Manipulatívny manžel
Ahojte, nemyslela som, že toto tu niekedy napíšem, ale fakt potrebujem pohľad z odstupu a asi aj nejaké rady. S mužom sme cca 10 rokov spolu, z toho 6 manželia a mame 2 malé deti. Vedela som, že má komplikovanejšiu povahu (resp nejaké asi nespracovane veci), ale vždy sme si to vedeli nejako vyjasniť.. no posledné mesiace je to otras… úplne sa zmenil.. mám za sebou veľmi škaredé detstvo (alkohol), muž o ňom vie. Cez terapie som sa cez veľa veci preniesla, no niečo stále vo mne ostalo a jedna zo spomienok je, keď som mala tak 10-11 rokov, opita mama chcela ísť za otcimom do kŕčmi a ja som ju nechcela pustit v noci, tak som zamkla vchodové dvere a vzala kľúče. Mama vyliezla na rimsu balkóna a pohrozila mi, že ak jej kľúče nedam, tak skoci. Pamätám si ten strach a tu bezmocnosť, že som sa bala, že reálne skoci a ublíži si (bývali sme na 3tom poschodí), no zaroven ten strach, že má nechá samu a pôjde sa kdesi túlať do mesta (ak by otcim prišiel domov skôr ako ona, tak by ju zbil, že kde bola bez neho..)… Muž o tom zážitku vie.. A dnes rano vyšiel manžel na balkón a ja som ho zo srandy zatvorila na balkone a dcérke (3 roky) som vravela, nech tatikovi zaklope (takto zo srandy sme sa zavrolili x krát, niekedy ja jeho, niekedy on mna). No on zrazu z ničoho nič (bol tam asi 10 sekúnd), že ak mu neotvoril, on prelezie cez balkón dole (2 poschodie) a začal liest na rimsu.. ale žiadna sranda, reálne nervy.. Mne to hneď vybavilo tu spomienku aj pocity a videla som ako dcéra so strachom na mna pozrela že “táto čo robí?”… keď som ostala sama, strašne som sa rozplakala, lebo som sa cítila zas ako to malé dieťa… potom som mužovi s kľudom povedala, že vie, aké som mala detstvo a že takto mna alebo deti nesmie nikdy vydierať, že čo ho to vôbec napadlo… jeho prvá reakcia bola hneď v zlosti, arogantným hlasom, že jeho rodičia (vraj) zatvárali do izby tak preto tak reagoval (za mna si to vymyslel, lebo kebyže to je taká trauma ako vravel, tak by mi o tom buď povedal alebo pri prvom zatvorení by sa mu vynorila a nie po 10 rokoch) a čo to má s tým, že ide lozit cez balkón? No pointa je, že sa zachoval ako v poslednej dobe často. Vôbec mna nepocuval a ani sa nesnažil pochopiť čo vravím, otocil to rovno na seba a vlastne zo seba urobil obed a ja som tá “vínna” čo to celé spôsobila… Takto prekrúca vlastne všetko.. Akykolvek moj pocit je buď vymyslený (lebo on to tak necíti), ale hneď prekrútený na neho... Cítim sa strašne zle v tomto manželstve.. A neviem ako ďalej.. rozhovorov o tom, že má nepočúva mame za sebou X, rozvod taký jednoduchý nie je (síce mám svoj byt, ale ten je prenajatý, som na RD, bez práce s dvoma malými deťmi a nemal by mi ani kto pomôcť).
@simsalabim môžeš prosím rozviesť viac kde vidíš moju chybu? úprimne to myslím, lebo fakt to, že ho rodičia zatvárali mi neverím, lebo za tie roky bolo X príležitosti aby mi o tom povedal.. plus to, že si vymýšľa aby “pôsobil lepšie” už som prekukla
Pretože takisto si môžeš vymýšľať ty?Prepáč, jedna dospelá osoba nebude "zo srandy" zatvárať otca na balkóne a volať dcéru, nech sa príde na srandu pozrieť a zvlášť, ak tvrdíš, čo si prežila s matkou. Nemáte si tým pádom čo vyčítať.
Suhlasim s @simsalabim, vinni ste obaja aj podla mna. Ty nemas vyriesenu traumu z detstva a ocakavas, aby bol muz rovnako sentimentalny, ako ty. Na druhej strane, muz by mal byt urcite troska viacej empaticky a vnimavejsi. Najvacsi problem je, ze si pravdepodobne obaja dokazujete pravdu...vas najvacsi problem je zla komunikacia 😮💨.
To ma veľmi mrzi, že máte teraz take narocne obdobie. Určite by som vyhľadala odbornú pomoc, ideálne parovu terapiu, ale ak by manžel odmietal, tak určite ma zmysel, aby ste aj len Vy isli, pomôže Vám to nájsť aj určité stratégie, ako zvládať tieto siituácie a mať v tom viac jasno. Určite nie ste na vine Vy. Takéto reakcie na nevinný žart sú príliš.
@enmery ako ja vymýšľať? Veď muž o tom, čo som prežívala doma veľmi dobre vie a aj tento “príbeh” s balkónom pozná… A mi chceš povedať, že Ty si nikdy nezatvorila niekoho na balkone? Veď on tam nebol hodiny. Vyšiel von (odplašiť holuba) a ja som zatvorila dvere a dcéra bola pri mne, tak zaklopala tatovi.. X krát sa to stalo, raz muž zatvoril mna a rehotal sa, že mu mám povedať, že je ten najlepsi muž na svete až potom má pusti atd.. Ale vždy to bolo zo srandy, tak mi ani nenapadlo, že dnes by to vzal inak.
Ani ty nie si ok.Zatvarat niekoho na balkón? Sranda 13 ročných a nie dospelej osoby
@aislin4 ďakujem za podporu… vidieť, že dnes sa ľudia nevedia do druhých vcítiť len vyčítať a nadávať… nad terapiou som premýšľala… moje “detstvo” bolo take od 3 rokov do 26tky kým som odišla z domu, veľa som už prekonala ale niečo ešte “v skrini” ostalo.. ďakujem ešte raz ❤️
Predstav si, že som nikdy nikoho nezatvorila na balkóne. 😦Zvlášť. Keby mi mater toto robila. Vy máte obrovský problém v komunikácii. On si vymýšľa podľa Teba, ale tvoj príbeh je pravdivý.
Od neho očakáváš niečo, čoho ty sama nie si schopná. A čo, že Ti to povedal až teraz?O traume sa musí hovoriť hneď inak je vymyslená?Preber sa a vyhľadaj pomoc. Ani on sa nenasral na to zatvorenie len tak "zo srandy".
Áno, vy neviete vôbec komunikovať.
@doriiis lenže aj on v rámci srandy zatvára mna a takéto “srandy” sme mali x a vždy sme sa zasmiali… je úplne jedno, či pre Vás je to vhodná alebo nevhodná sranda, pointa je niekde úplne inde.. že vedel, že taký zážitok mám a aj tak išiel podľa tohto správania a keď videl ako má to zasiahlo, tak nepovedal prepáč, nechcel som ale otocil to opäť raz na seba ako bolo ublížené jemu
@enmery vidieť, že empatia je Vám cudzia…
Po prvé, čo za vtip je zatváranie sa na balkóne? Mňa by si teda naštvala. Ty si sa tiež nemala nechať zatvárať . Po druhé, by si mala prestať vyťahovať staré boľačky, manžel nie je tvoj psychológ a nevie tvoje zážitky spracovať. Každý máme svoje. Nie, že by nechcel, ale nedokáže. Potom vyťahuje on svoje, či vymyslené a či nie, to je jedno. Je to jeho reakcia, ako ti povedať, že stačilo. Urobte hrubú čiaru a skončíte obaja s minulosťou.
Pointa je v tom milá autorka,že obaja sa chovate rovnako nedospelo.Obaja ste na vine a nie ste jeden druhému nič dlzni
Mne príde, že aj tebe je tá empatia cudzia. Ako by si sa ty cítila keby že ťa na balkóne manžel zatvára zo srandy? No fakt "sranda"..
@oceanahory ale ja mu nechcem dokázať pravdu.. mna zlosti, že každá jedna hádka je len o tom, že to prekrúca. na seba… Poviem: cítim sa vo vztahu zle.. odpoved: ja sa cítim fajn, takze problém bude u Teba (koniec diskusie). Poviem, že sa bojím porodu (napr), odpoved: aj ja, čo budem robiť aj sa Ti niečo stane? Proste buď moje pocity neexistujú alebo sa točia hneď na neho a ja takto ďalej neviem fungovať a on za toho pana to pochopiť nevie
@lenkakravcova veď má aj zatvára 🙈
@gribka1 a za vás je OK ak manžel ako reakciu na zatvorenie nepovie “prosím pusť má, pre mna to nie je sranda” ale ide liest z druhého poschodia? Kebyže je tam 10 minút a ja nerespektujem jeho prosby o otvorenie tak ok, ale ako prvotná reakcia take vyhrážky?
Tá tvoja komunikácia ho ešte nedostala k psychológovi? Čo keď tento, čo keď tamto, samé negatívne veci.
Necitaš s porozumením? Tá jeho reakcia je výkrik na to, ako on nezvláda to, že si mala traumy. A to si ich mala, to ti nikto neberie. Všetci nejaké majú, on ako muž to nezvládne, tlačiš ho do tých reakcií. Nie v zlom to myslím, ale je na to slabý. Chápeš?
To ty si okolo empatie ani nešla. Manipulatívna budeš najskôr ty. Očakávaš od druhých, čo ty samá nie si ochotná dať. Chudák manžel.
Ja neverim, ze toto dvaja zdravi dospeli ludia doma robia a riesia...si uvedomujes, aku traumu ste dnes takymto spravanim sposobili vasim detom VY? Vasa rodina dokaze uzivit nejedneho psychoyerapeuta...
No ved u vas je jednoznacne problem v komunikacii, obaja "komunikujete inym jazykom"...ty mozno jeho slova vnimas uplne inak, ako to on mysli, mozno on prejavuje empatiu presne tak, ze sa vzije do tvojej situacie resp. si to predstavi zo svojho uhla pohladu, vciti sa do danej situacie, ake pocity by to mohlo vyvolat u neho...no a ty to uz beries tak, ze rozprava iba o sebe, pritom sa ta mozno iba snazi pochopit alebo sucitit s tebou 🤷. Mali by ste navstivit manzelsku poradnu, my vam tu zial nepomozeme.
Ja ti rozumiem. Z tvojej strany šlo o nevinnú srandu. Čo je na tom zatvoriť balkónové dvere a zaklopať ? On mohol počkať a nie preliezť balkón na druhom poschodí aj debil... Zábava sa zmenila na drámu. Tvoj manžel nie je v poriadku..
Zatvarat hocikoho niekde nie je ok. Ak je to “sranda” na vas sposob, ok. Ale v momente, ako vidim, ze mu to vadi, prestanem. Vy dvaja si musite sadnut a poriadne sa porozpravat. Mozno s psychologom by to bolo najefektivnejsie.
Milá autorka.Ako človek,ktorý má z detstva tiež pár škaredých spomienok ti poviem iba toľkoto.
1.Ked máš 30,40 + rokov je úplne odveci sa vyhovárať na traumy z detstva.Keby to bolo až tak zle tak tam nezijes do 26 tky ale odídeš oveľa,oveľa skorej.Uz dávno máš možnosť meniť a rozhodovať a traumy z detstva používaš ako výhovorku na svoje tiež celkom slušne toxické správanie.
2.Robenim tých istých veci a prenášaním tvojej traumy na iných sa traumy nezbavis.Len posúvas generačnú traumu ďalej.
Ja v zásade nerobím to,čo robili moji rodičia,lebo nechcem aby moje deti niesli tu hahovno náladu ďalej.Take je to jednoduche
Neviem co si čakala, neviem ci ten nadpis si dala ty, lebo ja tu žiadneho manipulativneho muža nevidím. Vidím dve osoby, ktoré nevedia komunikovať a skôr ty si ten manipulátor. Aspoň z tohto co píšeš to tak vyznieva.
On nie je tvoj psychológ, môže byť ten najempatickejsii človek na svete, ale nebude sa vedieť do teba vcítiť keďže to nezažil. Rovnako ako ja, som veľmi empaticka ale nikdy sa nebudem vedieť nacitit na týrané deti, keďže som to nezažila, neviem a nikdy nepochopím co zažívali. Rovnako ako tvoj muž teba.
Ci je zatváranie na balkóne vtipné, to už je medzi vami, no prehanas aj ty aj muž. Áno, muž mohol povedať - otvorte dvere, nemám náladu na srandy.
A ty keď máš takú traumu, načo zatváras niekoho na balkóne? A to, že pochybujes o tom, že sa mu možno kedysi dávno niečo také mohlo stať - ľudia zvyknú veľa krát taketo veci vypúšťať. Je to ochranný mechanizmus. Nikdy by som svojho muža nespochybnovala, že mi v takejto veci klame. Keď ho spochybňujes, musia tak byť aj iné veci ako toto. Môj názor.
obaja potrebujete odbornu pomoc
Ja mam pocit, ze obaja mate problem. Sice vzhladom na tvoju traumu nechapem srandu zatvaranie, ake to je vada vec. Podla toho ako msnzel reaguje, myslim, ze je vnutorne podrazdeny, napaty a sam v sebe s niecim bojuje - chyba vam vzajomna empatia aj tebe voci nemu, ak sa stavia fo roly obete , ma nejaky problem ( nespokojnost vseobecne so zivotom??) . Prestante si dokazovat pravdu a skuste komunikovat tak, aby ste sa vedeli otvorit jeden druhemu , naucte sa picuvat jeden druheho, bud milsi, nebyt hned vztahovacny a povzniest sa na drobne nervozity a vtedy skor byt pritom cloveku.
@gribka1 skús si naštudovať niečo o vážnej traume. To nie je minulosť ktorú hodis za hlavu. To je niečo čo ti úplne preskladá mozog ktorý potom funguje úplne inak. Dať ho do bežného fungovania je niekedy nemozne len sa s tým nejak naučiť žiť. Minulosť je súčasť teba to ako chces vyškrtnúť? Nie je to kabát že ho vyhodis. A najhoršie keď niekto s teba začne vyťahovať to najhoršie zrazu sa rozhodne ti do tej rany kopať a netusis prečo. Alebo zrazu všetko čo vie použije proti tebe ako zbraň. Možno to v ňom driemalo a zrazu lezie von. Ktovie čo tu reakciu práve teraz a takto spustilo pri traumach je to zlozite môžu sa niekedy naplno prejaviť aj po dlhšom čase
@doriiis škaredé spomienky a nahovno nálada sú niečo iné ako trauma. Tiež odísť nie je také ľahké ako si ty myslíš a tiež každý reaguje inak. Porovnávať je zbytočne. A ak niekto o tom čo sa mu stalo začne hovoriť najľahší spôsob ako mu zatvoriť ústa a nechať ho hnit samého v trápení je povedať mu že sa na niečo vyhovára. Keď povieš že si si zlomila nohu na schodoch dobre ti padne keď ti niekto povie aby si sa na tie schody nevyhovarala že ti nič nie je a máš normalne chodiť? Najskôr si nastuduj veci sú oblasti kde názor nestačí.
Toto sa velmi zle cita, no povedala by som, ze v tejto situacii ste vinni obaja.