Máme sa vzdať rodičovstva kvôli životnému štandardu?
Zdravim. Aby som trochu priblížila situáciu, s teraz už manželom sme spolu vyše 7 rokov. Zo začiatku sme plánovali že v budúcnosti by sme chceli mať aspoň jedno dieťa, keď bude vyriešené bývanie atď, neponáhľali sme sa. Bývanie už vyriešene máme, brali sme hypotéku, obaja máme stabilné práce a priemerný príjem. Začiatkom tohto roka sme sa začali viac baviť o rodičovstve, či by už nebol najvyšší čas (obaja sme okolo 30). No a ak mám byť úprimná, asi som zmenila názor. Asi to bude znieť sebecky, ale konečne máme aký taký štandard, môžeme cestovať, za tie roky sa náš vzťah upevnil, mame dobre zohratý systém, fakt nám nič nechýba. Nerada by som o toto prišla. Povedala som to mužovi a on bol s tým najskôr ok, že mám pravdu, asi bude lepšie nechať to ako to je. Čoraz častejšie sa má však v poslednom čase pýta, či by sme si to predsa len nemali rozmyslieť, že to môžeme potom ľutovať a už bude neskoro. Príde mi že on to dieťa ani nejako nechce, len to berie tak, že by ho bolo dobré mať, lebo ak nie, môžeme to oľutovať. Sčasti to chápem a súhlasím, ale je to veľmi veľký záväzok len kvôli takému dôvodu.
Ja si ani neviem predstaviť starať sa o dieťa, nikdy som po materstve netúžila, skôr sa to bralo ako taká samozrejmosť keď som vyrastala. Že jedného dňa proste budem matka. Vidíme však že doba pokročila a už to taká samozrejmosť nie je, prečo to teda nevyužiť. Hypotéku sme brali nedávno, keby sa nám znížil príjem, malo by to dopad aj na našu životnú úroveň. Pre niekoho to možno nie je adekvátny dôvod, ale z lepšieho sa na horšie prechádza ťažšie. Dovolenky by síce boli, ale to je diametrálne odlišné keď je tam aj dieťa. Domácnosť by zrazu fungovala úplne inak, ak by sa to fungovaním dalo nazvať.
Na druhej strane však nechcem, aby náš vzťah narušila muzova túžba po dieťati, ak je vôbec skutočná.
@autorka, my sme v 30tke boli na tom s muzom podobne. Mali sme pohodu, super pracu, kazdy vikend vyletiky, po praci spolocna vecera, netflix, prechadzky ci kino. Citala som knihy, chodila na kurzy varenia, zapajala sa do dobrovolnickych aktivit, robila si online odborne kurzy, aby som sa v praci posuvala vyssie a vyssie.
Pre dieta sme sa rozhodli len tak, jedneho dna sme sa rozpravali, ze ci nejdeme do toho, vyskusali sme a na prvy raz sa podarilo. Najlepsia vec v zivote, najlepsie rozhodnutie.
Moj zivot sa stal 1000x komplikovanejsi, vecer sme boli casto krat uplne KO - hlavne prve mesiace, v kine sme neboli ani nepamatam, kariera mierne trpi, no ked som prezivala najhorsie obdobie mojho zivota - umrtie v rodine, tak moje dieta mi dalo silu ist dalej. Vtedy som uplne naplno pochopila, ze mojou prioritou je rodina, vzdy bola, len predtym bola samozrejmost, moji rodicia, surodenci, muz. Moja rodina bola to, na com som vsetko ostatne stavala - zaluby, karieru, chut ucit sa. Ked som vsak o ludi z tej rodiny prisla a ostal mi len muz a moje dieta, pochopila som, ze mat dieta bolo to najlepsie, co som v zivote mohla urobit. Sama som si s muzom vytvorila nieco, co ma pre mna ovela vacsiu hodnotu, ako nerusena celodenna pohodicka. Nieco co je pre mna zakladna hodnota - vytvorili sme si vlastnu rodinu. Rozpravali sme sa o tom aj s muzom a zistila som, ze to ma uplne rovnako ako ja. A pritom sme k dietatu prisli ako slepe kura k zrnu. Vylety, dovolenky sme sa naucili uzivat si rovnako, ako ked sme boli bez dietata, nieje vikend co by sme niekam nesli. Stazujeme sa vela, zivot s dietatom, dokonca s diagnozou je casto aj tazky, napriek tomu by som nemenila a nechcela by som uz naspat ten pohodovy stereotyp, miestami prepleteny nudou, ktoru bolo pre mna nutne zahnat zaujmovymi cinnostami.
Ak to vsak tak nemas je to uplne v poriadku, vsetci mame ine priority, len ich treba naozaj uprimne spoznat. U niekoho moze byt kludne vzdelanie, ci spoznavanie novych krajin hodnotovo dolezitejsie a moze tvorit ten zakladny kamen na ktorom si dalej stava zaluby, priatelstva a ine veci, co ho naplnaju.
ja som v mladosti chcela velmi deti deti kvoli problemom doma a chcela som si to s nimi kompenzovat ... potom prislo tiez toto obdobie ked som bola dlho sama, mala som svoje pohodlie a rutinu a dieta mi prestalo chybat az som ho nechcela a nechcela som ani ziadneho chlapa a stretla som potom mojho muza, ktory chcel deti, od zaciatku som to vedela aj on o mne a rozisli sme sa lebo som mu nechcela v tom branit no prisiel po case sme sa k sebe vratili aj ked bez deti a po asi dvoch rokoch sa nam narodili dve nehody ... neplanovali sme to a bola som vydesena ako srnka na polovacke a na interupciu by som ja osobne nikdy nesla ale teraz viem ze by som to velmi lutovala kebyze deti nemam... na vsetko sa zvyknut da, len treba chciet ... a ak tie deti fakt nechces, nechaj svojho priatela ist nech si hlada stastie sam, inak si sobecka
my mame jedno dieta a zhodli sme sa, ze druhe nechceme...obdobie do 3 rokov bolo pre nas dost narocne, hlavne na spanok...vzdy som chcela 2 deti, ale osobne nie som nejaka uzasna matka, vela veci som zanedbala, vela stale zanedbavam, ale tak vychovany celkom je, ma uz 12, to uz skoro samostatna jednotka...ale osobne za seba poviem (s tym, co mam prezite), ze keby ho nemame, resp. keby nemozeme mat dieta, tak by som sa s tym zmierila a boli by sme bezdetni
Ja vždy hovorím mužov môžem mať v živote tisíce ale deti mám len 3 a čím je človek starší, tým väčší význam mu to dava..
@janinah nechcem Vam zvesit ruzove okuliare, ale to, ze mate deti este neznamena, ze raz, ked budete nevladna daju Vase deti v praci vypoved a budu sa o Vas doma nonstop starat. Tiez musia zivit svoje rodiny, zarabat na drahe byvanie a nie je to uz ako bolo dakedy, ze mozu si dovolit byt doma. Takze kludne sa moze stat, ze aj Vam, co deti mate, bude v starobe vodu podavat zaplateny clovek v DSS. Navyse dost povrchny pohlad, mat deti kvoli tomu, aby som bola niekomu v starobe na pritaz.
Za mna, teraz mas standard, na starobu ti bude smutno, darmo ma clovek znamych a priateliv,aj ti sa mozu pominut a mat deti, vnucata su rodina... poznam vela zien , co na tom boli ako ty, uzivalisi pohodlie ,deti nechceli...zrazu bum, prislo 39r a biol.hodiny zacali tikat...snaha o dieta za kazdu cenu, mami ich aj po 40tke a par nevydarenych pokusoch a co ich to stalo ani nehovorim..
Teraz je moderne medzi mladymi propagovat ze zivot bez deti je ok, ze ked mu nemozu dat neviem aky nadstandard tak ho nebudu mat...su to vyhovorky.
Pravy dovod je ako si to ty napisala. Pohodlie, neochota obetovat zo svojho komfortu na par rokov, starat sa o niekoho... pytam sa,kde tie ich mamy spravili chybu? A co bude s dnesnymi detmi, ktore maju vsetko a casto nic nemusia... budu sa schopne tie raz starat o niekoho ?
Lebo uprimne, ziadny standard zivotny nenahradi ten pocit ,ked ta dieta objime...ale to neprecita ,kym ho nemas... a deti mali aj maju aj ludia s menej prijmami a nie , nie su odsudene na chudobu. Pojdu svojou cestou a mozu byt uspesne a teba pohlad na ne bude hriat pri srdci. A nic ti neujde... ani dovolenky, ani nic..vsetko sa da... staci chciet.
@viky173 To predsa nie je o vypĺňaní času, ale o radosti z detí, zo zmyslu života, z pokračovania môjho života v deťoch, vnúčatách, pravnúčatách... Že som tu nebola nadarmo.
@sendy1977 no ja mam pocit, ze v domove dochodcov skoncime postupne vsetci😅. Ono je to pekne, ze pridu vnucata a babka dedko su culi, nepotrebuju este starostlivost. Ale ako tak sledujem uz roky, aj z praxe ked uz stary rodic zalahne, uz ide do domova dochodcov, nema sa kto o neho starat, ani cas nema nik. Keby je to uplne na mne a ked vidim, co sa deje vo svete, deti nemam a netlacim do toho ani svoju dospelu dceru...
No šak ok, ja nechápem, načo si založila diskusiu.
Máš okolo 30r možno o 5r to budeš vnimať inak.V dnešnej dobe su prvorodičky aj v 40r.Nehovorim že je to idealne ale o nič neprisli ani v tom veku.Ja som po deťoch túžila od skoreho veku a nevedela som si predstaviť život bez deti.Ty to tak zatiaľ nemáš a myslim si že je to v poriadku.Rozhodnutie mať dieťa je o žene.Poznam babu čo deti nikdy nechcela mala ho len kvoli mužovi a chuda aj sa tak k nemu sprava a bezne aj pred nim povie že ho nechcela 🤦♀️
Úplne bez vyrývania. Čo vedie tých ktorí nechcú mať deti, aby chodili na mamičkovské stránky?
@andrea2667 napriklad- ja nie som mama ale som sestra, dcera, manzelka a pracujuca zena a je dostatok tem kde sa mozem zapojit z toho uhla.
A takisto som zdravotnicka ktora vo svojom volnom case a zadarmo poskytuje poradenstvo v otazkach na ktore sa citim kvalifikovana odpovedat.
A obcas tu chodim lebo sa nudim.
@vler ok
@andrea2667 takych je tu kopec, dokonca chlapov a casto tu reaguju a staraju sa dokonca do zenskych problemov ale malokto sa nad tym pozastavi. Ja neodsudzujem, niektore su mozno cakatelky, maju adoptovane deti, alebo im nedoprialo a je tu kopec skupin ktore su mimo mamickovskych tem. Napr toto forum je viditelne pre vsetkych je verejne na internete.
@galioska Otázky nebola prečo sem píšu bezdetní, ale prečo sa o mamičkovské fórum zaujímajú osoby, ktoré deti odmietajú. Naozaj ma zaujímalo, prečo majú potrebu manifestovať tento svoj postoj práve medzi matkami.
@andrea2667 mne sa nezda, zeby manifestovali. Proste ich zaujima iny nazor. To ze teraz niesu mamicky, neznamena ze uz nikdy nebudu. Teraz nechcu o mesiac si povedia preco nie. Ale to nech ti asi odpovedaju tie co deti nemaju. Ja ich chapem a nepride mi to vobec divne, zvlastne ani mimo mamickovske forum.
Za mna sa treba spytat starych bezdetnych,ako to vnimaju po rokoch
Moja krstna bola bezdetna...cely zivot vyhladavala spolocnost, vztahy ked nevysli, vrhala sa do dalsieho,lebo samotna a staroba je fakt cele zle...moct aspon zavolat detom je uz iny pocit. Nemusi clovek s nimi byt,ale vie,ze su.... keby nieco... fakt to bolo cele zle..4x sa tusim vydala a stale sa vtierala vsade, ze kto ju doopatruje,ten bude dedit a pod.
Nie, nepochopime to my, ked sme mladsie, nepochopime to my, co mame deti... a ani sudit netreba. Ze ty to tak mat nebudes? A ako vies? O 5o rokov?

Ak ti má byť dieťa na príťaž, načo by si ho mala. Deti by mali mať rodičov, ktorí sa tešia, že ich majú. Tvoj chlap by sa mal vyjadriť jasnejšie. Ak túži po rodine, mali ste v tom mať jasno, že ty nie. Možno by ste si každý hľadali iného partnera. 30 je najvyšší čas si to dať v hlave dokopy.