Máme sa vzdať rodičovstva kvôli životnému štandardu?
Zdravim. Aby som trochu priblížila situáciu, s teraz už manželom sme spolu vyše 7 rokov. Zo začiatku sme plánovali že v budúcnosti by sme chceli mať aspoň jedno dieťa, keď bude vyriešené bývanie atď, neponáhľali sme sa. Bývanie už vyriešene máme, brali sme hypotéku, obaja máme stabilné práce a priemerný príjem. Začiatkom tohto roka sme sa začali viac baviť o rodičovstve, či by už nebol najvyšší čas (obaja sme okolo 30). No a ak mám byť úprimná, asi som zmenila názor. Asi to bude znieť sebecky, ale konečne máme aký taký štandard, môžeme cestovať, za tie roky sa náš vzťah upevnil, mame dobre zohratý systém, fakt nám nič nechýba. Nerada by som o toto prišla. Povedala som to mužovi a on bol s tým najskôr ok, že mám pravdu, asi bude lepšie nechať to ako to je. Čoraz častejšie sa má však v poslednom čase pýta, či by sme si to predsa len nemali rozmyslieť, že to môžeme potom ľutovať a už bude neskoro. Príde mi že on to dieťa ani nejako nechce, len to berie tak, že by ho bolo dobré mať, lebo ak nie, môžeme to oľutovať. Sčasti to chápem a súhlasím, ale je to veľmi veľký záväzok len kvôli takému dôvodu.
Ja si ani neviem predstaviť starať sa o dieťa, nikdy som po materstve netúžila, skôr sa to bralo ako taká samozrejmosť keď som vyrastala. Že jedného dňa proste budem matka. Vidíme však že doba pokročila a už to taká samozrejmosť nie je, prečo to teda nevyužiť. Hypotéku sme brali nedávno, keby sa nám znížil príjem, malo by to dopad aj na našu životnú úroveň. Pre niekoho to možno nie je adekvátny dôvod, ale z lepšieho sa na horšie prechádza ťažšie. Dovolenky by síce boli, ale to je diametrálne odlišné keď je tam aj dieťa. Domácnosť by zrazu fungovala úplne inak, ak by sa to fungovaním dalo nazvať.
Na druhej strane však nechcem, aby náš vzťah narušila muzova túžba po dieťati, ak je vôbec skutočná.
Ja by som do toho nešla, on ti na koniec povie že mojenko zlatenko, ja som ti hovoril, že som dieťa nechcel úplne, len tak trošku tak ty sa oň staraj a ja zmiznem za mladou pipinkou, ktorá je bezdetná a ty si hľadaj nejakého somára, ktorý sa obetuje alebo zostaň sama :D
@tetapetra Ona zije v USA, tam je to vsetkym jedno... tam nie su tlaky 🙂
@miko_matata na Slovensku je dobré mať len dve deti. Ak máš žiadne alebo jedno, tak si sebec. Ak máš tri a viac, využívaš soc.systém a chúďatká deti, keď nemôžu mať všetko.
@ina2405 a hlavne parik! 👌🏼 Boze ja ked toto pocujem, akoby som mala mat chovnu stanicu z tych deti. 😏
Hocijaky dovod je legitimny dovod na to, nemat deti, ked to tak citis. Aj to co popisujes je uplne normalne a ked to tak vnimas, nenechaj sa do dietata dotlacit. Ale s muzom si to fakt vyjasnite, nech nechodi okolo horucej kase ak to dieta fakt chce. Nech sa vyjadri a dalej mozete riesit ci ano alebo nie, ci by to teba nejak ovplyvnilo ak by ho chcel.
A ze sa budete nudit? Toto mi pride tak smutny argument a vidim ze fici aj tu v komentaroch. Akoze zivot bez dietata je nenaplneny a nudny? 😀 Skor naopak. Skor rodicia nevedia o co prichadzaju.
Proste ak nie si na 100% stotoznena so vsetkymi moznymi scenarmi (od choreho dietata, jednorodicovstva cez dvojiciky, dieta so specialnymi potrebami atd.) tak do toho nechod. Vzdy je lepsie lutovat ze dieta nemam ako to, ze ho mam.
Autorka nepísala si tu nedávno? Žena nechce, muž aj áno...tie diskusie sú furt o tom istom.
@zuzinabila nepíšem, že neguje. Len to, že to tak vôbec nemusí niekto vnímať.
Autorka ja si tiež myslím, že sa zbytočne plašíš. Veď si doprajte čas, užívajte si. Minimálne 5 rokov máte čas. Ani ja som nebola vysadena na deti, ale časom to prišlo aj na mňa. Ja som rodila ako 38rocna a teraz si to užívam.
@miko_matata na dnešnej dobe je neisté úplne všetko 😉ja mám asi najväčšie obavy z bezpečnosti. Je to na 100 % dané tým, že najstaršia dcéra prežila streľbu na Karlovke. Bola tam, a stihla sa pred tým magorom schovať do knižnice. Mala šťastie. Ale už to, že to človek musí považovať za reálne nebezpečenstvo, už to mi samo osebe príde ako malá katastrofa. V školách všeobecne sa bezpečnosť dosť zvrhla. Samozrejme, človek sa na to snaží nemyslieť, v bežných dňoch si to vôbec nepripúśťam, ale už to tam proste je…🤷♀️
Nesla by som do toho keby som nebola o tom presvedcena ze chcem..treba ratat aj s tym ze dieta sa nemusi narodit zdrave.alebo moze sa stat nieco partnerovi a ty sa budes musiet starat...treba ratat so vsetkym..nie len to pozitivne.ved urobte si dieta a na starobu bude mat kto podat pohar..to nie je pravidlo.je to len a len na tebe
@miko_matata ja viem 😉
Deti dajú našmu životu, aj vzťahu iný rozmer a i keď je to také cliché je pravda, že tí, čo deti nemajú, nevedia o čo prichadzajú.
Ja som sice nemala deti preto, aby som neskončila v DSS, ale chápem to pdanie pohara vody, aj keď
Nemusí byť doslovné. pre staršich ľudí (a nielen pre nich) je oveľa lepšie, keď o nich prejavi niekto zaujem, ako keď po nich ani pes neštekne a som rada, že som mala možnosť zažiť, čo je to mať vlastné deti a teraz aj aké je to mať vnúčatá. Vnučka má teraz 3 roky a len tak pride ku mne, pohladká ma po ruke - my babi, my babi, I love you babi 🥰 Ak som obetovala koli deťom nejaký osobný komfort, tak to určite stálo za to, lásku nenahradí žiadna dovolenka, kariéra, milionový dom.
@sisaka krásne a výstižné napísané ❤️
@azzflo no presne do bodky súhlasím.A kde sú tie čo majú deti postihnuté alebo slobodné matky čo tolko vyplakávajú tuto na mk a skoro každý deň je tu o tom téma ako sú zrútené a nezvládajú to .A tu v tejto diskusii odrazu len samé slniečkárky že aký je život s deťmi prekrásny a ružový.Ja im to neberiem.A cestovať s deťmi? no áno dá sa ale za akú cenu.Hlavne s menšími.Boli sme takto s rodinou a nikdy viac.To len podla nich všetok program zariadiť prispôsobiť sa.No dakujem pekne za takú dovolenku.A kolkokrát práveže chlap ujde od ženy s dieťaťom lebo mu lezú doma na nervy.To tu odrazu ani nie je spomenuté.A všetky určite neskončíme v domove dôchodcov.Veď tolko mi ostane financií na súkromné doopatrovanie doma že až.Jedine ak by som bola vážne chorá vtedy prichádza na rad domov dôchodcov alebo nebodaj hospic.Ale tam môže skončiť hocikto aj s deťmi
@liusa82 cestovali sme s deťmi od mala, sú typy ľudí, ktori majú so všetkym problem, aj zbalenie dvoch deti a isť s nimi na dovolenku a straviť s nimi spoločný čas je pre nich priveľa.
Nám to napriklad nevadilo, program sme vždy robili tak, aby tam bolo niečo pre deti a niečo pre nás, takže sme sa prisposobovali vzajomne. Nepovažujem za zdravé, aby deti boli stred vesmiru a všetko sa točilo okolo nich, ani oni sa musia naučiť prisposobiť sa druhym, naucit sa že nie vždy bude všetko podľa ich predstav…Deti raz vyrastú… naše sú uz veľke a chodievame niekedy aj sami s manželom a často krat si povieme, toto by sa páčilo x… toto jedlo by chutilo y, tu by sa vyšantila z…
Každé životné obdobie so sebou niečo prináša…
Muz to moze vnimat inak ako Ty...moj deti vnima ako take pokracovanie rodu. Ale u nas to bolo ine, my sme sli do manzelstva s tym, ze chceme mat deti.
Treba o tom otvorene rozpravat, nic ine nepomoze.
Pre mňa bolo deti o dosť ,,odpudivejsie,, ako pre teba , doslova som ich neznášala...manžel chcel, ale konečne som mala super prácu, dokončený dom, všetko super...nevedela som si predstaviť že mám dieťa ( vtedy som tomu hovorila decko/harant/a pod.), ale nechcela som aby manžel dieťa nemal keď po ňom túži alebo že si ho urobí inde lebo toto je dosť silná túžba aj pre mužov nielen pre ženy. Povedala som si že sa obetujem, veď to ani nemusí vyjsť a mala som sľúbené že budeme mať ,,chůvu,, a ja sa rýchlo vratim do práce. Realita: máme už druhé bejby, prácu si už pomaly ani nepamätám čo má tam tak bavilo, zbožňujem byť mama , užívam si obe deti od prvého dňa kedy som našla na teste čiarky, každý deň ďakujem Bohu a môjmu mužovi že to so mnou nevzdal a urobil so mňa maminu, je úžasný otec a mna série iba to že som bola príliš dlho taká sprostá , lebo zo srdca túžim po treťom dieťati ale vek má už nepustí a som vďačná že som v zdraví stihla tie naše dve . Človek vraj ľutuje to čo neurobil viac ako to čo urobil. Ak si to poriadne naplánujete (, aspoň to čo naplánovať ide ) tak budeš podľa mňa spokojná aj ako mama.. jasné že dovolenky niesi už rovnaké ako bez detí, jasné že nebude taký poriadok, že budeš sama seba vidieť inak ako bez detí, zmení sa ti pohľad na všeličo...ale myslím že ta to obohatí a ukáže o čom ten život naozaj je. My s mužom ani nedokážeme povedať čo sme robievali pred deťmi, ale vieme že ten život nebol úplný, bol poloprazdny , dovolenky zrazu akoby sme prežili iba v takej nudnej hmle. Držím palce aby ste sa rozhodli správne. 🙂
Vieš čo s takýmto prístupom a pocitmi radšej to dieťa neriešte a to ta nechcem nijak uraziť ale okrem finančnej stránky je dieťa dosť náročné na čas a je to veľa krát aj o sebaobetovaní aspoň tie začiatky a ak netúžiš tak po dieťati môže to byť pre teba ako.matku ešte náročnejšie a následne sa to môže odraziť na vzťahu s dieťaťom
Je neuveriteľné ako v 21. storočí môže autorku niekto nazvať, že je sebecká. Je to jej vec a jej rozhodnutie. Niekto chce 10 deti, nech si ich urobí. Na tom, že autorka nechce deti nie je nič sebecké. Je to jej vlastné rozhodnutie, ma na to plné právo. Ci jej v starobe bude mať kto podať pohár vody, jej nezaruči ani desať vlastných detí. Takisto ani ci manžel s nou zostane. Môže odíst ak budú mať dieťa a môže od nej odísť, aj keď dieťa nebudú mať. To sú také proroctvá ako jedna pani povedala. Každý nech si zariadiť taký život, aký mu vyhovuje. Zena nie je stvorená len na to, aby rodila deti. Zena je svojprávny človek, ktorý má právo rozhodovať o s sebe, svojom tele a o svojom živote. Tak by ste to mali rešpektovať. A nazvat niekoho sebecký, len preto, že nechce dieťa-to je čistá arogancia.
@stanulienkat jasné, že sa može slobodne rozhodnuť, nikto jej nebude držať pištoľ pri hlave, ani to nie je žiadna povinnosť rodiť deti.
Možno by stačilo prečitať si autorkin prispevok, kde uvádza dovody, ktoré ju k tomu rozhodnutiu vedú a aj ona sama uznáva, že sú sebecké.
Sebeckosť určite nie je považovaná za pozitivnu vlastnosť a to ani v súčasnej spoločnosti. takže nevidim dovod sa tvariť, že je to fantastické byť sebeckym človekom, ktorý ide len ja, ja a nik iný a neprisposobim sa nikomu a ničomu a áno má právo na sebecké rozhodnutia, ostatní sa zase možu k jej sebeckým motívom vyjadriť a nemá to absolutne nič spoločné s aroganciou, keď jej tu niekto napíše, že to može raz ľutovať.
Autorka, tu na MK máš väčšinou ženy, ktoré to dieťa veľmi chceli alebo neboli nikdy vyslovene vyhranené tomu mať ho. Prirodzene dostaneš teda pohľady väčšinou z tejto strany. Ale existuje nás dosť aj takých, ktoré to dieťa naozaj nechceme mať a nič nás nepresvedčí, ani okolie, ani manžel. Skús si prečítať diskusné fóra, kde sú aj takéto ženy, možno ti pomôže mať skúsenosť aj z tohto pohľadu.
On dieťa chce, len sa ti to bojí povedať.
Byt bezdetná chces byť len ty a nechceš to vidieť.
Respektíve manželik ťa nechce stratiť, tak to hra na obe strany.
S dieťaťom dobre a dobre aj bez neho.
Ale vo finále bez neho zle
Všetko je o prioritách. Podľa Tvojho opisu Ťa napĺňa šťastím cestovanie a materia. Ak si naozaj presvedčená, že dieťa by vám bolo na príťaž, tak ho radšej nemaj.
Nie každá žena zrejme môže byť mamina. Je skvelé, že sa vieš pozrieť pravde do očí ako urobiť človeka/ľudí nešťastným/i.
To, čo považujeme mnohí za naplnenie života a to, co je naplnením života napríklad pre Teba sa nemusí zhodovať. Vzájomne nepochopiteľné, ale asi to tak má byť. Buď spokojná.
@vler máš môj obdiv. Vlastne všetky, ktoré nepozerajú na to kto si čo myslí a odolali "tlaku spoločnosti".