Mamina- apatia po 50tke

Pokus sa ju presvedčiť na psychológa....

@asteri @kenzom skor mi vadi ten alkohol ked mam povedat pravdu a myslim ze pricina moze byt tam. pytala som sa kamaratky ktorej mamina je v podobnej situacii a povedala mi ze pokial ona sama nebude chciet nieco zmenit tak s nou nepohnem. rozpravala som sa aj s nou o tom ale ona tvrdi ze ona ziaden problem nema ze je jednoducho unavena a nic sa jej nechce

A ten alkohol pije vzdy ci iba popija sem tam?A neni to vsetko aj sposobene tym ze moze byt v prechode,menopauza ..Je sama bez chlapa tak sa jej nechce ani starat o seba..Len doma Tv.A je mlada zena..50 rokov nie je nic este...Podla mna by som jej aj ja odporucila psychologa..Drzim palce

@chiara8 neviem to povedat s uplnou presnostou kedze uz spolu nebyvame ale stalo sa mi viac krat ze ked som jej volala neskorsie vecer tak som po hlase poznala ze pila. pytala som sa brata ale ten pride domov z prace zatvori sa do izby a nevnima svet okolo seba.mna to hneva lebo on jej s nicim nepomoze na vsetko je vzdy sama alebo vola mne ale to je ina kapitola.on je mlady a zdravy ale o mamku mam strach. naposledy mi mamka povedala ze brat rozmysla ze sa odstahuje a keby mala zostat sama bojim sa ze sa to este zhorsi

@chiara8 a este k tomu veku mozno som to nepresne napisala uz je to blizsie k 60 ako k 50tke. chlapa nema ani nechce. viac krat som ju nabadala nech si niekoho skusi najst v praci alebo ked aj niekde na zoznamke ved to nie je hanba aspon na take randenie nemusi s nim zit ale povedala mi ze ona si to uz ani nevie predstavit

@karamellova aj mne to príde ako depresia, treba ju nejako dostať k psychologovi alebo psychiatrovi, aj ked to bude asi ťažké, inak ty nemáš deti ešte? žeby vnúčatá jej trocha dodali radosti a energie?

@janickacrazy deti nemam ale zvyknem ju navstevovat s psikom aj jej ho tam niekedy necham ak niekam cestujeme. ma ho velmi rada a on je asi jediny ktory jej dokaze urobit taku uprimnu radost.

@karamellova boli sme na tom podobne, je mi velmi luto, ked citam, ze mate tiez takyto problem. Ja som mojej mame sama nedokazala pomoct, cas a energiu som sustredila na manzelstvo a dieta. Priznavam, ze som mamu zanedbavala a ona mi to aj v jednej kritickej situacii otvorene vykricala. Trochu nabrala druhy dych, ked si nasla noveho partnera (podla mna ma aj zle stranky a nie vzdy jej prospieva, otazne je, ci by k sebe nasla lepsieho a celkova zmena je pozitivna, tak ho akceptujem a nefrflem jej na neho). No a s alkoholom dostala rozum, az ked jej kvoli nemu docasne zobrali vodicak! Teraz si uz dava pozor, ale neabstinuje uplne a vobec ma to netesi.

@karamellova tak potom jej skús kúpiť psíka, ale teda asi to s nou najskôr prekonzultuj, aby súhlasila, možno ju to povzbudí, bude sa mať o koho starať, aj von bude s ním musieť ísť, atd.

@janickacrazy to bola hned prva myslienka bud kupit alebo z utulku zobrat lebo vidim ze ju to tesi a zdravotne by jej to pomohlo keby chodila aspon trosku na prechadzky ale hned ma zrusila ze to je velka starost a zodpovednost a ze ona sa o neho postara ked budem potrebovat odist ale ze na stalo je to moc velky zavazok

@elzena2 mamina ti to vykricala aspon si jej chybala a postradala ta. ja mam niekedy z tej mojej pocit ze ju trochu otravuje ked sa o nu zaujimam. ale ja som tiez vela energie inestovala do noveho vztahu a do noveho byvania ale popri tom som sa ju snazila nezanedbavat....ako hovorim mam pocit ze ju to akoby otravuje...ked pridem s niecim pozitivnym tak ma zvozi pod ciernu zem ked sa neozvem tak sa uraza ze sa nezaujimam....

@karamellova predstav si, ze by si vedela, ze si tucna a mala by si schudnut, ale nevedela by si sa sama zmobilizovat. A jedla by si nadalej sladke. Bola by si sama doma, nikto by ta nekontroloval, jedla by si si torticky, sedela na zafku namiesto na orbitreku a mala vycitky svedomia. A teraz by niekto dosiel a zacal by sa pytat, co si cez den robila, ako si sa mala a ako ci si si uz nasla nejaku dietu. No jasne, ze by ta to otravovalo.
Ona vie, ze to co robi, nie je dobre, o to viac ju stve, ak sa jej do toho niekto stara. Lebo je presvedcena, ze pomoct uz jej nepomoze, len rype, do toho, v com ona nema ciste svedomie.

To ako vysvetlenie, ze preco ju podla mna "otravujes". Nie, ze by ta nemala rada alebo nestala o tvoju pritomnost.

@karamellova Mne by prislo to domace zvieratko asi ako najlepsi napad. manzelova mamina ma cez 70 a tiez sa stara o psika (kedze byva v panelaku, ma maleho bytoveho psika, prvy jej zdochol a hned to bolo na nej vidiet, tak jej svagrina zohnala druheho, o ktoreho sa povodni majitelia zial nemohli starat zo zdravotnych dovodov, takze svokra to ma ako "misiu", ze sa stara o toho tvora 😉 ) a veru ju to drzi nad vodou, kazdy den je nutena ist s nim viackrat von ho vyvencit, pritom stretne jednu, druhu susedu pred domom, s tou a tamtou prehodi par viet, so psikom sa porozprava, aj ma s kym slovo prehodit, aj ma pravidelny pohyb a veru zdravotne je na tom na jej vek az nadpriemerne, absolutne sebestacna, chora tak raz do roka...
mozno keby si to na nu skusila tak, ze mas nejaku kamaratku, ktora ma psika a nemoze sa o neho starat, lebo... a ze ak sa nikto nenajde, kto by sa o neho postaral, skonci v utulku... mozno sa mamy spytat, ci by sa aspon nejaky cas o neho nemohla postarat... (tym by si ju zbavila starosti s tym, ze je to zodpovednost na cely zivot... a pravdepodobne by si na neho tak zvykla, ze by ho uz nedala)...
...co sa neporiadku tyka, s tym, zial, asi vela nespravis, v urcitom veku ludia zacinaju skreckovat vsetko, toto vidim i u mojej maminy... v skrini veci, ktore nemala oblecene mozno aj cez 20 rokov, ale prec ich neda... tak isto knihy, ktore citala tak pred 20-30 rokmi a pochybujem, ze ich este niekedy citat bude, lebo ju uz citat nebavi... o tom, co ma naodkladanych skolskych a kancelarskych potrieb este po nas, ani nehovorim... (nepouzivane zosity a pod... nikdy ich uz nikto ani vyuzivat nebude, tiez nedam detom do skoly 30-rocne "pisanky"...) To iste hracky, no dali by ste babatku 30-rocne hryzatko? ja teda nie... pod postelou 20-rocny zrolovany koberec z predchadzajuceho bytu... na stole ma uz niekolko rokov nefunkcny monitor, ktory aj tak nemieni dat opravit, lebo pouziva notebook... ale nevyhodi ho (a ked som sa ponukla, ze ho odnesiem prec, tak bolo zle, ze co to ja riesim)... neprekvapilo by ma, keby v spajzi boli veci, co expirovali uz pred 10 rokmi... vysledkom je, ze byt je plny nepouzivanych / nepouzitelnych veci, ktore sa jej uz nechce ani ukladat, prekladat, odprasovat... lebo v podvedomi vie, ze su tie veci uplne zbytocne... kdesi som citala, ze vecami ludia zaplnaju prazdno vo svojom zivote a zial, je to asi pravda... ja by som jej rada venovala svoj cas aj energiu na to, aby som jej pomohla sa tych veci zbavit, ale to je uz pri najmensej mojej snahe v tomto smere ohen na streche, tak to neriesim... pritom viem, ze by jej to pomohlo, vidim to aj na sebe, ja vzdy raz za rok robim take vytriedovanie, idem miestnost po miestnosti a prejde mi rukou kazdy papierik, kazda ponozka, kniha, hracka... a pytam sa samej seba, ci ich na nieco potrebujem a co vyhodnotim ako zbytocnost, ide z domu (darujeme, predame na burze, vyhodime)... a ked skoncim, je to uplne skvely pocit, akoby novy cisty vzduch doma, kazda vec ma svoje miesto a o kazdej, co je v dome, viem... lenze starsi ludia to tak robit nechcu... v tomto si nemyslim, ze maminu zmenis... my sme svojho casu uvazovali, ze keby predala svoj 3-izbovy byt, v ktorom uz roky byva sama a dolozili by sme jej, mohla by sa prestahovat do nasho mesta do 1-izbaku a bola by blizsie ku vsetkych svojim detom (vsetci sme viac-menej par km od seba, no daleko od nasho rodneho mesta), no potom sme si uvedomili, ze je to nerealne, lebo do 1-izbaku by tolko veci jednoducho nedostala... takze je vlastne vaznom zbytocnych hmotnych veci... a aj to ju drzi daleko od nas, jej deti... ale nemozes niekomu pomoct, ak sam nechce. je to smutne, ale je to tak.
moja mama je tiez v podobnom psychickom stave ako Tvoja, uz roky bez prace, teraz uz cerstvo na dochodku, nechut do zivota, sklesla nalada (ktoru skryva za vety typu "ja sa mam predsa vzdy dobre"), cely den len TV a internet... no moja zvierata vyslovene nema rada, takze tam ani ten psik nepripada do uvahy... Tvoja ale ako pises, sa o Tvojho psika postarat vie, takze si myslim, ze by to bola nadej, skusit to touto cestou... alebo mozno skusit jej prenajat niekde blizko maly kusok zahradky...? mala by pocit, ze nieco tvori, ze sa vdaka jej snahe jej nieco podarilo (dopestovat zeleninku)...
resp. skusit nejake dobrovolnictvo? moja mamina svojho casu chodila vypomahat do domova dochodcov, aj som sa trosku o nu bala, ci ju to este viac nezdeprimuje, ale prekvapivo jej to pomohlo, chodila raz do tyzdna k jednej pani tam pravidelne, porozpravat sa s nou, ak trebalo, skocila jej na maly nakup, zobrala ju na vozicku na dvor, ci malu vychadzku...

No my mame v rodine nieco podobne, ale uz to nabralo vacsie obratky. Ked zomrel otcov brat, jeho zena mala 47 rokov. Deti nemali a zostala byvat sama v dome, ale dvor ma spolocny so svokrou, mojou babkou, tiez vdovou. Ziju na jednom dvore, len ony dve, tak by si mali pomahat. No par rokov to slo, no stryna prisla o pracu, nie velmi to financne zvladala sama tahat. Zobrala aj pozicky. Po case zacala robit na cierno v pekarni, kde ju vyplacali na ruku. Samozrejme prestala splacat pozicky a inkaso. Postupne ju odpojili od elektriky a plynu. Vodu ma, len vdaka babke, lebo platia spolocne. No to nieje najhorsie. Tiez pije. Pride z prace, vypije si a zalahne. Vstane az do prace. Sa cudujem, ze ju este nevyhodili. Ked ju stretnem v meste, posobi uplne normalne. Ze hroza? To tiez este nieje najhorsie. Za posledne roky, nevynasa odpadky. Uz dvakrat jej dom s placom vypratali sestry, no uz to vzdali aj oni. Pred dvoma tyzdnami jej starosta vybavil kontajner, ze nech vsetko vyprace. No nic neurobila, len sa zasmiala. Ona ma hroznu povahu. Ak jej niekto povie nieco, co sa jej nepaci, len sa povadi. Nikoho nepocuva. Otec sa bol pozriet cez pojd, ze ako to u nej vizera. Ze keby to nevidel neuveri. Vsade odpadky, zbytky jedla, vsade muchy a vrchol toho, sa jej pokazil zachod, tak to robi na kopu vedla. Si viete predstavit v tom smrade byvat? A nikto s tym nemoze nic robit. Dom je jej a len vdaka tomu, ze pozemok pod domom prepisala na mojho brata, takze taky dom nema cenu pre exekutora. Teraz ma 59. Mozno to u tvojej mamy nedopadne az tak zle, no urcite by som sa ju snazila dotiahnut ku psychologovi. Potrebuje sa vyrozpravat a najst nejaky zmysel zivota, inak upadne do uplnej depresie.

@elzena2 ja rozumiem co mi chces povedat. tiez mam niekedy pocit ze ju otravuje moj pristup. ale ja som od malicka clovek co stresove situacie zvlada tak ze hlada riesenia problemov. ked nam zomrela starka vsetci plakali smutili a ja som sa pustila do vybavovania pohrebu karu, atd. ..musela som sa niecim zamestnat aby som na smutok nemyslela...nie ze by som nesmutila proste som potrebovala pocit ze ked uz sa neda starkej pomoct aspon urobim vsetko tak ako by to ona chcela a chcela som byt uzitocna.mamka je opak ona radsej chce mat so vsetkym rychlo pokoj a nic neriesit, jej je vsetko jedno....ale to len tak naokraj....
ja sa jej pytam ako sa ma a co ma nove a nevyslycham ju otazkami typu co si robila? upratovala si nieco? preco nie? co si jedla? a preco toto? skor jej navrhnem ze jej navarim nieco donesiem ci jej netreba nakupit ale ona vzdy ze nie ona nic nepotrebuje. ked tam pridem snazim sa ju vypocut ale nelutovat ani nepoucovat co mala alebo mohla urobit inak....ale ked na vsetko je len nie nie neda sa nechcem nebudem strasne ma to deprimuje

Ak ma rada tvojho psa, tak urcite ju skus nahovorit na psika. Vyber nejakeho sympatickeho mensieho utulkaca 🐶 a mozno to nebude aj hriech, ked zaklames ci zahras na city - ze je to nejaky psik, o ktoreho sa nema kto starat... ci by si ho nemohla zobrat do opatery ❤
Nasa kolegynka ovdovela, deti odisli do zahranicia - ale kedze mala psa, musela chodit von, mala tam aj kamosky- majitelky dalsich psikov... Psik je sice zodpovednost - ale zmysluplna, aj pohyb pre zdravie, aj kontakt s dalsimi ludmi 🙂

@mimimami3 mne sa ten psik tiez pozdaval ako kamarat a spolocnost ale ona striktne povedala ze nie. aj ked som sa jej pytala ze ci by sa nemohla na dlhsie postarat o mojho ktoreho zboznuje- mala som pracovnu ponuku kde bolo treba dochadzat povedala ze si to budem musiet zariadit inak.
s tymi vecami mas pravdu tie hromadi doma, v byte, v pivnici, po skriniach- nad tym sa uz len pousmejeme ze keby prisiel hladomor tak mamka si moze otvorit obchod
co sa tyka zahradky tak to vyslovene nema rada, inak som si spomenula ze vzdy mamka vzdy nutila starku aby niekam isla na vylet, aby isla na stretnutie doochodcov alebo na kavu k susedke a ako sa jedovala ked starka povedala ze jej je najlepsie doma...a teraz robi to iste

@karamellova jednu vec si musis uvedomit - je to mamkin zivot a jej cesta. Rozumiem ti, ze jej chces pomoct, lebo ta trapi, kam sa ubera. Urob co sa da, ale nie do vlastneho vycerpania. Su iste veci, s ktorymi nepohnes. Zameraj sa najma na efektivne veci : sama sa chod poradit k psychologovi, ako mozes mame pomoct. Nech je tvoja pomoc efektivna. Ak tam ide o kombinaciu depresie a zacinajuceho alkoholizmu, treba konat a na to sa porad s odbornikmi a nestracaj cas a svoju energiu. A ten psik mi pride ako dobry napad, aj ked sa neciti na dlhodoby zavazok - skusila by som jej nejakeho zaopatrit s tym, ze iba docasne - mozno sa na neho tak namota, ze ho uz nepusti. A treba si pripustit aj myslienku, ze jej mozno nepomozes, ale urobila si, co si mohla a mas svoj zivot, ktory si musis zariadit.

@karamellova mamka má všetky znaky depresie,tam treba odbornú pomoc.

@karamellova Neviem, odkial si - ale mozete to fakt skusit s docasnou starostlivostou o psikov - mesiac, dva. Mozno keby si ju postavila pred hotovu vec - proste prines psa z utulku, ze sa treba onho na chvilu postarat... to by bol taky kompromis, chvilu to urcite zvladne a pritom by sa necitila zaviazana "do konca zivota". Proste zodpovednost za ziveho tvora asi najviac vytrhne cloveka z letargie.
Lebo dohovarania a napominania tu asi velmi nepomozu... mozno psycholog - ale niekedy je jednoduchsia terapia starat sa o nemeho tvora nez ist k psychologovi (najma ked zrejme podla maminho domnenia je nic nie je a zije normalne...)

@karamellova alkohol a depresia sa majú radi...je to zamotaný kruh,z ktorého je ťažké sa dostať bez pomoci...a začne to meniť psychiku,tak že už nespoznas toho koho si milovala.....

@karamellova určite to je depresia. Najprv psychiater a potom ak sa prelieči doniesť psíka z útulku, lebo v takomto stave to naozaj je pre ňu veľká psychická záťaž. Psychicky chorí človek niekedy ťažko zvláda aj bežné veci a ten alkohol to len zhoršuje. Prípadne zavolaj nejakej psychiatričke v meste kde žije. Len je pravda, že ak nechce sama aby si pomohla nasilu sa to dá len na základe súdneho rozhodnutia a to nie je tento prípad.

Depak ako vyšitá. Smer psychiater. Uvidíš tú zmenu. Psík je dobrý nápad.

Neviem som na pochybach. Vcera som bola u nej mali sme debatu vobec som to nestavala do roviny vazneho problemu skor tak ze som si vsimla ze za posledny cas byva casto smutna unavena ze toho na nu je asi vela ci by nechcela ist so mnou ku psychologicke ze by sa jej isto ulavilo keby sa s niekym o tom porozpravala. hned sa na mna osopila ze co si myslim ze ona je nejaky psychopat ze naco by tam chodila ved ona je v poriadku ved chodi do roboty, vyri kazdy den ze ona vsetko zvlada co to dramatizujem ze ona uz je starsia a co by som od nej chcela ze ona si potrebuje oddychnut a nie mat vrtulu v zadku jak ja. a ze som nevdacna....proste som odchadzala domov s placom...fakt som chcela iba pomoct lebo ja dufam ze este ma pred sebou mozno 20 rokov ja si myslim ze by ich mohla plnohodnotne zit ale ona nechce.

Žiaden psík. Mama je v prechode. Úplne normálny stav. Odporúčam toto: http://www.liecbabylinkami.euweb.cz/zenske.htm
100 percentná účinnosť, žiadne placebo.

@gazah V prechode nie je viem to celkom presne pretoze v case ked bola v prechode som ju vozila ku gynekologicke

Hormonálne výkyvy a rôzne zmeny nálad pretrvávajú roky.

@karamellova
prechod je dlhodobejši, nie že by som bola v prechode a vela o tom vedela, ale sa toho obdobia bojím,že bude so mnou na nevydržaníe🙂....vidím to u mojej mami...
je super,že si ju aspoň do tej práce pomohla.......to je naozaj veľa....ja ju aj chápem, že nemusi chápať dnešnú dobu,preto sa jej do práce moc nechcelo....nespracovany rozvod s ocom ju možno tiež ťaží....A ani sa jej nedivím,že by nechcela ísť psychologicke...to by bola mladšia žena aspoň si myslím, A tam je rozdiel,moja mámA mi nejako nerozumie,keď jej chcem poradiť....Stále dokola si rozpráva ako žili oni....tak ma len napadá, že to môže byť také podobné U tvojej mami, bez ohľadu na to,že mali iný zdielny život...