali pozerať väčšie domy a našli sme jeden veľký vo vedľajšej dedine. Po dlhom uvažovaní a presviedčaní od manžela som nakoniec pristála na to, že ten víkendový dom predáme a kúpime tento veľký (byt v BA stále máme). Takže sme sa zase po roku sťahovali, syna sme prehlásili do miestnej školy, už tretej v poradí a dcéra tu nastúpila do 1.ročníka. Syn najprv vôbec nechcel, predsa si už za ten rok našiel kamošov a zvykol si.
Keď sme sa presťahovali, na mňa sa to asi všetko zrútilo, prerábka víkendového domu, ktorá trvala vyše roka, sťahovanie tam, a po roku už zase sťahovanie do nového domu, plus kúpa a predaj domov a to všetko s tromi deťmi a bežnými starosťami ktoré sú s tým spojené. Myslím si, že som totálne vyhorela a od momentu keď sme sa sem presťahovali som začala hovoriť, že ja tu vlastne nechcem žiť, ani bývať v tomto dome, a že ja som sa celý čas chcela vrátiť do BA. Cítila som že toto nebolo úplne moje rozhodnutie a veľmi som to vyčítala nielen sebe ale potom aj manželovi. Manžel to najprv nechcel akceptovať, tvrdil že to je len moj problém, ktorý si musím ja nejako vyriešiť, no bolo to veľmi náročné obdobie, lebo som sa cítila totálne nepochopená, sama a z toho všetkého úplne vyčerpaná. Do toho som bola ešte stále doma na materskej a socilizácia bola že úplne minimálna. Plus tu je aj ťažšia socializácia, nie je tu ani žiadne ihrisko kde by sa maminy stretávali a zároveň som sa už aj ja do seba uzavrela, a nechcelo sa mi opäť vyhľadávať nové kotakty. Deti si tu ale pomerne rýchlo zvykli a škola do ktorej nastúpili je veĺmi fajn, tak aspoň to ma utešovalo. Asi okolo minulých vianoc a po niekoľých návštevách manželskej poradne, manžel povedal, že dobre teda, vidím že si tu asi nezvykneš, tak teda keď chceš, môžme sa vrátiť do BA a tento dom si necháme na víkendy. On síce chce ostať tu a vidí, že aj deti sú spokojné a stále si myslí, že náš byt v BA je už pre nás malý, ale že on sa pripôsobí. Ja som potom postupne spravila sama všetky kroky k tomu, aby sme sa mohli vrátiť. Keďže syn bol tento rok piatak, podala som prihlášky na 8 ročné gymnáziá v BA, aby mal v prípade úspechu možnosť si vybrať, keďže na tú pôvodnú základnú školu kam chodil v BA sa už nechcel vrátiť. Doma som sa s ním pripravovala na prijímačky asi 2 mesiace a nakoniec ho prijali na obidve školy. Ja som si našla od septembra prácu v škole, dcéru som prehlásila na školu, kde mám nastúpiť a najmladšiemu synovi som vybavila súkromnú škôlku. Ja, dcéra aj najmladší syn máme všetko na pešo, najstarší syn by musel dochádzať MHD ale nie dlho. A teraz po tomto strašne dlhom úvode prichádza môj problém a dilema.
Začala som o tomto celom mojom rozhodnutí úplne pochybovať, lebo viem že ho chcem iba ja. Manžel a deti chcú zostať tu, sú tu spokojní a vlastne chápem že tým pádom deti ani nemajú prečo chcieť odísť. Stále som si hovorila posledný rok, že veď deti si zvyknú na nový život, školy a tak a teraz keď ich mám odtiaľto zobrať, je mi to strašne ľúto. Že im vezmem určitú slobodu(syn tu s kamarátmi chodí veľa von a viem že sa naozaj hrajú vonku, stavajú bunkre atď). Toto by asi v BA úplne nemal. Zase v BA by mal viac možností krúžkov, ktoré sú tu dosť obmedzené. Ak sa presťahujeme do BA, bude to len moje rozhodnutie a tým pádom dám seba do popredia, ak tu zostaneme, dám do popredia deti a manžela. Pravda je aj to, že už som si tu na určité veci zvykla a snažím sa predstaviť si ako by som si to mohla zariadiť aby som tu bola šťastná. Prácu by som si asi časom našla niekde v okolí, aj keď by to určite nebolo na pešo ako som si vysnívala🙂. Aj keď cítim, že keď sa vrátim do práce medzi ľudí, určite mi to pomôže. Mám z toho všetkého veľký strach, či to má zmysel všetko opäť meniť. A zase keď tu zostaneme, mám strach z toho že stratím kontakt s BA, kde mám rodinu, priateľky. Aj keď sa navštevujeme, ten kontakt je oveľa menší. Syn má tiež možnosť studovať na dobrom gymnáziu, to by som musela zrušiť, keďže bývame stále ďaleko od BA, cca.50 minút, takže dochádzanie nie je možné. Takže to by ma mrzelo tiež, aj ked neviem do akej miery je dôležité pre neho aby teraz chodil na gymnázium, ak je spokojný aj na tejto dedinskej škole a je dobrá. Je to veľmi ťažké rozhodnutie a bohužiaľ ho už teraz musím urobiť sama.
Ospravedlňujem sa za dlhú správu a ak ste to dočítali až sem, ďakujem veľmi pekne.
@lakebabe fuha 14 rocnu na diskoteku nepustim a urcite ani v 15tich. Hlavne kluby, bary, diskoteky v centre plne cudzincov s nie najlepsimi umyslami. To ma cas min do 18ky sa takto flakat a budem dufat, ze je po mne lebo mna toto nikdy nelakalo. A pokial maju byt v meste a dieta je rozumne tak v tom veku 15+ moze byt cez vikend same. Dcera tak bola lebo mala naplanovane tulanie s kamoskou tak ostala doma na vikend. Telefon ma, navarit si vie a keby nieco mame super susedov, ktory postrazia a skontroluju.
@dooscoby neviem ale v 15 tích chodia všetci po diskotékach, aj za mojich cias to tak bolo a teraz chodia už aj mladší co mi kamarátkina dcéra hovorila, je to na každom ako deti pusti ale pokiaľ ma občiansky a dieťa nie je problémové nevidím dôvod za určenie si hraníc. Práveže v živote by som nenechala dieťa same na víkend v byte v centre bez dozoru ,radšej normálna dohoda návrat o polnoci truezve za môjho dozoru
@1ryba každý má na takéto veci iný názor, radšej nech je moje dieťa na diskotéke v 16 tích o ktorej viem ako teraz keď bývam na dedine a vidím co mladí robia to tie diskotéky boli ešte slušná záležitosť.
Treba sa ísť pozrieť cez prázdniny do mesta obchodaky plne teenagerov, námestia plne mladých mekace, bary nehovorím.
Skúste povedať 16 ročnému chalanovi nech si ide stavať bunkre a nie ísť na party so spolužiakmi.
@lakebabe u nás naopak. Všetci z mesta vždy chodili k nám do dediny sa zabávať. Lebo máme dobré bary, celé leto parádne diskotéky, jazero.. Penová party, letna párty, svietiaca párty, Horkýže, spirit, polemic a všetky možné a nemožné zábavy vonku v areáli. Mestá boli vždy prázdne, všetci u nás na dedine. A výhoda bola, že nás mali v 15tke pod dozorom, lebo tam bola aj väčšina rodičov. Záleží od dediny. Tú sa dá aj kúpať cez deň aj neskutočne zabaviť v noci.
@lakebabe a bude vedieť byť ona šťastná, ak manžel a syn budú nešťastný? Donútila ho si vybrať medzi dvoma školami, kam vôbec nechce ísť. Dostala ho do rovnakej situácie, v akej bola ona. On to ma prekusnut a zvládnuť, keď to nedokáže ani ona?
Nevieme kde autorka žije, možno majú tiež rovnakú dedinu ako my, že je tam aj slušná zábava (spomínam to, lebo si to dala ako príklad, že pubertaci sa lepšie zabavia v meste a bude mu tam časom lepšie. No nemusí..).
@liliana8 nerada by som to tu spomínala 😁 ale dedina ma okrem iného, super materskú škôlku, školu, lekárov, zubara, najväčšie a najkrajšie futbalové ihrisko v okolii, a mesto iba 10 minút autom 😅
@panda21 to sa môžeme donekonečna naťahovať každý vie co je pre neho najlepšie.hovorim za seba že som si nikdy nezvykla každý sme iný typ niekto mestský, ze je rád že po práci vybehne par krokov na námestie na drink s kamoškami alebo s deťmi na rôzne krúžky a niekoho baví sedieť na dedine na záhrade a mat taky pomaly životný štýl.
Preto hovorím za seba , že kým mne deti podrastu chcem nech sú v meste.
@nika185 neviem si predstaviť čo robia starší ľudia dôchodcovia v byte.Od okná k oknu, k TV, max na trh.Starsi ľudia na dedine majú aspoň čo robit niečo si dopestuju, postarajú o kvety, môžu mať zver.Ja chcem ísť určite na dedinu, keď som chcela nechcel muž a teraz to draho zaplatíme muž je doma zurivy ako tiger už konečne priznal, že spravil chybu.My sme s babami u rodičov v dome na 2 t ani nemám chuť sa vrátiť do bytovky
@lienka.7 my platíme v 3 izbovom byte 290 eur energie sestra 170.Nikdy by som nešla na dedinu kde zatvoria obchod o 13 a hodina od Ba je už zapadakov.Myslim, že dedina nie je zlá len ľudia vôbec nerozmýšľajú kde kupujú pozemky a potom im všetko vadí obchod, nie je škôlka, ďaleko do práce
@eliska13 ja som sa stahovala z dediny do mesta, vikendy sme u rodicov na dome (pomoct so zahradou treba...)mame susedu dochodkynu. Vdova, deti chodia na víkend (nie každý, bývajú v Čechách, jedna v Kanade) ma záhradu krasne upravenu, pole, psíka.... minule mi povedala ze hneď by to vymenila za byt lebo len to iste robi dookola a nič nevidno...
Prečo by mal byť dôchodca v byte len zatvorený?
U nás teda nie kazdy vybehne von so psíkom alebo len pokecat s kamoškami ( bývame na okraji mesta na 5 min pešo od lesa,prirody viac sa ľudia stretávajú.
Na dedine keď som každý sedí na svojom dvore, najst na ihrisku nejaké dieťa je umenie - každý si žije vo svojej plotom ohraničené bubline - moje dieťa sa po 20 min v kočíku nudí lebo za celý čas nič zaujímavé nevidí- chodník a ploty.
Za mňa je ideal mesto + víkendový domček alebo zahradka s chatou- my mame oboje a dieta šťastné ako blcha.
@44janica44 presne tak a keď ma autorka m0znost nechat si dom na víkendy a prázdniny by som ani neuvažovala.
Moja mama ma 74 rokov pred rokom sa z centra mesta rozhodla odsťahovať 100km na mesto/ dedinu z ktorej pochádza. Ale do bytu v novostavbe bezbariérového bez schodov atď. Je vitálna celý deň lieta so psom ma tam kamarátky dôchodkyne ale veru si neviem predstaviť ze by sa mala starať o záhradu kosiť atď. To by bolo zas na deťoch.
Ženy, diskotéky?
No neviem, ja by som nepustila ani svojho syna, keď vyrastie. Keby mám dievča, tak to už dupľom.
Alebo budem musieť pozrieť, keď to bude aktuálne.
Lebo keď sú diskotéky, také aké pamätám, tak ako som písala, ani náhodou.
@trubi ja to tak tragicky nevidím celu pubertu do dvadsiatky sme sa bavili s kamarátkami po diskotékach a žijem ,boli pravidla, ktoré sme museli dodržiavať a Dobre bolo. Skôr horšie veci robili kamarátky ktoré mali všetko do 18 zakázané potom im nebolo rady.
Decka mam ešte malé ale kamarátky co majú stredoškolákov púšťajú s podmienkami. Zamknúť ich doma nemá zmysel.
@dooscoby v centre Bratislavy som žila do mojej 22ky, prežila som ja aj moje kamarátky aj diskotéky, aj chaty, aj iné akcie bez problemov,bez zdrogovania a podobnych drám. Je to na každom ako a co deťom dovolí a každý musí vedieť aké zodpovedne a inteligentné deti má. To ale nemá nič spoločné s tým co sa autorka pýtala.
ak ideš pracovať do školstva a budeš mať prázdniny zarovno s deťmi, tak choďte do mesta. Dom si nechajte na víkendy a prázdniny, Predsa len, v meste je viac možností, krúžkov, výber škôl a pod. My sa domov na dedinu chodíme vyspať. Bývame od mesta cca 5 km, ale rada spomínam na život v meste, kde som si všetko poriešila na pešo. Deti aj tak nechodia veľmi von, keďže kamarátov majú v meste. Ja musím stále hore-dolu šoférovať - kvôli krúžkom, kvôli pošte, obchodu... Byť Vami, že máte možnosť mať aj dom na dedine, aj byt v meste, zostanem v byte a do domu chodím na víkendy a cez prázdniny. Ovca zostane celá, aj vlk sýty,,
@nika185 vyskakovať môžu dovtedy, kým žijú obaja a sú dva príjmy dôchodky.Ale akonáhle jeden umrie sú stratený.Dochodky už nie sú veruze také veľké ako výplaty.A ďalšia vec neviem či si bude nejaká dôchodkyňa kalat drevo a pilit a zháňať keď bude mať problémy s kĺbmi, cukrovky a atď co sú bežné choroby staroby.A deti v riti v práci mimo.Svokra si už nevládala ani okná umyť, majú poschodový dom a nevie si predstaviť z čoho by platila dom keby sa svokor pominul,keď len za drevo dajú toľko mesačne toľko co mi za inkaso za byt
@kvietocek87 Bývať v dome neznamená automaticky kúriť drevom.
@h2 v Miloslavove??To nebolo tam,kde sa tie deti bili a že gangy sú tam spratkovia?Ta musí to tam byť úžasné
@kvietocek87 ja sa nehádam, každý tu píše svoj názor, byvam na dedine, vidim veľa, naši starkí tiež bývajú na dedine, nechápem čo sa rozčuluješ, tvoj názor na svokrovcoch ti nikto neberie, ani to čo píšeš, lenže na tej dedine byva veľmi vela dôchodcov, som z dediny- pomaly 3000 obyvatelov
@kvietocek87 Áno, je to tu úžasné. Mrzí ma, že jeden incident nám urobil takýto imidž na celom Slovensku. Ja som tu veľmi spokojná.
@kvietocek87 okolo nas býva kopec dôchodcov, pokial su vitálny, tak určite im je lepšie v domčeku zo záhradkou, kde majú aj vnúčatá raj, môj otec má 78 rokov a 50tnik mu nestíha napriklad a veľa deti je takych čo okolo domu pomôžu a radi porobia v záhradke, ktorá sa im odvďačí, poznám aj takých dôchodcov, čo veru do bytovky nepôjdu aj keby čo bolo, no ak zdravie nedá a nemá kto pomôcť okolo domčeka áno predávajú domy a idú do bytoviek, je to rôzne, moji rodičia by sa domu nevzdali napriklad, sedieť v záhradke pod čerešňou je pre nich raj ako balkon v bytovke či lavička pred ňou